Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/90/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci v právnej veci navrhovateľky : N.. K. C., bytom W. ulica č. XX, D., zastúpená S.. Petrou Hudákovou, advokátkou, Metodova ulica č. 7, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade : J. I., bytom W. č. XX, D., odporcovi v 2. rade : X..arch. S. K., bytom W. č. XX, D., zastúpený JUDr. Margitou Surou, advokátkou, Nákovná č. 40, Bratislava, odporcovi v 3. rade : X..arch. U. K., bytom W. č. XX, D., zastúpená S.. Jánom Mišurom, advokátom, Záhradnícka č. 27, Bratislava, odporcovi vo 4. rade : K. T., bytom Q. D. I.. X-X/X/XX, L., W. republika, odporcovi v 5. rade : N. I., bytom W. č. XX, D. a odporkyni v 6. rade : W. I., bytom W. č. XX, D., o zaplatenie 12.498,54 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporcovia v 1.rade až 6.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 12.252,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. od 1.4.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporcovia v 1.rade až 6.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu vo výške 1.084,34 eur na účet Okresného súdu Bratislava III a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Odporcovia v 1.rade až 6.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 31.7.2009, sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 12.498,54 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na W. ulici č. XX D. uzatvorila so stavebníkmi, ktorými sú odporcovia v 1. a 6.rade, zmluvu o výstavbe bytov a o prevode spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemkoch, v znení neskorších zmien a doplnkov. Predmetom zmluvy bola vstavba bytov v priestoroch povaly, práčovne a sušiarne a na plochej strechy bytového domu, nadobudnutie vlastníctva ku novovybudovaným bytovým priestorom, spoluvlastníckeho podielu ku spoločným častiam a zariadeniam domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc.č. XXXXX/ X a parc.č. XXXX/X. Zmluvné strany sa dohodli, že stavebníci na vlastné náklady zabezpečia opravu strechy domu a to demoláž pôvodného strešného plášťa, staticky nevyhovujúcich konštrukčných prvkov strechy, odvoz odstránených častí strechy a montáž nového strešného plášťa a nové latovanie, opravu výťahu, vymaľovanie priestorov schodiska, chodieb a vstupu do domu. V zmysle článku X odstavec 9 zmluvy sa stavebníci zaviazali nahradiť bezodkladne a v plnej výške všetky preukázateľné škody, ktoré vlastníkom bytov vznikli v súvislosti s ich stavebnou činnosťou. Podľa stavebného povolenia, ktorým bola

vstavba do podkrovia obytného domu povolená, bola okrem iného stavebníkom stanovená podmienka, podľa ktorej boli povinní dbať na tom, aby pri realizácii stavby neboli spôsobené škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. V prípade, že dôjde k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach bol stavebník povinný ich na vlastné náklady odstrániť. Ku vzniku škody došlo na byte č. XX, ktorý sa nachádza na 6. poschodí bytového domu a ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, v dôsledku stavebnej činnosti a najmä opakujúcim sa masívnymi zatečením stropov a stien bytu počas búrok a prívalových dažďov. Odporcovia nerealizovali stavebné práce tak, aby nedošlo ku vzniku škôd, v dôsledku toho bol zničený celý byt, stropy, steny, podlahy, ako aj nábytok a ostatné veci. Byt navrhovateľky sa nachádzal na najvyššom podlaží, stropná konštrukcia bola realizovaná na báze kombinácie rebierkového stropu s rovným podhľadom. Obvodové múry, priečky sú z spálených tehál, zatečenie zrážkovej vody do konštrukcie stropu spôsobilo nasiaknutie drevenej konštrukcie a vzhľadom na viacnásobné zatečenie došlo k postupnému hnilobnému procesu a následnému rozpadu väčšiny drevených súčastí, čo však navrhovateľka zistila až pri začatí odstraňovania škôd, kedy sa ukázalo, že bude bezpodmienečne nutné odstrániť kompletne konštrukciu podhľadu stropu v celom byte vrátane pôvodnej nosnej drevenej konštrukcie, ktorá bola prakticky prehnitá. Vtedy bolo zistené, že do stropu prenikala nielen zrážková voda, ale vlhkosť cementovej malty z betónovej zmesi, keď došlo k nadbetónovaniu pôvodnej vrstvy stropu. Škoda na byte navrhovateľky bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s realizovanou vstavbou bytov v podkroví a aj tým, že odporcovia nedostatočne zabezpečili stavbu voči zrážkovým vodám do povalového priestoru. Navrhovateľka začala s opravou bytu v januári 2008 a táto trvala až do polovičky októbra 2008. Vzhľadom na potrebu rozsiahlych prác pri odstraňovaní spôsobenej škody sa stal byt po dobu ich trvania neobývateľným a navrhovateľka bola nútená bývať v prenajatom byte. Celkovo uhradila nájomné vo výške 1271,80 eur. Vynaložila finančné prostriedky na búranie poškodených častí a likvidáciu odpadu, demontáž poškodeného stropu, o sekanie poškodených omietok, omietanie stien, demontáž poškodeného nábytku podlahových dosiek, parkiet, položenie podlahy, za maliarske práce a farby, doplnky k elektrike a ostatné nevyhnutné stavebné práce. V marci 2009 zaslala odporcom výzvu na zaplatenie škôd, vznik ktorých namietali, ale nebolo možné ustáliť výšku škody. Podľa navrhovateľky jej vznikla škoda vo výške 12.498,54 eur, ktorú žiadala zaplatiť.

Odporca v 1.rade sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, uviedol, že požadovanú sumu nepovažuje za adekvátne odškodnenie zatopenia bytu navrhovateľky.

Odporcovia v 2. a 3. rade uviedli, že navrhovateľke viackrát ponúkli poskytnutie finančného zadosťučinenia v analogickej výške, podľa kľúča použitého pre všetky ostatné byty, majiteľom ktorých vznikla zatečením vody v súvislosti s dostavbou bytov škoda navlhnutím omietok a maľovky. Toto odškodnenie majitelia ostatných bytov akceptovali. Navrhovateľka realizovala radikálnu prestavbu svojho bytu na dvojgeneračný byt s dvoma samostatnými vstupmi z priestorov spoločného schodiska, pri prestavbe boli odstránené prakticky všetky konštrukcie, vrátane priečok, až na hrubú stavbu objektu. S povrchovými úpravami konštrukcií, ktoré mohli byť poškodené zatečením a škoda mohla byť odstránená opravou, sa nakladalo ako s odpadom z búracích prác. Navrhovateľkou požadovanú sumu odmietajú ako neodôvodnenú a neprimeranú. Neprimeranosť nárokov navrhovateľky je zrejmá aj z faktov o technickom stave objektu pred začatím stavby. Dom na W. ulici č.XX bol postavený v roku XXXX ako murovaná stavba s dreveným krovom krytým páleného krytinou, vybavený plochou strechou v časti situovanej do vnútorného dvora. Byt navrhovateľky sa v podstatnej časti nachádzal pod pôvodnú plochou strechou. Technický stav domu bol poznamenaný poškodeniami z druhej svetovej vojny a kvalitou ich následných opráv, predovšetkým nedostatočnou a často nekvalifikovanou údržbou. Strešný plášť šikmej strechy presiahol svoju životnosť bez dostatočnej údržby, do strechy zatekalo a bola osídlená hojnou populáciou holubov, ktorých pôsobením dochádzalo ku devastácii vnútorných priestorov a konštrukcií. Neodborné opravy plochej strechy nikdy neodstránili zatekanie do bytu navrhovateľky na viacerých miestach. Steny, stropy, fasády, na dotknutých miestach boli desiatky rokov opakovane vystavované pôsobeniu zrážkových vôd a zodpovedajúco devastované. V danej situácii bol byt navrhovateľky neudržiavateľný. Realizáciu vstavby bytov si vlastníci bytov zvolili ako ekonomicky výhodnejšiu alternatívu oproti možnosti investovania nemalých finančných prostriedkov do opravy strešného plášťa a nosných konštrukcií strechy. Stavba zároveň umožnila aj navrhovateľke, predtým neudržiavateľný byt prestavať a modernizovať a zlepšiť tak kvalitu svojho bývania. Pred realizáciou vstavby boli vykonané ohliadky bytov, pri ktorých bol zistený aj stav neodstránených poškodení v byte navrhovateľky, ktoré vyplývali z celkového zlého stavu objektu. Z fotodokumentácie z augusta 2004 je zrejmé, že k rozsiahlemu a opakovanému zatekaniu do bytu navrhovateľky dochádzalo už aj v období pred začatím stavby bytov v podkroví.

Odporca vo 4.rade uviedol, že pred začatím stavebných prác bola vykonaná ohliadka bytu navrhovateľky, pričom bolo zistené poškodenie, zatečenie, ktoré vzniklo ešte pred začatím stavebných prác dlhodobo nedostatočnou údržbou budovy. Počas stavebných prác na streche došlo pod vplyvom krajne nepriaznivých poveternostných vplyvov k poškodeniu dočasnej izolácie a k následnému prieniku vody do priestorov bytu navrhovateľky, ako aj do ďalších bytov. Stavebníci ponúkli všetkým poškodeným riešenie vo forme finančného vyrovnania, ktorého výška bola úmerná ploche stien a podlahy jednotlivých bytov. Toto riešenie prijali všetci okrem navrhovateľky, ktorá následne zrealizovala komplexnú rekonštrukciu a prestavbu bytu, pri ktorom odstránila všetky vnútorné časti bytu, bez ohľadu na to či boli zatečením poškodené alebo nie. Pri rekonštrukcii došlo tiež k zmene dispozičného riešenia bytu. Navrhovateľka na opakovanú žiadosť stavebníkov predložila rozpočtovej kalkulačné listy k projektu rekonštrukcie jej bytu, z ktorých nebolo možné zistiť aká časť uvedených nákladov je spojená s odstránením škôd spôsobených zatečením počas realizácie stavby podkrovných bytov, aká časť pripadá na poškodenia vzniknuté pred začatím stavby a aká časť nákladov pripadá na zmenu dispozičného riešenia bytu navrhovateľky, ako aj na práce spojené s likvidáciou nepoškodených častí pôvodného bytu navrhovateľky. Ďalej uviedol, že je pripravený podieľať sa na vyrovnaní opodstatnených a preukázaných nákladov na odstránení škôd spôsobených pri realizácii stavby podkrovných bytov, odmieta však podieľať sa na nákladoch spojených s odstraňovaním škôd, ktoré vznikli pred začatím stavby a nákladoch prestavby a modernizácie navrhovateľkinho bytu, ktoré presahujú škodu.

Odporcovia v 5. a 6. rade uviedli, že navrhovateľke viackrát ponúkali finančné vyrovnanie podľa výpočtu použitého pre všetky poškodené byty, ostatní vlastníci poškodených bytov to považovali za dostatočné. Navrhovateľka realizovala radikálnu prestavbu bytu, pri ktorej boli podstatne zmenené dispozície predmetného bytu a nedošlo k oprave poškodenia, ale ku kompletnej rekonštrukcii. Poukázali na pasportizáciu vykonanú pred realizáciou stavby, v ktorej sú popísané poškodenia bytu a z ktorej vyplýva, že do bytu zatekalo už dlhodobo aj v období pred začatím stavby bytov v podkroví. Preto zaplatenie požadovanej sumy odmietajú ako neodôvodnené a neprimerané.

Uznesením č.k. -230 zo dňa 14.4.2011 súd konanie v časti o zaplatenie 246,22 eur zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v tejto časti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to zmluvy č. 101/03 zo dňa 2.12.2003, stavebného povolenia zo dňa 17.10.2005, fotografií navrhovateľky, s obsahom pokladničných dokladov, ktoré navrhovateľka predložila, pasportizácie bytu zo dňa 9. 3. 2006, časti stavebného denníka, oznámením SHMÚ, znaleckým posudkom doc. Holíka, znaleckým posudkom č. 10/2013, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov H. EL T., Mohamed EL-T. , N. D. N. D., K. J., X.. S. K., X.. U. J., T. K., X.. E. J., N. O., S.. S. X., doc. X..K. H. a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 2.12.2003 bola podpísaná zmluva č.XXX/XX o stavbe bytov a o prevode spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach na pozemkoch pripadajúcich na stavbu týchto bytových priestorov. Predmetom zmluvy bola vstavba bytov v priestoroch povaly, práčovne, sušiarne a na plochej strechy bytového domu, nadobudnutie vlastníctva k novovybudovaným bytovým priestorom ako aj spoluvlastníctva k existujúcim spoločným častiam a zariadeniam domu a nadobudnutie spoluvlastníckych podielov na pozemkoch. Zmluvné strany sa okrem iného dohodli, že stavebníci na vlastné náklady zabezpečia opravu strechy domu, opravu výťahu a vymaľovanie priestorov schodísk a chodieb a vstupu do domu. Stavebníci sa ďalej zaviazali pred začatím stavby zabezpečiť poistenie stavby proti škodám vzniknutým v súvislosti s predmetom zmluvy. Pri uzatvorení poistnej zmluvy stavebníci v súčinnosti s vlastníkmi mali zabezpečiť protokolárnu ohliadku dotknutých obytných a spoločných priestorov v dome. V článku X bod 9 sa stavebníci zaviazali vlastníkom bytov nahradiť bezodkladne a v plnej výške všetky preukázateľné škody, ktoré im vzniknú súvislosti so stavebnou činnosťou.

Dňa 17.10.2005 bolo vydané stavebné povolenie, ktorým bola odporcom povolená vstavba do podkrovia bytového domu v W. č.XX v D.. Navrhované riešenie stavby bytov vytvorilo na streche štyri nové dvojpodlažné bytové jednotky, prístupné zo spoločnej chodby na 6. poschodí. Stavebníci boli povinní dbať na tom, aby pri realizácii stavby neboli spôsobené škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku a

v prípade, že dôjde ku spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach bol stavebník povinný na vlastné náklady škodu odstrániť.

Zo stavebného denníka súd zistil, že dňa 15.2.2006 odovzdali stavebníci zhotoviteľovi stavenisko. Dňa 16.2.2006 prebehli prípravné práce v časti starej práčovne, demontáž časti oplotenia na spoločnom dvorčeku. Dňa 17.2.2006 prebehla montáž zhodov na stavebný odpad. Dňa 22.2.2006 bola uskutočnená dezinfekcia priestorov na povale chlórovým roztokom, zhŕňanie trusu na kopy, demontáž konštrukcie na schodoch k povalovej časti. Dňa 23.2.2006 prebehla dezinfekcia priestorov povaly, oprava zhodov, ktoré boli zapchaté a búracie práce v práčovni. Dňa 25.2.2006 boli čistené zapchaté zhody, odstraňovanie trusu. Dňa 26.2.2006 prebehla dezinfekcia priestorov povaly, zhŕňanie trusu. Dezinfekcia priestorov povaly prebehla aj dňa 28.2.2006 Dňa 1.3.2006 sa obíjali omietky a búrali dlažby na 1. poschodí povaly, následne aj na 2. poschodí a dňa 3.3. prebehla dezinfekcia povaly. Dňa 8.3.2006 za zahradzovali búračky z 2. poschodia na prvé poschodie a boli odvážané do kontajnerov. Zo stavebného denníka vyplýva, že dňa 11.3.2006 sa uskutočnilo stretnutie zhotoviteľa a objednávateľa za účelom dohody o pokračovaní ďalších prác na povale.

Z obsahu dokumentu nazvaného „pasportizácia bytu“ zo dňa 9.3.2006 vyplýva, že po ohliadke bytu navrhovateľky boli zistené určité poruchy, napríklad navlhnutá omietka, mokrý strop v miestnosti číslo X,X,X , mokré omietky nad oknom v miestnosti č.., praskliny na strope, navlhnutý kút, prasknutá maľovka, omietka v miestnosti č.X, v miestnosti č. X. omietka na strope, v miestnosti č. X navlhnutá omietka, olúpaná maľovka. Súčasťou pasportizácie je aj pôdorys bytu číslo XX a fotografie bytu, z ktorých je zjavné poškodenie omietok a stropov.

Slovenský hydrometeorologický ústav súdu oznámil že dňa 20.8.2007 v popoludňajších hodinách v oblasti mestskej časti Nové Mesto, W., sa vyskytli búrkové javy v sprievode s atmosférickými zrážkami, denný úhrn dosiahol 27,2 milimetrov. Najväčšiu intenzitu dosiahlo desaťminútové jadro silného lejaka, počas ktorého spadlo 12 milimetrov zrážok, čo je pravdepodobnosť výskytu raz za tri roky. Priemerný mesačný augustový úhrn atmosférických zrážok za 40 rokov je 59 milimetrov.

Listom zo dňa 20.8.2007 združenie stavebníkov podkrovných bytov oznamovalo Mestskému úradu Bratislava Nové Mesto, že dňa 20.8.2007 silná búrka spojená s prietržou mračien spôsobila zatečenie zrážkovej vody do bytu navrhovateľky, bude upravený postup prác na terase, pričom ako prvá bude izolovaná časť terasy nad bytom navrhovateľky.

Listom zo dňa 9.12.2008 stavebníci reagovali na žiadosť navrhovateľky o náhradu škôd, s tým že jej ponúkli odškodnenie, avšak nesúhlasili s navrhnutou výškou.

Družstvo Legiodomy súdu oznámilo, že zabezpečovalo pasportizáciu bytov, ich zameranie pri prvom prevode vlastníctva, iné dokumenty ohľadom pasportizácie bytu sa v družstve nenachádzajú.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na ustanovenie článku X zmluvy. Uviedla, že jej byt bol suchý, nie je pravda, že do bytu zatekalo. Potvrdila, že byt na jar v roku 2006 zavlhol, po začatí prác na streche, fľaky na plafóne zasychali. Stavebníci zmluvu porušovali opakovane, nezabezpečili strechu pri jej odkrývaní. Stavbu nedokončili 12.7.2007 a náhradu škôd, ktoré spôsobili odsúvali. Obmedzili sa iba na jedinú ohliadku, pričom jej byt bol poškodený niekoľko krát. Ohliadku, ktorú nazývajú pasportizáciou podpísala, náčrt bytu spochybnila. Dala do pozornosti pripomienky na schôdzi dňa 28.6.2007, a uviedla, že dňa 28.7.2007 došlo k poškodeniu jej bytu, aj výťahu a schodiska. Do bytu sa valila voda, mala zničené nielen steny, ale aj nábytok a osobné veci, zničené boli parkety, o čom svedčí aj fotodokumentácia. Byt sa stal neobývateľný, nevyschol v dôsledku ďalších dažďov a potom sa ochladilo, bolo treba kúriť, nakoľko boli poškodené aj gamatky, kúriť sa nedalo, ani elektrinou, nakoľko boli vlhké elektrické rozvody. Odporcovia sa nevyjadrili v akej výške sú ochotní ju odškodniť, preto sa dňa 14.1.2008 odsťahovala do podnájmu. Byt čiastočne zrekonštruovala v roku 2002, menila dlážky, plastové okná, nábytok do kuchynky, bola urobená izolácia plafónu. Až do augusta roku 2007 bol byt obývateľný. Do požadovanej sumy nezapočítavala žiadne položky, ktoré by s poškodením bytu nesúviseli.

Odporca v 1.rade potvrdil, že ostatní vlastníci bytov, ktorí boli poškodení, boli odškodňovaní. Odporkyňa v 3.rade poukázala na fotodokumentáciu, ktorá zachytáva stav bytu navrhovateľky pred začatím stavby a na pasportizáciu bytu, z ktorej vyplýva, že byt navrhovateľky bol v zlom stave.

Fotografie, ktoré sú súčasťou pasportizácie sú identické s dvoma fotografiami, ktoré navrhovateľka priložila k návrhu a ktoré podľa nej mali dokumentovať stav zatečenia po vykonaní stavby. Ďalej uviedla, že v auguste bola taká prietrž mračien, pri ktorej dažďové vody neboli schopné prirodzenou cestou odtiecť a preto si myslí, že zatečenie nebolo spôsobené nedodržaním technologických postupov pri stavbe. Potvrdila, že odškodňovali vlastníkov bytov po skončení stavby, škody boli zdokumentované a vlastníci troch bytov na 5. poschodí boli odškodnení. Pri odškodňovaní vychádzali z poškodenia maľoviek, s vlastníkmi sa dohodli na finančnej náhrade, ktorá pokryje vymaľovanie bytu s opravou omietok. Navrhovateľke navrhovali, že uhradia rozsah škôd, ktoré by boli predložené pred začatím rekonštrukcie, čo sa však nestalo. Odporca vo 4.rade uviedol, že je mu ľúto, že došlo k poškodeniu bytov, nakoľko sa snažili dodržiavať technické postupy tak, aby ku škodám nedošlo. Vzhľadom k nepriaznivému počasiu, ktoré spôsobili škody nielen v tejto budove, ale aj v iných častiach Bratislavy, došlo k zatečeniu. S majiteľmi bytov na 5. poschodí sa finančne vyrovnali. S navrhovateľkou napriek snahe k vyrovnaniu nedošlo, nedošlo k oddeleniu nákladov na rekonštrukciu a modernizáciu bytu od nákladov, ktoré by súviseli s odstraňovaním škôd spôsobených stavbou. Neboli zohľadnené ani poškodenia bytu navrhovateľky, ktoré vznikli pred začatím stavby. Vlastníci bytov boli odškodňovaní individuálne, pričom pri výpočte vychádzali z tabuľkovej ceny za maľovanie a opravu omietok a následne bola špecifikovaná suma, ktorá bola individuálne odkonzultovaná a následne vyplatená. Uviedol, že navrhovateľke pri ostatnom rokovaní ponúkali odškodnenie okolo 2.000 eur. Odporca v 5.rade uviedol, že sám bol v pozícii poškodeného, nakoľko je vlastníkom bytu na 5. poschodí, ktorý bol tiež zatečený. Bola uzatvorená dohoda, pričom sa vychádzalo z pasportizácii bytov, spočítali sa plochy všetkých stien a stropov v bytoch aj tých, ktoré neboli poškodené a v zmysle platných cenových predpisov určili čiastku, ktorá bola východiskom pri jednaniach. Pri rokovaniach s vlastníkmi došlo k navýšeniu tejto ceny, preto pristúpili k navýšeniu ceny aj u ostatných vlastníkov bytov, aby bol rovnaký kľúč k odškodneniu všetkých vlastníkov. Rovnakým spôsobom sa pokúšali odškodniť aj navrhovateľku, ktorá s navrhovaným odškodnením nesúhlasila.

Svedok H., syna navrhovateľky, uviedol, že išlo o masívne poškodenie bytu a preto sa s manželkou dohodol, že mame pomôžu a byt opravia, nakoľko bol neobývateľný. Stavebníci spochybňovali doklady, ktoré im predkladali a vyhýbali sa uhradeniu poškodenia, navrhli náhradu vo výške 50.000 Sk, s čím nesúhlasil. Svedok sa vyjadril, že nevie či boli poškodené všetky elektrické zásuvky zatečením, avšak odstraňovaním poškodených omietok bolo treba vymeniť elektrické káble. Pri rekonštrukcii bola odstránená jedna priečka, táto padla pri odstraňovaní omietky, nebola nosná a bola nahradená sadrokartónovou priečkou, ktorá je posunutá opar centimetrov a tým sa zmenila dispozícia bytu. Podľa svedka ku rekonštrukcii bytu došlo v dôsledku zatečenia, priečka padla v dôsledku zatečenia. Pred začatím rekonštrukcie v dôsledku zatečenia zaviedli sondu do stropu, ktorá zistila, že plesnivá je aj izolácia aj debnenie.

Svedok N. D. obyvateľ bytu na 4. poschodí, uviedol že stretol navrhovateľku, chcela, aby sa išiel pozrieť do jej bytu. Bolo to v čase po začatí výstavby. Keď bol v byte navrhovateľky videl, že steny a stropy boli popraskané a zatečené.

Svedok K., syna navrhovateľky, uviedol, že predtým ako sa začalo stávať, bol byt schopný plného užívania. Dom bol síce starý, ale bol suchý. Niekedy v roku 2006, po tom, čo sa začali práce, prišli prvé dažde a začali zatekať stropy. V roku 2007 to boli litre vody, byt sa vtedy stal nepoužívateľný. V roku 2006 keď pršalo sa urobil malý fľak, ktorý uschol a v roku 2007 bolo obdobie, kedy týždeň výdatne pršalo, byt vytopilo, na podlahe boli 3 centimetre vody. Do bytu investoval v roku 2001, prerobil elektroinštaláciu, kúrenie, zrekonštruoval kúpeľňu, kuchyňu a prednú izbu, nebola to kompletná rekonštrukcia, vtedy investoval cca 186.000 Sk.

Svedok N. uviedol, že robil montážne práce aj demontáž nábytku u navrhovateľky. Pozná jej syna, chodieval do bytu a videl ako bol zničený. Bol zavolaný kvôli demontáži nábytku, ktorý bol zničený vlhkosťou boli tam zatekance, plesne, videl zničené dubové parkety, ktoré sa už nedali použiť, jeho úlohou bola rozmontovať nábytok, ktorý neskôr uložili do pivnice. Svedok potvrdil, že v oboch izbách bola pleseň na stenách. Pred začatím stavebných prác svedok uviedol, že byt bol obývateľný, nebol vlhký. Svedok uviedol, že fotodokumentácia ktorú predložila navrhovateľka zobrazovala stav bytu, ktorý on videl po zatečení.

Svedok K. uviedol, že pozná syna navrhovateľky, bol v byte aj v roku 2007, steny, stropy, boli zatečené, nábytok plesnivý. Potvrdil, že v byte sa robila čiastočná rekonštrukcia, pri ktorej pomáhal, vtedy boli spravené dve miestnosti, kúpeľňa, bolo vystierkované, umiestnené sadrokartónové stropy a byt bol suchý. V roku 2007 sa byt stal neobývateľným.

Svedok X. uviedol, že do bytu chodieval, keď navrhovateľka niečo potrebovala, bol tam aj v lete 2007, kedy ho navrhovateľka zavolala. Byt bol zdevastovaný, na televízore mala sklenenú podložku a na nej postavený lavór. Potvrdil, že byt bol čiastočne zrekonštruovaný, v dobrom stave, žiadne priesaky, ani zatopenia tam predtým nevidel. Pri rekonštrukcii pomáhal s maľovaním a stierkovaním, v niektorých miestnostiach sa robili podlahy a stropy. V roku 2007 videl, že v byte boli plesnivé steny, premlčané prádlo, veci boli zničené, boli tam nafučané parkety.

Svedkyňa IR., suseda, uviedla, že v byte navrhovateľky bola keď sa začala stavba, v byte boli popraskané steny, zatečený strop, jedna miestnosť bola viac poškodená, boli popraskané stropy. V čase, keď bola vykonaná ohliadka, bol likvidovaný materiál, vnútorné priečky, drevené konštrukcie, zábradlia. Svedkyňa si nepamätala, či v čase ohliadky sa hýbalo aj so strechou.

Svedok T. uviedol, že bol riaditeľom správy a zabezpečoval celú otázku nadstavby v zastúpení družstva, ako správcu. Na schôdzi vlastníkov bolo dohodnuté, že sa urobí prehliadka bytov v horných dvoch podlažiach, bol prítomný tejto ohliadky, z ktorej sa robili aj fotografie, vyhotovil sa protokol, ktorý aj podpísal. Podľa jeho názoru napriek tomu, že dokument je nazvaný pasportizáciou bytu, čo však nie je, z obsahu je vidno, že ide o protokol o stave bytu. Potvrdil, že doklad nazvaný pasportizácia je dokument, ktorý zachytáva stav bytu pred začatím nadstavby. Svedok potvrdil, že v domoch boli nevyhnutné opravy striech, pričom sa dohodli, že v rámci nadstavby sa opraví aj strecha, v havarijnom stave boli aj hromozvody, odpadové rýny boli na niektorých miestach poškodené, strechy boli plné holubov, ktoré rozbíjali krídlami škridle, aby sa na strechu dostali. Problém bol s dierami v strechách a nákladné bolo zabezpečovanie odvozu trusu. Svedok potvrdil, že pri ohliadke stavu bytu mal odporca v 5.rade digitálny fotoaparát, s ktorým vyhotovil fotodokumentáciu, fotografie neskôr založili k záznamu nazvanému ako pasportizácia.

Svedkyňa X. ktorá býva na 5. poschodí potvrdila, že bola vykonaná ohliadka stavu bytu, vykonaný záznam tzv. pasportizácie. Stavebníci začali činnosť vo februári 2006 a v marci bola urobená pasportizácia. Do bytov nezatekalo, u nej boli praskliny a boli v pasportizácii uvedené. Podľa nej išlo o praskliny následkom začatia stavby. Stavebníci ju odškodnili, bol vypracovaný znalecký posudok a následne uzatvorili dohodu, išlo o čiastkou 56.000 Sk. Pred pasportizáciou boli uskladnené nejaké predmety a materiály na streche. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, kedy bola odstránená stará strecha a či to bolo pred pasportizáciou.

Svedok N. uviedol, že jeho byt sa nachádza na 5. poschodí, došlo k zatečeniu, prasknutiu, odpadnutiu omietky a v istom zmysle k statickému narušeniu, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Podľa jeho poznámok stavebné práce začali dňa 22.2.2006 a potom dňa 9.3.2006 bola vykonaná pasportizácia, až keď došlo ku škodám a prasklinám. Dňa 20.8.2007 bola vykonaná ohliadka bytov za prítomnosti stavebníkov a vypracovaný rozsah škôd. Dňa 27.11.2008 došlo k vyplateniu odškodnenia vo výške 70.000 Sk . Po začatí stavebných prác boli upravované stropy nad jeho bytom, čo viedlo k prasklinám a menším pádom omietky. V byte navrhovateľky nebol. Svedok uviedol, že bol na streche v čase výstavby, bolo to po pasportizácii keď mu pršalo do postele.

Svedok JB. uviedol, že v dome býva od roku 2005 na 5.poschodí. Bola vykonávaná stavba, pri ktorej došlo k poškodeniu viacerých bytov, riešilo sa to aj na schôdzi vlastníkov a okrem navrhovateľky s ostatnými vlastníkmi sa vyrovnali. Jemu bola vyplatená suma 32.000 Sk. V byte navrhovateľky bol v čase, keď výstavba prebiehala. Byt bol vytopený. Potvrdil, že ohliadka bytu bola vykonaná po začatí stavebných prác, dva alebo tri týždne po ohliadke boli už prvé poškodenia, praskliny, nepamätá si či to boli aj zatečenia, robila sa aj fotodokumentácia.

Svedok K. uviedol, že bol vyzvaný v prvej polovici roku 2008 vypracovať znalecký posudok, ktorý mal slúžiť ako podklad pre hypotekárny úver. Vykonal ohliadku bytu navrhovateľky, so zameraním miestností, vyhotovením fotodokumentácie, robil si poznámky k stavu bytu, pričom tam bolo značné poškodenie, ktoré vzniklo v dôsledku prebiehajúcich stavebných prác, ktoré boli v priestoroch nad bytom,

došlo zatečením do domu, ktoré sa prejavilo na stave stropných konštrukcií bytu. Tieto poškodenia boli veľkého rozsahu, jednalo sa o lokálne zatečenie. Svedok ďalej uviedol, že ak by mal hovoriť o oprave poškodenia, musel by vedieť, aké sú konštrukcie stropu, a ak sa jednalo o drevený trámový strop, na niektorých miestach bolo potrebné úplne odstrániť vnútorné omietky a zistiť do akej miery bola poškodená konštrukcia stropu, až potom by bolo možné určiť rozsah poškodenia, prípadne vykonať výmenu poškodenej konštrukcie. V čase, keď vykonával ohliadku bytu, vyzeral tak, ako na fotografiách, ktoré sú súčasťou spisu. Podľa jeho názoru išlo o značné zatečenie, na poškodenie stropov si pamätá, poškodenie dlážky nevedel uviesť.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác. V znaleckom posudku č. 10/2013 zo dňa 28.1.2013 znalecká organizácia vypracovala dve alternatívy posudkov, pričom v prvom variante vychádzala zo zásady, že odstránené konštrukcie sú nahradené konštrukciami s identickým materiálno-technickým riešením a druhý jej rozpočet bol vypracovaný v cenovej úrovni v roku 2008, kedy bola realizovaná obnova posudzovaného bytu a vychádzal zo zásady, že odstránené konštrukcie sú nahradené konštrukciami z materiálno technickým riešením, ktoré zodpovedá súčasnému stavu bytu. Na pojednávaní zástupca znaleckej organizácie vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali z výpovedí jednotlivých svedkov a zo znaleckého posudku doc. Holíka. V cenovej rozpočtoch sú ocenené práce, ktoré sú vyvolanými nákladmi potrebnými na odstránenie jednotlivých poškodení. Pre opravu omietky stropu je potrebné zdemolovať jednotlivé vrstvy stropnej konštrukcie, oddnes ich na skládku, zhotoviť nový záklop. V znaleckom posudku sa sústredili na náklady, ktoré boli potrebné na asanáciu bytu po zatečením a vylúčili náklady, ktoré súviseli s rekonštrukciou bytu. Znalec uviedol, že rozpočty vyčísľujú rozsah potrebný na odstránenie škôd a nezohľadňujú žiadnu modernizáciu ani nadštandardu konštrukcii. V rozpočtoch vytvorili cenový model uvedenia bytu do pôvodného stavu a použili v cenách také technológie, ktoré sa v tom čase používali. Na uvedenie do predošlého stavu v cenovej úrovni roku 2007 predstavovali náklady sumu 20.700 eur.

Znalecký posudok č.7/2008 bol vypracovaný doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. dňa 17.3.2008, jeho zadávateľom bol navrhovateľkin syn a úlohou znalca bolo vyčísliť škodu, ktorá vznikla viacnásobným zatečením zrážkovej vody, respektíve inými vplyvmi, pri vykonávaní stavebných prác v rámci realizácie stavebnej akcie vstavba do podkrovia obytného domu na Račianskej ulici v Bratislave. Znalec v závere znaleckého posudku konštatuje, že použil metódu takzvanej naturálnej reštitúcie, kedy stanovil rozpočtové náklady na vykonanie stavebných prác v rozsahu 209.596,70 Sk a vyčíslil škodu, ktorá podľa jeho výpočtu predstavovala čiastku 109.760 Sk. Prílohou tohto znaleckého posudku je fotografická príloha, ktorá bola vyhotovená v dňoch 7.6.2006 a 20.8.2007.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ustanovenia , ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne nerozdielne. Podľa ustanovenia a sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ustanovenia pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

V konaní bolo preukázané že účastníci konania uzatvorili zmluvu č.101/03 o stavbe bytov, v ktorej sa okrem iného odporcovia zaviazali, že vlastníkom bytov nahradia bezodkladne a v plnej výške všetky preukázateľné škody, ktoré im vzniknú v súvislosti so stavebnou činnosťou.

Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že odporcom bolo vydané stavebné povolenie dňa 17.10.2005. Zo stavebného denníka vyplýva , že dňa 15.2.2006 stavebníci odovzdali zhotoviteľovi stavby stavenisko, po tomto dátume boli vykonané prípravné práce ako montáž stavebných zhodov na stavebný odpad, dezinfekcia priestorov povaly, zhŕňanie trusu, demontáž zábradlia na povale, obíjanie omietky a búranie dlažby na 1. a 2.poschodí povaly a podobne. Skutočnosť, že niektoré stavebné práce,

aj keď išlo o prípravné práce, prebehli pred vykonanou ohliadkou bytu navrhovateľky, potvrdili aj vypočutí svedkovia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pasportizácia prebehla 2 týždne po zahájení stavebných prác. Stavebné práce v dome začali pred vykonanou ohliadkou bytu navrhovateľky, ktorá sa uskutočnila dňa 9.3.2006 a pri ktorej bolo zistené, že byt vykazoval zvlhnutú omietku, mokrý strop a omietky, praskliny na strope. Vypočutí svedkovia potvrdili, že byt navrhovateľky bol pred začatím stavebných prác obývateľný a zodpovedal stavu celého domu. Vyplýva to z výpovede svedkov Bodnára, Mandráka, Kováča, synov navrhovateľky. Aj vypočutý svedok Andris , ktorého byt sa nachádza na 5.poschodí uviedol, že stavebné práce podľa jeho poznámok začali dňa 22. 2. 2006 a k ohliadke bytov došlo až keď vznikli škody. Svedkyňa Kolláriková potvrdila, že v čase pred uskutočnenou ohliadkou bol likvidovaný materiál zo strechy.

Predovšetkým však súd považoval za jednoznačne preukázané, že po začatí prác na streche došlo minimálne jeden krát k masívnemu zatečeniu do bytu navrhovateľky a to dňa 20.8.2007, kedy silná búrka spojená s prietržou mračien spôsobila zatečenie zrážkovej vody do bytu navrhovateľky. Táto skutočnosť bola preukázaná jednak výpoveďami svedkov a jednoznačne vyplýva aj z listu, ktorý odporcovia adresovali Mestskému úradu Bratislava Nové Mesto, kde okrem toho, že došlo k zatečeniu do bytu navrhovateľky uvádzajú, že ďalší postup prác bude zameraný na izoláciu terasy nad jej bytom. Skutočnosti, že pri stavebných prácach došlo k zatečeniu vody do domu svedčí aj fakt, že odporcovia odškodnili viacerých vlastníkov bytov v dome, ktorých byty boli poškodené.

Odporcovia sa bránili tvrdením, že išlo o náhodnú udalosť, že táto silná búrka bola príčinou vzniku škôd. Slovenský hydrometeorologický ústav potvrdil, že dňa 20.8.2007 došlo v popoludňajších hodinách k búrke a aj keď pri jej najsilnejšej časti spadlo úhrnne 27,2 mm zrážok, pravdepodobnosť výskytu takéhoto javu je podľa nich raz za tri roky, čo nemožno považovať za živelnú udalosť. Možno z toho vyvodiť záver, že stavebníci mohli očakávať aj nepriazeň počasia a mali stavbu zabezpečiť tak, aby pri stavebných prácach zabezpečili stavbu spôsobom, pri ktorom by nedochádzalo k zatečeniu zrážok do domu.

Súd považoval za preukázané, že stavebnou činnosťou odporcov, došlo zatečeniu dažďovej vody do bytu navrhovateľky, pri ktorej jej bola spôsobená škoda, zatečené stropy a steny miestností, poškodená podlahová krytina. Technický stav bytu po poškodení zatečením zrážkovej vody je zdokumentovaný v znaleckom posudku doc. Ing. Michala Holíka č. 7/2008, ktorý bol spracovaný ku dňu 11.1.2008. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že po odstránení podhľadu jednej z izieb bolo možné vidieť následky viacnásobného prieniku zrážkovej vody do konštrukcie stropu. Do stropu prenikala nielen zrážková voda, ale aj vlhkosť cementovej malty z betónovej zmesi, keď došlo k nadbetónovaniu pôvodnej vrstvy stropu. Práve výsledok druhej ohliadky potvrdil, že na odstránenie následkov škody bolo potrebné odstrániť kompletne konštrukciu podhľadu v celom byte, vrátane pôvodnej nosnej drevenej konštrukcie, ktorá bola prakticky celá prehnitá.

Súd pri rozhodovaní o výške náhrady škody vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku, pričom za relevantnú považoval prvú alternatívu výpočtu náhrady, ktorá vychádzala zo zásady, že odstránené konštrukcie sú nahradené konštrukciami s identickým materiálno technickým riešením a pri tejto alternatíve rozpočtové náklady posudzovaného bytu na uvedenie do pôvodného stavu v cenovej úrovni roku 2007, kedy došlo k znehodnoteniu bytu predstavujú čiastku 20.700 eur.

Navrhovateľka si návrhom na začatie konania uplatnila zaplatenie sumy 12.252,32 eur, súd preto zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu.

Ustanovenie určuje, že dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania možno navrhovateľom priznať iba od času, keď sa odporca dostal do omeškania. Podľa ustanovenia ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V danom prípade navrhovateľka preukázala, že odporcov vyzývala na náhradu škody listom, na ktorý jej odporcovia odpovedali listom to dňa 9.12.2008. V liste zo dňa 27.4.2009 odporcovia konštatujú, že v marci 2009 zasielala navrhovateľka osobitne jednotlivým stavebníkom podkrovných bytov urgenciu na žiadosť o náhradu škody. Súd preto považoval za preukázané, že v marci 2009 navrhovateľka vyzvala odporcov na zaplatenie náhrady škody. Odporcovia vo výpovedi uviedli, že výška náhrady požadovaná navrhovateľkou bola vyššia ako suma, ktorú si uplatnila v návrhu na začatie konania. Preto súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania v zákonnej výške 9,5 % p.a. odo dňa 1.4.2009 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania v plnej výške. O trovách konania bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady samostatným uznesením.

Podľa ustanovenia má štát podľa výsledkov konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu predstavujú náklady na vypracovanie znaleckého posudku, súd preto zaviazal neúspešných odporcov na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.