Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-83-2012.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/83/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, Nová Ves 2217/7, 929 01 Dunajská Streda, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matky - N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Z. XXXX/X, XXX XX V. A. a otca - Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu takto
rozhodol:
I. Malol. G. V., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach s účinnosťou od 01.05.2012.
II. Otec je povinný platiť výživné na malol. G. mesačne 50 Eur, počnúc od 01.05.2012 , vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Dlh na zročnom výživnom v sume 503 Eur za obdobie od 01.05.2012 do 30.11.2013 sa otcovi povoľuje splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10 Eur pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka malol. dieťaťa návrhom zo dňa 14.06.2012 sa domáhala na tunajšom súde zverenia malol. G. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určenia výživného 150 Eur, počnúc od 01.05.2012. Poukázala na to, že s otcom dieťaťa žili spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti do apríla 2012, kedy sa otec malol. odsťahoval. Otec s návrhom na zverenie malol. do osobnej starostlivosti matky súhlasil, uviedol však, že je schopný platiť výživné iba vo výške 50 Eur mesačne. Je pravdou, že robil v minulosti na území Rakúska. Od 05.12.2012 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda ako uchádzač o zamestnanie. Zároveň poukázal na to, že matka odpredala byt za 42.000 Eur, teda má peniaze na výchovu a výživu malol. dieťaťa. On sám má pôžičku okolo 20.000 Eur v Slovenskej sporiteľni.
Kolízny opatrovník navrhol malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch rodičov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä potvrdením o príjme matky od spoločnosti EUROFORM PRO s.r.o. Čistý priemerný mesačný príjem matky je okolo 380 Eur. Otec malol. od 01.05.2012 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda ako nezamestnaný. Matka žiadala určiť výživné od 01.04.2012. Otec tvrdil, že na výživu dieťaťa prispieval do septembra roku 2012, následne matka zmenil svoj návrh a uviedla, že s otcom si kompenzujú vzájomné pozdĺžnosti a preto žiada výživné určiť až od septembra 2012. Malol. v súčasnosti je žiačkou 3.triedy Základnej školy v Dunajskej Strede, má zdravotné problémy, trpí alergiou, okrem toho nosí okuliare, navštevuje Základnú umeleckú školu, chodí na klavír. Matka zdokladovala všetky výdavky , ktoré má malol. Zároveň sa rodičia zhodli na tom, že otec zaplatil z titulu výživného nasledovné sumy: september 2012 - 100 Eur, november 2012 - 100 Eur, september 2013 - 7 Eur a november 2013 - 30 Eur. Zároveň otec ešte prispel do letného tábora 60 Eur. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX v obytnom dome súp.č. XXXX na ulici G. Z. v V. A. zo dňa 05.11.2012 súd zistil, že matka predala tento byt, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve za dohodnutú kúpnu cenu 40.000 Eur. Celkové náklady zhruba na malol. matka vyčíslila na 200 Eur mesačne, v čom sú zahrnuté bežné mesačné výdavky. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť k malol. dieťaťu nemajú.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine - rodičia malol. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí malol. dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa , že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr.výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť tiež výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ( účty za mobilný telefón, účty na internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenie a pod. ). Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s kterým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom , ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnost formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb , medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky , preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodiča len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
V predmetnom prípade je jednoznačné, že otec malol. od 05.12.2012 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda podľa pripojeného potvrdenia, pričom má mesačný príjem od 150 až do 180 Eur. Od januára 2014 má sľúbenú reálnu ponuku zamestnania , pretože prácu si hľadá cestou príslušného úradu práce, ale aktívne aj sám.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd dospel k tomu záveru, že momentálne primeraná zo strany otca je suma 50 Eur s tým, že súd s účinnosťou od 01.05.2012 malol. zveril do osobnej starostlivosti matky a od tohto momentu určil aj vyživovaciu povinnosť otca. Dlh na zročnom výživnom otcovi vznikol však až od mesiaca september 2012 a to do 31.11.2013 v sume 750 Eur ( 15 mesiacov x 50 Eur ) , od tohto dlhu na zročnom výživnom je však potrebné odpočítať platby na výživnom, ktoré uviedli obaja rodičia a to spolu 247 Eur ( september 2012 - 100 Eur, november 2012 - 100 Eur, september 2013 - 17 Eur a november 2013 - 30 Eur ). Takto dlh na zročnom výživnom za uvedené obdobie u otca predstavuje 503 Eur. Tento dlh súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10 Eur pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v )Trnave ( § 204 ods, 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť
z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované. Poddanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
Ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
Rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3 O.s.p. ) . Ak
povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1
O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove malol. detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom
vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky , pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251
ods. 2 O.s.p. ).