Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30T/19/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Ing. Miloslava Lipovského a Márie Kramárovej v trestnej veci obž L. M., pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2013, takto

rozhodol:

Na základe nezmeneného výroku o vine uvedeného v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.11.2008 č. k. -158 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.2.2009 sp. zn. sa

obžalovaný L.D. M. nar. XX.XX.XXXX X. Z., trvale bytom Z., H.. T.. T. XX, bez pracovného pomeru, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov

odsudzuje:

Podľa Tr. zákona s použitím §, , , ods. 3, ods. 2 a ods. 1 na súhrnný trest odňatia slobody na 10 (desať) rokov nepodmienečne.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom OS Trnava zo dňa 21.9.2006, sp. zn. v trvaní 7 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 20.02.2006 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného L. M., nar. X.X.XXXX pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa , účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

dňa 5. júna 2005 v čase okolo 18.00 hod. v Trnave na ul. Zelený Kríčok v osobnom motorovom vozidle zn. Daewo Leganza EČ: BA-469DA, ktoré riadil, za clonou proti slnku na vodičovej strane uschovával igelitový sáčok s obsahom 12 /dvanástich/ ks papierových skladačiek, ktoré obsahovali heroín s

hmotnosťou 1.259 mg a s koncentráciou účinnej látky /diacetylmorfínu/ 10,3 ± 0,7 % hmotnostných, pričom heroín /diacetylmorfín/ je v zmysle zaradený do I. skupiny omamných látok a zaistené množstvo zodpovedá 10 /desiatim /priemerným dávkam drogy, a tento mu bol nájdený pri kontrole vozidla hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície OR PZ v Trnave.

Po vykonaní hlavného pojednávania Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 13.11.2008 č. k. -158 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.2.2009 sp. zn. uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa na tom skutkovom a právnom základe ako bolo uvedené v obžalobe. Za to ho odsúdil podľa s použitím §, , , ods. 3, ods. 2 a ods. 1 na súhrnný trest odňatia slobody na 15 (pätnásť) rokov nepodmienečne a na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa Tr. zákona sa zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.9.2006, sp. zn. v trvaní 7 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Po nadobudnutí právoplatnosti citovaného rozsudku, na základe návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 22.5.2013 sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 29.5.2013 sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2013 súd povolil obnovu konania vo vyššie uvedenej trestnej veci obžalovaného a zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému vyššie citovaným rozsudkom.

V obnovenom súdnom konaní súd pokračoval v hlavnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie potrebné na nové rozhodnutie o treste obžalovaného. Výrok o jeho vine nebol v obnovovacom konaní návrhom odsúdeného napadnutý a rozhodnutím o povolení obnovy konania nebol dotknutý.

V obnovenom konaní obžalovaný využil svoje právo odoprieť vypovedať. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - posudkov na osobu obžalovaného, odpisu jeho registra testov a spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. , z neho najmä rozsudku zo dňa 21.9.2006. Iné návrhy na vykonanie dôkazov procesné strany nepredniesli.

Zo správy Mestského úradu v Trnave zo dňa 19.10.2007 vyplýva, že obžalovaný je hodnotený neutrálne. Z hodnotenia ÚVTOS Leopoldov, kde sa obžalovaný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody zo dňa 18.10.2007 vyplýva, že jeho adaptácia na výkon trestu odňatia slobody prebehla bez nedostatkov a jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Obžalovaný dodržiaval ústavný poriadok až na jedno disciplinárne previnenie, príkazy a nariadenia príslušníkov plní bez pripomienok, jeho správanie voči nim je slušné a úctivé. V kolektíve je pokojný, konflikty nevyvoláva a v záťažových situáciách reaguje adekvátne. Počas výkonu trestu odňatia slobody pracoval na viacerých pracoviskách, kde si svoje pracovné povinnosti plnil k spokojnosti nadriadených. Sociálny kontakt udržiava prostredníctvo korešpondencie s manželkou, deťmi a bratrancom. Formu návštev využíva na pravidelný kontakt s manželkou a deťmi. Obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody postupne plní ciele stanovené v programe zaobchádzania a patrí k vzorným pracovníkom. Resocializačná prognóza sa u neho javí ako priaznivá. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti jeden krát odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu v konaní na nepodmienečný trest odňatia slobody na 7 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd ďalej oboznámil spis tunajšieho súdu sp. zn. a z neho najmä rozsudok zo dňa 21.9.2006. Z tohto vyplýva, že obžalovaný bol na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.9.2006 na rozhodnutie o návrhu prokurátora na schválenie dohody o vine a treste, rozsudkom uznaný za vinného z neoprávneného zadováženia a prechovávania omamnej látky po akúkoľvek dobu vo väčšom rozsahu, čím spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd vychádzal z ustanovenia § 41 ods. 2 a 42 ods. 2 Tr. zákona účinného od 1.1.2006 a obžalovanému uložil v zmysle citovaných ustanovení súhrnný trest s použitím tzv. asperačnej zásady v znení účinnom ku dňu rozhodovania (3.12.2013) za oba zbiehajúce sa trestné činy, teda za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona, za ktorý bol uznaný vinným vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu v konaní , ako i za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , zo spáchania ktorého bol uznaný vinným vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.11.2008.

Pri stanovení trestnej sadzby súd vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 3 a 41 ods. 2 Tr. zákona. Sadzbu pri trestnom čine s najprísnejšou sadzbou, t.j. podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona účinného od 1.1.2006, najprv upravil v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, tak že znížil hornú hranicu tejto trestnej sadzby o jednu tretinu. Do úvahy pri tom vzal v zmysle § 36 Tr. zákona poľahčujúce okolnosti, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako i že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Ako priťažujúcu okolnosť súd obžalovanému zohľadnil, že spáchal viac trestných činov. Pri zohľadnený poľahčujúcej okolnosti, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, bral súd do úvahy aj oboznámenú správu Obvodného úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy. Z tejto správy vyplýva, že rozhodnutím správneho orgánu právoplatným dňa 11.1.2005 mu bola za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 300,- Sk. Ide o spáchanie priestupku proti rušeniu občianskeho spolunažívania. Spáchanie uvedeného priestupku vo vzťahu k trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný trestne stíhaný nepovažoval súd za tak významné, aby malo za následok záver, že obžalovaný neviedol riadny život. Takto upravenú trestnú sadzbu súd následne upravil v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona a to tak, že hornú hranicu trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu. V rozsahu takto upravenej trestnej sadzby (10 rokov až 17 rokov 9 mesiacov) súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, čo je trest v minimálnej výmere. Takto uložený trest súd považuje za dostatočný, ktorý zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov uvedených v . Obžalovaný má v súčasnosti vykonaný trest v dĺžke viac ako 7,5 roka. Po uplynutí takejto doby výkonu trestu sa súdu javí ako postačujúce uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej dĺžke, t.j. 10 rokov. Takýto trest splní hlavne funkciu tzv. generálnej prevencie a funkciu ochrany spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti. V menšej miere splní i funkciu tzv. individuálnej prevencie.

Obhajoba žiadala, aby súd v tomto prípade upustil od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zákona, keď podľa ich názoru by bolo uloženie súhrnného trestu v rozpore s právom obžalovaného na spravodlivé súdne konanie, ako i jeho právom na obhajobu. Zdôvodňuje to tým, že k uzavretiu dohody o vine a treste v konaní vedenom pod sp.zn. pristúpil obžalovaný z tohto dôvodu, aby sa vyhol dolnej hranici trestu 10 rokov. Uloženie súhrnného trestu považuje za jednostranné porušenie dohodnutých podmienok zo strany štátu.

Súd sa s uvedeným názorom obhajoby nestotožňuje. Uzavretie dohody o vine a treste a jej premietnutie do rozsudku, ktorým je takáto dohoda schválená, je aktom dobrovoľného rozhodnutia oboch procesných strán, z ktorého vyplývajú dôsledky jasne predvídateľné (nadobudnutie právoplatnosti vyhlásením rozsudku, nemožnosť podať obžalovaným riadny opravný prostriedok a iné), ale i dôsledky, ktoré nemusia byť procesnými stranami vopred zamýšľané; takýmto je napríklad i neskoršie uloženie súhrnného trestu. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie o treste je vždy vyhradené súdu, ktorý jediný je o tejto otázke oprávnený rozhodovať, či už v konaní o návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo v súdnom konaní po podaní obžaloby. Uloženie súhrnného trestu teda nemôže byť jednostranné porušenie uzavretej dohody, keďže o uložení súhrnného trestu nerozhoduje prokurátor ale súd. Dohoda bola zo strany prokurátora naplnená, keď predložil súdu návrh na jej schválenie. Uloženie súhrnného trestu je výlučne dôsledkom protiprávneho konania obžalovaného, ktorý sa dopustil viacčinnej trestnej činnosti, ktorá sa časovo zbieha spôsobom, pri ktorom zákon stanovuje osobitný spôsob ukladania trestu, teda súhrnného trestu. Nezamýšľaným dôsledkom časového súbehu viacnásobnej trestnej činnosti obžalovaného je i uloženie súhrnného trestu vo vzťahu trestu, ktorý mu bol uložený v konaní podľa a nasl. . Po pri tomto argumente súd považuje za dôležité i to, že obžalovaný v čase, keď súd v konaní vedenom pod sp.zn. schvaľoval dohodu o vine a treste, t.j. 21.9.2006, vedel o tom, že je trestne stíhaný aj pre trestný čin nedovolenej výroby a

držby omamnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa , účinného do 31.12.2005, za ktorý bol neskôr uznaný vinným v tomto trestnom konaní (), keď uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo oznámené dňa 7.6.2005 (č.l. 2). V tomto čase už dokonca vedel, že bola na neho v tejto veci podaná obžaloba, keď dňa 1.8.2006 splnomocnil na svoju obhajobu advokáta JUDr. L. L. (č.l. 109). Je teda celkom zrejmé, že obžalovaný v čase, keď súd rozhodoval o návrhu na schválenie dohody o vine a treste, mohol predpokladať, že mu hrozí za takto zbiehajúcu sa trestnú činnosť v budúcnosti, v prípade preukázania viny, i uloženie súhrnného trestu odňatia slobody.

Na záver je možné uviesť, že ak by sme vychádzali z myšlienok obhajoby o „nemennosti“ trestu, ohľadne ktorého bola uzavretá dohoda, logicky by sme dospeli k záveru, že za spáchanie ďalšej trestnej činnosti (v súvislosti s ktorou by sa inak ukladal súhrnný trest) by bolo možné uložiť iba ďalší samostatný trest. Takýto spôsob ukladania trestu však nepozná, resp. nepripúšťa.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd neupustil od uloženia súhrnného trestu tak, ako to navrhovala obhajoba. Pri uložení súhrnného trestu súd zároveň zrušil príslušné výroky o treste a ďalšie vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.9.2006, sp.zn. .

Na výkon trestu odňatia slobody súd v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takýto spôsob výkonu trestu odňatia slobody je podľa názoru súdu vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä jeho postoj k trestnej činnosti a jeho správanie v terajšom výkone trestu odňatia slobody dostačujúci a nie je potrebné obžalovaného zaraďovať do ústavu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako to predpokladá ust. § 48 ods. písm. b) Tr. zákona, hoci ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.