Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/106/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky Y. A., štátnej občianky L. republiky, bytom M., U. XXX/X, v konaní zastúpenej JUDr. Mariánom Burajom, advokátom, so sídlom Trenčín, Jilemnického 2 proti odporcovi S.P.D. develop s.r.o., so sídlom Trenčín, Hlavná 94, IČO 36 345 598, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO 35 709 332 o zaplatenie 3.380,58 eur takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 0,56 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 3.380,02 eur sa návrh navrhovateľky zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Navrhovateľka je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 13 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala od odporcu zaplatenia 3.380,58 eur titulom náhrady škody. Uviedla, že odporca spôsobil svojím motorovým vozidlo dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené jej motorové vozidlo. Za vykonanie opravy poškodenia vozidla navrhovateľky bolo servisom fakturované 4.934,19 eur. Navrhovateľka si voči poisťovni Generali Slovensko poisťovňa, a.s., kde mal odporca dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uplatnila nárok na náhradu tejto škody. Poisťovňa odporcu však poskytla navrhovateľke poistné plnenie len vo výške 1.553,61 eur. Navrhovateľka preto vyzvala na úhradu zostávajúcej sumy náhrady škody odporcu, ktorý túto sumu odmietol uhradiť.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho navrhovateľke nič nedlhuje a odvoláva sa na postoj svojej poisťovne, ktorá odmietla navrhovateľke zvyšok uplatňovanej náhrady škody uhradiť.

Do konania na výzvu odporcu vstúpila na jeho stranu ako vedľajší účastník Generali Slovensko poisťovňa, a.s.. Táto uviedla, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Uviedla, že už pri obhliadke poškodeného motorového vozidla bolo navrhovateľke oznámené, že oprava vozidla je vzhľadom na rozsah poškodení a vek vozidla neekonomická. Skutočná škoda navrhovateľky potom nemôže spočívať vo výške nákladov na uvedenie poškodeného vozidla do prevádzkyschopného stavu, ale je potrebné hovoriť o zničení vozidla a teda výška skutočnej škody spočíva v hodnote veci pred poškodením po

odpočítaní použiteľných zvyškov. Preto vedľajší účastník pri likvidácii poistnej udalosti postupoval tak, že navrhovateľke vyplatil poistné plnenie vo výške všeobecnej hodnoty vozidla bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti po odpočítaní hodnoty predajných zvyškov vozidla.

Tunajší súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č.k. -132 zo dňa 29. marca 2011, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 3.380,58 eur a náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca pri prevádzke motorového vozidla, ktoré mal v nájme ako leasingový nájomca, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodil vozidlo navrhovateľky. Odporca tak podľa v spojení s zodpovedá navrhovateľke za všetku škodu, ktorá takto navrhovateľke vznikla. Uvedená zodpovednosť je objektívna a preto sa nevyžaduje preukázanie zavineného konania odporcu ako škodcu pri vzniku škody. Navrhovateľka si uplatnila náhradu v peniazoch za skutočnú škodu, ktorá jej bola pri dopravnej nehode spôsobená odporcom na jej motorovom vozidle, čo je v súlade s . Sporným medzi účastníkmi zostal rozsah skutočnej škody a jej náhrady. Súd poukázal na skutočnosť, že účelom a zmyslom ustanovení o náhrade škody je, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma, ktorú pri škodovej udalosti utrpel, teda nemožno ponechať bez povšimnutia všetky náklady, ktoré mal poškodený s tým, aby svoju poškodenú vec uviedol do pôvodného stavu. Vyslovil názor, že aj keď pri oprave vozidla boli použité nové diely, len výnimočne by sa jednalo o zhodnotenie vozidla v pravom zmysle slova (tak by tomu bolo, napr. pri oprave, pri ktorej boli použité kvalitnejšie, nadštandardné diely, alebo sa zlepšili jazdné vlastnosti vozidla a podobne). Všeobecne však platí, že hodnota havarovaného, opraveného auta je bez pochyby vždy nižšia ako hodnota obdobného auta, ktoré je havarované alebo opravované nebolo, a preto v majetkovej sfére poškodeného môže len výnimočne prísť ku vzniku bezdôvodného obohatenia opravou poškodeného vozidla. Na základe uvedeného súd uzavrel, že v tomto smere potom škodcu zaťažuje v konaní dôkazné bremeno preukázať, že opravou poškodeného vozidla došlo k jeho zhodnoteniu oproti stavu pred nehodou a že teda náhrada škody spočívajúca v preplatení všetkých nákladov na opravu vozidla bude viesť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane poškodeného. Netreba pritom zabúdať na to, že tzv. zhodnotenie vozidla bolo poškodenému v podstate vnútené v dôsledku opravy poškodenia vozidla pri dopravnej nehode, ktorú on sám nezavinil. V predmetnej právnej veci odporca nepreukázal, že opravou poškodenia vozidla navrhovateľky došlo k jeho zhodnoteniu. Na základe uvedeného súd uzavrel, že v danom prípade je skutočnou škodou, ktorá bola navrhovateľke spôsobená, celý rozsah nákladov, ktoré musela navrhovateľka vynaložiť na opravu svojho vozidla a náhradou týchto nákladov nevzniká na strane navrhovateľky bezdôvodné obohatenie. Na podklade týchto záverov súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke istinu 3.380,58 eur ako náhradu skutočnej škody, čo predstavuje rozdiel medzi nákladmi navrhovateľky na opravu poškodenia jej vozidla vo výške 4.934,19 eur a poistným plnením 1.553,61 eur, ktorej sa jej už na náhradu jej škody zo strany poisťovne odporcu dostalo.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. -158 zo dňa 14. novembra 2012 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zásade je správny názor okresného súdu, podľa ktorého pojem skutočná škoda podľa zahŕňa aj náklady za použitie nových súčiastok, pokiaľ sa opravou vozidla nezvýši cena vozidla oproti jeho cene pred poškodením a z tohto pohľadu nemožno jednotlivo odpočítavať amortizáciu konkrétnych vymieňaných poškodených súčiastok, prípadne ich zostatkovú hodnotu. Takýto postup okresného súdu by bol správny v prípade, ak by v danom prípade bolo nepochybné, že náklady na opravu vozidla navrhovateľky nepresahovali cenu vozidla pred poškodením. Ako vyplýva z obsahu a účelu ustanovenia , ktoré upravuje dve formy reštitúcie skutočnej škody, finančnú a materiálnu- naturálnu, reštitúcia musí byť účelná. Preto podľa odvolacieho súdu je potrebné pri zisťovaní skutočnej škody, pri ktorej prichádza do úvahy jej úhrada formou finančnej reštitúcie, je potrebné rovnako, ako pre prípad formy naturálnej reštitúcie, prihliadať aj na účelnosť nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu. Keďže sa okresný súd nezaoberal účelnosťou uplatneného nároku navrhovateľky vo vzťahu k cene vozidla navrhovateľky pred poškodením napriek tomu, že dôkazy v spise nasvedčovali, že náklady

na opravu poškodeného vozidla by mohli rozhodnou mierou prekračovať cenu vozidla pred poškodením, okresný súd nesprávne aplikoval pre daný prípad ustanovenia , . Okresný súd teda nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou okresného súdu bude doplniť dokazovanie za účelom správneho ustálenia ceny vozidla navrhovateľky pred jej poškodením, ako nevyhnutného predpokladu pre správne posúdenie účelnosti vynaložených nákladov na opravu vozidla podľa , . V prípade, že bude zistená totálna škoda na vozidle, teda že oprava jeho poškodenia by bola neúčelná, bude potrebné pri určovaní skutočnej škody zisťovať výšku nákladov nevyhnutných na odškodnenie inak, než uvedením do predošlého stavu a z tohto hľadiska posudzovať oprávnenosť výšky navrhovateľkou uplatňovaného nároku na náhradu škody. V prípade zistenia tzv. totálnej škody na vozidle bude nevyhnutné zahrnúť do skutočnej škody aj výšku nákladov spojených s ukončením prevádzky a s likvidáciou zničeného vozidla zákonným spôsobom, ako súčasť skutočnej škody v čase poškodenia vozidla, bez ohľadu na to, čo sa s vozidlom po nehode skutočne stalo.

Súd vo veci pred vyhlásením rozsudku č.k. -132 zo dňa 29. marca 2011 vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania a z osvedčenia o evidencii vozidla Y., e.č. M., oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré podal odporca u Generali Slovensko poisťovňa, a.s. dňa 17.10.2008 vyplynulo, že dňa 14.10.2008 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu vozidla ME. patriaceho navrhovateľke, ktorá ho v čase nehody aj riadila, a vozidla Mitsubishi L 200, ktoré mal ako leasingový nájomca prenajaté odporca a ktoré v čase nehody riadil jeho zamestnanec Ján Žáčik, ktorý mal vozidlo pridelené. Dopravnú nehodu zavinil Ján Žáčik, ktorý vychádzajúc z vedľajšej cesty nedal prednosť vozidlu navrhovateľky, ktoré jazdilo po hlavnej ceste. Odporca škodovú udalosť oznámil menovanej poisťovni, u ktorej bolo dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z potvrdenia poistenia zodpovednosti č. 8100087703 vystaveného menovanou poisťovňou dňa 30.9.2008. Ešte pred oznámením škodovej udalosti odporcom bola dňa 15.10.2008 vykonaná zo strany poisťovne odporcu obhliadka poškodenia vozidla navrhovateľky Mazda 121, ktoré bolo spôsobené pri uvedenej dopravnej nehode. Rozsah zisteného poškodenia vyplýva zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 6400810420 z uvedeného dňa a fotografií vozidla navrhovateľky, ktoré boli pri obhliadke vyhotovené. Dňa 21.10.2008 si navrhovateľka uplatnila proti menovanej poisťovni odporcu nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená pri uvedenej dopravnej nehode na jej motorovom vozidle Mazda 121, čo bolo preukázané tlačivom Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Oprava poškodenia vozidla navrhovateľky bola vykonaná firmou T. - Odťahová služba, Autoopravárenské dielne, so sídlom v Trenčíne, ktorá za opravu vozidla vystavila dňa 26.2.2009 faktúru č. 9/0069. Touto faktúrou vyúčtovala menovaná firma vyúčtovala navrhovateľke na zaplatenie cenu opravy v sume 4.934,19 eur, z ktorej ceny bola podľa faktúry a pripojených rozpisov práce a použitého materiálu cena práce 2.506,60 eur /75.600,- Sk/, cena použitého materiálu 1.639,78 eur /49.400,- Sk/ a 787,81 eur bola 19 % DPH. Podľa príjmového pokladničného dokladu menovanej firmy č. P-14 zo dňa 27.2.2009 v uvedený deň manžel navrhovateľky zaplatil v hotovosti fakturovanú cenu opravy vozidla.

Z likvidačnej správy a výpočtu plnenia k škodovej udalosti č. 6400810420 a oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 6400810420 zo dňa 30.10.2008, ktoré poisťovňa Generali Slovensko poisťovňa, a.s. zaslala navrhovateľke vyplýva, že poisťovňa odporcu pri výpočte úhrady svojho poistného plnenia na škodu na vozidle navrhovateľky vypočítala všeobecnú hodnotu vozidla navrhovateľky pred poškodením 2.356,30 eur /70.986,- Sk/ pri zohľadnení východiskovej hodnoty vozidla, technickej hodnoty vozidla pred poškodením a koeficientu predajnosti vozidla pred poškodením, od ktorej odrátala hodnotu predajných zvyškov vozidla navrhovateľky po poškodení 802,71 eur /24.182,37 k/, čím došla k určeniu výšky škody na vozidle navrhovateľky ku dňu 14.10.2008 na

1.553,61 eur /46.804,- Sk/. Uvedenú sumu potom poukázala na účet navrhovateľky ako poistné plnenie na škodu na jej vozidle, ktorá bola spôsobená odporcom.

Podľa korešpondencie medzi účastníkmi, resp. medzi účastníkmi a Generali Slovensko poisťovňou, a.s. /listy navrhovateľky, prípadne jej právneho zástupcu poisťovni z 2.2.2009 a 24.9.2009, listy právneho zástupcu navrhovateľky odporcovi zo dňa 14.5.2009, 2.6.2009, listy odporcu poisťovni zo dňa 25.5.2009 a 22.6.2009, listy poisťovne navrhovateľke, prípadne jej právnemu zástupcovi z 5.3.2009, 19.10.2009/ navrhovateľka žiadala viackrát samotného odporcu i jeho poisťovňu o doplatenie náhrady škody do výšky ceny, ktorú zaplatila za opravu svojho vozidla. Odporca žiadosti navrhovateľky odstupovala poisťovni a táto na žiadosti navrhovateľky odmietla s tým, že oprava vozidla navrhovateľky bola neekonomická pretože náklady na odstránenie poškodenia presahovali hodnotu vozidle pred poškodením a teda sa jednalo o totálnu škodu. Výška poistného plnenia preto vychádzala z hodnoty vozidla pred poškodením, po odrátaní ceny použiteľných, predajných zvyškov vozidla.

Po zrušení rozsudku č.k. -132 zo dňa 29. marca 2011 a vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom vykonal tunajší súd doplnenie dokazovania ustanoveným znalcom na určenie výšky škody motorového vozidla navrhovateľa.

Z podaného znaleckého posudku znalca Ing. Tibora Gavendu č. 2/2013 zo dňa 22.07.2013 vyplynulo, že všeobecná hodnota motorového vozidla navrhovateľky pred dopravnou nehodou dňa 14.10.2008 bola 2.352,- eur /70.857,- Sk/ vrátane DPH. Náklady na opravu poškodenia vozidla navrhovateľky stanovil znalec na 4.933,61 eur /148.630,- Sk/, čo s ohľadom na všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred dopravnou nehodou viedlo znalca k záveru, že predmetnou dopravnou nehodou došlo k totálnemu zničeniu vozidla. Ďalej znalec stanovil, že všeobecná hodnota motorového vozidla navrhovateľky pred opravou po predmetnej dopravnej nehode bola vlastne hodnota zvyškov vozidla, teda 797,84 eur /24.036,- Sk/ vrátane DPH a výška škody súvisiaca s dopravnou nehodou na vozidle navrhovateľky tak predstavovala 1.554,17 eur /46.821,- Sk/ vrátane DPH. Nakoniec znalec stanovil, že oprava vozidla navrhovateľky bola absolútne neúčelná.

Podľa a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa a uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len v nepatrnej časti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca pri prevádzke motorového vozidla, ktoré mal v nájme ako leasingový nájomca, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodil vozidlo navrhovateľky. Odporca tak podľa v spojení s / vozidlo odporcu riadil v čase nehody jeho zamestnanec, ktorý ho mal pridelené, takže tento sám

ako fyzická osoba v zmysle uvedeného ustanovenia za škodu spôsobenú navrhovateľke nezodpovedá/ zodpovedá navrhovateľke za všetku škodu, ktorá takto navrhovateľke vznikla. Uvedená zodpovednosť je objektívna a preto sa nevyžaduje preukázanie zavineného konania odporcu ako škodcu pri vzniku škody. Navrhovateľka si uplatnila náhradu v peniazoch za skutočnú škodu, ktorá jej bola pri dopravnej nehode spôsobená odporcom na jej motorovom vozidle, čo je v súlade s .

Sporným medzi účastníkmi zostal rozsah skutočnej škody a jej náhrady. Navrhovateľka považuje za skutočnú škodu všetky náklady, ktoré vynaložila na opravu poškodenia svojho vozidla. Na druhej strane odporca v zhode s názorom svojej poisťovne, vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jeho strane, považoval za skutočnú škodu hodnotu vozidla navrhovateľky pred nehodou po odrátaní predajných zvyškov vozidla navrhovateľky po nehode.

Vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu dospel súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že správnym je v danom prípade názor odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane. Zo znaleckého posudku v konaní ustanoveného znalca Ing. Gavednu vyplynulo, že dopravná nehoda spôsobená odporcom viedla k tzv. totálnej škode na vozidle navrhovateľky, teda k jeho totálnemu zničeniu. Uvedený záver vychádza z porovnania všeobecnej hodnoty vozidla navrhovateľky pred nehodou /2.352,- eur/ a nákladmi na opravu poškodenia vozidla, ktoré určil znalec /4.933,16 eur/, z ktorého porovnania vychádza oprava poškodenia vozidla navrhovateľky ako neekonomická a teda neúčelná. Za tejto situácie, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, nemožno navrhovateľke ako náhradu skutočnej škody priznať náklady vynaložené na opravu poškodenia vozidla /ako to požaduje navrhovateľka/ ale je potrebné za skutočnú škodu navrhovateľky považovať všeobecnú hodnotu vozidla navrhovateľky pred nehodou /2.352,- eur/ po odrátaní hodnoty zvyškov vozidla /797,84 eur/. Uvedený záver zodpovedá ustanoveniam a a . Skutočná škoda na vozidle navrhovateľky je tak 1.554,17 eur. Keďže vedľajší účastník na strane odporcu poukázal navrhovateľke preukázane poistné plnenie na predmetnú škodu v sume 1.553,61 eur, zostáva k náhrade už len škoda vo výške 0,56 eur /škoda 1.554,17 eur - poistné plnenie 1.553,61 eur/.

Na podklade týchto záverov súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke istinu 0,56 eur ako náhradu zvyšku skutočnej škody na jej vozidle a vo zvyšnej časti o zaplatenie 3.380,02 eur návrh navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s . Keďže mal odporca neúspech v konaní len v pomerne nepatrnej časti /priznaných 0, eur oproti zamietnutým 3.380,02 eur/ patrila by mu plná náhrada trov konania. Pretože však súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a odporca takýto návrh nepodal, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na druhej strane sa úspech odporcu v konaní vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka na jeho strane a preto má aj tento právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník si k náhrade uplatnil trovy konania vo výške 61,60 eur ako náhradu cestovného vlastným motorovým vozidlom za cestu na pojednávanie dňa 3.12.2013 z Bratislavy do Trenčína a späť /13,65 eur za cenu PHM a 47,95 eur ako základnú náhradu podľa zákona o cestovných náhradách/. Uvedené trovy nepokladal súd za účelne vynaložené, keď oproti cestovnému hromadnou dopravou - vlakom /podľa webovej stránky Železničnej spoločnosti Slovensko www.slovakrail.sk <http://www.slovakrail.sk> je cena spiatočného lístka cca 13 eur/ tieto presahujú skoro päťnásobne. Vedľajší účastník pritom nijako súdu neobjasnil dôvod a potrebu použitia vlastného motorového vozidla. Súd preto vedľajšiemu účastníkovi priznal za cestu dňa 3.12.2013 len náhradu trov vo výške cestovného vlakom z Bratislavy do Trenčína a späť v sume 13 eur. Náhradu týchto trov konania vedľajšieho účastníka uložil súd navrhovateľke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.