Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-132-2013.pdf
PDF · 95.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/132/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO 31 335 004, proti odporcom v 1. rade H. O., B.. XX. XX. XXXX, X. V. XXX/XX, I. V., v 2. rade J. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. K. W. XXX/XX, I. V., zastúpenej JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom Vranovská 517/9, Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 7 714,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyne v 1. a 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 6 859,26 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09. 07. 2013 do zaplatenia v mesačných splátkach po 1 000,-eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 411,50 eur, ktoré sú odporkyne v 1. a 2. rade povinné zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 08. 08. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporkyniam v 1. a 2. rade pohľadávku 7 714,48 eur, 6,59 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 7 641,69 eur od 01. 08. 2013 do zaplatenia a 5 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 7 641,69 eur od 01. 08. 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení bola s odporcami v 1. a 2. rade uzatvorená zmluva o medziúvere č. 0530818 8 03 (ďalej „zmluva o medziúvere“) a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 0530818 0 02 zo dňa 12. 03. 2012 (ďalej „zmluva o stavebnom úvere), v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi I. medziúver vo výške 7 330,-eur. Odporca I. sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 26,93 eur počas prvých 12 mesiacov, po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru 6,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,43 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 51,30 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporca I. zaviazal splácať stavebný - spotrebiteľský úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 100,73 eur. Odporca II. prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca I. Odporca I. porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 11. 06. 2013 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcu I., aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Odporca I. peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj odporca II. Navrhovateľ poukázal na čl. VII. bod 5 úverovej zmluvy, podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 8 má navrhovateľ právo účtovať si pri medziúvere
5 %-ný úrok z omeškania ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celkového zostatku dlhu. Na základe uvedeného navrhovateľ úročí zostatok dlhu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % ročne a zároveň odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa rozumie deň, kedy bolo podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, doručené odstúpenie od zmluvy všetkým odporcom. Uplatnenú pohľadávku navrhovateľ špecifikoval ako istinu vo výške 7 641,69 eur, nezaplatené 6,59 %-né úroky z omeškania ročne a 5 %-né ročné úroky z omeškania od 02. 07. 2013 do 31. 07. 2013 spolu vo výške 72,79 eur a od 01. 08. 2013 do zaplatenia žiadal priznať úroky z úveru 6,59 % ročne a úroky z omeškania 5 % ročne.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03. 12. 2013, na ktoré boli účastníci riadne a včas predvolaní. Navrhovateľ sa na pojednávanie neustanovil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil s tým, že súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec aj v neprítomnosti navrhovateľa. Prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Odporkyňa v 1. rade súhlasila s tým, že neplatila úhradu za medziúver a stavebný úver v zmysle dohody z dôvodu, že ochorela a preto v októbri 2012 požiadala o odklad splátok, s čím navrhovateľ aj súhlasil. Následne jej však asi v novembri 2012 exekútor zablokoval účet, na ktorom mala všetky finančné prostriedky a s ktorými odvtedy nemôže disponovať a to bol dôvod, pre ktorý už navrhovateľovi nepoukazovala ďalšie splátky. Poukázala na dlžoby, ktoré má vo výške 5 000,-eur voči fyzickej osobe a ktorá čiastka je predmetom exekúcie. Ďalší dlh má mať u mobilného operátora s tým, že tento dlh takisto je vymáhaný exekučne. Napriek tomu, že obidvoch exekútorov požiadala o odblokovanie účtu, doteraz sa tak nestalo. Uviedla, že je rozvedená, ale býva so svojim bývalým manželom v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí jej synom. Spolu s bývalým manželom hradia náklady na užívanie tohto domu. Nakoľko v januári 2014 očakáva finančné prostriedky, ktoré jej umožnia vyrovnať dlžoby, žiadala poskytnúť splátky od januára 2014 vo výške 2 000,-eur mesačne.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že si je vedomá svojej zodpovednosti, ktorá jej plynie z jej ručiteľského záväzku a si je vedomá aj toho, že keď odporkyňa v 1. rade úver nespláca, nastupuje jej povinnosť. V žiadnom prípade však nie je schopná dlh zaplatiť naraz, ale v maximálnych splátkach po 100,-eur mesačne. Uviedla, že je rozvedená, býva v 2 - izbovom byte, za ktorý mesačne platí poplatky a ostatné úhrady 280,-eur. Jej mesačný príjem je 460 - 470,-eur v čistom, pričom na cestovné vynakladá mesačne 40,-eur. Po zaplatení stravných lístkov jej zostane minimálna suma, ktorá jej neumožňuje platiť dlh vo vyšších splátkach ako po 100,-eur. Navyše okrem toho, že išla odporkyni v 1. rade za ručiteľku, tejto požičala ešte v hotovosti postupne čiastku 4 400,-eur, ktorú jej však odporkyňa v 1. rade doteraz nevrátila. Preto podala voči odporkyni v 1. rade trestné oznámenie s tým, že v súčasnom období voči odporkyni v 1. rade prebieha trestné stíhanie pre podvod.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci uzavreli dňa 12. 03. 2012 zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 9 000,- eur. Touto zmluvou bolo dohodnuté, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. 0530818 0 02 vo výške cca 5 015,67 eur, keď presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nebolo možné stanoviť a táto sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zmluvu uzavreli odporkyňa v 1. rade ako dlžníčka a odporkyňa v 2. rade ako ručiteľka. Celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola určená vo výške 13 390,22 eur a stanovených bolo 67 mesačných vkladov na účet stavebného sporenia. Pre prvý rok bola dojednaná výška mesačnej splátky úroku z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia po 30,53 eur a od druhého roka vo výške 49,43 eur plus 3,6 eur mesačne, spolu 67 splátok úrokov z medziúveru do pridelenia CS. Výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatku za prijatie do poistenia bola určená vo výške 104,33 eur s tým, že bolo dojednaných 56 splátok istiny stavebného úveru. Z listinných dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že odporkyni bolo v skutočnosti vyplatených 7 200,-eur dňa 16. 03. 2012.
Navrhovateľ v súlade s obsahom zmluvy poskytol odporkyni finančné prostriedky. Náležitosti zmluvy o stavebnom úvere, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, sú upravené v zákona č. 310/1992 Zb.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie sumy 6 859,26 eura, nakoľko v tejto časti mal preukázanú jeho dôvodnosť. Odporkyni v 1. rade bol na základe zmluvy reálne poskytnutý úver vo výške 7 200,- eur. Do odstúpenia od zmluvy odporkyňa uhradila prostredníctvom splátok sumu 566,81 eura, pričom za trvania úverového vzťahu jej vznikla povinnosť platiť dojednané úroky z úveru vo výške 6,59 % ročne, čo predstavuje celkovo 413,62 eura. Po zohľadnení splátok úveru a pripočítaní úrokov z úveru predstavoval dlh odporkýň ku dňu odstúpenia od zmluvy sumu 7 046,81 eura. Z prehľadu účtu stavebného sporenia vyplýva, že odporkyňa v 1. rade do odstúpenia od zmluvy nasporila celkovo 187,55 eura. Navrhovateľ v súlade so zmluvou započítal túto sumu po odrátaní poplatkov za upomienky vo výške 124,94 eura ako mimoriadnu splátku mimoriadneho medziúveru. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, súd vychádzal aj z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Nakoľko neboli poplatky za upomienky a za vedenie účtu v zmluve individuálne dojednané a navrhovateľ ani nepreukázal z akého právneho titulu si poplatky voči odporkyniam uplatňuje, nedôvodne ich nezapočítal do sumy mimoriadnej splátky úveru. Po započítaní nasporenej sumy k celkovému dlhu odporkýň tak prestavuje pohľadávka navrhovateľa sumu 6 859,26 eura. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku súd nezohľadnil ani poplatky vyplývajúce z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, a to poplatku za spracovanie úveru, poplatkov za vedenie účtu a poplatkov za upomienky. Dojednanie o týchto poplatkoch nebolo obsiahnuté priamo v zmluve a teda odporkyne s nimi neboli pri podpise zmluvy riadne oboznámené. S poukazom na ich výšku ako aj absenciu individuálneho dojednania týchto poplatkov, súd v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný.
Odporkyňa v 1. rade nedodržala zmluvné podmienky, v dôsledku čoho navrhovateľ listom zo dňa 11. 06. 2013 od zmluvy odstúpil - účinky odstúpenia od zmluvy nastali dňom doručenia tohto listu odporkyni v 1. rade v súlade s čl. VII. bod 7 zmluvy, t. j. 01. 07. 2013. Do doby odstúpenia od zmluvy bola odporkyňa povinná zaplatiť úroky z úveru, ktoré súd navrhovateľovi priznal. Po odstúpení od zmluvy sa však už navrhovateľ nemohol domáhať priznania úrokov z úveru, a preto v časti, pokiaľ žiadal priznať tieto úroky za obdobie od 02. 07. 2013 do zaplatenia, súd návrh zamietol.
Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 02. 07. 2013 do zaplatenia (do 31. 07. 2013 ich uplatnil spolu s úrokmi z úveru vo výške 72,79 eur). Tieto bolo možné priznať najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, nakoľko ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka limituje úroky z omeškania v prípade spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c citovaného Nariadenia vlády ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013.
Listom zo dňa 11. 06. 2013 navrhovateľ určil odporkyni v 1. rade lehotu na splatenie dlžnej sumy 7 dní od jeho doručenia. Odporkyni bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 01. 07. 2013, takže povinnosť splniť dlh mala do 08. 07. 2013. Pokiaľ v tejto lehote dlh nesplnila, do omeškania sa dostala dňom 09. 07. 2013. Ku dňu 09. 07. 2013 bola určená Európskou centrálnou bankou základná úroková sadzba 0,5 %, takže navrhovateľom uplatnené priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne nie sú v rozpore s citovanou právnou úpravou. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ale až od 09. 07. 2013.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkom ručiteľa.
Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi právo veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Odporkyňa v 2. rade pristúpila k zmluve o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere dňa 12. 03. 2012 ako ručiteľka. Navrhovateľ jej oznámil listom zo dňa 11. 06. 2013, ktorý bol odporkyni v 2. rade doručený dňa 17. 06. 2013, že odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinností zo strany odporkyne v 1. rade. Súčasne jej zaslal na vedomie rovnopis tohto odstúpenia od zmluvy a zároveň ju upozornil, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky aj voči odporkyni v 2. rade ako ručiteľovi. Listinnými dôkazmi ako aj výsluchom odporkýň v 1. a 2. rade bolo preukázané, že dlh navrhovateľovi nebol splatený, a preto je navrhovateľ oprávnený podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka domáhať sa splnenia záväzku aj voči odporkyni v 2. rade.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd priznal navrhovateľovi sumu 6 859,26 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09. 07. 2013 do zaplatenia voči obidvom odporkyniam, ktoré zodpovedajú za dlh spoločne a nerozdielne. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako bola priznaná, nárok dôvodný nebol z dôvodov uvedených vyššie, a preto v tejto časti súd návrh zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a nakoľko mal v konaní čiastočný úspech, súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ vznikli trovy iba v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku, ktorý sa platí len istina, nie z príslušenstva. Pokiaľ by navrhovateľ bol uplatnil nárok v priznanej výške 6 859,26 eur, vznikla by mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok 411,50 eur. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov vo výške 411,50 eur.
Odporkyne v 1. a 2. rade žiadali o umožnenie splácať dlh v mesačných splátkach a to odporkyňa v 1. rade po 2 000,-eur mesačne a odporkyňa v 2. rade po 100,-eur mesačne. Vzhľadom na zistenú sociálnu situáciu odporkýň v 1. a 2. rade, s prihliadnutím na výšku dlhu a prehlásenie odporkyne v 1. rade, že v januári 2014 očakáva väčšie množstvo finančných prostriedkov, súd povolil mesačné splátky po 1 000,- eur, ktorú sumu sú odporkyne v 1. a 2. rade povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi vždy do konca toho ktorého mesiaca. Prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom ak odporkyne nebudú dlh splácať v stanovenej výške, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz. Na zaplatenie náhrady trov konania súd poskytol odporkyniam lehotu splatnosti 1 mesiac od právoplatnosti tohto rozsudku a to s prihliadnutím na ich sociálnu situáciu a výšku priznanej náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.