Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-4-2023.pdf
PDF · 149.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. V. XX, právne zastúpený JUDr. Mária Vančová, advokátka so sídlom Štefánikova tr. 84, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17Csp/18/2018-171 zo dňa 17. mája 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a III. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.441,90 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že na základe úverovej zmluvy č. U uzavretej dňa 12.07.2014 mu bol zo strany žalovaného poskytnutý úver na kúpu osobného motorového vozidla (predmet financovia) zn. VW L. J. X,XTDI, P.: A Úver bol poskytnutý formou preplatenia kúpnej ceny na účet predajcu H. AAA Auto, a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 35858699, prevádzkareň: AAA Auto Nitra, Piesková 9, Nitra. Predajná cena bola vo výške 5.034 eur. Celková výška úveru poskytnutá spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. teda žalovaným, predstavuje sumu 4.983 EUR a zároveň bolo z jeho strany zaplatených v hotovosti zaplatené 887, - eur. V zmluve bola stanovená ročná úroková 22,876203 %, RPMN 25,41%. Priemerná hodnota RPMN 28,42 %, celkové náklady spotrebiteľa 3 411,60 EUR, celková čiastka splatená spotrebiteľom 8.394,60 EUR. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 09.07.2019, výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN bola 0 EUR. Mesačná splátka bola určená na sumu 139,91 EUR a prvá splátka bola splatná dňa 09.08.2014, spolu počet splátok 60. Z príjmových pokladničných dokladov je preukázané, že žalobca zaplatil predajcovi dňa 12.07.2014 sumu vo výška 800,- EUR a sumu vo výška 87,- EUR v hotovosti. Úverovú zmluvu č.U je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere zákona č.129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v spojení s Občianskym zákonníkom. Žalobca v žalobe tvrdil, že v predmetnej Úverovej zmluve č. U absentujú povinné náležitosti, ktoré sú vyžadované podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom a úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom účinnom v čase podpísania zmluvy, vzhľadom k čomu sa tento úver v zmysle ustanovenia § 11, ods. 1 toho istého zákona považuje za
bezúročný a bezpoplatkový a poukázal aj na vyslovený záver Ministerstva spravodlivosti SR. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich podrobila úverovú zmluvu č. U. zo dňa 12.07.2014 svojej kontrole a posúdila túto zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov na základe absencií náležitosti vyžadovaných zákonom. V predmetnej úverovej zmluve č. U. absentujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, v tých zmenou b), c), f), k), čo spôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný nemá nárok na žiadne úroky ani poplatky spojené s úverom. Vzhľadom k tomu, že žalobca vrátil žalovanému viac ako len výšku istiny , má tento nárok od žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume prevyšujúcej požičanú istinu , ktorá predstavuje sumu vo výške 1.441,90 EUR.
2. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17Csp/18/2018 - 86, zo dňa 25.10.2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu a vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok zamietol. Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany právneho zástupcu žalovaného. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením sp. zn. 8Co/13/2020 - 126, zo dňa 17.06.2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2022 naďalej trvala na tom, že predmetná úverová zmluva je bezúročná bez poplatková z dôvodu, že neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho podľa § 9 ods. 2 písmeno c) zák. č.129/2010 Z.z., ako aj z dôvodu absencie písmena f), pričom v zmluve je síce uvedená splatnosť úveru dňa 09.07.2019, avšak samotný zákon vyžaduje uvedenie doby trvania zmluvy a zároveň aj termín konečnej splatnosti, pričom doba trvania zmluvy a termín splatnosti záväzku nie sú obsahovo totožné. Ďalej trvala na tom, že predmetné predmetná zmluva neobsahuje údaj výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov a iných poplatkov vyžadovaných ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.129/2010 Z.z., taktiež tvrdila, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa čo má všetko za následok, že absencia týchto podstatných náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkový.
4. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie takto rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 16 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.
IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
5. Skutkový stav sporu zistil nasledovný:
5.1. Zo žalobcom predloženej kúpnej zmluvy ( č.l.10) bolo zistené, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 12.07.2014 s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO, IČO : 35858699, so sídlom Panónska cesta 39, 85104 Bratislava kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla P. kúpna cena za automobil bola dohodnutá vo výške 5 034,- eur, časť kúpnej ceny vo výške 887,- eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4. 147,- eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č.XXXXXXXX uzavretej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia , a.s., so sídlom Teplická 7434/ 147, Piešťany, IČO : 36234176. Z Úverovej zmluvy č. U zo dňa 12.07.2014 ( č.l.19) bolo zistené, že predmetom financovania podľa tejto zmluvy je motorové vozidlo, vrátane prípadných doplnkových služieb, poskytovaných dodávateľom a to VW L., J. XX - X,X O. U., EČ : Z X. Na základe predmetnej úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 4.983,- eur, pričom išlo o účelový úver, v predmetnej zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 22,876203 %, RPMN vo výške 25,41 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 28,42 %, celkové náklady spotrebiteľa boli dohodnuté vo výške 3.411,60 eur. Na základe predmetnej úverovej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému uhradiť celkovú čiastku vo výške 8.394,60 eur. Dátum prvej mesačnej splátky bol dohodnutý 09.08.2014, konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá k dátumu 09.07.2019, pričom žalobca mal predmetný úver splácať v 60 mesačných splátkach vo výške mesačnej splátky a to 139,91 eur. Z daňového dokladu vystaveného predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO, IČO : 35858699, so sídlom Panónska cesta 39, 85104 Bratislava ( č.l. 11) bolo zistené, že predávajúci vyfakturoval žalobcovi celkovú sumu vo výške 5.870,- eur, ktorá bola predmetom poskytnutého úveru, pričom predmetná suma pozostávala z čiastok a to z hodnoty motorového vozidla 5.034 ,- eur, ďalej zo súm 565,00 eur a 271,- eur, čo tvorí celkovú sumu vo výške 5.870,- eur. Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom bolo zistené, že žalobca zaplatil spoločnosti (predávajúcemu) AUTOCENTRUM AAA AUTO, IČO : 35858699, so sídlom Panónska cesta 39, 85104 Bratislava sumu vo výške 887,- eur v hotovosti. Na zabezpečenie úveru bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č.: U. Z výpisu z účtu z Tatra Banky zo dňa 09.11.2017 bolo zistené, že žalobca v období 01.06.2014 do 28.10.2017 na účet spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s., so sídlom Teplická 7434/ 147, Piešťany, IČO : 36234176 uhradil celkove sumu vo výške 5.588,90 eura (č. l. 17). Z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľni bolo zistené, že žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 200,- eur a to dňa 25.09.2017, pričom variabilný symbol na predmetnom doklade predstavuje číslo úverovej zmluvy. Z listinných dokladov bolo zistené, že žalobca uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 5.588,90 eur. Z prípisu zo dňa 14.11.2017 predloženým z Ministerstva spravodlivosti bolo zistené, že MS SR po oboznámení sa so zmluvami uviedlo, že predmetné zmluvy neobsahujú povinné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platnom a účinnom v čase podpísania zmlúv, vzhľadom k čomu by sa úvery mohli považovať za bezúročné a bez poplatkov. Ďalej v predmetnom prípise bolo uvedené, že v zmluvách absentuje uvedeným ustanovením požadované výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluvy uvádzajú len údaj o počte mesačných splátok a výšku mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti viedlo žalobcu k tomu, že si podal predmetnú žalobu.
6. Svoje rozhodnutie, s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (§ 1 ods. 2 a 5, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, § 24 ods. 1), citované ustanovenie § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, Smernicu rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 456 ods. 1), § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) a citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 a § 232 ods. 3), odôvodnil nasledovne:
6.1. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola dôvodná len v časti.
6.2. Ako už bolo konštatované v predchádzajúcom rozsudku v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").
6.3. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 4.983 eur, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 60 splátkach po 139,91 eur, pričom právny zástupca žalobcu tvrdí, že v zmluve absentujú podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôsledku čoho má za to, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe predmetnej úverovej zmluvy sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobcovi sumu ú veru vo výške 4.983,- eur, pričom z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou AAA AUTO bolo zistené, že kúpna cena motorového vozidla bola dohodnutá vo výške 5.870 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 887 eur bola uhradená zo strany žalobcu pri podpise kúpnej zmluvy. Z daňového dokladu (č.l. 11) bolo zistené, že
spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Bratislava vyfakturovala žalobcovi sumu vo výške 5.870 eur, pričom z príjmových pokladničných dokladov vystavených predajcom žalobca uhradil sumu 887 eur. Úver bol poskytnutý na financovanie vozidla, ktorého kúpna cena bola 5.034 eur a spolu s ostatnými príplatkami zo strany predajcu potom predmetná kúpna cena predstavovala celkovú sumu 5.870eur a nakoľko žalobca v hotovosti uhradil sumu vo výške 887 eur, predmetom financovania zostala suma vo výške 4.983 eur, ktorá bola poskytnutá aj žalobcovi. Z uvedených dôvodov takto súd za skutočnú výšku úveru považoval sumu vo výške 4.983 eur. Z listinných dokladov predložených žalobcom bolo zistené, že žalobca uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 5.588,90 eur, čo v konaní preukázal výpisom z účtu. Právny zástupca žalobcu vo svojej žalobe tvrdil, že v predmetnej úverovej zmluve č. absentujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2,a to písmeno b), c), f), k), čo spôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný nemá nárok na žiadne úroky ani poplatky spojené s úverom a nakoľko žalobca vrátil žalovanému viac ako len výšku istiny, má tento nárok od žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume prevyšujúcej požičanú istinu. Právna zástupkyňa žalovaného sa vo svojom písomnom vyjadrení bránila, pričom uviedla, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje podstatné náležitosti, žalobca vo svojej žalobe nepreukázal z akého dôvodu by mala byť predmetná úverová zmluvy vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, prípadne za neplatnú, na základe čoho by mu vznikol nárok na vyplatenie bezdôvodného obohatenia.
6.4. Vzhľadom na opätovne tvrdenú argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a to práve v dôsledku absencie podstatných náležitostí, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. a to pre absenciu § 9 ods. 2 písmeno c/, f/ a k/, súd predmetnú úverovú zmluvu podrobil kontrole. Žalobca v žalobnom návrhu namietal absenciu písmena c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd uvádza, že uzatvorená zmluva obsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom súd prihliadol na vyslovený právny názor Krajského súdu vo svojom rozhodnutí, čiže mal za to, že v predmetnej zmluve neabsentuje ustanovenie písmena ,,c" adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
6.5. Ďalej súd prihliadol na tvrdenia žalobkyne ohľadom obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy a to absencie písmena k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v predmetnej zmluve. Súd prvej inštancie súhlasil s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 28.06.2018, pričom podľa názoru súdu už aj v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 je zrejmé z obsahu tohto súdneho rozhodnutia, že úverová zmluva nemusí mať takéto rozlíšenie splátky. V danej veci súd taktiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že "eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje" a ďalej aj "...je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby... Potrebné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky." Uvedenú potrebu eurokonformného výkladu je možné vyvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch, v ktorej zákonodarca vyjadril potrebu transponovať smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky v celom rozsahu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má zato, že v predmetnej zmluve neabsentuje obligatórna náležitosť uvedená § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010.
6.6. Ďalej súd predmetnú zmluvu podrobil súdnej kontrole a zistil, že v predmetnej zmluve je uvedený nesprávny údaj ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a následne aj celková výška nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. písmeno j) 129/2010 Z.Z.. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa. Predmetný úver bol spotrebiteľom poskytnutý bankou (?) a spotrebiteľ mohol, teda očakával riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezosporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 písmeno j ) zákona č.129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že RPMN, ktorá je síce v zmluve v súdenej veci uvedená, ale je uvedená nesprávne, teda v nesprávnej výške vychádzajúc zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrtok 2014 poskytnutých Ministerstva financií SR a zistil, že spotrebiteľské úvery so zabezpečením do výšky 6500 EUR mali stanovenú výšku RPMN vo výške 20,89 %, pričom v zmluve bola určená výška RPMN vo výške 25,41%, z čoho jednoznačne vyplýva, že predmetná výška RPMN je v zmluve uzavretej medzi stranami sporu uvedená v nesprávnej výške. Súd vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý popísal vyššie, nesprávne uvedenie RPMN má rovnaký následok ako jej neuvedenie, a teda má sa za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN je skutočnosťou, ktorá nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa a je práve na dodávateľovi ako profesionálne vystupujúcom subjekte, ktorého povinnosťou je konať s odbornou starostlivosťou tak, aby spotrebiteľa nezavádzal a poskytol mu pravdivé informácie o poskytovanom úvere. Podľa názoru súdu je irelevantné, či výška RPMN bola uvedená v nižšej alebo vyššej výške oproti skutočnej RPMN, podstatné je, že nebola uvedená správne, čo má za následok, ako by uvedená nebola a preto z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považuje úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu za bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúci správny údaj o výške RPMN. Vzhľadom na nesprávny údaj o výške RPMN sa predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písmeno b) Zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Súd uvádza, že pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z je postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov ( obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/39/2016, Krajský súd Trenčín sp. zn. 4Co/359/2017 zo dňa 21.06.2018 , Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 15Co/170/2017 zo dňa 06.03.2019) a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a opätovne určil, že zmluva o revolvingovom úvere (?) číslo XXXXXXXXXXXX (?) zo dňa 25.2.2014 (?) uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
6.7. Vzhľadom na vyhodnotenie zmluvy uzavretej medzi stranami sporu súd dospel k názoru, že v predmetnej zmluve absentuje jedna z obligatórnych náležitostí a to písmena j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, absentujú údaje, z ktorých žalovaný vychádzal pri výpočte RPM a vzhľadom na túto absenciu, súd predmetný úver uzavretý medzi stranami sporu zo dňa 12.07.2014 vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov.
6.8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca čerpal úver v celkovej výške 4.983 eur, pričom spolu s ostatnými poplatkami zo strany predajcu predmetná kúpna cena predstavovala celkovú sumu 5.870 eur. Nakoľko žalobca v hotovosti uhradil sumu vo výške 887 eur, predmetom financovania zostala suma vo výške 4.983 eur, ktorá bola poskytnutá aj žalobcovi. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.441,90 eur, pričom k predmetnej sume dospel spôsobom, že predajca ku kúpnej cene motorového vozidla vo výške 5.034,- eur pripočítal neodôvodnene sumu vo výške 881,- eur, ktorú zaplatil v hotovosti , pričom táto suma je uvedená ako akontácia uvedená v zmluve o pôžičke. Celková cena motorového vozidla predstavovala kúpnu cenu vo výške 5.870,- eur, pričom úver mu bol poskytnutý len vo výške 4.983,- eur. Žalobca žiada aby súd z kúpnej ceny vo výške 5.034,-
eur odrátal sumu, ktorú neoprávnene zaplatil vo výške 887,- eur, keďže skutočná hodnota motorového vozidla predstavuje sumu vo výške 4.147 ,- eur. Ak sa zo sumy, ktorú skutočne uhradil vo výške 5.588,90 eur sa odráta suma vo výške 4.147,- eur vznikne suma 1.441,90 eur, ktorú žiada vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil na základe úverovej zmluvy sumy celkovú sumu vo výške 5.588,90 eura, pričom zo strany žalovaného mu bol poskytnutý úver vo výške 4.983,- eur, rozdiel predstavuje sumu 605,90 eur, ktorá suma je plnením, ktoré žalovaný získal bez právneho dôvodu, pretože na predmetnú sumu nemal nárok - právny titul a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy a vo zvyšku uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez ohľadu na to, či bol v dobe získania bezdôvodného obohatenia v dobrej viere, alebo nie. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie totiž zákon koncipuje vo forme objektívnej zodpovednosti, ktorá je nezávislá od vôle a vedomia bezdôvodne obohateného subjektu. Súd uvádza, že žalobcovi bol vystavený daňový doklad na sumu 5.870,- eur, ktorý nie je predmetom tohto konania a preto sa súd nemôže zaoberať sumou vo výške 887,- eur, ktorú podľa tvrdenia žalobcu zaplatil neoprávnene, súd pri vydaní bezdôvodného obohatenia vychádzal čisto len zo skutočností, ktoré boli jednoznačne v konaní preukázané a to z výšky poskytnutého úveru žalobcom vo výške 4.983, - eur, ktorý nebol nikým spochybnený a vo výške zaplatenej sumy zo strany žalovaného a to vo výške 5.588,90, čo taktiež nebolo žiadnou zo strán spochybnené.
6.9. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 16 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z. z.).
7. Uvedený rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o náhrade trov konania (I. a III.) včas podaným odvolaním napadol len žalovaný domáhajúci sa opätovného zrušenia rozsudku alebo jeho zmeny tak, aby žaloba bola (v zostávajúcom predmete konania) zamietnutá a aby mu bola priznaná náhrada trov celého konania. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že v úverovej zmluve absentuje správne uvedenie hodnoty RPMN a zastáva názor, že spochybňovaná náležitosť sa v úverovej zmluve nachádza správne a v súlade so zákonnými požiadavkami zák. č. 129/2010 Z. z.. Citujúc ustanovenia zákona poukázal na to, že zákon rozlišuje medzi pojmami neobsahuje náležitosti a uvedená nesprávne, keď priemerná hodnota RPMN v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je výška priemernej RPMN uvedená nesprávne. Zotrváva na názore, že priemerná RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne vo výške 28,92%, keď úverová zmluva bola uzavretá 12.07.2014, preto nespĺňa kritérium na použitie hodnoty stavu i druhého kalendárneho štvrťroku, ale je nevyhnutné vychádzať z tabuľky pre prvý kalendárny štvrťrok roku 2014 vzhľadom na zákonné ustanovenia a vzhľadom na dátum jej zverejnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku mu preto nie je absolútne zrejmé, na základe čoho konajúci súd vychádzal z tretieho kalendárneho štvrťroku, nakoľko zmluva nebola uzatvorená ani do 15. dní od zverejnenia informácií z druhého kalendárneho štvrťroku, keď súčasne zastáva názor, že hodnotu, ktorú prvoinštančný súd prezentuje ako hodnotu RPMN, je v skutočnosti hodnota priemernej RPMN, čo sú dve samostatné veličiny, ktoré nemožno zamieňať. Na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré neskôr upravovalo najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v § 1 ods. 4 a § 1a. Vzhľadom na uvedené považuje aj náležitosť v zmysle § í ods. 2 písm. j/ zákona za uvedenú korektne a v súlade so zákonnou požiadavkou.
8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť s priznaním mu náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil a keď odvolacie dôvody žalovaného považuje za nedôvodné, neopodstatnené a nestotožňuje sa s nimi. V zmluve bola uvedená RPMN v nesprávnej výške a tým sa žalovaný dopustil uvedenia nepravdivej informácie o cene úveru, keď je irelevantné, či bola táto uvedená v nižšej alebo vyššej výške, podstatné je, že nebola uvedená správne a preto mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, čo je aj v súlade so Slovenskou judikatúrou.
9. K uvedenému vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadroval.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovaného) ako podané včas, oprávnenou osobou, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v súlade s
§ 378 a § 219 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalovaného napadnutej časti výroku I. a závislého výroku III. o trovách konania, je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keď neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, pretože odvolací súd vzhliadol odvolanie žalovaného ako dôvodné.
11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.441,90 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že na základe úverovej zmluvy č. U. uzavretej dňa 12.07.2014 mu bol zo strany žalovaného poskytnutý úver na kúpu osobného motorového vozidla (predmet financovia) zn. VW L. J. X,XTDI, P.: A Úver bol poskytnutý formou preplatenia kúpnej ceny na účet predajcu Autocentrum AAA Auto, a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 35858699, prevádzkareň: AAA Auto Nitra, Piesková 9, Nitra. Predajná cena bola vo výške 5.034 eur. Celková výška úveru poskytnutá spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. teda žalovaným, predstavuje sumu 4.983 eur a zároveň bolo z jeho strany zaplatených v hotovosti zaplatené 887 eur s tým, že v zmluve bola stanovená ročná úroková 22,876203 %, RPMN 25,41% a priemerná hodnota RPMN 28,42 %, celkové náklady spotrebiteľa 3 411,60 eura, celková čiastka splatená spotrebiteľom 8.394,60 eura, keď konečná splatnosť úveru bola určená dňom 09.07.2019, výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN bola 0 eur, mesačná splátka bola určená na sumu 139,91 eura a prvá splátka bola splatná dňa 09.08.2014, spolu počet splátok 60.
13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17Csp/18/2018 - 86, zo dňa 25.10.2018 (prvým v poradí), ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu a vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok zamietol. Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, v dôsledku ktorého Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/13/2020 - 126, zo dňa 17.06.2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď výrok ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože voči nemu nebolo podané odvolanie a tento výrok nadobudol právoplatnosť.
14. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom bližšie citovaným v záhlaví tohto rozhodnutia (druhým v poradí), ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 eura a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu (výrok I.), vo zvyšku nároku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 % (výrok III.). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe úverovej zmluvy č. U. XX/XXXXXX zo dňa 12.07.2014 je nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkov, pretože v citovanej zmluve nebola správne uvedená RPMN (keď mal za to, že nesprávne uvedenie RPMN je rovné tomu, ako by RPMN v zmluve uvedená nebola), a to vychádzajúc zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2014 poskytnutých Ministerstvom financií SR, kde zistil, že spotrebiteľské úvery so zabezpečením do výšky 6.500 eur mali stanovenú výšku RPMN vo výške 20,89 %, pričom v úverovej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 25,41 %, z čoho jednoznačne vyvodil, že RPMN bola uvedená v nesprávnej výške (odôvodnenie výroku I.). Zároveň v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal zvyškom nároku žalobcu, kde uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil na základe úverovej zmluvy celkovo sumu 5.588,90 eura, pričom zo strany žalovaného mu bol poskytnutý úver vo výške 4.983 eur, ktorý rozdiel predstavuje sumu 605,90 eura, ktorá suma je plnením, ktoré žalovaný získal bez právneho dôvodu, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie predmetnej vyššie citovanej sumy a vo zvyšku nároku žalobcu žalobu zamietol (odôvodnenie výroku II.).
15. V záhlaví tohto rozhodnutia označený rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol žalovaný, avšak (opätovne) v časti vyhovujúceho výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 eura, ako aj voči závislému výroku III. o trovách konania. Na tomto mieste, neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie - napriek tomu, že mu bola uznesením odvolacieho súdu č. k. 8Co/13/2020 -126, zo dňa 17.06.2021, vec zrušená a vrátená len v rozsahu vyhovujúcej časti a závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, opätovne rozhodol
a prejednal vec aj v časti, v ktorej bol zvyšok žaloby žalobcu (už) zamietnutý a ktorý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (prvého v poradí) č. k. 17Csp/18/2018-86, zo dňa 25.10.2018, nadobudol už v tomto čase právoplatnosť, keďže nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom resp. nebol napadnutý odvolaním. Opätovne však výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (druhého v poradí), ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, odvolaním napadnutý nebol, a preto tento netvorí predmet prieskumu odvolacím súdom (upozorňujúc na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o tejto časti nároku žalobcu, ktorý nárok žalobcu už bol právoplatne zamietnutý prvým rozsudkom súdu prvej inštancie). Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. K námietke nesprávnych skutkových zistení je potrebné uviesť, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
17. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Odvolací súd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia (bod 31.) uviedol, že zistil, že v predmetnej zmluve je uvedený nesprávny údaj ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov a následne aj celková výška nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že RPMN, ktorá je síce v zmluve v súdenej veci uvedená, ale je uvedená nesprávne, teda v nesprávnej výške vychádzajúc zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrtok 2014 poskytnutých Ministerstva financií SR a zistil, že spotrebiteľské úvery so zabezpečením do výšky 6.500 eur mali stanovenú výšku RPMN vo výške 20,89 %, pričom v zmluve bola určená výška RPMN vo výške 25,41%, z čoho jednoznačne vyplýva, že predmetná výška RPMN je v zmluve uzavretej medzi stranami sporu uvedená v nesprávnej výške.
19. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym záverom vysloveným súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožniť nemohol, pretože v danom prípade súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorá skutočnosť založila dôvodnosť odvolacieho dôvodu uplatneného žalovaným v zmysle § 365 ods. písm. f) CSP. Z obsahu úverovej zmluvy č. U. XX/XXXXXX zo dňa 12.07.2014 (č. l. 19) vyplynulo, že priemerná RPMN bola uvedená vo výške 28,42 %, kým RPMN vypočítaná žalovaným pre tento konkrétny úver bola uvedená vo výške 25,41 %.
20. Ročná percentuálna miera nákladov (v skratke RPMN) sa používa na vyjadrenie reálneho percenta nákladov spojených s hypotékou. RPMN konkrétne obsahuje výšku všetkých nákladov, ktoré sú prepočítané na jeden kalendárny rok. V dôsledku skutočnosti, že veritelia musia hlásiť Národnej banke Slovenska (ďalej ako „NBS“) údaje o poskytnutých úveroch podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., NBS tým, že vytvára štatistiku - vypočítava aká bola priemerná RPMN za kalendárny štvrťrok pre daný typ úveru, stanovuje priemernú RPMN. Následne, veritelia musia v zmluvách uvádzať nielen RPMN pre daný úver, ale i túto priemernú RPMN pre obdobný typ úverov. Pokiaľ by RPMN daného úveru bola vyššia ako priemer, tak to značí, že úver je drahší ako priemer. Na základe uvedeného je teda je teda zrejmé, že je nevyhnuté rozlišovať medzi pojmom
RPMN, ktorý pojem predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov spotrebiteľa vypočítanú, pre ten ktorý konkrétny poskytovaný úver veriteľom pre spotrebiteľa, kým pojem priemerná RPMN, predstavuje priemer ročných percentuálnych mier nákladov spotrebiteľov tvorený štatistickými údajmi NBS, resp. tento údaj je veriteľom uvedený v konkrétnej úverovej zmluve ako povinný údaj na základe, ktorého spotrebiteľ môže zistiť aká je priemerná RPMN pri obdobných úveroch, čím má možnosť zistiť, či veriteľom poskytovaný konkrétny úver je pre neho výhodný.
21. Prehľad priemerných RPMN pri spotrebiteľských úveroch uvádza štvrťročne Ministerstvo financií SR. Podľa § 2 písm. a) bod. 2. vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3b nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet.
22. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie v danom prejednávanom prípade dospel k nesprávnemu záveru o nesprávnosti RPMN z viacerých dôvodov. V prvom rade z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nesprávnej výške RPMN, keď porovnával RPMN konkrétne vypočítanú veriteľom pre daný úver vo výške 25,41 % s priemernou RPMN zverejnenou za 3. štvrťrok 2014 z údajov poskytnutých Ministerstvom financií vo výške 20,89 %. Ďalej súd prvej inštancie pre priemernú RPMN použil tabuľku obsahujúcu súhrnné informácie pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery za nesprávny štvrť rok roku 2014 (ako správne žalovaný v podanom odvolaní namietal).
23. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že pre zistenie ne/správnosti výpočtu RPMN veriteľom slúži vzorec, ktorý tvorí prílohu č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch, kým porovnanie takto vypočítanej RPMN veriteľom v úverovej zmluve s priemernou RPMN slúži spotrebiteľovi pre zistenie resp. overenie výhodnosti spotrebiteľského úveru poskytovaného tým ktorým veriteľom v porovnaní s ostatnými veriteľmi. Avšak porovnanie (veriteľom) vypočítanej RPMN v zmluve o úvere a priemernej RPMN s určitosťou neslúži pre zistenie informácie (overenie) o nesprávnosti resp. o nesprávnom výpočte RPMN v úverovej zmluve. V danom prejednávanom prípade ak súd prvej inštancie chcel overiť správnosť výpočtu RPMN (vypočítanú veriteľom pre tento konkrétny úver) bol povinný postupovať v zmysle prílohy 2. k zákonu o spotrebiteľských úveroch, v ktorej prílohe je obsiahnutý vzorec pre zákonný výpočet RPMN, podľa ktorého bol súd povinný postupovať pri overení správnosti RPMN. Odvolací súd uvádza, že údaj o RPMN uvedený (vypočítaný) veriteľom v zmluve o úvere vo výške 25,41 %, je správny, ku ktorému záveru dospel odvolací súd s poukazom na výpočet podľa vzorca obsiahnutého v prílohe 2. k zákonu o spotrebiteľských úveroch, kde odvolaciemu súdu v konečnom výsledku (po zadaní všetkých potrebných vstupných údajoch: výška pôžičky- 4.983 eur, dátum pôžičky- 12.07.2014, periodicita splátok- mesačná, výška splátky-139,91 eura, počet splátok- 60, dátum prvej splátky -09.08.2014, deň splátky- 9.) vyšiel rovnaký výsledok hodnoty RPMN vo výške 25,41 %, ako je RPMN uvedená v úverovej zmluve. V spojitosti s vyššie uvedeným sa odvolací súd (v zhode s odvolacou argumentáciou žalovaného) nemohol stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie (ktorý, aplikujúc nesprávny postup pre overenie správnosti výpočtu RPMN vypočítanej veriteľom dospel k záveru o nesprávnosti RPMN uvedenej vypočítanej veriteľom v zmluve o úvere č. U. XX/XXXXXX zo dňa 12.07.2014 č. l. 19), pretože odvolací súd postupom vyššie uvedeným dospel k záveru, že RPMN uvedená v citovanej úverovej zmluve bola veriteľom uvedená správne.
24. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, zo strany súdu prvej inštancie došlo k pochybeniu aj v prípade vyhodnotenia priemernej RPMN, keď súd prvej inštancie pre zistenie priemernej PRMN (ktorú však ako už odvolací súd vyššie uviedol nesprávne porovnal s RPMN vypočítanou veriteľom pre overenie (ne)správnosti tejto vypočítanej RPMN) aplikoval tabuľku obsahujúcu súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (ďalej ako „tabuľka súhrnných informácií“) za 3. štvrťrok 2014, v stave ku dňu 30.09.2014. Odvolací súd v zhode s odvolacou námietkou žalovaného dospel k záveru, že v danom prejednávanom prípade bolo nevyhnutné použiť tabuľku súhrnných informácií za 1. štvrťrok 2014. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
25. V prejednávanom prípade pre zistenie výšky priemernej RPMN, nebolo možné aplikovať tabuľku súhrnných informácií za 3. štvrťrok 2014, (stav ku dňu 30.09.2014), ako nesprávne postupoval súd prvej inštancie, keď v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (č. U. XX/XXXXXX zo dňa 12.07.2014), táto ešte nebola Ministerstvom financií zverejnená, pretože podľa § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3b nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o a) údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to 1. objemy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet kumulatívne za všetkých veriteľov, 2. priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet. V nadväznosti na vyššie uvedené, teda prichádzalo do úvahy uvažovať o možnej aplikácií buď tabuľky súhrnných informácií za 2. štvrťrok 2014, prípade za 1. štvrťrok 2014. Ak v prejednávanom prípade bola úverová zmluva č. U. XX/XXXXXX uzatvorená dňa 12.07.2014, tak je zrejmé, že v čase jej uzatvorenia mal veriteľ k dispozícií len údajne o priemernej RPMN zverejnené za 1. štvrtok roku 2014. Možno teda dospieť k záveru, že súhrnné informácie z tabuľky za 2. kalendárny štvrťrok 2014 nebolo možné tiež použiť, nakoľko ešte tieto neboli Ministerstvom financií zverejnené, keď tieto sa zverejňovali podľa § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka (30.06.2014- uplynutie 2. štvrťroka 2014) t. j. 31.07.2014 (teda až po uzatvorení úverovej zmluvy). Argumentom tiež podporujúcim uvedený záver o tom, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 12.07.2014, súhrnné informácie zverejnené neboli je aj ta skutočnosť, že v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., sú veritelia povinní predkladať hlásenie (podľa § 21 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.) za príslušný kalendárny štvrťrok do 15 kalendárnych dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka (30.06.2014- uplynutie 2. štvrťroka 2014) t. j. najneskôr do 15.07.2014 a až následne sa uvedené údaje zverejňujú. Možno teda uzavrieť, že v čase keď došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy veriteľ objektívne disponoval iba údajmi o priemernej RPMN, ktoré boli zverejnené za 1. štvrťrok 2014 (pozri § 9 ods. 2 psím y) veta za bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z. z. v spojitosti s § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z.), a preto ak z tabuľky súhrnných informácií aplikoval údaj o priemernej RPMN vo výške 28,42 % (bod 4. - údaj pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing od 1.500 do 6.000 eur vrátane, so splatnosťou od 1 do 5 rokov), jeho postup je nutné vyhodnotiť za správny, a teda aj priemernú RPMN uvedenú v citovanej úverovej zmluve za uvedenú v správnej výške (na rozdiel od RPMN, ktorú aplikoval súd prvej inštancie vo výške 20,89 % vychádzajúc nesprávne z tabuľky súhrnných informácií za 3. štvrťrok 2014).
26. Sumarizujúc odvolacím súdom vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nesprávnosti RPMN, keď zároveň pre získanie uvedeného záveru aj nesprávne postupoval, čím z jeho strany došlo k naplneniu nie len odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 psím. f) CSP, ale i k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (ako žalovaný dôvodne namietal), v dôsledku čoho potom bol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 390 psím. a) CSP, jeho rozhodnutie postupujúc podľa § 388 CSP zmenil, tak, že žalobu žalobcu v odvolaním napadnutej časti výroku I. zamietol. Odvolací súd dospel k dôvodnosti zamietnutia žaloby (v zostávajúcom predmete sporu), a to s poukazom na odvolacím súdom vyššie uvedené dôvody majúc za to, že zo strany žalovaného ako veriteľa, nedošlo k porušeniu ustanovení § 9 ods. 2 psím. j) v spojitosti s § 11 ods. 1 psím. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., čím by mal byť predmetný úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkov. Naopak odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného (veriteľa) došlo k uvedeniu (výpočtu) správnej výšky RPMN, ako aj k uvedeniu správnej výšky priemernej RPMN, preto (na rozdiel od súdu prvej inštancie) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu.
27. O trovách celého (odvolacieho ako i prvoinštančného) konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov celého konania (pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania), v plnom rozsahu (100 %). Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).