Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-200-2009.pdf
PDF · 107.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/200/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobkyne :F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, št. občan SR proti žalovanej :H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. 179, št. občan SR, právne zast. : JUDr. Roman Cibulka, advokát, Trnava, Hlavná č. 13 o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 46,- EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 818,47 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi žalovanej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX domáhala toho, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 916,94 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13.10.2009 až do zaplatenia z titulu náhrady škody a k náhrade trov konania. Svoju žalobu okrem iného odôvodnila tým, že z dôvodu konania žalovanej jej vznikla škoda na jej rodinnom dome s.č. XXX postaveného na parc.č. XXX/X v k.ú. T. a to zatečenie jednej steny, pričom podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX znalca Ing. Jozefa Vlčeja, náklady na odstránenie škôd, ktoré boli zatekaním spôsobené, boli určené na sumu 770 € a za osadenie nového odvodového systému dažďovej vody žalobkyňa zaplatila sumu 146,94 €, spolu 916,94 €. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie uvedenej čiastky, pričom žalovaná doručila dňom 13.10.2009 žalobkyni svoje stanovisko, že škodu nemieni zaplatiť, ktorým dňom sa teda žalovaná dostala do omeškania.
Okresný súd rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 770 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 13.10.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania, vo zvyšku súd žalobu zamietol .
Po odvolaní žalovanej KS Trnava uznesením č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Súdu I. stupňa vytkol najmä nedostatočné odôvodnenie rozsudku a tiež skutočnosť, že súd sa vôbec v rozhodnutí nezaoberal podmienkami a predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody, teda jeho zákonnými predpokladmi, ktorými sú porušenie právnej povinnosti ( túto bližšie nekonkretizoval, neuviedol, z akého právneho predpisu vyplýva ) vzniknutou škodou - tvrdenou ujmou žalobkyne, ktorá mala nastať v jej majetkovej sfére a nezistil príčinnú súvislosť medzi porušením tejto právnej povinnosti a vznikom škody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpisom z listu vlastníctva č. XX a XXX pre obec a k.ú. T., žiadosťou o prešetrenie poškodzovania cudzej veci zo dňa 11.3.2009 spolu s fotodokumentáciou a podaním lístkom, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vypracovaným mimo pojednávania znalcom Ing. Jozefom Vlčejom, faktúrou č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.X.XXXX, výzvou na úhradu škody, odpoveďou od obce T. zo dňa 18.3.2009, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, listom žalobkyne zo dňa 11.3.2009 - čl. 52, prehlásením zo dňa 21.10.2005, fotodokumentáciou a kópiou z mapy, fotografiami od žalobkyne, výsluchom svedkov M. F., X. L. a Ing. R. U. a v intenciách uznesenia KS Trnava č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX doplnil dokazovanie znaleckým dokazovaním znalca Ing. Y. K. PhD, ( jeho znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a jeho doplnením č. XXX/XXXXzo dňa XX.X.XXXX, výsluchom znalca), výsluchom účastníkov, fotodokumentáciou a písomnými vyjadreniami účastníkov k veci zistil tento skutkový stav veci:
Výsluchom účastníkov, ako aj z výpisov z listu vlastníctva č. XX a XXX pre obec a k.ú. T. mal súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. Prievaly a to parc.č. 405/3 vo výmere 1389 m2 - zastavané plochy a nádvoria (predtým XXX/X ) a XXX/X vo výmere 147 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc č. XXX/X, vedené v LV č. XXX ( ďalej len sporná nehnuteľnosť ), pričom tieto nehnuteľnosti susedia s parc.č. XXX vo výmere 1910 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXX vo výmere 1400 m2 - záhrady a rodinným domom s.č. XXX postaveným na parc.č. XXX, vedené v LV č. XX, ktorej podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 - iny je žalovaná. Oba rodinné domy sú teda v susedstve, pričom žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti v roku 2005 na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX, od vtedajšej majiteľky X. L.. V čase, kedy zakúpila žalobkyňa sporné nehnuteľnosti, pokiaľ ide o zvod vody zo strechy spornej nehnuteľnosti, tento bol vyriešený tak, že zo zvislej odvodovej rúry, ktorá bola umiestnená na boku spornej nehnuteľnosti zo strany od žalovanej cez koleno bola umiestnená na zemi ďalšia rúra o dĺžke cca 8- 10 m, ktorá išla popri sporných nehnuteľnostiach, ale už dvorom žalovanej k jej vchodovej bráne. Tento zvod vody bol vybudovaný ešte v čase, keď bol majiteľom sporných nehnuteľností R. L. a to po predchádzajúcom súhlase so žalovanou. O tomto svedčí aj prehlásenie p. R. L. zo dňa XX.XX.XXXX. ( viď v spise na čl. 53 ). Napriek tejto skutočnosti žalovaná bez vedomia a súhlasu žalobkyne odstránila vodovodnú rúru o dĺžke 8- 10 m z jej pozemku a na pozemok žalobkyne ju hodila až po tom, čo táto prišla na to, že rúra je odstránená.
Žalobkyňa okrem iného vypovedala že už koncom roka 2008 si všimla, že jej začala vlhnúť zadná stena domu a vnútorné priečky medzi izbou a kúpeľňou. Až dňa 10.3.2009 pri veľkom daždi žalobkyňa zistila, že potrubie na zvod dažďovej vody ležalo pohodené na pozemku žalovanej. Žalobkyňa si dala vyhotoviť nový zvodový systém dažďovej vody, za čo zaplatila na základe faktúry č. XXXX/XXXXX zo dňa 25.3.2009 sumu 146,94 €, pričom podľa jej vyjadrenia od tej doby už táto stena nevlhne, o čom predložila súdu do spisu rozsiahlu fotodokumentáciu. Následne potom požiadala obec T. o prešetrenie celej situácie, pričom obec vykonala dňa 18.3.2009 kontrolu na tvare miesta, kedy sa žalovaná priznala, že potrubie odstránila ona. Napokon aj na pojednávaní žalovaná tieto skutočnosti potvrdila a uvidela že toto potrubie odstránila ešte niekedy na jeseň roku 2008. Tiež potvrdila, že to urobila jednak bez súhlasu žalobkyne a jednak ju na to neupozornila.
Žalobkyňa si dala vyhotoviť mimo pojednávania znalecký posudok, ktorý vyhotovil Ing. R. U. dňa XX.X.XXXX pod č. XXX/XXXX na posúdenie zavlhnutia jej rodinného domu vplyvom odstránenia odvodu dažďových vôd a tým spôsobeného dlhodobého zatekania dažďových vôd dažďového zvodu na strane od suseda parc.č. XXX, do základov a obvodového muriva domu s.č. XXX, pričom znalec tu určil hodnotu stavebných prác a materiálov v celkovej sume 770 €. Žalovaná s týmto znaleckým posudkom nesúhlasila, pričom však nenamietala výšku sumy ale poukázala na skutočnosť, že znalec sa v tomto znaleckom posudku nevyjadril k príčinnej súvislosti medzi škodou a jej konaním, teda nebolo preukázané, že by zavlhnutie spornej nehnuteľnosti bolo spôsobené odstránením zvodu.
Znalec Ing. R. U. bol na pojednávaní vypočutý len ako svedok, v plnom rozsahu trval na svojom znaleckom posudku, uviedol, že cenu určil rozpočtom a potvrdil aj skutočnosť, že bezprostredne po kúpe niekedy v roku 2006, bol pozrieť sporné nehnuteľnosti z iného dôvodu a to, že bol vtedy oslovený žalobkyňou, aby vykonal na spornej nehnuteľnosti určité stavebné úpravy a vie s určitosťou uviesť, že dom vtedy nebol vlhký v tých miestach, ktoré neskôr posudzoval v znaleckom posudku. K príčinám zavlhnutia domu žalobkyne uviedol toľko, že jednoznačne by klamal, keby povedal, že zavlhnutie domu žalobkyne spôsobil len zvod, ktorý bol pri poškodenej stene, ale vychádzajúc zo skúseností t.j. že nehnuteľnosť si pred dvomi rokmi spätne podrobne prezrel, konštatoval, že zavlhnutie bolo spôsobené práve dažďovou vodou z tohto zvodu. Pripustil, že vo svojom znaleckom posudku sa príčinami zavlhnutia spornej nehnuteľnosti nezaoberal.
Svedkyňa M. F., starostka obce sa nevedela vyjadriť, čo mohlo spôsobiť vlhnutie v dome žalobkyne, ale potvrdila, že ako obec vykonali šetrenie na tvare miesta, kde sa žalovaná priznala, že zvod vody odstránila ona bez súhlasu žalobkyne.
Výsluchom svedkyne X. L. mal súd preukázané, že s vlhkom na tom mieste rodinného domu, ktorého náklady na opravu sú predmetom žaloby nikdy nemala ako predchádzajúca vlastníčka domu problémy. Zvod mali vybudovaný po predchádzajúcom súhlase so žalovanou a jej otcom tak, že odvodové potrubie bolo umiestnené pri ich dome na pozemku žalovanej a smerovalo k ich bráne. Podobne ako svedkyňa M. F. sa nevedela vyjadriť, čo mohlo spôsobiť zatečenia zadnej steny domu žalobkyne.
Žalobkyňa pred podaním vyzvala žalovanú na úhradu škody, ale bezvýsledne .
V intenciách uznesenia KS Trnava súd doplnil dokazovanie o znalecké dokazovanie znalcom Ing. Y. K., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX ako i jeho doplnenie č. XXX/XXXXzo dňa XX.X.XXXX, pričom jeho úlohou bolo zistiť a posúdiť stav rodinného domu s.č. XXX ku dňu, než si žalobkyňa dala vyhotoviť nový odvodový systém dažďových vôd a to najmä určiť, či zatekanie rodinného domu s.č. 180 bolo spôsobené výlučne odstránením odvodu dažďových vôd konaním žalovanej a tým spôsobeného dlhodobého zatekania ( od jesene 2008 do jari 2009 ), prípadne zistiť inú príčinu tohto zavlhnutia, poprípade pomer jednotlivých príčin.
Znalec vo svojom znaleckom posudku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX popísal stav spornej nehnuteľnosti v kapitole II.2.1. a II.2.2 tohto posudku. K príčinám zavlhnutia vyslovil záver, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno konštatovať, že príčiny poruchy - vlhnutie stien nepodpivničeného prízemia rodinného domu s.č. XXX na parc.č. XXX/X sú spôsobené vzlínajúcou vlhkosťou ( z okolitého terénu ) cez nefunkčnú, alebo neexistujúcu, horizontálnu hydroizoláciu stavby a cez nevhodne zrealizovaný detail kontaktu podmurovky a steny prízemia v posudzovanej lokalite. Ukončenie výtoku vody zo zrealizovaného dažďového zvodu a napojenej plastovej rúry na teréne bolo po roku 2005 cca v strede steny izby 1 na prízemí domu s.č. XXX. Pôdorysná plocha strechy odvodňovaná týmto zvodom je
25,86 m2. Pri takejto odvodňovanej ploche je v tomto posudzovanom prípade jedno, kde je výtok vody daného zvodu ukončený - či je to na začiatku plastovej rúry ( pri ukončení zvodu nad terénom ) alebo na konci plastovej rúry ( ako pôvodný stav ). Ako základnú príčinu tohto zavlhnutia znalec konštatoval poruchy spôsobené primárnym konštrukčným riešením : 100 %. Vzhľadom k tomu, že nebolo zistené zavinenie inej osoby neurčil ani rozsah tejto škody.
S týmto znaleckým posudkom nesúhlasila žalobkyňa, pričom viacerými písomnými vyjadreniami namietala správnosť tohto znaleckého posudku vo viacerých smeroch, ktoré však vzhľadom na výpoveď znalca a napokon aj na doplnenie znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd vyhodnotil ako právne irelevantné.
Znalec pri svoje výpovedi v plnom rozsahu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a to aj napriek početným pripomienkam žalobkyne. V prvom rade žalobkyňa namietala skutočnosť, že znalec vychádzal pri stanovovaní veku domu z potvrdenia od obce T. zo dňa 25.8.2010, kde je konštatované že dom bol pôvodne postavený v rokoch 1920- 1945, pričom ona následne našla ZP č. XX z roku XXXX, kde je konštatované že dom bol postavený okolo roku 1960. K tomuto znalec uviedol, že ZP č. XX mu nikto nedal k dispozícii pričom, že vyjadrenie starostky resp. obce považuje ako vyjadrenie štátneho orgánu a teda nemá dôvod pochybovať o jeho pravdivosti. Toto stanovisko napokon bolo priamo aj v spise. Keby zrovna vychádzal z toho, že dom bol postavený v roku 1945 v roku 2009 by mal. už asi 64 rokov, pričom keby aj kedysi bola na ňom urobená určitá horizontálna hydroizolácia, po týchto rokoch by bola už nefunkčná. Životnosť hydroizolácie je spravidla 30- 50 rokov, pričom v danom prípade je podľa znalca viac ako pravdepodobné, že sporná nehnuteľnosť nemala vybudovanú žiadnu relevantnú horizontálnu hydroizoláciu. Pokiaľ ide o príčinu zavlhnutia spornej nehnuteľnosti , má znalec za to, že daným zvodom, ktorého spodnú časť mala žalovaná odstrániť bola odvodňovaná len plocha 25,86 m2 strechy, čiže toto nemohlo mať žiadny vplyv s ohľadom na okolitú konfiguráciu terénu na zavlhnutie spornej nehnuteľnosti. Tiež poprel skutočnosť , že by sa odstránením spodnej časti zvodu mohlo jednať o tlakovú vodu. K znaleckému posudku Ing. U. sa vyjadril v tom smere, že tento sa vo svojou posudku vôbec nezaoberal príčinnými súvislosťami zatečenia domu žalobkyne. Napokon i tento okrem iného použil v ňom dokumentáciu vyhotovenú v dňoch 15.8.2009 predloženú žalobkyňou, pričom toto nie je fotodokumentácia stien vyhotovená bezprostredne po zavlhnutí, ale už po oprave prípadného zvlhnutia, čiže ani Ing.U. ani on nemali relevantné podklady k rozsahu navzlínania. Vzhľadom na plochu, ktorú odstránená odvodová rúra odvodňovala nemalo na zavlhnutie vplyv ani nadlimitné množstvo zrážkovej vody v tejto lokalite v tokoch 2008- 2009. K termínu : „ pravdepodobnosť hraničiaca s istotou“ znalec uviedol, že percentuálne tomuto termínu zodpovedá 97-99 %.
Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku č. č. XXX/XXXX aj vo svojom doplnení č. XXX/XXXX v plnom rozsahu.
Ani jeden z účastníkov netrval a ani nenavrhol vykonať nové znalecké dokazovanie.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods.l. Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods.l. Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.( nar. vl. 87/1995 Z.z.).
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd opätovne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, pričom skutočnosť, že žalovaná sama priznala, že potrubie na zvod vody odstránila nemá vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie relevantný význam.
V danej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 916, 94 EUR z titulu náhrady škody s tým, že z toho hodnota stavebných prác a materiálov na opravu zavlhnutia bola stanovená vo výške 770 € a náklady s osadením nového odvodového systému dažďovej vody vo výške 146,94 €. Žalobkyňa trvala na tom, že zavlhnutie jej bolo spôsobené práve konaním žalovanej, ktorá potrubie na zvod vody odstránila niekedy na jeseň roku 2008, pričom až v marci 2009 toto žalobkyňa zistila a dala vybudovať nový zvodový systém dažďovej vody .
Súd posúdil nárok uplatnený žalobou podľa ustanovenia § 420 ods.1 . Občianskeho zákonníka ,podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti za škodu sú :
a/ porušenie právnej povinnosti
b/ existencia škody
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
d/ zavinenie
Porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou sú predpoklady objektívne a zavinenie je predpokladom subjektívnym.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takéto úkonu , ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať ( napr. interné bezpečnostné predpisy, stanovy, poriadky a pod. ) z zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia § 415 OZ.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Napokon zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti.
V danom konaní je nesporné, že žalovaná bez vedomia žalobkyne odstránila z domu žalobkyne s.č. XXX spodnú časť zvodovej rúry a to niekedy na jeseň roku 2008, avšak nebolo preukázané, že by týmto konaním vznikla žalobkyni škoda súvisiaca so zavlhnutím, ktorej zaplatenia sa touto žalobou domáha. Naopak ako základnú príčinu tohto zavlhnutia znalec konštatoval poruchy spôsobené primárnym konštrukčným riešením domu a to na 100 %. Vzhľadom k tomu, že nebolo zistené zavinenie inej osoby,
teda ani žalovanej neurčil znalec ani rozsah tejto škody.
Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. R. U., tento bol vyhotovený mimo tohto súdneho konania, teda súd ho hodnotil len ako dôkaz prečítaním listiny. Navyše treba poukázať na skutočnosť, že v tomto znaleckom posudku sa naozaj znalec nezaoberal vznikom škody a jej príčinami, ale len stanovením hodnoty stavebných prác na opravu zavlhnutia spornej nehnuteľnosti. Túto skutočnosť napokon Ing. U. potvrdil aj pri svoje výpovedi na pojednávaní, kde bol vypočutý ako svedok. Tento sa vedel jednoznačne vyjadriť len k stave spornej nehnuteľnosti v roku 2006, kedy podľa jeho vyjadrenia sporná nehnuteľnosť nebola zavlhnutá v tých miestach, kde sa nachádzal neskôr odstránený zvod.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že znalecké dokazovanie v danej veci vyhotovené Ing. Y. K. Phd, je jediným právne relevantným dôkazom pre posúdenie predpokladov zodpovednosti, pričom z jeho záverov jednoznačne vyplýva že ako základnú príčinu tohto zavlhnutia znalec konštatoval poruchy spôsobené primárnym konštrukčným riešením : 100 %. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody u žalobkyne, súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a pretože v konaní mala žalovaná plný úspech, priznal jej trovy konania, ktoré si uplatnila v súlade so spisom. Zo spisu súd zistil, že táto zaplatila SP za odvolanie v sume 46 € a preto jej priznal trovy konania v sume 46 €. Ďalej jej súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 818,47 EUR s DPH. Tieto boli uplatnené v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. t.j. 10 hlavných úkonov po 61,74 € ( prevzatie zastúpenia dňa X.X.XXXX, vypracovanie odvolania dňa X.X.XXXX, vypracovania podania vo veci samej H. XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní dňa 24.1.2012, vypracovanie stanoviska k ZP dňa XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX, vypracovanie stanoviska k podaniu žalobkyne dňa XX.X.XXXX, vypracovanie vyjadrenia k podaniu žalobkyne zo dňa 16.9.2013, vypracovanie stanoviska k doplnku ZP zo dňa XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní dňa X.XX.XXXX ) 2 x paušál po 8,65 € , 1 x paušál v sume 8,89, 2 x paušál v po 9,16 €, 5 x paušál po 9,37 € . Ďalej hotové výdavky a cestovné a to náhrada za stratu času v sume 93 € ( 3 x na ceste Trnava - Senica a späť a to vždy pri účasti na pojednávaní ) cestovné 3 x Trnava - Senica a späť v celkovej sume 16,71 € .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O. s. p.) musí
uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O. s. p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods.2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.