Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-4C-60-2022.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Subarea
KK-4C/60/2022
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcov: 1. A. B. , nar. XX.XX.XXXX , bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. B. – D., 2.E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. B. – D., 3. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. B. – D., 4. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. B. – D., zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanej: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Návrh žalobcov v 1. - 4. rade na pripustenie, aby do konania na strane žalovanej pristúpil ďalší subjekt, a to obchodná spoločnosť UNIQUA pojišťovna, a.s., sídlo: Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 – Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka číslo 2012, z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1.- 4. rade sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.11.2022 domáhali na žalovanej zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyňa v 1. rade vo výške 30.000 eur, žalobcovia v 2. - 4. rade vo výške po 10.000 eur, spolu vo výške 60.000 eur s prísl.
2. Zástupca žalobcov žalobu odôvodnil tak, že dňa 22.01.2020 v čase okolo 18.25 hod. na ceste I/66 na ul. Ladislava Medňanského v Spišskej Belej – časť Strážky, okres G., viedol B. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G. XXXX/XX, G., osobné motorové vozidlo továrenskej značky PEUGEOT 5008, EČV G. XXXXX, pričom sa dôsledne nevenoval vedeniu motorového vozidla a narazil do chodca F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase prechádzal po riadne vyznačenom priechode pre chodcov. Počas vyšetrovania predmetného skutku poškodený F. B., nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrel v Nemocnici Dr. V. Alexandra, n.o. v Kežmarku, na oddelení pre dlhodobo chorých. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného na podnet OR PZ v Kežmarku, odbor kriminálnej polície, č. 18/2020, MUDr. Lukášom Hamerlikom, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, a MUDr. Jánom Bajajom, znalcom ad hoc v odbore zdravotníctvo a farmácia, poranenia vzniknuté pri predmetnej dopravnej nehode mali súvislosť so smrťou poškodeného. Zomrelý F. B. bol manželom žalobkyne v 1. rade a otcom žalobcov v 2. až 4. rade. V dôsledku dopravnej nehody žalobkyňa v 1. rade stratila nie len svojho manžela, ale aj svojho životného partnera, s ktorým plánovala prežiť zvyšok života. Mali spolu veľa plánov do budúcnosti, ktorú plánovali stráviť predovšetkým so svojimi deťmi, priateľmi a rodinou. Zomrelý chýba žalobkyni v 1. rade nie len po psychickej stránke, ale aj po stránke finančnej, či fyzickej. Bez jeho prítomnosti ostala žalobkyňa v 1. rade na veci týkajúce sa domácnosti sama, nehovoriac o nákladoch na život a chod domácnosti, ktoré musí v súčasnosti uhrádzať bez akejkoľvek pomoci. Jedným zdrojom jej príjmu je dôchodok, ktorý jej len tak vystačí na pokrytie všetkých nákladov. Zomrelý mal so svojimi synmi vynikajúci vzťah. Býval v ich tesnej blízkosti a trávil s nimi počas svojho života veľa času. Každý z nich sa na neho mohol obrátiť s akýmkoľvek problémom, ktorý sa snažili vždy spoločne vyriešiť. Svojím synom bude chýbať predovšetkým po psychickej stránke, ale aj po stránke fyzickej. Napriek svojmu veku pomáhal zomrelý svojim synom vždy ako vedel, či už išlo o práce okolo domácnosti, na záhrade, ale aj pri starostlivosti o vnúčatá. Jeho bezdôvodná smrť vo veku 66 rokov silne zasiahla do súkromia celej rodiny.
3. Právny základ žaloby zástupca žalobcov odôvodnil ust. § 11, § 13 a § 15 Občianskeho zákonníka, upravujúcimi ochranu osobnosti, európskou právnou úpravou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozsudok zo dňa 24.10.2013 vo veci C- 22/12 (Haassová), a ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov (rozsudok NS SR, sp.zn. 3Cdo 230/2017 zo dňa 28.03.2019, rozsudok KS Trenčín sp. zn. 5Co/133/2016 zo dňa 15.03.2017).
4. Uznesením č.k. 4C 60/2022 – 67 zo dňa 13.01.2023 súd vyzval žalovanú v súlade s ust. § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrila k žalobe a k jej prílohám. Dňa 26.01.2023 bolo súdu doručené podanie podateľa UNIQA pojišťovna, a.s., sídlo Európska 810/136, 160 00 Praha 6 - Vokovice, Česká republika,IČ: 492 40 480, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, sídlo organizačnej zložky Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948. V podaní podateľ namietol nedostatok spôsobilosti subjektu označeného žalobcami v žalobe na strane žalovanej byť stranou sporu. Poukázal na ust. § 61 Civilného sporového poriadku a ustálenú judikatúru, podľa ktorej odštepný závod, ani iná organizačná zložka podniku, nemajú spôsobilosť byť účastníkom konania (R 57/1996). Uviedol, že ako žalovaná je v žalobe označený subjekt UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, zapísaná obchodnom registri Okresného súdu Bratislava - mestská časť Petržalka, oddiel Po, vložka 8726/B. Teda organizačná zložka zahraničnej poisťovne. Napriek skutočnosti, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby sa v Slovenskej republike zapisuje do obchodného registra, týmto zápisom právnická osoba nevzniká. Zápisom organizačnej zložky zahraničnej právnickej osobe vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, voči ktorej si žalobcovia žalobou uplatnili nárok, nemá právnu subjektivitu, a nemôže byť nositeľom ani procesnej subjektivity. Zároveň uviedol, že z výpisov z obchodného registra a ani právnej úpravy nevyplýva, že by organizačná zložka UNIQUA pojišťovna bola právnym nástupcom AXA pojišťovne a.s., so sídlom: Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 – Vokovice, Česká republika, IČ: 281 95 604. Dňa 31.08.2021 schválila Česká národná banka zlúčenie obchodných spoločností AXA pojišťovna a UNIQUA pojišťovna, v dôsledku čoho AXA pojišťovna zanikla a jej právnym nástupcom sa stala UNIQUA pojišťovna. UNIQUA pojišťovna na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948. O právnom nástupníctve však možno hovoriť v prípade subjektov AXA pojišťovna a UNIQUA pojišťovna ako zahraničných právnických osôb, nie v prípade AXA pojišťovna a organizačnej zložky UNIQUA pojišťovna podnikajúcej na území Slovenskej republiky.
5. Uznesením č.k. 4C 60/2022 – 103 zo dňa 27.02.2023 súd vyzval zástupcu žalobcov, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrili k podaniu. Dňa 14.03.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie zástupcu žalobcov, ktorým o.i. navrhol, aby súd pripustil do konania na strane žalovanej nový subjekt: UNIQUA pojišťovna, a.s., sídlo: Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 – Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480, zapísaný v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka číslo 2012, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQUA pojišťovna, a.s., pobočky poisťovne z iného členského štátu, sídlo organizačnej zložky: Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 8726/B.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 19 ods. 2 Obchodného zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
11. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.
12. Podľa § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra.
13. Podľa ust. § 21 ods. 1 Obchodného zákonníka zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.
14. Podľa ust. § 21 ods. 2 Obchodného zákonníka zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
15. Podľa ust. § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
16. Podľa ust. § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba.
17. Podľa ust. § 23 Obchodného zákonníka zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa tohto zákona.
18. Podľa ust. § 79 Civilného sporového poriadku na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
19. Žalobcovia v žalobe ako žalovaný subjekt označili subjekt UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Po, Vložka číslo: 8726/ B, žalovaná tak, ako ju žalobcovia označili, je organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby podnikajúcej na území Slovenskej republiky pod obchodným menom UNIQUA pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 – Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480, zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka číslo 2012.
20. Podnikanie zahraničných právnických osôb na území Slovenskej republiky upravujú cit. ust. § 21 Obchodného zákonníka. Táto právna úprava zahraničnú právnickú osobu, teda právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, stavia na úroveň slovenským právnickým osobám. Podľa cit. ust. § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra. Aj u zahraničnej právnickej osoby je preto potrebné rozlišovať medzi zahraničnou právnickou osobou a organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri má rovnaké právne postavenie ako organizačná zložka slovenskej právnickej osoby. Tzn., že pri podnikaní používa obchodné meno zahraničnej právnickej osoby s dodatkom, že ide o organizačnú zložku, a vedúci organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zapísaný do obchodného registra je oprávnený za zahraničnú právnickú osobu robiť všetky právne úkony v mene organizačnej zložky. Zároveň však platí, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra nevzniká právnická osoba. Zápisom vzniká len právo zahraničnej právnickej osoby podnikať na území Slovenskej republiky. Preto skutočnosť, že nejaká organizačná zložka právnickej osoby je zapísaná na území Slovenskej republiky do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a má procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Právnu subjektivitu a procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania má podľa Obchodného zákonníka len zahraničná právnická osoba, nie jej organizačná zložka (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 94/2016 zo dňa 25.08.2016, uznesenia NS ČR sp.zn. 21 Cdo 1027/2010, sp.zn. 31 Odo 945/2002, sp.zn. 30Cdo 1634/2000 a pod).
21. Procesná subjektivita strany v civilnom súdnom sporovom konaní je jednou zo základných procesných podmienok, za ktorých súd môže spor vecne prejednať a rozhodnúť. Súd je vždy v akomkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) povinný skúmať, či všetky podmienky konania sú splnené. Nedostatok procesnej subjektivity niektorej z označených strán konania je taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, a pre ktorý súd konanie musí zastaviť. Tu súd len dodáva, že je potrebné rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju stratila až v priebehu konania. Cit. ustanovenie § 62 Civilného sporového poriadku normatívne pokrýva tie situácie, ak strana nedisponuje procesnou subjektivitou od samotného začiatku konania. Situácie, keď strana sporu procesnou subjektivitou disponovala, avšak v priebehu konania ju stratila, normatívne pokrývajú ustanovenia § 63 až § 66 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých súd podľa povahy sporu posúdi, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.
22. Podľa cit. § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má iba ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Žalobcovia ako žalovanú v žalobe označili organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorej zákon nepriznáva spôsobilosť mať práva a povinnosti, a tým ani procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Subjekt označený žalobcami nemal túto procesnú spôsobilosť už v čase začatia konania. Preto súdu neostávalo nič iné, iba konanie z dôvodu neodstrániteľného nedostatku tejto podmienky konania, tzn. nedostatku procesnej spôsobilosti subjektu označeného žalobcom ako žalovaný, zastaviť. Súd zdôrazňuje, že nakoľko žalovaná procesnú subjektivitu nemala už v čase začatia konania, nedostatok tejto podmienky konania súd nemohol odstrániť postupom podľa § 129 Civilného sporového poriadku, a ani postupom podľa § 63 a nasl. Civilného sporového poriadku.
23. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru súd súčasne zamietol návrh žalobcov, aby do konania na strane žalovanej tak, ako ju označil (tzn. popri organizačnej zložke zahraničnej právnickej osoby), pristúpil ďalší subjekt, a to zahraničná právnická osoba organizačnej zložky označenej ako žalovaná v konaní, UNIQUA pojišťovna, a.s., sídlo : Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 – Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka číslo 2012, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky označenej ako žalovaná.
24. Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne, a v nevyhnutnej miere. Preto zákon vstup ďalšej sporovej strany do konania viaže na schválenie súdom. Inštitút pristúpenia ďalšieho účastníka do konania (cit. § 79), ktorý je možný iba v sporovom konaní, slúži v zásade na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Pojmovo ide o prípady počiatočného nedostatku vecnej legitimácie v konaní, pretože v prípadoch prevodu alebo prechodu práv a povinností, o ktorých sa už koná v priebehu konania, aplikuje sa postup podľa § 80 Civilného sporového poriadku. Pristúpením ďalšieho účastníka do konania sa nemení doterajší okruh účastníkov konania v tom zmysle, že by sa zmenšil alebo zúžil. Naopak, počet doterajších účastníkov sa rozšíri.
25. V prejednávanej veci subjekt označený na strane žalovanej (organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby) od začiatku konania nemá procesnú spôsobilosť, čo predstavuje neodstrániteľnú procesnú podmienku, pre ktorú súd nemôže spor vecne prejednať a konanie musí zastaviť. Keďže súd nemôže pokračovať v konaní so subjektom označeným na strane žalovanej, nie sú splnené podmienky ani k tomu, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka na tejto strane. Ako už súd vyššie uviedol, pristúpením ďalšieho účastníka sa nemení doterajší okruh subjektov konania, a súd tak naďalej by mal pokračovať v konaní aj so subjektom, ktorý už od začiatku konania nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Subjekt označený žalobcami ako žalovaná od začiatku konania nie je ako procesne legitimovaný, tak ani aktívne vecne legitimovaný. Je zrejmé, že žalobcovia návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovanej zamýšľajú nahradiť doterajší subjekt na strane žalovanej, ktorý nemá procesnú spôsobilosť, a tak obísť inštitút zámeny účastníkov podľa § 80 Civilného sporového poriadku. Tu súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej, ak je pri rozhodovaní o návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovanej do konania nepochybné, že doterajší žalovaný už v čase začatia konania nebol v spore vecne pasívne legitimovaný, nie sú splnené podmienky k tomu, aby sú pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na jeho stranu (porovnaj R 45/2003, SJ 145/1998, uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 3838/2010, sp.zn. 29 Odo 119/2006).
26. Záverom súd k obsahu vyjadrenia zástupcu žalobcov zo dňa 14.03.2023 dodáva: Žalobcovia v podaní poukazujú na skutočnosť, že svoj nárok voči poisťovateľovi odvodzujú z právneho vzťahu ktorý vznikol medzi poisťovateľom a treťou osobou (poisteným - škodcom). Žalobcovia nie sú účastníkmi tohto zmluvného vzťahu, a nedisponujú ani reálnou možnosťou zistiť jeho podstatné náležitosti, ku ktorým nepochybne patrí aj označenie zmluvných strán (poisteného - škodcu a poisťovateľa). Z uvedeného dôvodu Slovenská kancelária poisťovateľov ako orgán združujúci podnikateľské subjekty vykonávajúce poisťovaciu činnosť, na svojej webovej stránke I., umožňuje komukoľvek verejne zistiť existenciu zákonného poistenia ku ktorémukoľvek motorovému vozidlu evidovanému na území SR. Ide o oficiálny web Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá je verejnoprávnym subjektom, zriadeným na základe osobitného zákona. Žalobcovia pred podaním žaloby vyhľadali prostredníctvom predmetnej internetovej stránky príslušného poisťovateľa motorového vozidla, ktorým bol v čase dopravnej nehody poisťovateľ, označený ako: 0011 AXA (v súčasnosti: 0010 UNIQA). Po kliknutí na označenie poisťovateľa boli presmerovaní na príslušnú internetovú stránku spoločnosti UNIQA. Po preskúmaní tejto stránky nebolo žalobcom zrejmé, akého subjektu sa týka, keďže táto je formulovaná príliš všeobecne. Preto za účelom verifikácie žalovaného subjektu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozhodli osloviť žalovaného. Právny zástupca žalobcov zaslal žalovanému dňa 01.06.2022 e-mail so žiadosťou o oznámenia, či tento bol v čase dopravnej nehody poisťovateľom motorového vozidla s EČV: G. XXXXX, a pre prípad, že poisťovateľom tohto motorového vozidla bol iný subjekt, oznámenie jeho IČOa. Na uvedený e-mail žalovaná odpovedala dňa 03.06.2022 tak, že v čase dopravnej nehody bola poisťovateľom vozidla. Na základe uvedeného žalobcovia nemali pochybnosť o správnosti označenia žalovaného subjektu, nakoľko toto vyplývalo jednak z oficiálneho obchodného registra, a jednak z odpovede samotnej žalovanej. Žalobcovia majú za to, že konanie žalovanej, ktoré ich viedlo k nesprávnemu označeniu žalovaného subjektu, nemôže byť na ich ťarchu. Poukázali na vyjadrenie žalovanej, v rámci ktorého popísala postup zlúčenia spoločností AXA poisťovňa a UNIQUA poisťovňa. Už len z tohto vyjadrenia je zrejmé, že sa jedná o zložitý, pre bežného človeka, ťažko pochopiteľný proces, ktorého účel je zavádzanie obyčajných ľudí pri uplatňovaní ich nárokov.
27. Súd tu poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že všetci žalobcovia sú od začiatku konania zastúpení zástupcom z radov advokátov, ktorý ako osoba s právnickým vzdelaním má náležite a s odbornou starostlivosťou pristupovať ku každej právnej veci. Jednou z elementárnych povinností, ktoré má advokát ako profesionálny zástupca fyzických a právnických osôb, je úplne zistiť všetky údaje rozhodné pre správne označenie žalovaného v spore. Je nepochybné, že advokát žalobcov v čase podania žaloby mal k dispozícií štandardné všeobecne dostupné zdroje, verifikujúce základné právne skutočnosti týkajúce sa právnických osôb (vrátane organizačných zložiek zahraničných osôb), a to predovšetkým webovú stránku Obchodného registra, z ktorej sa skutočnosti zistené z iných informačných zdrojov dali vierohodne preveriť. Súd zastáva názor, že už len nahliadnutím do verejne prístupného obchodného registra zástupca žalobcov mal možnosť zistiť všetky údaje rozhodné pre posúdenie procesnej spôsobilosti subjektu, ktorého označil ako žalovanú v konaní.
28. Keďže súd konanie zastavil z dôvodu, že subjekt na strane žalovanej nemá spôsobilosť byť stranou konania, neboli splnené podmienky k tomu, aby súd rozhodoval o náhrade trov konania medzi stranami sporu.
29. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
30. V zmysle cit. ustanovenia v konaní podľa Zákona o súdnych poplatkoch (vrátane rozhodovania o ich vrátení) rozhoduje vyšší súdny úradník. Preto o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcom bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a m) Civilného sporového poriadku).
Proti výroku II. nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.