Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcich z rodičov P. W., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, P. právne zastúpeného JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou so sídlom Pribinova 8, Košice v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -79 zo dňa 10.09.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec podal návrh na zníženie výživného na maloletého S. zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne a na maloletú T. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne. Matka s návrhom na zníženie výživného, ani kolízny opatrovník nesúhlasili.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že maloleté deti S. a T. pochádzajú z manželstva rodičov P. W. a S. W., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 22.11.2006. Maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 1.800 Sk a 1.500 Sk mesačne. Naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -49 zo dňa 23.06.2010 tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca pre maloletého S. na sumu 120 Eur mesačne a pre maloletú T. na sumu 100 Eur mesačne. V tom čase otec pracoval v Inžinierskych stavbách, a.s., F. s čistým mesačným príjmom 686,87 Eur, žil so svojou priateľkou v rodinnom dome v jej osobnom vlastníctve. Na inkaso prispieval sumou 60 Eur mesačne, splácal leasing na osobné motorové vozidlo Škoda Felícia po 139 Eur mesačne a platil svoje dve životné poistky po 17,50 Eur mesačne. Cestovné do práce si hradil po 50 Eur mesačne a stravné 100 Eur mesačne. Matka bola zamestnaná ako živnostníčka - kaderníčka, za rok 2009 mala čiastočný základ dane 1.852,55 Eur. Príjmy z podnikateľskej činnosti boli 2.450,62 Eur a výdavky 598,07 Eur, hradila cestovné do práce vo výške 30 Eur mesačne. Maloletý S. navštevoval 8. ročník a maloletá T. 7. ročník základnej školy. Cestovné mesačne uhrádzali po 13 Eur a obedy po 18

Eur. Maloletý S. navštevoval ZUŠ - odbor hudobný, za čo mu matka platila 5 Eur mesačne a maloletá T. navštevovala krúžky v rámci školy. T. navštevovala neurologickú ambulanciu, kde matka doplácala štvrťročne za vyšetrenie 3,5 Eur.

Súd prvého stupňa citujúc ust. , , , , a skonštatoval, že porovnával pomery existujúce v čase posledného rozhodovania o zvýšení výživného v roku 2010.

Zistil, že od uvedeného času uplynula doba necelých troch rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí, kedy maloletý S. navštevoval 8. ročník a maloletá T. 7. ročník základnej školy. V súčasnej dobe sú obaja na strednej škole, pričom S. je už v 3. ročníku a T. v 2. ročníku. Je preto nepochybné, že u oboch maloletých sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky najmä na cestovné, na učebné pomôcky a školské potreby, na ošatenie, obuv, stravu, ako aj výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, keďže momentálne obaja navštevujú očnú ambulanciu, maloletý S. z dôvodu úrazu a maloletá T. z dôvodu zvýšeného očného tlaku. Na všetkých zvýšených výdavkoch sa doposiaľ v plnej miere podieľala matka, otec neprispieval pravidelne na výživu detí a až po trestnom oznámení otec predal svoju nehnuteľnosť a zaplatil dlžné výživné.

U matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov, aj naďalej pracuje ako SZČO, má kadernícky salón. Za rok 2012 jej príjmy z podnikateľskej činnosti čiastočne poklesli, a to o 833,79 Eur. Matka spláca pôžičku, ktorú si vzala titulom vyporiadania BSM s otcom maloletých detí, keď nadobudla rodinný dom do osobného vlastníctva, kde s deťmi býva.

U otca došlo k zmene pomerov v tom, že sa oženil, žije v spoločnej domácnosti aj s matkou jeho manželky v rodinnom dome, ktorý rekonštruujú aj z finančných prostriedkov, ktoré vyplatila otcovi matka maloletých detí. Manželka otca je nezamestnaná. Otcom odôvodňované podanie - návrh na zníženie výživného, a to podstatným znížením jeho príjmu z dôvodu ukončenia predchádzajúceho pracovného pomeru z organizačných dôvodov nepreukázal. Otec ukončil pracovný pomer sám dohodou a nežiadal, aby dôvody ukončenia pracovného pomeru boli v dohode o skončení pracovného pomeru uvedené. Otec si následne hneď našiel zamestnanie a v čase od 26.03.2012 do 30.09.2012 pracoval formou brigádnických prác. V súčasnosti je riadne zamestnaný a poberá minimálnu mzdu, ale vzhľadom na to, že pracuje na diaľnici, súd predpokladá, že jeho čistý mesačný príjem je vyšší, než preukázaný v mzdovom liste. Navyše predchádzajúce skončenie pracovného pomeru dohodou súd prvého stupňa považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, čím otec ukrátil sa o vyšší príjem, preto vychádzal z jeho zárobkových možností a schopností, ktoré by dosahoval, ak by takýto pracovný pomer dobrovoľne neukončil.

S poukazom na to, že u oboch maloletých detí sú predpoklady na zvýšenie výživného, lebo od poslednej úpravy sa podstatným spôsobom zvýšili ich výdavky a otec neprispieva ani pravidelne ani nad rámec bežného výživného, súd prvého stupňa považoval doposiaľ určenú výšku výživného za primeranú a takú, ktorú je schopný otec plniť pri využití všetkých možností, schopností a zručností. Poukázal tiež na to, že výživné pre maloleté dieťa je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými pohľadávkami a deti si nedokážu zabezpečiť výživu samé, na rozdiel napr. od dospelej osoby.

Súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Odvolanie odôvodnil ust. , , Poukázal na to, že predchádzajúci pracovný pomer bol ukončený z dôvodu, že jeho zamestnávateľ nemal preňho prácu a aj keď pracovný pomer bol skončený dohodou bez uvedenia dôvodu, skutočným dôvodom boli organizačné zmeny.

Uvedenú skutočnosť potvrdila aj matka maloletých detí, keď uviedla, že aj jej brat ukončil u toho istého zamestnávateľa pracovný pomer dohodou a mal vyplatené 3-mesačné odstupné. Pani X., ktorá mala na starosti personálne veci u bývalého zamestnávateľa bola navrhnutá otcom, aby bola vypočutá ako svedkyňa na skutočné dôvody skončenia pracovného pomeru otca. Uvedený dôkaz súd prvého stupňa bez zdôvodnenia zamietol. Má preto za to, že je nespravodlivé, aby súd vyhodnotil spôsob a dôvod skončenia pracovného pomeru v jeho neprospech len preto, že doklad o skončení pracovného pomeru svedčí o spôsobe skončenia pracovného pomeru dohodou, avšak skutočným dôvodom boli organizačné zmeny u jeho zamestnávateľa. Zníženie svojho príjmu teda sám nezavinil. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvého stupňa o tom, že v čase od skončenia pracovného pomeru do nástupu nového zamestnania brigádnicky pracoval. Jeho výpoveď v tomto smere bola zrejme zle interpretovaná. Poukázal na jeho vyšší príjem vo februári 2013, kedy mu bol zúčtovaný preddavok na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2013 v sume 305,49 Eur. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadrila matka tak, že navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku s tým, že aj keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynula doba troch rokov, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých, odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, toto zvýšenie však matka nepožaduje. Je, za danej situácie za to, aby nedošlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca. Uviedla, že je všeobecne známe, že vodiči nákladných áut dosahujú omnoho vyššie nedokladované príjmy. Poukázala tiež na to, že otec maloletých detí obdržal v minulom roku z vyporiadania BSM a z predaja nehnuteľnosti vysokú sumu peňazí, a to 28.000 Eur. Tieto peniaze mal použiť na rekonštrukciu domu, ktorý nie je jeho vlastníctvom, ale je vo vlastníctve jeho manželky. De facto teda peniaze vložil do cudzieho majetku na úkor výživy maloletých detí. Aj keď mal vyššiu sumu peňazí k dispozícií, dlžné výživné vyrovnal až pod tlakom trestného konania. Z uvedeného je evidentné, že otec maloletých detí nemá záujem starať sa o deti, a to nielen finančne, aj keď má na to možnosti a podmienky. Jeho odvolanie preto považuje za neopodstatnené, lebo vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou zákonnou, ktorú si otec neplní riadne. Matka sa celodenne stará o maloleté deti, zabezpečuje im všetky potreby, pritom otec neprispieva na ich výživu ani v rozsahu minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti. Aj keď otec deklaruje zmenu svojich pomerov znížením jeho príjmu, jeho pomery sú vo vzťahu k zmene pomerov na strane maloletých detí však zanedbateľné, preto je zníženie jeho vyživovacej povinnosti neprípustné.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletých detí nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , s tým, že termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na verejnej tabuli súdu dňa 26.11.2013 dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

Prvostupňový súd sa správne zaoberal skúmaním zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného, a to pomerov existujúcich v čase posledného rozhodovania o výživnom s pomermi v čase návrhu na zníženie výživného. Správne súd prvého stupňa konštatuje, že došlo k výraznej zmene pomerov, ale na strane maloletých detí odôvodňujúce zvýšenie výživného. Tiež správne bolo súdom prvého stupňa zistené, že v prejednávanom prípade by boli dôvody na zvýšenie výživného. Predmetom konania však bol návrh otca na zníženie výživného, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako návrh nedôvodný. Aj keď v konaní bolo preukázané, že príjem otca z pracovnej činnosti je nižší, ako príjem v čase posledného rozhodovania o výživnom, bolo nutné v konaní zohľadniť okrem iného aj to, že otec v súvislosti s vyporiadaním BSM rodičov maloletých detí obdržal sumu cez 19.000 Eur a tiež s poukazom na kúpnu zmluvu z roku 2012 otec mal ďalší príjem z kúpnej zmluvy, ktorou predal nehnuteľnosti, t. j.

pozemky za sumu 9.000 Eur. Aj uvedené príjmy sú príjmami, ktoré je pri rozhodovaní o výživnom nutné zohľadniť.

Vychádzajúc zo Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné pritom je osobným právom každého dieťaťa. Zákonná povinnosť rodičov vyživovať svoje deti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vzhľadom na zákonné atribúty vyživovacej povinnosti rodičov vo vzťahu k ich deťom je nutné uviesť, že každý povinný rodič si musí zabezpečiť príjem v takej výške, aby riadne a včas mohol plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Za danej situácie nie je možné akceptovať návrh otca na zníženie výživného.

K odvolacím dôvodom otca maloletých detí odvolací súd ešte uvádza, že ani prípadný výsluch svedkyne pani X. k dôvodom skončenia predchádzajúceho výhodnejšieho pracovného pomeru vzhľadom na podstatne zvýšené potreby maloletých detí, ako aj to, že otec získal finančné prostriedky jednak z vyporiadania BSM a jednak za predaj svojej nehnuteľnosti sú dôvodom na zamietnutie jeho návrhu. Aj keď otec uvádza, že predchádzajúci pracovný pomer, z ktorého mu plynul vyšší príjem, bol skončený z organizačných dôvodov, je potrebné uvedené vyhodnotiť tak, že otec je schopný zabezpečiť si aj vyšší príjem ako v súčasnej dobe má. Preto jeho argumentácia o potrebe znížiť výživné z dôvodu jeho terajšieho nižšieho zárobku nie je namieste. Ani jeho námietka, že v čase, keď bol nezamestnaný nemal príjem, lebo mal vyplatené 3-mesačné odstupné a tak doba nezamestnanosti bez príjmu je krátkou dobou, na ktorú nie je možné prihliadať pri návrhu na zníženie výživného.

Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie otca za opodstatnené majúc za to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré otec deklaroval ako výdavky na rekonštrukciu rodinného domu jeho manželky. Tiež jeho výdavky na bývanie, stravu, telefón, poistky, cestovné, sú tiež výdavkami, ktoré má nielen otec, ale aj matka maloletých detí, ktorá navyše zabezpečuje starostlivosť o ich dve maloleté deti. Podľa zistení súdu prvého stupňa aj príjem matky sa oproti príjmu deklarovaného a zistené od posledného určenia výživného znížil. Odvolací súd preto má za to, že zníženie výživného by jednoznačne nebolo v záujme maloletých detí ani v ich prospech, preto nebolo možné návrhu otca vyhovieť za situácie, keď na to neboli zákonné dôvody.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. potvrdil ako vo výroku vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho výsledku, lebo ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.