Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/378/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: L., L.. XX.XX.XXXX S. C., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: T. D., P. J. T.. O. X, J., P..Č.. J. K.. I. XX, P., a C. D., J. T.. O. X, J., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20.05.2013, č.k. -83, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.05.2013, č.k. -83, zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletú L. D., L.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € na sumu XX € mesačne a na maloletého C. D., L.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € na sumu XX € mesačne, ktoré výživné je matka povinná zasielať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.09.2012. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 20.05.2013 vo výške XXX € pre maloletú L. a vo výške XXX € pre maloletého C. povolil matke splácať v XX € mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Do zročného výživného započítal matke sumu XXX € na jedno dieťa. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.10.2011, č.k. -38 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2011 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to na strane maloletých detí. Za zmenu pomerov na strane detí považoval nárast potrieb detí, u maloletej Natálie najmä v súvislosti so záujmovou činnosťou, u maloletého Matúša nástupom do 1.triedy základnej školy od septembra 2012. Pokiaľ ide o záujmovú činnosť maloletej L., poukázal na to, že táto sa zúčastňuje rôznych tanečných vystúpení, letných sústredení, s ktorou činnosťou sú spojené zvýšené finančné výdavky, záujmovej činnosti sa venuje rovnako maloletý C.. S poukazom na nárast potrieb detí návrh otca na zvýšenie výživného považoval za dôvodný, nevyhovel mu však v celom rozsahu vychádzajúc zo skutočnosti, že matka je dlhodobo nezamestnaná. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane matky, konštatoval, že u matky tým, že je naďalej nezamestnaná zmena nenastala, aj napriek tejto skutočnosti je však podľa názoru súdu povinná prispievať na výživu svojich maloletých detí aspoň sumou XX € na každé dieťa, keďže je schopná pracovať, nemá žiadne vážne zdravotné dôvody, ktoré by jej v tom bránili a v jej možnostiach je, aby si našla akékoľvek zamestnanie, napríklad aj brigádnicke. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal za to, že určené výživné je v súčasnosti primerané a zodpovedá všetkým kritériám rozhodným pre jeho určenie, i keď je určené v spodnej hranici. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil dňom 01.09.2012, t.j. začiatkom školského roka, v ktorom maloletý Matúš začal navštevovať základnú školu a u maloletej Natálie sa zvýšili výdavky v súvislosti s jej záujmovou činnosťou, ktoré skutočnosti považoval za kvalifikované dôvody na zmenu výšku vyživovacej povinnosti. Zročné výživné od 01.09.2012 do rozhodnutia vyčíslil, vyčíslené zročné výživné povolil matke splácať v primeraných mesačných splátkach s ohľadom na tú skutočnosť, že v súčasnosti príjem matky tvoria iba dávky hmotnej núdzi ( 160 ods. 1 ). O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh otca na zvýšenie výživného zamietnuť. Nesúhlasila s určenou výškou výživného z dôvodu, že ju nemá z čoho platiť, keďže je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX €. Prácu sa snaží nájsť, čo aj súdu preukázala, ale stále bez úspechu. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, zdôraznila, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zmenou nie je každá zmena, ale iba výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takáto zmena nastala iba na strane maloletého C., ktorý nastúpil do 1.ročníka základnej školy. U maloletej L. ani k 01.09.2012, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku a ani doposiaľ nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, pričom zdôraznila, že výdavky spojené so záujmovou činnosťou maloletej nemôžu zakladať dôvod na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, uviedla, že na strane otca došlo k zmene pomerov, avšak k lepšiemu, keď otec sám potvrdil, že dosahuje príjem okolo XXX S. X.XXX €. Súd mal preto vychádzať z aktuálnych príjmových a iných pomerov otca v dobe rozhodovania a nie z údajov o jeho situácii podľa potvrdenia k dani z príjmov za rok 2012. Pokiaľ ide o zistenie skutočného príjmu otca, namietala, že súd v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie, pri tvrdenom poklese príjmov za rok 2012 oproti roku 2010 mal skúmať z úradnej povinnosti, čo pokles v roku 2012 spôsobilo. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na jej strane, k žiadnej zmene pomerov, a to objektívne bez jej zavinenia nedošlo, stále má rovnaké príjmové, osobné a majetkové pomery aké mala v dobe predchádzajúceho rozhodovania, kedy poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške XX,XX €. Jej jediným príjmom je bezozmeny len táto dávka, žije v spoločnej domácnosti s priateľom, na domácnosť prispieva len v možnostiach uvedeného príjmu a skôr osobnou starostlivosťou o vedenie domácnosti. Akceptovaním zvýšenia výživného až na 140 € mesačne ju súd už vopred vystavuje reálnej hrozbe neplnenia vyživovacej povinnosti a teda aj hrozbe trestného stíhania a súčasne exekúciám, pretože nevie, ako a kde má obstarať prostriedky na zvýšené výživné.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zvýšenie výživného žiadal z dôvodu, že náklady na starostlivosť detí vzrástli, v prvom rade mu ide o zdravý vývoj detí, ktoré mu boli zverené do starostlivosti, a to po dobrovoľnom rozhodnutí a odchode ich matky s priateľom. Ak matka akceptuje deti tak, ako to uvádza v odvolaní, a to sú v prvom rade nevyhnutné potreby pre ich rast a vývoj ( škola, družina, strava, ošatenie, lekár ), mala by akceptovať aj skutočnosť, že aj záľuby detí sú pre ich vývoj rovnako dôležité. Pokiaľ ide o príjem matky, dal na úvahu pokiaľ má matka skutočne príjem iba XX,XX € dávku v hmotnej núdzi, ako môže platiť výživné na deti vo výške XX € mesačne na obe deti a rovnako uzavrieť nájomnú zmluvu na prenájom dvojizbového bytu s mesačných nájomným vo výške XXX €. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že neustále si hľadá prácu, uviedol, že ak by matke skutočne išlo o prospech detí, prácu by si určite našla aspoň vo forme nejakej brigády, či upratovania. Jeho zárobok XXX S. X.XXX € bol v minulosti, v tomto období zárobok klesá, životná úroveň stúpa, z tohto dôvodu požiadal o zvýšenie výživného. Presne takú snahu akú dáva svojim deťom on sám, očakáva aj od matky detí. On pri nich ostal, snaží sa im dať všetko čo potrebujú, aby nepociťovali a nestrádali, že sa ich matka rozhodla opustiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle , , jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle , svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle , odôvodnil, pričom s právnym záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. V danej veci predmetom ktorej je návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle Zák. o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. , , , , , Zák. o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, ktorý správne zisťoval a vyhodnocoval zmenu pomerov ako na strane rodičov, tak maloletých detí od posledného rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, táto je nesporná u maloletého C., a to jeho nástupom do 1 triedy základnej školy od 01.09.2012, čo pripustila aj matka sama ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolacom konaní. Zmena pomerov v zmysle nárastu potrieb však nastala aj u maloletej L., keďže potreby detí sa menia nielen v súvislosti s návštevou školy, ale aj prirodzeným fyzickým rastom, záujmovými aktivitami. Pokiaľ ide o záujmové aktivity detí, odvolací súd sa nestotožnil s vyjadrením matky z 28.01.2013 založeným v spise, že výživné má slúžiť iba na stravu detí, nie však na záujmové aktivity. Záujmové aktivity u detí vo veku maloletej L. S. C. jednoznačne prospievajú ich celkovému fyzickému, či duševnému rozvoju a ako také sú jednoznačne na prospech detí. Pokiaľ matka tvrdí, že výživné, ktoré platí má slúžiť na stravu detí, treba konštatovať, že pri platení výživného vo výške XX € mesačne na každé dieťa, čo predstavuje X,XX € na jeden deň, zaslaným výživným matka nepokryje ani stravu detí, odhliadnuc od ďalších nevyhnutných potrieb, ako je oblečenie, zdravotná starostlivosť, školské potreby a pod.. Keďže odôvodnené potreby maloletých detí sú súčasne závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov, v danej veci najmä matky ako povinného rodiča, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval dôvod, prečo matka nepracuje a tento vyhodnotil v rozhodnutí. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd je toho názoru, že matka hodnoverným spôsobom nepreukázala v konaní svoju snahu nájsť si zamestnanie a nepreukázala ani žiaden objektívny dôvod, ktorý by jej bránil zamestnať sa, ktorá skutočnosť nemôže byť na ujmu maloletých detí. Pokiaľ ide o snahu matky pracovať, z obsahu spisu vyplýva, že materská dovolenka matke skončila dňa 06.12.2008, po skončení materskej dovolenky matka nenastúpila do zamestnania, od 07.12.2008 doposiaľ nepracuje, v roku 2009 - 2010, t.j. po dobu 2 rokov nebola evidovaná ani ako uchádzač o zamestnanie, do evidencie sa zaradila až 15.12.2010. K hľadaniu si zamestnania odvolací súd upriamuje pozornosť na vyjadrenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor služieb zamestnanosti zo dňa 19.03.2013, ktorý potvrdil, že matka si prácu hľadá sama, matke v evidencii neboli ponúknuté žiadne konkrétne voľné pracovné miesta, nakoľko úrad práce v období jej evidencie nedisponoval voľnými pracovnými miestami, ktoré by zodpovedali jej vzdelaniu, praxi a požiadavkám, keďže matka v žiadosti uviedla, že má záujem pracovať v administratíve. K hľadaniu si zamestnania matkou samou od roku 2009 treba uviesť, že ani v tomto smere matka nepredložila dôkazy o tom, ako si hľadala a hľadá zamestnanie. V spise sa nachádzajú len jej žiadosti o zamestnanie v období marec až máj 2013, ktoré nedávajú obraz o tom, ako sa matka snaží nájsť si zamestnanie od roku 2009, t.j. od doby, odkedy nepracuje. Aj keď je zrejmé, že situácia na trhu práce je nepriaznivá, 5 rokov doby nezamestnanosti je neprimerane dlhým obdobím u stredoškolsky vzdelaného človeka, osobitne u rodiča, majúceho zo zákona vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Odvolávanie sa matky na dostatočný príjem otca nezbavuje matku vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, pričom možno len kladne hodnotiť prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti okrem osobnej starostlivosti, nakoľko v prípade rovnakého prístupu otca k zamestnaniu, by deti nemali zabezpečené nieto odôvodnené, ale ani základné potreby pre ich život. V súvislosti s matkou tvrdenou snahou nájsť si zamestnanie odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.09.2009, č.k. -49 o rozvode manželstva, v ktorom súd vo vzťahu k určeniu výživného konštatoval, že matka nepreukázala žiadne relevantné dôvody, pre ktoré sa nezamestnala, netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, takže žiadne subjektívne okolnosti brániace zamestnaniu v prípade matky neboli zistené.

S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu výška určeného výživného súdom prvého stupňa zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti, správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o ustálenie počiatku zmeny pomerov, výšky zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.