Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-81-2011.pdf
PDF · 146.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22C/81/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu I.. L. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, B., právne zastúpený JUDr. Igorom Raábom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Kuzmányho 37, 040 01 Košice, proti žalovanému L. U. P., P.. D.. G.., B., D. XX, B., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, v konaní o určenie trvania pracovného vzťahu takto
rozhodol:
Určuje, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá.
O trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17.2.2011 domáhal, aby súd určil, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 uzatvorená medzi Miestnym podnikom služieb s. r. o., Košice, IČO: 31 687 067 a žalobcom je platná, pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2004 trvá a aby žalobcovi nahradil všetky trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že pre spoločnosť žalovaného vykonával na základe pracovnej zmluvy funkciu prevádzkového a obchodného riaditeľa a na základe tejto zmluvy vznikol medzi ním a žalovaným pracovný pomer. Od januára 2011 sa konateľom tejto spoločnosti stal, T.. T. B. a od jeho nástupu vzťah medzi žalobcom a konateľom nebol ideálny a žalobca mal pocit, že sa ho chce čo najskôr „zbaviť“. Žalovaný prostredníctvom konateľa spoločnosti bez akéhokoľvek úkonu mu dňa 10.2.2011 oznámil, že pracovná zmluva je neplatná, pracovnú zmluvu a s tým spojený pracovný pomer žalobcu neuznáva. Odobral mu všetky veci, čím mu znemožnil pokračovať v pracovnej činnosti. Podľa názoru žalobcu je pracovná zmluva platná a poukázal na ust. § 17 ods. 3 ZP a ak, by bola aj neplatná túto neplatnosť si nespôsobil sám.
Žalovaný sa vyjadril písomne, podaním zo dňa 21.4.2011 prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že žalobcove nároky považuje za nedôvodné a tvrdenia, uvedené v žalobe za nepravdivé a účelové a z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca 1.8.2004 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Miestny podnik služieb, s.r.o., t.j. žalovaným, v súlade so Zákonníkom práce, pracovnú zmluvu na pozíciu prevádzkový a obchodný riaditeľ a že na základe tejto pracovnej zmluvy vznikol pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným. Uviedol, že žalobca si na jednej strane za zamestnávateľa a na druhej strane za zamestnanca podpísal listinu, nazvanú ako pracovná zmluva a teda za oba subjekty podpisovala listinu tá istá osoba, a to žalobca a z neznámeho dôvodu je na nej podpis zamestnankyne spoločnosti U.. B.. Pracovnú zmluvu môže zamestnanec, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom zamestnávateľa uzatvoriť iba podľa ust. § 7 ods. 3 ZP a to v prípade, ak podmienky podľa § 43 ods. 1 ZP, dohodne s takýmto zamestnancom v pracovnej zmluve orgán, alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán
ustanovila. Orgánom, ktorý ustanovil žalobcu do funkcie konateľa spoločnosti Miestneho podniku služieb je Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Košice - Juh. Žalobca si bol vedomý povinnosti podľa § 7 ods. 3 ZP a podľa § 43 ods. 1 ZP, že pracovnú zmluvu musí schváliť orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval. Vedomosť žalobcu o jeho povinnosti, v zmysle vyššie uvedených ustanovení, vyplýva z jeho listu zo dňa 6.5.2002. Podľa vyjadrenia Mestskej časti Košice - Juh je zrejmé, že tá neschválila žiadnym svojím rozhodnutím ani rozhodnutím svojho orgánu pracovnú zmluvu žalobcu a podmienky podľa ust. § 43 ods. 1 ZP v nej uvedené. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, uzavretie listiny 1.8.2004, nazvanej ako pracovná zmluva, je absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre nedodržanie povinnosti, uvedenej v ust. § 7 ods. 3 ZP, resp. vedomým a úmyselným konaním žalobcu v rozpore s uvedenou povinnosťou. Na podporu svojich tvrdení upriamil pozornosť na rozhodnutie NS ČR, spis. zn. 21 Cdo 1634/2004, ktorý vyslovil názor, že skutočnosť, že fyzická osoba bola menovaná za štatutárny orgán spoločnosti s. r. o. sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovno-právnych predpisov. Rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzatvorení zmluvy, ktorá smeruje ku vzniku, zmene a zániku pracovného pomeru, alebo iného pracovno-právneho vzťahu však vylučuje, aby v mene zamestnávateľa urobila takýto úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy, dohody, ako zamestnanec. Rovnako nepravdivé sú tvrdenia žalobcu, keď uviedol, že žalovaný prostredníctvom konateľa sa ho chcel čo najskôr „zbaviť“. Žalovaný mal žalobcovi prostredníctvom konateľa oznámiť, za prítomnosti ďalších svedkov, že sa má okamžite zbaliť a opustiť pracovisko, nakoľko jeho pracovný pomer je údajne neplatný a že dôvodom tejto neplatnosti má byť podľa konateľa žalovaného údajne to, že pracovná zmluva žalobcu nebola schválená miestnym zastupiteľstvom, alebo starostom Mestskej časti Košice - Juh, ktorá je jediným spoločníkom žalovaného. Žalovaný tak mal konať bez akéhokoľvek písomného úkonu, smerujúceho k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu, postavil ho do pozície sudcu a sám mal rozhodnúť, že pracovnú zmluvu žalobcu a s tým spojený pracovný pomer neuzná. Keďže žalovaný dospel k záveru, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy, ako sa mylne domnieva žalobca, skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným, keďže žiaden platný pracovno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z vyššie spomenutých dôvodov, nevznikol. Uviedol, že dôvod neplatnosti listiny, označenej ako pracovná zmluva, je daný priamo so zákona, v zmysle cit. ust. § 39 OZ. Žalovaný poukázal na ust. § 17 ods. 3 ZP a uviedol, že žalobca mal vedomosť o povinnosti, v zmysle ust. § 7 ods. 3 ZP, a táto vedomosť vyplývala z listu zo dňa 6.5.2002, ktorý adresoval starostovi Mestskej časti Košice - Juh. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je platná. Žalovaný nespôsobil žalobcovi žiadnu neistú pozíciu. Absencia naliehavého právneho záujmu je spôsobená tým, že absolútna neplatnosť právneho úkonu, listiny označenej ako pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004, nastáva priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí ako na neplatný od počiatku. Žalobca si bol vedomý porušenia povinnosti v zmysle § 7 ods. 3 ZP a bez ďalšieho sa spoliehal na to, že žalovaný nezíska vedomosť o porušení predmetnej povinnosti žalobcu. Žalovaný má za to, že vzhľadom na vedomosť žalobcu o porušení povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 3 ZP, sa právne postavenie žalobcu ani nemohlo stať neistým. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že pracovná zmluva, uzatvorená medzi ním a žalovaným je platná žiada, aby súd konanie zastavil resp. zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, na pojednávaní konanom dňa 3.5.2011, v konaní 22C/22/2011 zobral späť návrh v časti, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je platná a žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu v znení, že pracovný pomer, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným trvá. Súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu, rovnako uznesením rozhodol o zastavení konania v časti určenia, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je platná a na samostatné konanie vylúčil návrh žalobcu, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.6.2011.
Súd pokračoval vo vylúčenom konaní pod spis. zn. 22C/81/2011 o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá a po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 11.10.2011 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania.
Rozsudok napadol odvolaním žalobca, v ktorom poukázal na skutočnosť,
- že mu nie je zrejmé, aké zákonné ustanovenie použil súd pri konštatovaní existencie o pomenovaní pracovného pomeru žalobcu k domnelému zamestnávateľovi Mestskej časti Košice Juh ako „prázdny pracovný pomer bez výkonu práce“, s prihliadnutím na to, že žiadny všeobecne záväzný predpis neobsahuje predmetnú právnu konštrukciu a teda ani nepodáva výklad obsahu pojmu prázdny pracovný pomer,
- poukázal, že od roku 1993 do februára 2011 sa žalobca a žalovaný správali ako zamestnanec a zamestnávateľ, čím je dostatočne preukázaná existencia pracovného pomeru a to bez ohľadu na existenciu písomnej pracovnej zmluvy žalobcu,
- napadol, že súd nesprávne posúdil platnosť pracovnej zmluvy, pretože pracovný pomer žalobcu nevznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2002, ale menovaním do funkcie riaditeľa miestneho podniku služieb v súlade s § 27 a § 65 zákona č. 65/11965 Zb. Zákonníka práce,
- súd nesprávne právne posúdil absolútnu neplatnosť pracovnej zmluvy, pričom neprihliadol na ust. Zákonníka práce o neplatnosti právnych úkonov, kde podľa ust. § 17 ods. 2 Zák. práce, podľa ktorého právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas zástupca zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov alebo, právny úkon ktorý sa nerobil formou predpísanou zákonom je neplatný len, ak to výslovne ustanovuje zákon, alebo osobitný predpis,
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, považuje za závažné porušenie zákonnosti postupu súdu pre odôvodnenie napadnutého rozsudku, pretože súd neprihliadol na skutočnosť, že právna úprava zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce na podklade ktorého bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21 Cbo 1634/2004 je nekompatibilná s právnou úpravou zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a teda v predmetnej právnej veci je aplikácia akéhokoľvek judikátu opierajúca sa o inú právnu úpravu absolútne podľa názoru odvolateľa vylúčená.
K odvolaniu bolo podané vyjadrenie zo strany žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý poukázal na to,
- že žalobca odvodzuje vznik svojho pracovného pomeru z listiny nazvanej Menovací dekrét zo dňa 10.12.1992,
- listina nazvaná Menovací dekrét jasne vo svojom texte uvádza iba konštatáciu, že v zmysle uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti zo dňa 19.11.1992, bol žalobca zvolený do funkcie riaditeľa ako štatutárneho orgánu obecného podniku a nie do pracovnej pozícií,
- uviedol, že listinou nazvanou ako Menovací dekrét zo dňa 10.12.1992 nemohol vzniknúť žiadny pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, pretože v tom čase obecný podnik neexistoval, keďže obecný podnik vznikol až dňom zápisu do Obchodného registra 2.3.1993.
- Mestská časť Košice - Juh nielenže nedohodla so žalobcom podmienky podľa Zákonníka práce, ale žalobcu za zamestnanca spoločnosti Miestny podnik služieb s.r.o. Košice, ani nepovažuje a nikdy nepovažovala.
- žalobca s odvolaním voči rozsudku predložil listinu písomnosť Mestskej časti Košice - Juh zo dňa 15. novembra 2011 adresovanú žalobcovi, z ktorej podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca dlhodobo nie je zamestnancom Mestskej časti Košice - Juh. Záver žalobcu s prihliadnutím na obsah predmetnej listiny je podľa názoru k obsahu vyjadrenia nesprávny. V predmetnej listine Mestskej časti Košice Juh je uvedené, že žalobca bol zamestnancom Mestskej časti Košice - Juh v období od 1.1.1993 do 28.2.1993 a preto majúc za to, že uvedený dôkaz predložený žalobcom v odvolacom konaní iba potvrdzuje, že žalobca má od 1.1.1993 do 28.2.1993 pracovný pomer na základe menovacieho dekrétu zo dňa 10.12.1992 iba s Mestskou časťou Košice - Juh a od vzniku miestneho podniku služieb Mestskej časti Košice - Juh a to od 2.3.1993, kedy vykonával žalobca funkciu štatutárneho orgánu s označením riaditeľ a neskôr po transformácii obecného podniku za obchodnú spoločnosť vykonával žalobca funkciu konateľa a to až do svojho odvolania z funkcie konateľa žalovaného,
- žalobca si bol vedomý povinnosti podľa ust. § 7 ods. 3 Zákonníka práce, t.j. , že jeho pracovnú zmluvu a podmienky podľa ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce musí schváliť orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval,
- vedomosť žalobcu o jeho povinnosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení v Zákonníka práce vyplýva z jeho listu zo dňa 6.5.2002, v ktorom sám uviedol, že žiada orgán, ktorý ho do funkcie konateľa vymenoval, aby s ním uzavrel pracovnú zmluvu.
- listina označená ako Pracovná zmluva zo dňa 1.7.2002 je neplatná aj s prihliadnutím k tomu, že v zmysle ustálenej judikatúry pracovný pomer nemôže vzniknúť, ak u tejto osoby ide o súbeh náplne práce zamestnanca a súčasne konateľa tej istej obchodnej spoločnosti, pretože obchodná spoločnosť môže platne založiť s osobou, ktorá je jej štatutárnym orgánom pracovnoprávny vzťah iba pokiaľ nie je predmetom tohto vzťahu, výkon činnosti štatutárneho orgánu.
Krajský súd v Košiciach uznesením 4Co/9/2012 - 134 zo dňa 28.9.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že
- ak súd dospel k záveru, že pracovný pomer vznikol vymenovaním na základe menovacieho dekrétu a žalobca sa stal zamestnancom Mestskej časti Košice - Juh opomenul hodnotiť preukázanú skutočnosť na základe listiny vloženej do spisu (č.l. 50), že bol menovaný týmto menovacím dekrétom za riaditeľa Miestneho podniku služieb,
- neriešil otázku platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak, ale podľa samotného tvrdenia súdu riešil len otázku existencie pracovného pomeru, na ktorom určite mal žalobca naliehavý právny záujem, tak potom sa dostal do rozporu so vzájomnými zisteniami, ktoré ale dostatočne neodôvodnil. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej,
- konštrukcia súdu založená na domnelom pracovnom pomere, nemá oporu vo faktickom správaní sa ani jednej zo strán,
- krajský súd považoval preukázané, že obaja účastníci sa od roku 1993 do februára 2011 správali ako zamestnanec a zamestnávateľ,
- poukázal na skutočnosť, že menovací dekrét, v zmysle ktorého sa odvolaním sa z funkcie pracovný pomer nekončí.
Súd doplnil dokazovanie o výsluch účastníkov konania, svedkov T.. Ľ. Q. J. T.. T. W. a listinné dôkazy - dohodu o hmotnej zodpovednosti, platovým dekrétom, potvrdením Sociálnej poisťovne, uznesením zo 4. rokovania Miestneho zastupiteľstva v Košiciach, výplatnou páskou žalobcu a kópiou z personálnej zložky, oznámením Daňového úradu, Projektom transformácie a účtovnou závierkou rozsudkom 45C/53/2011 v konaní o určenie platnosti uznesenia Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Co/201/2012 a zistil skutkový stav prejednávanej veci.
Žalobca na základe výsledkov výberového konania (č. l. 49) bol menovacím dekrétom (č. l. 50) zo dňa 10.12.1992 menovaný za riaditeľa Miestneho podniku služieb MČ Košice - Juh, potom ako ho do tejto funkcie menovalo Miestne zastupiteľstvo MČ Košice Juh na základe uznesenia z 15. zasadnutia MČ Košice - Juh s účinnosťou od 1.1.1993 (č. l. 43). Platovým dekrétom (č. l. 51) bola žalobcovi ako zamestnancovi Mestskej časti Košice - Juh určená mzda za výkon funkcie riaditeľa. Miestny podnik služieb bol zriadený k 1.5.1992 Zriaďovacou listinou (č. l. 44) na základe uznesenia č. 39 z 11. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh (č. l. 41) konanom dňa 14.4.1992, ktorým bola s účinnosťou od 1.5.1992 založená organizácia Miestny podnik služieb Mestskej časti Košice Juh s právnou formou obecný podnik, IČO: 31 668 143, ktorý bol zapísaný do Obchodného registra Okresného súdu Košice dňa 2.3.1993 (výpis z OR č. l. 98). Uznesením z 22. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh (č. l. 42) zo dňa 15.12.1993 bol schválený projekt transformácie Miestneho podniku služieb na spoločnosť s. r. o. so 100% účasťou MČ Košice - Juh. Zakladateľskou listinou spísanou formou notárskej zápisnice N 185/1993, Nz 183/93 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným (č. l. 45), bola založená spoločnosť, ktorej obchodný názov bol Miestny podnik služieb, s. r. o., ktorého jediným spoločníkom bola Mestská časť Košice -Juh a štatutárnym orgánom bol konateľ spoločnosti, I.. L. L. (výpis z OR č. l. 96). Podľa uznesenia Obvodného súdu Košice I Pšn 169/V zn. 748/94 (č. l. 56) bol z obchodného registra vymazaný Miestny podnik služieb mestskej časti Košice - Juh, IČO: 31 668 143 a všetky práva a záväzky zrušeného podniku preberá spoločnosť Miestny podnik služieb s. r. o. Košice so sídlom Košice, Južná trieda 115. Na základe uvedenej skutočnosti prešli všetky práva a povinnosti z obecného podniku, Miestneho podniku služieb na založenú spoločnosť s ručením obmedzeným, Miestny podnik služieb s. r. o. , IČO: 31 687 067 (výpis z OR č. l. 96). Žalobca sa stal štatutárnym orgánom, konateľom spoločnosti Miestneho podniku služieb s. r. o. odo dňa vzniku spoločnosti 17.3.1994 a v tejto funkcii pôsobil do 17.1.2011 ako to vyplynulo z výpisu z obchodného registra ( č. l. 91). Od 17.1.2011 sa stal štatutárnym orgánom, konateľom Ž. T.. T. B. na základe rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh (výpis z OR č. l. 91). Žalobcovi ako konateľovi spoločnosti určovalo miestne zastupiteľstvo plat resp. odmeny za výkon funkcie konateľa v spoločnosti Miestny podnik služieb s. r. o. ( č. l. 4 - 37). V uzneseniach za roky 1995 - 1998 bola schválená odmena riaditeľovi, v ostatných rokoch 1999 - 2004 bola schválená odmena konateľovi spoločnosti. ( č. l. 4 - 24). Spoločnosť mala organizačný poriadok zo dňa 28.12.2007 (č. l. 38) v súlade, s ktorým orgánmi spoločnosti sú podľa čl. I druhej časti valné zhromaždenie, konateľ, dozorná rada a riaditeľ spoločnosti.
Žalobca predložil pracovnú zmluvu zo dňa 1.7.2002 (č. l. 58) uzatvorenú medzi Miestnym podnikom služieb s. r. o. a ním. Zmluva bola podpísaná za zamestnávateľa žalobcom a za zamestnanca tiež žalobcom. Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzatvorená na funkciu riaditeľa s dňom nástupu do práce 1.3.1993. V spisovom materiáli 22C 22/2011 je založená pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 uzatvorená ako dodatok k pracovnej zmluve v aktualizovanej forme, medzi Miestnym podnikom služieb s. r. o. a žalobcom. Zmluva bola podpísaná za zamestnávateľa žalobcom a za zamestnanca taktiež žalobcom. Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzatvorená na funkciu prevádzkového a obchodného riaditeľa. Rozhodnutím konateľa spoločnosti Miestneho podniku služieb s. r. o. zo dňa 18.1.2011 (č. l. 14 sp. mat. 22C 22/2011) na právne úkony bol oprávnený v mene spoločnosti konať jedine konateľ a riaditeľ mohol rozhodovať o nákupe drobného hnuteľného majetku do 100 eur. Žalobca bol listom zo dňa 24.1.2011 upozornený na porušenie pracovnej disciplíny (č. l. 15 sp. mat. 22C 22/2011). Podľa zhodných tvrdení účastníkov konania dňa 10.2.2011, konateľ spoločnosti žalobcovi ústne oznámil, že má ihneď opustiť pracovisko z dôvodu neplatnosti pracovného pomeru. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 11.2.2011 (č. l. 17 sp. mat. 22C 22/2011), aby mu umožnil vykonávať pracovnú činnosť v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou.
Pre rozhodovanie súd použil právne predpisy platné v čase vzniku pracovného pomeru z. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení zmien a doplnkov (ďalej len ZP) a zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ZP) v znení zmien a doplnkov, z. č. 401/1990 Zb. v znení platnom do 31.12.1992 o meste Košice, z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom do 18.9.1994 a z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení zmien a doplnkov (ďalej len ObZ), z. č. 597/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách a z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Podľa Zákonníka práce platného do 25.11.1993 podľa ust. § 1 ods. 2, pokiaľ Zákonník práce alebo iný právny predpis neustanovuje inak, vznikajú pracovnoprávne vzťahy najskôr od uzavretia pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, a ak sa pracovný pomer pracovníka zakladá voľbou alebo vymenovaním, najskôr od jeho zvolenia alebo vymenovania.
Podľa ust. § 9 ods. 1 ZP, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch robí v mene organizácie predovšetkým jej štatutárny orgán. Iní pracovníci organizácie, najmä vedúci jej organizačných útvarov sú oprávnení ako orgány organizácie robiť v mene organizácie právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi.
Podľa ust. § 9 ods. 3 ZP, vedúci pracovníci organizácie, ktorými sa rozumejú jej orgány (odsek 1), ako aj jej ďalší pracovníci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia organizácie, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným pracovníkom organizácie pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Podľa ust. § 29 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je organizácia povinná s pracovníkom dohodnúť: a) druh práce, na ktorý sa pracovník prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce.
Podľa ust. § 27 ods. 4 ZP, vymenovaním sa zakladá pracovný pomer len u vedúcich pracovníkov vymenovaných podľa osobitných predpisov, prípadne podľa stanov spoločenských organizácií do funkcie orgánom nadriadeným organizácií, v ktorej má pracovník svoju funkciu vykonávať, a u vedúcich pracovníkov, ktorých do funkcie vymenúva vedúci organizácie.
Podľa ust. § 27 ods. 5 ZP, vedúcimi funkciami, do ktorých pracovníkov vymenúva vedúci organizácie, sú funkcie vedúcich pracovníkov (§ 9 ods. 3) a) v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho organizácie, b) v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho pracovníka priamo podriadeného vedúcemu organizácie za podmienky, že tomuto vedúcemu pracovníkovi je podriadený ďalší vedúci pracovník, c) na ústredných orgánoch. Vymenovanie a odvolanie môže vykonávať výlučne vedúci organizácie.
Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa môže rozviazať a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým zrušením, d) zrušením v skúšobnej dobe.
Podľa ust. § 42 ods. 5 ZP, pokiaľ nedošlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov alebo ku skončeniu pracovného pomeru, zaniká pracovný pomer dňom zániku organizácie, v ktorej je pracovník zamestnaný.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZP, pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie. Práva a povinnosti pracovníka a organizácie, v ktorej je tento pracovník doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Ak však pracovný pomer je založený voľbou do verejnej funkcie, je organizácia, v ktorej je pracovník v čase zvolenia do funkcie v pracovnom pomere, povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho žiadosť s ním rozviazať pracovný pomer.
Podľa ust. § 65 ods. 2 ZP, uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Organizácia s pracovníkom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie v organizácii na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu alebo pracovník ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); odstupné poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.
Podľa ust. § 68 ZP, pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia inak ustanovenia o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou.
Podľa ust. § 240 ods. 1 ZP, právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.
Podľa ust. § 240 ods. 2 ZP, prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu opatrenú potvrdením dvoch súčasne prítomných funkcionárov príslušného odborového orgánu o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.
Podľa ust. § 240 ods. 3 ZP, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.
Podľa ust. § 249 ods. 4 ZP, ak organizácia zanikne v súvislosti s premenou na inú formu organizácie, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu na novovzniknutú organizáciu, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
V súlade so Zákonníkom práce č. 311/2001 Z. z.
Podľa ust. § 252 ods. 1 ZP z. č. 311/2001 Z. z., pracovné pomery, ktoré boli založené voľbou alebo vymenovaním podľa § 27 ods. 3 až 5 Zákonníka práce pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 7 ods. 3 ZP, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.
Podľa ust. § 17 ods. 3 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa ust. § 27 ZP, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa z. č. 401/1990 Zb. § 14 ods. 2, miestne zastupiteľstvo rozhoduje o najdôležitejších otázkach miestneho významu, najmä: i) zriaďuje podniky mestskej časti a rozpočtové a príspevkové organizácie.
Podľa z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení § 11 ods. 3 obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené podľa písm. i) zakladať, zriaďovať a kontrolovať obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie a vymenúvať ich vedúcich (riaditeľov).
Podľa ust. § 69 ods. 1 ObZ, pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnúť, že sa premení na inú formu spoločnosti alebo družstvo, alebo sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí. Tým nie sú dotknuté obmedzenia ustanovené osobitným zákonom.
Podľa ust. § 69 ods. 2 ObZ, pri premene spoločnosti zaniká doterajšia spoločnosť bez likvidácie, ak sú ku dňu podania návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra splnené náležitosti pre vznik novej spoločnosti alebo družstva. Návrh na zápis novej spoločnosti alebo družstva sa musí podať súčasne s návrhom na výmaz zrušenej spoločnosti. Výmaz zrušenej spoločnosti a zápis novej spoločnosti alebo družstva vykoná registrový súd k tomu istému dňu. Ak nie sú splnené podmienky pre uvedené zápisy, vstupuje zrušená spoločnosť do likvidácie. Pri premene spoločnosti prechádza imanie zrušenej spoločnosti na novú spoločnosť alebo družstvo.
Podľa z. č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách § 32 ods. 2, obec zmení obecný podnik do 31. decembra 1993 buď na podnikateľský subjekt podľa osobitného predpisu, alebo na príspevkovú organizáciu podľa tohto zákona.
Podľa ust. §1 ods. 2 písm. b/ z. č. 552/2003 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 4 z. č. 552/2003 Z. z., právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu, 11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.
Podľa ust. § 14 ods. 1 z. č. 552/2003 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa do 31. decembra 2003 spravovali zákonom o verejnej službe. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. januárom 2004 sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003.
Súd vyhodnotil dokazovanie podľa ust. § 132 O. s. p. tak, že dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Žalovaný namietal márne uplynutie prekluzívnej lehoty podľa ust. § 77 ods. 1 ZP. Z predmetu konania, ktorý bol žalobcom upravený na pojednávaní konanom dňa 3.5.2011, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 3.5.2011 je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania trvá. Žalobný návrh bol podaný 17.2.2011, ktorým žalobca žiadal určiť, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je platná a druhým výrokom žiadal určiť, že pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2004 trvá. Žalovaný neumožnil žalobcovi vykonávať prácu od 11.2.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedomáhania určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nejde o konanie o určenie platnosti resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru a neplynú lehoty podľa ust. § 77 ZP (Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.). Na základe uvedených dôvodov a zákonných ustanovení súd vyhodnotil námietku žalovaného za nedôvodnú.
Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a poukázal na to, že žalobca je zamestnaný v spoločnosti TRI IX s. r. o. a nároku na náhradu nárokov z neplatne skončeného pomeru sa domáhať nemôže. Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že od žalovaného nie je možné v súčasnej dobe spravodlivo požadovať, aby žalobcu zamestnal, keďže vo vzťahu k žalovanému neexistuje rešpekt a slušné správanie. Naliehavý právny záujem súd zisťuje podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. (Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.) a sleduje ho pri určovacej žalobe, ktorá predovšetkým prichádza do úvahy vtedy keď, jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V prejednávanom prípade súd je toho názoru, že jedine určovacou žalobou môže žalobca dosiahnuť určenie, či pracovný pomer trvá alebo nie, bez takého to určenia sa žalobca nachádza v stave právnej neistoty. Jedine takýmto určením je možné vykonať administratívny záznam o dobe trvania pracovného pomeru k žalovanému v sociálnej poisťovni, na úrade práce, prípadne preukázanie dôvodnosti plnení prijatých, ktoré mu z pracovnoprávneho vzťahu vyplynuli. Na základe uvedených skutočností súd považoval naliehavý právny záujem na danom určení za daný a preukázaný.
Žalovaný po ukončení dokazovania, záverečných rečiach a vyhlásení rozsudku, v podaní doručenom súdu 6.12.2013 namietal, že pri výpovedi svedka JUDr. Jaroslava Hlinku bola právnou zástupkyňou položená zavádzajúca otázka, ktorú súd pripustil aj napriek vznesenej námietke zástupcu žalovaného, že položená otázka bola kapciózna a že v zápisnici nie sú uvedené všetky podstatné prednesy a je vyhotovená v rozpore s ust. § 52 ods. 5 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Súd vykonal výsluch svedka po zákonnom poučení a v súlade s ust. § 126 O. s. p. a postupom podľa ust. § 50 vyhl. č. 543/2005 Z. z., jeho výpoveď zaznamenal do zápisnice z pojednávania a to v súlade s ust. 52 ods. 5 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o všetkých podstatných prednesoch. V prípade, ak zástupca žalovaného bol názoru, že nie je zaznamenaný podstatný obsah mal túto námietku vzniesť priamo na pojednávaní, o čom by sudca opatrením rozhodol. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s týmto opatrením ust. 118 ods. 2 O. s. p. upravuje ďalší postup. Zástupca žalobcu túto námietku nevzniesol ani pri svojej záverečnej reči, kedy účastníci boli vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, tvrdenia uvedené vo vyjadrení nenamietal. Namietaná otázka, žiadnym podstatným spôsobom nemení skutkový stav, ktorý vyplynul z predložených listinných dôkazov a súd pri konečnom rozhodnutí vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O. s. p., každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Z listinných dôkazov a výpovedí svedkov (T.. W., T.. Q.) F., Ž. Ž. F. U. U. B. A. P. J. A.:
1. k zamestnávateľovi Mestskej časti Košice - Juh. Tento pracovný pomer bol založený konkludentne v súlade s ust. 240 ods. 1,2,3 ZP z. č. 65/1965 Zb., pričom žiaden z účastníkov nepreukázal, aby bola uzatvorená písomná pracovná zmluva. Vznikol od 1.1.1993 a trval do 28.2.1993, kedy v súlade s výpoveďou žalobcu ale aj P. T.. W., ktorý uviedol na 3 strane záp. z pojednávania zo dňa 5.11.2013 „… vôľa bola prezentovaná rozhodnutím Miestneho zastupiteľstva, keď toto rozhodlo o tom, že žalobca bol schválený do funkcie riaditeľa MPS od 1.1.1993. Toto sa však nemohlo zrealizovať vzhľadom na tú skutočnosť, že nebol vykonaný zápis v OR…. Z uvedeného dôvodu bol žalobca zamestnancom MČ Košice - Juh. …v tom čase bol priamym nadriadeným žalobcovi, prednosta úradu a možno, že aj ja. Žalobca bol zamestnancom MČ Košice - Juh dva mesiace…“. Svedkyňa T.. Ľ. Q. vo svojej výpovedi učinenej dňa 25.6.2013 uviedla, „…že od 1.1.1993 do 28.2.1993 MČ Košice Juh evidovala žalobcu ako zamestnanca, bola mu vyplatená mzda…“ Táto
skutočnosť jednoznačne vyplynula z listinných dôkazov výplatnej pásky žalobcu za obdobie 1,2/93 (č. l. 200), mzdového listu (č. l. 201) a potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (č. l. 170). Pracovný pomer žalobcu k MČ Košice - Juh zanikol dohodou podľa ust. § 43 ods. 3 ZP v nadväznosti na ust. § 240 ods. 2 a 3 ZP, pričom z konania žalobcu a MČ Košice - Juh bola prejavená zhodná vôľa tento pracovný pomer ukončiť, čo sa aj uskutočnilo podľa výpovede svedka T.. T. W., starostu MČ Košice - Juh a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne z 7.5.2013 (č. l. 170), z ktorého je zrejmé, že žalobca bol ako zamestnanec bol v pracovnom pomere od 1.1.1993 do 28.2.1993 u zamestnávateľa MČ Košice - Juh. Z uvedeného je zrejmé, že pracovný pomer žalobcu k MČ Košice - Juh skončil ku dňu 28.2.1993, keď žalobca prestal vykonávať prácu pre MČ Košice Juh a žiadna zo strán sa výkonu alebo ďalšieho trvania pracovného pomeru nedomáhala.
2. k zamestnávateľovi Miestnemu podniku služieb Mestskej časti Košice - Juh (ďalej len MPS) Tento pracovný pomer vznikol ku dňu 2.3.1993 vznikom zamestnávateľa, zápisom do obchodného registra MPS, s právnou formou obecný podnik a to na základe menovacieho dekrétu zo dňa 10.12.1992 (č. l. 50) a zriaďovacej listiny MPS (č. l. 44) v súlade s ust. § 11 ods. 3 písm. i/ z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Pre takto založený pracovný pomer platí ust. § 68 ZP č. z. 65/1965 Zb. a prihliada sa na neho ako na pracovný pomer dojednaný pracovnou zmluvou. Menovací dekrét obsahuje konštatáciu, že pracovný pomer vzniká medzi žalobcom a Mestskou časťou Košice - Juh. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a starostu MČ Košice - Juh, pričom žiaden z účastníkov netvrdil a ani z ich konania a vôle nevyplynulo, že by na základe tohto menovacieho dekrétu mal vzniknúť pracovný pomer k mestskej časti. Z výpisu z obchodného registra MPS (č. l. 96), obecného podniku jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol štatutárnym orgánom, riaditeľom MPS a jeho pracovný pomer vznikol k MPS. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že žalobca za vykonanú prácu poberal mzdu od MPS, so žalobcom bola spísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 2.3.1993 (č. l. 156). Pracovný pomer žalobcu vznikol podľa ust. § 27 ods. 4 ZP vymenovaním do funkcie riaditeľa na základe uznesenia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh z 19.11.1992 a menovacieho dekrétu zo dňa 10.12.1992 a obsahuje náležitosti podľa ust. § 29 ods. 1 ZP. Podľa ust. § 27 ods. 4 ZP menovanie bolo jedným zo spôsobov vzniku pracovného pomeru. Žalobca od 1.1.1993 mal začať vykonávať pre zamestnávateľa závislú prácu. Právne jeho zamestnávateľ k tomuto dátumu neexistoval, preto fakticky žalobca pre MPS začal vykonávať až dňom jeho zápisu do obchodného registra t. j. 2.3.1993 v súlade s ust. § 62 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka z. č. 513/1991 Zb. (spoločnosť vzniká, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra). Na základe uvedených skutočností, pracovný pomer žalobcu podľa predmetného menovacieho dekrétu nemohol vzniknúť k 1.1.1993, ku neexistujúcej spoločnosti, ale až ku dňu zápisu spoločnosti do obchodného registra, dňom 2.3.1993, pričom tomuto tvrdeniu svedčí zápis v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, z ktorého je zrejmé, že štatutárnym orgánom MPS, ktorého právna forma bola obecný podnik je riaditeľ, I.. L. L.. Z uvedeného je jednoznačne preukázané, že žalobca bol v MPS, obecný podnik v pracovnoprávnom vzťahu. MPS ako obecný podnik zanikol ku dňu 16.3.1994 a to premenou na Miestny podnik služieb mestskej časti Košice - Juh s. r. o., bez likvidácie podľa ust. § 69 ods. 1, 2 ObZ. Pri transformácii obecného podniku na spoločnosť s ručením obmedzeným, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I Pšn 169/V zn. 748/94 všetky práva a záväzky zrušeného podniku preberá P. L. U. P. P.. D.. G.. B. P. P. D. XX, B.. F. S. E. U. M. Ž. J. F. U. J. U. A.Ú. sa pracovnoprávnych vzťahov a to v súlade s ust. § 249 ods. 4 ZP ako preberajúcu organizáciu.
3. k zamestnávateľovi MPS s. r. o. Pracovný pomer žalobcu transformáciou obecného podniku podľa z. č. 567/1992 Zb. ust. § 32 ods. 2 prešiel na MPS s. r. o., teda žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadnym spôsobom nedošlo k zmene obsahu pracovnoprávneho vzťahu, pričom túto zmenu mohol vykonať jedine zriaďovateľ obecného a neskôr jediný spoločník MPS s. r. o. teda MČ Košice - Juh a to v súlade s ust. § 4 z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, žalobca vykonával naďalej funkciu riaditeľa. O tejto skutočnosti svedčí listinný dôkaz Platový dekrét zo dňa 16.5.1994 (č. l. 231), vydaný starostom MČ Košice - Juh, keď za výkon funkcie riaditeľa MPS s. r. o. bola na základe uznesenia MZ MČ Košice - Juh schválená mesačná odmena vo 9.500,- Sk a osobný príplatok vo výške 40% mesačnej odmeny s účinnosťou od 1.1.1994. Z výpovede svedka L. (č.l. 76) vyplynulo, že nerozlišovali postavenie konateľa a riaditeľa, vždy žalobcovi hovorili riaditeľ. Žalobca uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 25.6.2013, že ako konateľ spoločnosti vystupoval navonok a ako riaditeľ vystupoval v bežnej práci napr. vo vzťahu k zamestnancom (podpisoval dovolenky, prideľoval prácu, kontroloval jej plnenie).
Žalobcovi súbežne s pracovným pomerom vznikol aj obchodný vzťah, keď žalobca sa stal konateľom tejto spoločnosti. Súbeh zamestnaneckého vzťahu a konateľskej funkcie si žalobca neprivodil sám, ale o tom rozhodol jediný spoločník Mestská časť Košice Juh, prostredníctvom Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Juh na svojom zasadnutí, konané dňa 15.12.1993 uznesením č. 86, o čom bola spísaná Notárska zápisnica N 185/93, Nz 183/93 zo dňa 20.12.1993 (č. l. 45). Na základe týchto skutočností došlo k súbehu pracovného vzťahu založeného menovaním do funkcie riaditeľa a funkcie konateľa. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že menovaním do funkcie konateľa zanikol pracovný pomer žalobcu k žalovanému. Toto tvrdenie žalovaného nemá oporu v žiadnom ustanovení ani pôvodného ani teraz platného Zákonníka práce. Zákon jednoznačne stanovuje spôsoby skončenia pracovného pomeru (predtým ust. § 42 ods. 1, teraz § 59 ods.1 ZP). Tento pracovný pomer nezanikol ani konkludentne, pretože ako žalobca, tak aj jediný spoločník sa nikdy toho nedomáhal a to ani v čase, keď žalobca listom žiadal starostu, aby písomne spísali pracovnú zmluvu (č. l. 17 sp. mat. 22/2011). Súd je toho názoru, že ak by k písomnému vyhotoveniu pracovnej zmluvy táto by musela byť v súlade s menovacím dekrétom. V opačnom prípade by došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy. Dôkazom toho, že pracovný pomer žalobcu nebol skončený svedčí vyjadrenie Sociálnej poisťovne (č. l. 170), z ktorého je zrejmé, že od 1.3.1993 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do 16.1.2011 bol žalobca evidovaný u zamestnávateľa Miestny podnik služieb s. r. o. Podľa oznámenia Daňového úradu Košice (č. l. 209), žalobca podal za zdaňovacie obdobie roka 2005 a 2011 daňové priznanie typu „B“ a za zdaňovacie obdobie roka 2010 typ „A“. V registri bol evidovaný ako konateľ Miestneho podniku služieb s. r. o. od 17.3.1994 do 16.1.2011, z čoho je zrejmé, že žalobca funkciu konateľa reálne vykonával. Listinné dôkazy predložené účastníkmi konania a to uznesenia zo zasadnutí MZ MČ Košice - Juh, ktorým bol určovaný plat konateľa (č. l. 4,6 -25) resp. plat riaditeľa (č. l. 26 - 37) nemohli vyvolať vznik rozhodujúcich skutočností pre zmenu právneho postavenia žalobcu u zamestnávateľa. V prvej polovici 90. tých rokov nebol jednotný právny názor na základe akých zmluvných vzťahov vykonáva konateľ svoju funkciu vo vzťahu k spoločnosti, keď spočiatku jeho postavenie sa hodnotilo ako obdobné pracovnému pomeru. Neskôr sa tento vzťah začal výlučne ponímať tak, že je založený ako obchodnoprávny vzťah na základe mandátnej zmluvy. V súčasnosti je aj vzhľadom na judikatúru NS SR postavenie konateľa v spoločnosti jasné a jeho funkcia nie je druhom práce podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ ZP. Súd je toho názoru, že pri schvaľovaní a tvorbe týchto uznesením miestne zastupiteľstvo nerozlišovalo postavenie žalobcu v spoločnosti žalovaného a preto došlo k mätúcim záverom ohľadne jeho platu resp. odmeny. Rozdiel v tomto postavení žalobcu nerobili ani jeho podriadení, keď z ich výpovedí vyplynulo, že žalobcu volali ako „riaditeľa“. Súd na základe vykonaného dokazovania a uvedených skutočností považoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že pre žalovaného vykonával funkciu riaditeľa. V súlade s ust. § 252 ods. 1 ZP pracovný pomer založený menovacím dekrétom z 10.12.1992 sa ku dňu účinnosti 1.4.2002 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zmenil na pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou podľa tohto zákona a tento pracovný pomer na základe žiadneho úkonu žalovaného nezanikol. Odvolaním žalobcu z funkcie konateľa žalovaného zanikla jeho konateľská funkcia ale jeho pracovný pomer k žalovanému nekončí. Na základe uvedených skutočností súd vyslovil, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá.
Pracovné zmluvy zo dňa 1.7.2002 a 1.8.2004 sú neplatné z dôvodu, že konanie žalobcu, ktorým sám sebe mienil založiť pracovný pomer k žalovanému súd hodnotil ako konanie v rozpore so zákonom ust. § 7 ods. 3 ZP ako aj v rozpore s ust. § 14 ods. 2 z. č. 401/1990 Zb. a § 11 ods. 3 z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Toto konanie je v rozpore aj s Vyjadrením MPSVaR zo dňa 19.6.2002. Z obsahu tohto vyjadrenia je zrejmé, že pracovnú zmluvu s konateľom je potrebné uzatvoriť, ak vykonáva funkciu napr. obchodného referenta. Toto stanovisko je pre prejednávaný spor irelevantné, pretože nerieši otázku existujúceho a platného pracovného pomeru, ktorý u žalobcu existoval pred vznikom konateľskej funkcie. Súd úkony žalobcu označené ako pracovné zmluvy zo dňa 1.7.2002 a 1.8.2004 vyhodnotil v súlade s ust. § 39 OZ ako absolútne neplatné, pretože obchádzajú zákon. Vykonané úkony sú súčasne v rozpore so z. č. 552/2003 ust. § 4 a pre tieto úkony nemožno ani použiť ust. § 17 ods. 3 ZP, pretože ich neplatnosť spôsobil sám žalobca.
O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O. s . p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.