Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcov: 1. J. I., nar. X. X. XXXX, bytom Y. V. XXX, XXX XX, štátna občianka SR, 2. I. I., nar. X. X. XXXX, bytom Y. V. XXX, XXX XX, štátny občan SR, právne zastúpených JUDr. Justínou Lajčákovou, advokátkou so sídlom Poprad, 1. mája 216/7, 3. N. E., nar. X.X. XXXX, bytom R., Y. L. XX, XXX XX, štátny občan SR, ako dedičov zomrelého I. I. - TRANSPILÁT, so sídlom XXX XX Y. V., L. ul. XXX, IČO: 30 859 562, proti žalovanému: N. Y., bytom F. XX, XXX XX, štátny občan SR, o zaplatenie 2.882,35 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. - 36 zo dňa 18. 12. 2007, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný istinu 2.370,04 eur s 10 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 1.991,63 eur od 1.1.2006 zaplatiť každému zo žalobcov v podiele 1/3 a prisúdené trovy prvostupňového konania v sume 212,14 eur, patriace žalobcom v 1. a 2. rade na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Justíny Lajčákovej a v sume 106,07 eur k rukám žalobcu v 3. rade.

N e p r i z n á v a žalobcovi v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť každému zo žalobcov v 1. a 2. rade na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Justíny Lajčákovej, náhradu trov odvolacieho konania v sume 285,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi I. I. 71.400,-- Sk s 10 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 60.000,-- Sk od 1.1.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Justíny Lajčákovej vo výške 10.490,50 Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že účastníci dňa 13.4.2005 uzavreli písomnú zmluvu o predaji nákladného motorového vozidla v cene 71.400,-- Sk, ktorú mal žalovaný zaplatiť v splátkach vo výške 10.000,-- Sk mesačne, počnúc májom 2005, až do zaplatenia. Žalovaný prevzal tovar, neuplatnil vady tovaru, nepreukázal, že vozidlo má zlý technický stav. Žalobca preukázal, že došlo k dodaniu tovaru, že si splnil zmluvne dohodnuté povinnosti. Žalovaný nepreukázal, že vozidlo má vady, že je v zlom technickom stave, teda neuniesol dôkazné bremeno. Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za dodaný tovar včas a riadne v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania. Tým vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % p. a. od 1.1.2006.

Ďalším výrokom rozsudku súd zastavil konanie v prevyšujúcej časti.

Tento výrok súd zdôvodnil tým, že pred prvým pojednávaním žalobca zobral v tejto časti žalobu späť. Konanie bolo zastavené v tejto časti podľa , .

O trovách konania rozhodol súd podľa prvá veta v zastavenej časti a ostatnej časti podľa . Žalobcovi bola priznaná náhrada trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 5.094,-- Sk a za 2 úkony právnej služby po 2.500,-- Sk a za účasť na pojednávaní dňa 30.10.2005 762,50 Sk, ako aj režijný paušál 3 krát 178,-- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol dať žalobcovi príkaz na vrátenie jeho vozidla, alebo znížiť cenu o 35.000,-- Sk z kúpnej zmluvy, anulovať navýšenú cenu a požadované penále. Žiadal predvolať bližšie neoznačených svedkov a vykonať osobnú konfrontáciu so žalobcom. Ako dôvod uviedol, že žalobca si od neho prevzal vyradené motorové vozidlo LIAZ. Ako protihodnotu žalovaný požadoval prípadné opravy kúpeného vozidla. Pri prvej požiadavke o opravu vozidla mu žalobca dal zákaz vstupu do areálu s vozidlom. Bolo to asi týždeň po uzatvorení zmluvy. Preto žalovaný požiadal žalobcu o vrátenie jeho vozidla, alebo o úpravu ceny na kúpnej zmluve. Suma cca 35.000,-- Sk sa rovná cene pri predaji vozidla do Zberných surovín. Po určitom čase bolo kúpené vozidlo v takom zlom stave, že sa už nedalo používať. Ponúkol žalobcovi dať obe vozidlá do Zberných surovín, čím by žalobcu vyplatil. Nemá listinné dôkazy, ale na všetko má svedkov. Právna zástupkyňa žalobcu mu neoznámila čas mimosúdneho jednania. Druhé pojednávanie bolo v jeho neprítomnosti, nakoľko o ňom nevedel.

Na výzvu prvostupňového súdu na odstránenie vád podaného odvolania, oznámil dňa 3.7.2008 písomne, že žiada o zníženie kúpnej ceny na polovicu, t. j. na sumu 35.700,-- Sk, zrušiť úroky z omeškania, ako aj náhradu trov zástupkyni žalobcu. Ako dôvod uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 13.4.2005 stratila platnosť. Po spísaní kúpnej zmluvy prijal od neho

žalobca nákladné vozidlo zn. LIAZ, ktoré predtým používal na podnikanie. Za protihodnotu mu mal prevádzať opravy a parkovanie zdarma autom, ktoré od neho kúpil. Túto ústnu dohodu žalobca porušil. Preto ho vyzval na vrátenie auta alebo odpočítanie ceny z kúpnej ceny o polovicu. Ďalej poukázal na to, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti a bez vypočutia svedkov. Prvé pojednávanie súd prerušil (zrejme odročil) s tým, že sa obe strany dohodnú mimosúdnou cestou. Na druhé pojednávanie nebol prizvaný. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal potrebné výsluchy svedkov. Skutkový stav je úplne iný a vec treba opätovne prešetriť.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. Následne právna zástupkyňa žalobcu oznámila, že žalobca dňa XX.X.XXXX zomrel. Jeho dedičmi majú byť manželka A. I. a deti I. I. a N. E.. Vzhľadom k pasivite nových žalobcov muselo byť odvolacie konanie prerušené a odvolací súd mohol v ňom pokračovať až po skončení dedičského konania po I. I.. Osvedčením o dedičstve č. k. , pohľadávku poručiteľa proti žalovanému N. Y. v sume 2.820,35 eur nadobudol každý z dedičov v podiele 1/3.

Žalobcovia v 1. a 2. rade navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov 1/3 z prisúdených súm, a to spoločne a nerozdielne. Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2012 uviedli, že žalovaný sa vyhýbal súdnym pojednávaniam i mimosúdnej dohode. Zdôraznili, že ich právny predchodca pri svojej účastníckej výpovedi poprel, že by si žalovaný uplatnil nejaké nároky z titulu zodpovednosti za vady veci. Pokiaľ tak urobil v tomto súdnom konaní, urobil tak oneskorene.

Žalobca v 3. rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozsudkom zo dňa 18. 5. 2010 Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Súčasne nepriznal žalobcovi

v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania a zaviazal žalovaného zaplatiť každému zo žalobcov v 1. a 2. rade na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Justíny Lajčákovej náhradu trov odvolacieho konania v sume po 148,32 eur.

Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením - 188 zo dňa 27. 3. 2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. 5. 2010 č. k. - 146 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že pojednávanie pred odvolacím súdom dňa 18. 5. 2010 sa uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorému odvolací súd doručoval predvolanie na adresu I., G. XXXX/XX, hoci tento od 2. 2. 2009 má trvalý pobyt v obci F. XX, okres G. nad L.. Tým, že odvolací súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného bez toho, aby boli splnené predpoklady pre postup podľa , je jeho rozhodnutie poznačené vadou v zmysle ust. , čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu.

Odvolací súd po zrušení veci Najvyšším súdom SR opätovne vytýčil termín odvolacieho pojednávania na deň 3. 12. 2013, na ktoré predvolal všetkých účastníkov.

Na nariadnom odvolacom pojednávaní odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa len v jeho napadnutej časti. Výrok tohto rozsudku, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej

časti zastavené, nebol odvolaním dotknutý, nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, a ). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti tohto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy ( ).

Preskúmavané rozhodnutie netrpí žiadnou vadou konania, ktorá by mala za dôsledok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nebol predvolaný na pojednávanie, na ktorom dňa 18.12.2007 bolo rozhodnuté vo veci. Obaja účastníci, a teda aj žalovaný, sa zúčastnili pojednávania nariadeného na deň 30.10.2007. Toto pojednávanie bolo odročené na konkrétny termín dňa 18.12.2007, čo obaja účastníci zobrali na vedomie a potvrdili to aj svojím podpisom v zápisnici z pojednávania. Žalovaný teda vedel o novom termíne pojednávania dňa 18.12.2007. Napriek tomu sa tohto pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Preto súd mohol rozhodnúť vo veci aj v jeho neprítomnosti.

Obaja účastníci, a teda aj žalovaný, boli písomne poučení súdom prvého stupňa o tom, že sú povinní predložiť dôkazy, alebo ich musia označiť skôr, ako súd vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr, sa neprihliada. Napriek takémuto poučeniu žalovaný v priebehu prvostupňového konania neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neurobil tak ani dodatočne v podanom odvolaní, hoci vzhľadom ku konštatovanému poučeniu v zmysle by už nebolo možné k takýmto dodatočne označeným dôkazom, prihliadať. Je možné preto konštatovať, že celá obrana žalovaného je nekonkrétna a že tento ohľadom žiadneho zo svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým záverom napadnutého rozsudku o tom, že účastníci uzavreli platnú kúpnu zmluvu, ktorou si dohodli zaplatenie kúpnej ceny v prisúdenej výške. Nie je medzi účastníkmi sporné, že žalovaný túto kúpnu cenu ani sčasti nezaplatil.

Podobne táto kúpna cena nebola ani sčasti uhradená iným právnym významným spôsobom. Tak, ako bolo konštatované, žalovaný nepreukázal, že by si v zákonnom stanovenej lehote a spôsobom uplatnil zodpovednosť za vady predanej veci, pričom právny predchodca žalobcov na nedodržanie takejto lehoty výslovne upozornil. V dôsledku toho, aj v prípade, že by vozidlo malo vady, avšak tieto by žalovaný nereklamoval včas u právneho predchodcu žalobcov, nie je možné k takémuto uplatneniu zodpovednosti za vady vo veci prihliadať (, ). Naviac aj samotný žalovaný vo svojom

odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že vady predaného vozidla sa objavili až po polroku trvania jeho prevádzkovania.

Tvrdenie o uplatnenej zodpovednosti za vady veci nie je ani v prípade jeho preukázania dôvodom pre určenie neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy. Žalovaný netvrdil žiadnu okolnosť, ktorá by mala za následok, že by táto kúpna zmluva zo dňa 13.4.2005 bola neplatná.

Nie je možné dôvodne tvrdiť na jednej strane neplatnosť kúpnej zmluvy, a na druhej strane si uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady kúpenej veci, a teda uznávať, že zmluva bola uzavretá platne.

Keďže pôvodný žalobca v priebehu odvolacieho konania zomrel, nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok, napriek jeho vecnej správnosti, bez ďalšieho potvrdiť. Opodstatnenosť nároku prisúdeného napadnutým rozsudkom má za dôsledok, že tento nárok pripadol dedičom po zomrelom I. I.. Z týchto dôvodov bol napadnutý rozsudok

síce potvrdený s tým, že zmena spočíva len v úprave prisudzujúceho výroku tak, aby tento zodpovedal procesnej situácii vzniklej úmrtím pôvodného žalobcu ( ), ako aj transformácia slovenskej koruny na euro.

Žalovaný síce napadol aj výrok o uložení povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, avšak neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybňoval výšku týchto úrokov, či ich platnosť. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania je preto možné konštatovať len to, že dôvody tohto odvolania nijako nespochybňujú, že kúpna cena sa stala zročná najneskôr ku dňu 1.1.2006. Preto bol aj tento nárok prisúdený do dedičstva po zomrelom žalobcovi.

To isté platí aj pre výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto súvislosti je nutné konštatovať, že podané odvolanie neobsahuje žiadne dôvody, ktorými by bola spochybňovaná výška konkrétne priznanej náhrady trov, či jej jednotlivé časti.

Terajší žalobcovia vstúpili aj do práv ich právneho predchodcu na náhradu trov súdneho konania. Z práva na náhradu trov prisúdených v napadnutom rozsudku patrí každému z terajších žalobcov podiel 1/3.

Napriek písomnému poučeniu si žalobca v 3. rade náhradu ďalších trov vzniklých v priebehu odvolacieho konania neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote žalobcovia v 1. a 2. rade vyčíslili uplatnenú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celkovej výške 748,87 eur. Odvolací súd je viazaný týmto vyčíslením do tej miery, že nemôže priznať náhradu trov právneho zastúpenia za viacej úkonov, či vyššiu tarifnú odmenu za jednotlivé úkony, ako si uplatnili úspešní účastníci.

Tarifnú hodnotu veci v odvolacom a dovolacom konaní tvorí suma 2.370,04 eur (71.400,-- Sk). Pretože v odvolacom konaní tá istá právna zástupkyňa zastupovala dvoch účastníkov, znižuje sa výška tarifnej

odmeny za zastupovanie každého z nich o 20 %, t. j. zo sumy 101,25 eur na 81,-- eur ( vyhlášky číslo o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len „Vyhláška“) za úkony vykonané do 31.5.2010 a o 50 % za spoločné úkony po 31.5.2010 na sumu 50,62 eur za úkon za každého zo zastúpených. Náhrada odmeny vo výške po 81,- eur bola priznaná len za zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 18.5.2010.

Právna zástupkyňa sa nevyjadrovala písomne k odvolaniu žalovaného. Za takéto vyjadrenie nie je možné považovať podanie právnej zástupkyne zo dňa 16.9.2008, ktorý oznámila súdu úmrtie pôvodného žalobcu I. I.. Jeho smrťou zaniklo procesné plnomocenstvo dané právnej zástupkyni nebohým I. I.. Preto v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu ČSSR 30/1966 bol na mieste postup podľa . Právna zástupkyňa toto podanie napísala až po smrti I. I.. Napriek tomu pohľadávku na zaplatenie odmeny za tento úkon právnej služby si mala uplatniť voči poručiteľovi v dedičskom konaní.

Je len vecou náhody, že dvaja z dedičov opätovne splnomocnili tú istú právnu zástupkyňu zastupovaním. Pokiaľ by sa tak nestalo, nevznikla by právnej zástupkyni ani teoretická možnosť uplatňovať si zaplatenie odmeny a náhrad v tomto súdnom konaní.

Za napísanie vyjadrenia zo dňa 10.12.2013 k dovolaniu a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 3.12.2013, patrí náhrada odmeny v krátenej výške o 50 %, t. j. 50,62 eur.

Za zastupovanie každého zo žalobcov v 1. a 2. rade bola priznaná náhrada trov vo výške 182,14 eur.

K tejto odmene sa v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 Vyhlášky pripočítava paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, ktorá sa za úkony vykonané v roku 2010 priznáva vo výške 7,21 eur za úkon, v roku 2012 vo výške 7,63 eur a v roku 2013 vo výške 7,81 eur za úkon, a to bez ohľadu na počet zastupovaných účastníkov.

Priznaná bola aj náhrada za stratu času, ku ktorej došlo pri ceste právnej zástupkyne z jej sídla na Krajský súd v Prešove a späť, a to vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, t. j. 12,02 eur krát 6, spolu 72,12 eur (§ 17 ods. 1, 2 Vyhlášky) za cestu dňa 18.5.2010 a za cestu dňa 19.11.2013 vo výške 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu, t. j. 13,01 x 6, spolu 78,06 eur, celkove 150,18 eur, takže na každého zo žalobcov pripadá suma 75,09 eur.

Úspešní žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili náhradu cestovného ich právnej zástupkyne ich právnej zástupkyne pri ceste z I. do I. a späť na odvolacie pojednávani dňa 18.5.2010 a 3.12.2013. Táto náhrada sa spravidla priznáva vo výške základnej náhrady (amortizácie), ktorá sa v rokoch 2010-2012 priznávala vo výške 0,182 eur za každý prejazdený kilometer, ktorú žalobcovia nepožadovali. Za celkom prejazdených 356 kilometrov patrí základná náhrada vo výške 32,4 eur. Žalobcovia si uplatnili však len sumu 32,04 eur, preto len táto čiastka im mohla byť priznaná náhrada za opotrebenie vo výške 64,80 eur ( zákona číslo o cestovných náhradách). Napriek tomu, že žalobcovia túto náhradu vo vyčíslení zo dňa 2.12.2013 spomínajú, jej preplatenie nepožadujú. Uplatnili si len náhradu za spotrebované pohonné hmoty ( z. č. ).

Odvolací súd potom priznal každému zo žalobcov v 1. a 2. rade polovicu z náhrady cestovného. Pri priemernej spotrebe 7l/100 km a cene pohonných hmôt 1,29 eur/1 liter (10.5.2010), patrí náhrada vo výške 16,07 eur a pri cene 1,439 eur/1 liter (dňa 3.12.2013) náhrada vo výške 17,87 eur, spolu 34,57 eur.

Paušálna náhrada za stratu času a náhrada cestovného sa rozdeľuje na polovicu medzi oboch žalobcov v 1 a 2. rade, ktorých zastupovala tá istá zástupkyňa. V dôsledku toho bol žalovaný zaviazaný zaplatiť každému zo žalobcov v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 285,83 eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.