Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-223-2013.pdf
PDF · 83.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/223/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse č. 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený na základe plnej moci advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK, Bratislava, Karadžičova ul. č. 8, proti odporcovi: F. X., nar. X. X. XXXX, trvale bytom L., B. ul. č. XX, o zaplatenie 1 159,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 053,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 21. 3. 2012 až do jej zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu v sume 55,60 Eur titulom súdneho poplatku a v sume 132,56 Eur titulom trov právneho zastúpenia a to všetko tak, že súd p o v o ľ u j e odporcovi dlžnú sumu uhradiť v splátkach po 60,- Eur mesačne zročných vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia dlžnej sumy s tým, že pre prípad omeškania s plnením jednej splátky, čo i len v časti, stáva sa zročným celé plnenie.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 30. 1. 2013 bol súdu doručený návrh na začatie konania, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie 1 053,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 21. 3. 2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 105,38 Eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej odporcovi poskytol pôžičku 1 000,- Eur, odporca sa zaviazal pôžičku splatiť v 36 mesačných splátkach po 40,50 Eur, dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 29,83 %. Odporca neuhradil všetky dohodnuté splátky a ku dňu 20. 3. 2012, kedy mala byť pôžička zaplatená, tak vznikol nedoplatok na istine 1 053,80 Eur.
Platobný rozkaz, ktorý súd vydal dňa 27. 2. 2013, sa nepodarilo odporcovi doručiť, preto bol v zmysle§ 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) uznesením zo dňa 26. 4. 2013 zrušený a súd nariadil pojednávanie.
Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a výpoveďou odporcu. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli.
Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorú dňa 10. 3. 2009 uzavrel odporca ako dlžník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len veriteľ) súd zistil, že sa odporca zaviazal splatiť
veriteľovi pôžičku 1 000,- Eur v 36 mesačných splátkach po 40,50 Eur. Podľa článku IV bod a, b, Všeobecných obchodných podmienok bola prvá splátka splatná najbližší nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy o pôžičke a splátky sú zročné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Dohodnutá bola úroková sadba 29,83 % ročne, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola 34,49 % a RPMN bola 29,83 %. Podľa výpisu z účtu veriteľa odporca splátky riadne neplatil. Dňa 19. 5. 2009 uhradil 81,- Eur a dňa 11. 8. 2009 uhradil 35,- Eur. Podľa tohto výpisu nastala dňom 20. 11. 2009 splatnosť celého úverového dlhu a to vo výške úverovej istiny 1 053,80 Eur. Z akého právneho dôvodu veriteľ od 20. 11. 2009 vykazoval nedoplatok celého záväzku odporcu, nebolo v konaní preukázané. Ku dňu 7. 12. 2012 evidoval veriteľ dlh odporcu vo výške 1 239,50 Eur, z toho 1 053,80 Eur bol dlh na istine a 185,70 Eur bol dlh na poplatkoch a pokutách a v takomto vyčíslení postúpil veriteľ jeho pohľadávku zmluvou z 7. 12. 2012 na navrhovateľa. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40 /1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, napriek tomu, že je zmluvný vzťah účastníkov označený ako zmluva o pôžičke uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, vyplývajú a podliehajú pod právny režim zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej zákonom č. 258/2001 Z. z. v znení k času uzavretia zmluvy, ako osobitného predpisu, pretože veriteľom je respektíve bola právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 zákona č. 258/2001 Z. z.) v spojení s § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z. z. podľa ktorého je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi pôžičku - úver 1 000,- Eur a že odporcovi vznikol záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť aj spolu s úrokmi v dohodnutej sadzbe 29,83 % ročne, vyčíslenými výškou 458,- Eur. Túto povinnosť odporca nedodržal a od 20. 11. 2009 veriteľom vykazovaný splatný záväzok vo výške 1 053,80 Eur nesplnil, preto ho k splneniu tejto povinnosti súd zaviazal.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval aj práva spojené s pohľadávkou a žiadal od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty 105,38 Eur, v zmysle článku VIII písm. b) bod 1 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa tohto článku je dlžník povinný platiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej čiastky, pokiaľ mešká s jej úhradou 30 dní po dobe splatnosti.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dojednanie o zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade podľa názoru súdu však nespĺňa znaky platného písomného dojednania, pretože právo veriteľa na zmluvnú pokutu je obsiahnuté len vo Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré síce zmluva odkazuje, ale samotná zmluva, teda jej časť potvrdená podpismi účastníkov zmluvy neobsahuje žiadnu informáciu o tomto zabezpečovacom prostriedku. Dohoda o zmluvnej pokute pod sankciou neplatnosti musí mať písomnú formu. Jej dojednanie musí byť písomne potvrdené každým účastníkom zmluvy, to znamená, že musí byť súčasťou tej časti zmluvy, na ktorej jej zmluvné strany pripájajú podpis. Takéto dojednanie v prejednávanom prípade preukázané nebolo a preto súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Odporca záväzok v lehote splatnosti nezaplatil, preto mu podľa § 517 ods. 2 OZ vznikla aj povinnosť platiť úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba je podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. sadzba, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody. Navrhovateľ požaduje zaplatenie úroku z omeškania od 21. 3. 2012. Podľa účtovnej evidencie veriteľa dlh odporcu vo výške 1 053,80 Eur sa stal
splatným k 20. 11. 2009 a omeškanie začalo teda nasledujúcim dňom. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 %, úrok z omeškania je teda
odporca povinný platiť vo výške 9,25 % z dlžnej sumy ročne. Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne. Súd preto odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi zaplatil úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 053,38 Eur za obdobie od 21. 3. 2012 až do zaplatenie dlžnej istiny.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1 159,18 Eur, súd jeho návrhu vyhovel v sume 1 053,80 Eur, t. j. v pomere 90 %. Navrhovateľovi preto priznal náhradu trov v rozsahu 80 % jeho celkových trov, zodpovedajúcu pomeru, o ktorý miera jeho úspechu prevyšuje mieru neúspechu 10 % v konaní (90 % mínus 10 %). Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh 69,50 Eur, podľa miery úspechu mu z neho prislúcha náhrada 80 %, čo je 55,60 Eur. Trovy konania mu vznikli aj právnym zastúpením. Výšku trov právneho zastupovania upravuje vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška). Z tarifnej hodnoty veci 1 159,18 Eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 61,41 Eur. Advokát poskytol celkovo 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastupovania a spísanie návrhu. Paušálna náhrada výdavkov prislúcha podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za dva úkony po 7,63 Eur. Súčet odmeny a náhrady, spolu 138,08 Eur (2 x po 61,41 Eur + 2 x po 7,63 Eur), sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 27,61 Eur zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Z celkových trov právneho zastupovania 165,70 Eur patrí navrhovateľovi náhrada v pomere 80 %, čo je 132,56 Eur. Náhradu všetkých trov 188,16 Eur (55,60 Eur súdny poplatok a 132,56 Eur právne zastupovanie) zaplatí odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi k rukám jeho advokáta .
Podľa § 160 ods. 1 OSP povolil súd odporcovi zaplatiť peňažnú povinnosť voči navrhovateľovi v splátkach, pričom určil podmienky ich zročnosti. Mesačný príjem odporcu je cca. 500,- Eur, z ktorých uhrádza základné životné potreby a nie je schopný uhradiť peňažnú povinnosť voči navrhovateľovi jednorázovo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.