Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14C-221-2012.pdf
PDF · 109.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/221/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov o zaplatenie 1.078,40 eur s prísl., rozhodol
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 980,37 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.7.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 98,03 eur zamieta.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 52,76 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 67,77 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.7.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 980,37 eur, zmluvnú pokutu vo výške 98,03 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 980,37 eur od 21.7.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, ICO: 35 923 130 poskytla žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke e.č.: 7024290 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 5.1.2007 (ďalej len "Zmluva") úver vo výške 1 546,11 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 42 pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.7.2010. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v čase určenom v Zmluve, čím sa dostal do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 980,37 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu na základe príslušných zmluvných ustanovení. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil ani len sčasti, voči žalobcovi je tak v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 980,37 eur s prísl. a zmluvnej pokuty.
Na základe výzvy návrh doplnil v tom, že uplatnená pohľadávka v sume istiny 980,37 eur s prísl. je vypočítaná ako rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky vrátane pokút a poplatkov v sume 1721,32 eur po odpočítaní pokút a poplatkov v sume 453,31 eur a platieb do postúpenia pohľadávky na úver v sume 287,64 eur. Výška nezaplatenej istiny tak predstavuje sumu 980,37 eur, s ktorej zaplatením je žalovaný voči žalobcovi v omeškaní. Navýšenie úveru o úroky má svoj základ v RPMN vo výške 30,40%. Žalovaný sa úver v sume 995,82 eur sa zaviazal splatiť formou 42 pravidelných mesačných splátok. V súlade s ust. čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.4. Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy dátum splatnosti prvej dohodnutej mesačnej splátky pripadol na 20.2.2007, dátum splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky pri počte 42 splátok pripadol na 20.7.2010, kedy nastala splatnosť celého úveru. Žalovaný nesplatil úver v dohodnutej lehote splatnosti, ktorej posledný deň pripadol na dátum splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky k 20.7.2010, od 21.7.2010 je po započítaní platieb po postúpení pohľadávky voči žalobcovi v omeškaní so zaplatením dlžnej istiny 980,37 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty.
Odporca sa k návrhu nevyjadril
Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal ani odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom a nedostavil sa ani vedľajší účastník na strane odporcu. Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do XX.XX.XXXX zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. A. sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
G. ust. § 4 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. v znení do XX.XX.XXXX zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
G. ust. § X ods. 4 zák. č. XXX/XXXX Z.z. v znení do XX.XX.XXXX pri nesplnení podmienok podľa odsekov X a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Consumer Finance Holding a Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zo dňa 10.3.2011 vrátane prílohy označujúcej pohľadávku postupcu voči odporkyni.
Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s. a odporkyňa dňa 9.1.2007 uzavreli zmluvy o pôžičke na základe ktorej bola poskytnutá odporkyni pôžička vo výške 30.000 Sk so splatnosťou 42 mesiacov, ktorú sa zaviazala odporkyňa splácať v 42 splátkach po 1143 Sk. Navrhovateľ mal poukázať dohodnuté plnenie na účet odporcu v Dexia banke a.s.. Pri pôžičke bola určená s poukazom na Všeobecné podmienky RPMN vo výške 30,40 %.
Podľa prehľadu obratov na účte odporkyne súd zistil, že odporkyňa vykonala 6 úhrad po 37,94 eur a to dňa 26.2.2007, 28.3.2007, 30.4.2007, 30.5.2007, 25.6.2007, 23.10.2007, dňa 2.3.2009 uhradila 30 eur, dňa 31.7.2009 sumu 30 eur, spolu 287,64 eur.
Podľa prehľadu pohybov na účte vrátane úhrad s uvedením zostatku pohľadávky ku dňu 24.3.2011 bol vedený zostatok pohľadávky 1.721,32 eur, po odčítaní úhrad 287,64 eur a odčítaní odpustených pokút 453,64 eur predstavuje zostatok 980,37 eur.
Súd zistil, že zmluva spĺňa základné náležitosti ust. § 4 zák. č. 548/2001 Z.z.. Súd nezistil, že by zmluva vrátane dodatku obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by sa vzťahovali k uplatnených nárokom.
Odporca v konaní nepreukázal, že by svoje záväzky uhradil či už pôvodnému veriteľovi alebo navrhovateľovi a tieto zanikli zaplatením alebo že by zanikli z iného dôvodu predpokladaného jednotlivými ustanoveniami občianskeho zákonníka.
Odporcovi bola právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutá pôžička vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur), ktorú sa zaviazala vrátiť v splátkach po 1143- Sk a počte splátok 42, teda spolu 48.006,- Sk (1593,51 eur). Z dohodnutej pôžičky uhradila sumu 287,64 eur.
Nakoľko navrhovateľ sa mal právo domáhať zo zmluvy o pôžičke až úhrady 1305,87 eur, domáhal sa plnenia v nižšom rozsahu, súd návrhu v časti o zaplatenie 980,37 eur vyhovel.
Súd zároveň vzhľadom na omeškanie odporcu priznal navrhovateľovi aj právo na náhradu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.7.2010, teda po splatnosti pôžičky.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd celkovú sumu prepočítal konverzným kurzom určeným podľa zák. č. 659/2007 Z.z. 30,126 SKK/Eur.
Súd zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 98,03 eur , pretože nepreukázal platné uzavretie dohody o zmluvne pokute, následne nepreukázal ani od ktorého porušenie povinnosti odporcu mal vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvedenie výšky zmluvnej pokuty v vyčíslení zostatkov pohľadávky, v prehľade platieb či zmluve o postúpení pohľadávky nie je preukázaním takéhoto nároku.
Naviac, ak by sa mal nárok odvíjať od ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, súd nezistil, že by takýto právny úkon obsahoval náležitý prejav vôle.
Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta bola obsiahnutá len v časti označenej ako všeobecné podmienky, teda v časti zmluvy, ktorú nemožno meniť, zasahovať do nej, pretože sú určené už pred podpisom zmluvy.
Osobitne súd potrebuje zdôrazniť, že v konaní sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorom súd má ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť ochrane práv spotrebiteľa a to aj vtedy, keď sa sám týchto práv nedomáha, pokiaľ by konanie poskytovateľa služieb sa javilo ako nečestné.
Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..
Poskytovateľ služieb nemôže si upraviť vo všeobecných podmienkach a cenníku ľubovoľné povinnosti. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Z uvedeného vyplýva, že jedná sa o všeobecnú úpravu práv a povinností ktoré vykladajú jednotlivé ustanovenia zmluvy, zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k poskytovaniu služieb a pod.. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah, prípadne v ktorých by boli obsiahnuté podstatné náležitosti zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a tarify je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti vzťahujúce sa k uzavretej zmluve o poskytovaní služieb, a že v tarife budú uvedené ceny takýchto služieb.
Všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie).
Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil, prípadne že všeobecné podmienky podpísal. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute.
Súd poukazuje na záväzná právny názor vyslovený Súdnym dvorom európskej únie v rozsudku z 27. júna 2000 vo veci spojené prípady C-240/98 až C-244/98OcéanoGrupoEditorial SA a Rocío Murciano Quinteroa spol., podľa ktorého Smernicou Rady 93/13/EEC z 5. apríla 1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.
Preto súd vyslovuje názor, že ak je návrh na uzavretie zmluvy (dohody) uvedený vo všeobecných podmienkach, cenníku a pod., hoci tvoria súčasť zmluvy, nejedná sa o individuálnu dohodu a takýto nárok nemôže vzniknúť z dôvodu absencie náležitého prejavu vôle. Ak v zmluve majú byť uvedené všetky nároky, ktoré možné požadovať od dlžníka, je z hľadiska istoty dlžníka dôvodné predpokladať, že v samotnej zmluve budú obsiahnuté aj všetky sankcie, ktoré môže veriteľ po ňom požadovať. Preto súd ustanovenia o zmluvnej pokute vo všeobecných podmienkach považoval za neplatné a ako neplatný právny úkon nemohli vyvolať účinky.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods.1 OSP, v ktorom sa uvádza, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný navrhovateľ. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 52,76 eur (64,50 eur krátené na pomernú časť úspechu 82,85%) a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci a to podanie návrhu vo výške úkonu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. a písomné podanie na súd podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške určenej podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. v sume 61,41 eur + 7,63 eur paušálne náhrady podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2007 ako aj náhradu DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu 82,85 eur, ktoré krátil pomerom úspechu (90,90%-9,1% = 81,8) na výšku 67,77 eur. Súd totiž nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania za prípravu a prevzatie veci, nakoľko navrhovateľ je právnická osoba založená za účelom nákupu a vymáhaní pohľadávok, zmluvou o postúpení pohľadávok prebral balík pohľadávok, s ktorými sa musel oboznámiť pri ich prevode, pričom následné uplatnenie pohľadávok v súdnom konaní pri formulárovej žalobe si objektívne nemohlo vyžiadať iné osobitné úkony, ako len uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní.
Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).