Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-53-2022.pdf
PDF · 142.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2023 A. B. takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. D., nar. XX.XX.XXXX vo E., trv. bytom F. G. XX, okr. B.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 20. 07. 2021 asi o 22.00 hod. v obci F., okr. B., v izbe spoločného rodinného domu č. 71, po predchádzajúcom nedorozumení sotil do hrudníka svoju bývalú manželku D. D., ktorá v dôsledku toho spadla na ľavý bok a utrpela zlomeninu ľavej lakťovej kosti v hornej časti, kde zranenie si vyžaduje liečenie spojené u zamestnaného s práceneschopnosťou najmenej 18 týždňov,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
č í m s p á c h a l
prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/, písm. k/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu na 1 /jeden/ rok.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove podala na Okresný súd Prešov dňa 25.10.2022 obžalobu pod sp. zn. 3Pv 57/22/7707-32 na obžalovaného C. D. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, že dňa 20.07.2021 asi o 22.00 hod. v obci F., okr. B., v izbe spoločného rodinného domu č. 71, po predchádzajúcom nedorozumení sotil do hrudníka svoju bývalú manželku D. D., ktorá v dôsledku toho spadla na ľavý bok a utrpela zlomeninu ľavej lakťovej kosti v hornej časti, kde zranenie si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžaduje liečenie spojené u zamestnaného s práceneschopnosťou najmenej 18 týždňov, pričom prokurátorka tento skutok právne kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný C. D. bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2023 poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a to, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Toto vyhlásenie súd obžalovanému nepovolil, pretože neboli v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku zistené žiadne okolnosti na strane obžalovaného alebo verejnosti alebo okolností prípadu, ktoré by vyžadovali, aby súd povolil namiesto vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný, urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchane skutku uvedeného v obžalobe. Uvedený záver súd vyslovil na základe dôvodov, ktoré obžalovaný uviedol prostredníctvom svojho obhajcu a ktorými odôvodňoval svoje vyhlásenie o nepopieraní skutku a ktoré spočívali v tom, že je invalidný dôchodca, má zdravotné problémy, trestné konanie ho psychicky zaťažovalo a chce, aby sa táto trestná vec už uzavrela. Okrem toho obhajca poukázal na znalecký posudok z odvetia Psychiatria, v zmysle ktorého je možné vyvodiť záver o zmenšenej príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku. Vychádzajúc z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní je podľa názoru súdu zrejmé, že obžalovaný si na okolnosti spáchaného trestného činu pamätá, a teda absencia pamäte z akýchkoľvek príčin nemôže byť dôvodom, ktorý by mu bránil urobiť vyhlásenie, že je vinný. Obžalovaný v prípravnom konaní navyše skutok poprel. To isté platí aj pre podstatne zníženú ovládaciu schopnosť, ktorá sama o sebe nie je takou okolnosťou prípadu alebo okolnosťou na strane obžalovaného, ktorá by mu bránila urobiť vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, pričom týmto vyhlásením mohol obžalovaný skrátiť konanie a tým, ako tvrdí znížiť psychickú záťaž v súvislosti s týmto konaním. Tieto dôvody obžalovaného súd považuje za účelové v snahe bezdôvodne sa vyhnúť vyhláseniu, že je vinný, hoci z prípravného konania je zrejmé, že skutok popiera a má negatívne vzťahy s poškodenou D. D..
Potom, čo súd nepovolil urobiť obžalovanému vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, obžalovaný (hoci ako uvádzal chcel, aby táto pre neho psychicky náročná vec bola uzavretá) neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, čo je súčasťou jeho práva ako obžalovaného odmietnuť vypovedať. Toto právo odmietnuť vypovedať využil aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaním a preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním obsahu výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchov svedkyne – poškodenej D. D., svedka C. D., znalkyne C. H., prečítaním obsahu výpovede zástupcu poškodenej zdravotnej poisťovne a znalca z prípravného konania, prečítaním obsahu písomného znaleckého posudku, listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný C. D. v prípravnom konaní dňa 27.06.2022 právo odmietnuť vypovedať nevyužil a vypovedal, že v ten deň bol v mieste svojho trvalého bydliska, kedy pracoval na dvore okolo hospodárstva. Bývalá manželka D. D. spolu so synom C. boli v meste ale nevie, kde, pretože sa spolu nerozprávajú. Bývalá manželka sa spolu so synom vrátili domov asi okolo 18.00 hod. On bol v tom čase v obývačke, ležal na ľavom boku a pozeral televízor. Oni dvaja si sadli do kuchyne a o niečom sa rozprávali ale nevenoval im pozornosť. Po zotmení jeho bývalá manželka D. D. išla spolu so synom na poschodie ich rodinného domu a asi išli spať. On ostal ležať na gauči a nakoľko po úraze nedoslýcha na pravé ucho, dal si hlasnejšie zvuk na televízore. Poškodená zišla dole a povedala mu, aby si dal tichšie televízor, lebo idú so synom spať. V tom čase stála za jeho hlavou a on ležal a z toho dôvodu ju nevidel. On dal na jej žiadosť televízor tichšie a na to počul, ako poškodená zjojkla, ale on nevidel, čo sa stalo. Ostal ležať na gauči a nezaujímalo ho, čo sa stalo. Zrazu prišiel dole z poschodia jeho syn, on sa posadil, pričom syn ho pritlačil ku gauču a povedal mu, že poškodenej zase ublížil a že zhnije
v base a že jej už ubližovať nebude. Vie, že syn potom zobral poškodenú a niekde spolu odišli a on ostal pozerať televízor. Syn sa vrátil okolo štvrtej nad ránom, prišiel k nemu a zobudil ho a povedal mu, že poškodená bude operovaná a on sa má ísť obesiť na lano v garáži. Obžalovaný uviedol, že poškodená trpí epileptickými záchvatmi a niekoľkokrát jej pomáhal, aby nespadla a neudrela si hlavu. Poprel, že by v ten deň a večer mal požité alkoholické nápoje. Po úraze má problémy so stabilitou a niekedy ho zatacká ale nie preto, že je opitý ale zo zdravotných dôvodov, hoci poškodená si myslí, že je opitý. Poprel, že by niekedy v minulosti napadol poškodenú. Podľa obžalovaného si to urobila sama.
Svedkyňa – poškodená D. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej syn C. D. bol u nich doma v F., kedy cez deň niečo robili okolo domu ale večer prišli do domu a so synom v kuchyni pozerali nejaké fotky v počítači. Obžalovaný ležal v obývačke na gaučovej súprave a pozeral televízor. O 22.00 hod. si so synom C. povedali, že idú spať. Preto vyšli hore na poschodie domu, kde sú izby a zrazu počuli, že televízor bol pustený nahlas, lebo z obývačky na horné poschodie je otvorený priestor a televízor by bolo počuť, aj keby mali zatvorené dvere do svojich izieb. V čase, keď boli v kuchyni, bol na televízore normálny zvuk. Poškodená povedala synovi, že ide dole ale on jej povedal, aby nešla, ale ona sa nakoniec rozhodla, že ide dole lebo nevedela, ako budú spať. Keď prišla dole k obžalovanému, ten bol temenom hlavy otočený k nej a ona ho obišla okolo konferenčného stolíka tak, aby mu videla do tváre, kedy boli od seba asi meter. Ona ho poprosila, aby dal tichšie televízor, že idú spať, pričom ona sa trošku odchýlila a obžalovaný vyskočil so slovami „čo ty tu, čo ty tu chceš“ a vtedy ju buchol do hrude a ona zletela na zem. Podľa nej u chlapa akým je obžalovaný stačí, že ju trošku buchne. Spadla na parkety na ľavú stranu na lakeť tak, že bolo počuť buchot. Na to ju lakeť strašne rozbolel. Syn počul jej výkrik, lebo skríkla, pretože nepočítala s tým, že obžalovaný vyskočí a buchne ju. Ona ostala ležať na zemi a v tom už pribehol jej syn z horného poschodia. Obžalovaný sa otáčal, že si ide sadnúť na gauč ale syn povedal obžalovanému „čo ty tu robíš, čo nedáš pokoj mame“. Ona si držala lakeť a bola v šoku. Syn posadil obžalovaného na gauč a prišiel k nej, zdvihol ju a utešoval ju, pričom ona mu hovorila, že ju strašne bolí lakeť, ktorý jej začal opúchať. Preto ju syn odviezol do nemocnice, kde jej spravili RTG a zistili, že má zlomený lakeť a preto musela zostať v nemocnici na hospitalizácii. Na druhý deň ju operovali v narkóze a dávali jej do lakťa nejaké svorky, ktoré bola potom v marci vyberať. Obžalovaný sa jej neospravedlnil. Návrh na rozvod manželstva podal obžalovaný v auguste potom, čo sa to stalo. Ona nechcela podávať návrh na rozvod a ani volať policajtov lebo chcela, aby to ostalo medzi nimi. Uzavreli aj dohodu o vysporiadaní BSM. V tom čase mal podľa poškodenej obžalovaný požitý alkohol, lebo pil denno denne a po požití je vždy agresívny. Potvrdila, že ona sa lieči na epilepsiu ale v ten deň ju nemala, lebo po záchvate je „mimo“ a nevie, kde je a čo sa stalo. Takú minútu sa vždy musí prebrať. To určite nebol epileptický záchvat. Príčinou pádu bol úder obžalovaného do jej hrude oboma rukami, kedy mal obžalovaný otvorené dlane. Po tomto údere na hrudi žiadne zranenia nemala.
Pri konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou z prípravného konania, ktorej obsah súd na hlavnom pojednávaní prečítal, obaja zotrvali na svojich výpovediach ohľadom priebehu udalostí tak, ako o nich vyššie vypovedali s tým, že obžalovaný naďalej popieral, že by sa poškodenej dotkol ale prišiel s verziou, že poškodená nespadla ale odišla a na podlahe bol koberec.
Súd na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. I. J. K. z prípravného konania zo dňa 26.07.2022, ktorá sa ku skutku vyjadriť nevedela. Nakoľko dôsledkom spáchania trestného činu došlo k poškodeniu zdravia ich poistenkyne D. D., uplatnili si nárok na náhradu nákladov, ktorá uhradili poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poškodenej vo výške 1.950,55 Eur, pričom navrhli, aby súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody pozostávajúcej z týchto nákladov.
Svedok C. D., syn obžalovaného a poškodenej na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 20.7.2021 bol na návšteve u svojich rodičov A. F. č. domu 71, kde s poškodenou strávili dopoludnie a popoludnie. Vo večerných hodinách boli unavení a nakoľko mali ráno skoro vstávať, o 22.00 hod. sa rozhodli ísť spať. Pobrali sa z kuchyne na horné poschodie rodinného domu, kde robili večernú hygienu. Medzitým sa im zdalo, že televízor bol hlasnejšie zapnutý ako predtým a tak poškodená chcela ísť povedať obžalovanému, aby dal televízor tichšie. On hovoril poškodenej, aby to nechala tak, že už netreba na večer žiadne hádky ale poškodená sa rozhodla ísť dole naspäť k obžalovanému a povedať mu, aby dal tichšie televízor, že idú spať. Poškodená zišla dole a on bol ešte na poschodí, ktoré je otvorené a tak na poschodí je počuť všetko, čo sa deje na prízemí. Zrazu započul krik zo strany obžalovaného, ktorý bol v zmysle „čo ty tu chceš, vypadni“ a hneď na to v zapätí poškodená skríkla
a počul veľký rachot a dunenie o zem. Rýchlo zbehol dole a chcel zistiť, čo sa deje. Po príchode na prízemie poškodená ležala na boku a stenala od bolesti a videl, že obžalovaný je pri poškodenej. Rýchlo ho preto odtiahol a pritlačil smerom na gauč a ešte sa obžalovaného pýtal, že ako to dlho bude všetko trvať a prečo. Tak odbehol ku poškodenej, ktorej pomohol vstať, kedy poškodená stonala s tým, že asi má zlomenú ruku. On ju utešoval, že to bude dobré ale v priebehu jednej alebo dvoch minút jej opuchol celý lakeť a tak poškodenej povedal, že idú na pohotovosť do nemocnice, čo aj urobili. Počas cesty v aute mu poškodená povedala, že len obžalovanému povedala, aby dal tichšie televízor a on na ňu vyskočil a drgol do nej oboma rukami. Potom na príjme v nemocnici zistili, že poškodená má ťažkú zlomeninu lakťovej kosti na ľavej ruke s tým, že musela byť ihneď hospitalizovaná. On hneď po hospitalizácii poškodenej odišiel naspäť L. F., kde sa slovne pochytil s obžalovaným, kde mu vynadal a povedal mu, že dokaličil jeho mamu. Potom si zbalil všetky veci potrebné do nemocnice pre poškodenú a ráno keď vstal, chcel ísť za obžalovaným ale ten bol v pivnici s tým, že počul za dverami, ako s niekým telefonuje a vyviňuje sa, že on nič nespravil a tak otvoril dvere a povedal obžalovanému, že je klamár a že klame. Následne odišiel do nemocnice za poškodenou, kde jej odovzdal jej veci. Keď prišiel dole do obývačky, obžalovaný mu nič nehovoril. Pripustil, že obžalovanému povedal „zhiješ v base a za to čo si spravil sa môžeš obesiť na lane čo máš v garáži“ s tým, že bol v šoku. V ten deň bol podľa neho obžalovaný pod vplyvom alkoholu, pretože na neho zaútočil s miskami pre psa. V ten deň ho však nevidel piť alkohol. Na mieste, kde spadla poškodená, sú drevené parkety ako v celom dome. Poškodená je dlhodobým epileptickým pacientom a aj on bol svedkom jej epileptických záchvatov. Svedok ich opísal tak, že počas nich sa poškodená začne pozerať do neznáma a stratí vedomie, kedy nereaguje na žiadne podnety, nerozpráva, nevníma. Vtedy ju treba dať sadnúť a po nejakej minúte to prejde s tým, že sa potom pýta, kde je a čo sa stalo. Krátkodobú pamäť je potom potrebné obnoviť. V čase skutku poškodená určite nemala epileptický záchvat.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria C. D. H., ktorá v prípravnom konaní vypracovala písomný znalecký posudok č. 192/2022 ohľadom duševného stavu obžalovaného, na záveroch ktorého zotrvala aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. K jeho záverom uviedla, že obžalovaný C. D. v čase spáchania skutku ani v súčasnosti netrpí na žiadnu duševnú chorobu a ani poruchu v zmysle psychózy. U obžalovaného ide o organickú poruchu osobnosti s poruchami koncentrácie, s prejavmi impulzivity a so zvýšenou pohotovosťou k afektívnym prejavom. Zároveň je u neho prítomný aj organický psychosyndróm so znížením pamäťových funkcií do pásma defektu, s výraznou emočnou afektívnou labilitou, zníženou kritičnosťou a súdnosťou. Ide o trvalé zmeny s tendenciou k progresii. Organická afektívna porucha vo vzťahu ku skutku je forenzne nevýznamná. Obžalovaný v čase spáchania skutku (pokiaľ sa dial) vzhľadom na zistenú organickú poruchu osobnosti a organicky psychosyndróm vedel rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania. Jeho rozpoznávacie schopnosti vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť neboli podstatnejšie znížené. Ovládacia schopnosť bola v čase skutku podľa znalkyne podstatne zmenšená na báze organických poúrazových zmien v mozgu a impulzivity. V roku 2010 bola u obžalovaného diagnostikovaná závislosť od alkoholu počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení A. B.. Táto závislosť bola údajne v čase skutku v neaktívnej forme. Obžalovaný poprel konzum alkoholu v čase skutku. Znalkyňa nemala k dispozícii dychovú skúšku ani iný objektívny údaj, ktorý by potvrdil tvrdenie obžalovaného. O aktívnej závislosti obžalovaného od alkoholu nenašla znalkyňa údaj ani v zdravotnej dokumentácii obžalovaného vedenej u psychiatra C. C. M.. Z medicínskeho hľadiska znalkyňa neodporučila ochranné protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie. Znalkyňa ďalej uviedla, že v čase skutku sa u obžalovaného nejednalo o kvalitatívnu poruchu vedomia so zmätenosťou a dezorientáciou. Obžalovaný skutok popiera, resp. ho interpretuje skreslene a na motiváciu je možné podľa znalkyne usudzovať iba hypoteticky, kde mohlo dôjsť k reagovaniu na výtku manželky impulzívnym agresívnym spôsobom pri odbrzdení kontrolných kôrových racionálnych mechanizmov pri poškodení mozgu. Za predpokladu, že sa obžalovaný bude podrobovať ochrannému psychiatrickému liečeniu ambulantnou formou sa podľa znalkyne pravdepodobná prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu nejaví ako nepriaznivá. Znalkyňa tiež uviedla, že zo psychiatrického hľadiska vzhľadom na zistenú organickú poruchu osobnosti s trvalou zmenou povahových čŕt a prejavy organického psychosyndrómu sa obžalovaný aj v budúcnosti môže dopustiť trestnej činnosti. Za účelom tlmenia afektívnych prejavov je u obžalovaného indikované nariadenie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Obžalovaný podľa záverov znalkyne chápe zmysel trestného konania. Po skutku až do doby znaleckého vyšetrenia u obžalovaného podľa znalkyne nenastala žiadna ďalšia duševná choroba ani porucha, pre ktorú by nebol schopný chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného nezistila v čase skutku patickú opitosť. Znalkyňa vysvetlila, že
organická porucha osobnosti je charakterizovaná významnou zmenou obvyklého vzorca správania u premorbídnej osobnosti, t. j. ešte pred poškodením mozgu. Zmena sa týka predovšetkým zmeny emócií, potrieb a prejavov. Kognitívne funkcie môžu byť narušené väčšinou v oblasti plánovania vlastných činností a anticipácie ich pravdepodobných osobných alebo sociálnych dôsledkov. Kritériá diagnostiky organickej poruchy osobnosti uviedla v kapitole diagnostický záver, kde podrobne rozvinula všetky diagnostické závery. Znalkyňa uviedla, že všetky psychické poruchy, ktoré sú ňou spomínané, vrátane organického poúrazového psychosyndrómu zahŕňajú rád porúch, ktoré postihujú mozog priamo a vyvolávajú v ňom objektívne zistiteľné a nenávratné zmeny. U osoby obžalovaného došlo pred rokmi k závažnému poškodeniu mozgu v dôsledku napadnutia inou osobou, v dôsledku čoho bol aj invalidizovaný. Ten pokles pamäťových funkcií bol konštatovaný aj pri psychologickom vyšetrení v tzv. psychodiagnostickom vyšetrení, ktoré bolo realizované u B. D. B. dňa 17.09.2014. Znalkyňa sa momentálne nevie vyjadriť, či si obžalovaný na skutok pamätá alebo nepamätá, pretože zo strany obžalovaného to môže byť účelové tvrdenie. Znalkyňa pri vyšetrení nezistila ťažké poškodenie pamäťových funkcií, čo by sa bolo prejavilo pri rozoberaní anamnestických údajov. Obžalovaný vedel, kedy zomrel otec, kedy mama, vedel jej povedať, od ktorého mesiaca a roka pracoval vo A. N., kedy ukončil pracovný pomer a pamätal si aj dátum rozvodu. Preto nebol podľa znalkyne dôvod uvádzať v závere znaleckého posudku, že jeho pamäť je výraznou mierou poškodená. V znaleckom posudku konštatovala podpriemernú pamäť. Vo vzťahu ku skutku jej presne popísal, čo robil a že k nemu prišla manželka, aby dal tichšie televízor. Počas vyšetrenia nezistila žiadne závažné poruchy pamäťových funkcií. Od C. M. si vyžiadala kompletnú dokumentáciu a hovorila s ním telefonicky. Ak by C. M. u obžalovaného zistil, že sa u obžalovaného zistila forma demencie, bolo by to uvedené v zdravotnej dokumentácii ale tam žiadna zmienka o demencii u obžalovaného nebola, pričom znalkyňa v znaleckom posudku doslovne skopírovala dokumentáciu. Od C. M. má znalkyňa záznamy od 11.06.2019. Podľa znalkyne pre trvalé poškodenie mozgu je možné očakávať do budúcna zhoršenie kognitívnych funkcií obžalovaného, teda pamäťových a intelektuálnych funkcií a je vysoko pravdepodobné, že dôjde časom k rozvoju demencie. Je preto dôležité, aby to bolo zachytené zavčasu a obžalovanému bola poskytnutá adekvátna liečba, pretože je isté, že tie poruchy správania sa pri demencii zvýraznia. Psychiatri to liekmi vedia dobre ovplyvniť ale vyliečiť ani zastaviť ten proces momentálne nevedia. Vo vzťahu k dokumentácii uviedla, že ona ako znalkyňa si vyberá iba forenzne významnú dokumentáciu a nie je jej úlohou uvádzať v posudku dokumentáciu aj z dlhšieho časového obdobia, ktoré nemusí súvisieť s daným skutkom. Vzhľadom k tomu, že konštatovala v závere znaleckého posudku podstatne zmenšenú ovládaciu schopnosť, je na mieste uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, nakoľko pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska psychiatrického pri svojvoľnom prerušení liečby by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný. Ak bude obžalovanému nariadené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, je povinný v stanovených termínoch pravidelne navštevovať ambulantného psychiatra, ktorý zasiahne pri zhoršení jeho psychických funkcií a poskytne mu liečbu. Tu je rozdiel medzi povinnosťou a dobrovoľnosťou, pretože ak sa obžalovaný dostane do štádia, kedy nastúpi demencia, bude jeho úsudková schopnosť hrubo narušená a dostatočne si neuvedomí potrebu návštevy psychiatra. Podľa znalkyne každý psychiater je schopný rozpoznať nástup demencie, pretože majú vypracované odborné terapeutické postupy a vedia, čo v danom prípade robiť.
Nakoľko súd považoval obsah znaleckého posudku znalkyne C. H. za komplexný vo vzťahu k zdravotnému stavu obžalovaného, kedy znalkyňa vychádzala aj z lekárskych správ od C. M., ktoré použila pri formulovaní záverov svojho posudku, súd odmietol návrh obhajcu na vypočutie C. C. M..
Súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal aj obsah písomného znaleckého posudku č. 089/2022, ktorý vypracoval znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo C. C. D., ktorý po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ku dňu vypracovania znaleckého posudku a príslušnej zdravotnej dokumentácie poškodenej D. D. zistil, že poškodená utrpela zlomeninu ľavej lakťovej kosti v hornej časti, ktorá bola spôsobená tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedenú oblasť veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde poškodenej na ľavý lakeť po posotení druhou osobou. V danom prípade podľa znalca nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov alebo k ohrozeniu ich funkčnosti. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú liečbu spojenú s operačným napravením úlomkov, ich fixáciou pomocou kovového materiálu, naloženie sadrovej dlahy a neskôr ortézy a užívaním liekov a mastí na tlmenie opuchov a bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 18 – 20 týždňov. Poškodená v čase po úraze nebola pripútaná na lôžko, nezvracala, bola tri dni hospitalizovaná v nemocnici, kde bola operovaná v celkovej anestézie, nemala
úporné a dlhotrvajúce bolesti a ani horúčky a bola čiastočne odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb. Bola obmedzovaná nosením sadrovej dlahy a neskôr ortézy, nemožnosťou úplnej manipulácie ľavou hornou končatinou a bolesťami v mieste poranenia počas liečby v dĺžke 18 – 20 týždňov s klesajúcou intenzitou. Znalec nepredpokladá vznik trvalejších následkov. V prípade, ak by poškodená pracovala, jej práceneschopnosť by bola 18 až 20 týždňov, pričom táto dĺžka liečenia je podľa znalca primeraná charakteru poranenia a bola v príčinnej súvislosti s útokom na zdravie poškodenej. Znalec odškodnenie za bolesť stanovil na 1.133,- Eur, pričom vychádzal z 50 bodov v hodnote 22,66 Eur za jeden bod.
Na záveroch toho svojho písomného znaleckého posudku znalec zotrval aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 02.07.2021, ktorej obsah súd prečítal v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. Z medicínskeho hľadiska vo vzťahu k obrane obžalovaného, že poškodenú nesotil, znalec uviedol, že je viac pravdepodobné, že zranenie poškodenej D. D. mohlo vzniknúť pri páde poškodenej na zem pri posotení druhou osobou ale nie je možné vylúčiť, že poškodená mohla na zem spadnúť aj sama a zlomiť si tak lakťovú kosť. Vzhľadom ku skutočnosti, že u poškodenej neboli zistené žiadne ďalšie poranenia v oblasti tváre, trupu a končatín, nie je možné objektívne potvrdiť, že k jej pádu došlo posotením druhou osobou. V prípade, ak poškodená nemala v čase pádu epileptický záchvat, náhodný pád je podľa znalca viac menej vylúčený. Na pád poškodenej, ktorého výsledkom bola zlomenina lakťovej kosti by stačilo posotenie inou osobou malou silou a intenzitou, ktorá by mala za následok stratu rovnováhy a to posotenie by sa na tele poškodenej nemuselo prejaviť žiadnymi viditeľnými poraneniami. Z medicínskeho hľadiska znalec nevylúčil samovoľný pád poškodenej z dôvodu pošmyknutia a jej pád na dlážku, ktorý spôsobil zlomeninu.
Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci listinných dôkazov prečítal obsah lekárskych správ C. D. D. C., ktorá ako všeobecný lekár pre dospelých zhodnotila zdravotný stav poškodenej D. D. a určila príčinu zlomeniny z dôvodu pádu a tiež ďalšie lekárskej správy a nálezy lekárov najmä úrazovej chirurgie H. B., z ktorých vyplývajú zranenia poškodenej a priebeh ich liečenia a z ktorých vychádzal aj znalec C. D. pri vypracovaní vyššie uvedeného znaleckého posudku.
Súd tiež oboznámil päť kusov farebných fotografií zachytávajúcich poškodenú D. N. po úraze, ktoré pri jej ošetrení v nemocnici vyhotovil svedok C. D.. Uvedené fotografie zachytávajú lakeť poškodenej, ktorý je zjavne poranený a sadrovú dlahu na ľavej ruke.
V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. súd prečítal na hlavnom pojednávaní aj vyčíslenie, ktoré táto poškodená zdravotná poisťovňa v prípravnom konaní dňa 25.04.2022 predložila a kde v rámci jednotlivých položiek vyčíslila jednotlivé náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré zaplatila jednotlivým poskytovateľom za ošetrenie ich poistenkyne poškodenej D. D.. Celková suma tak predstavuje 1.950,55 Eur. Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Pc 40/2021 zo dňa 15.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2022 vyplýva, že súd na návrh obžalovaného jeho manželstvo s poškodenou D. D. rozviedol.
Zo správy H. I. O. P. B. vyplýva, že obžalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení ich nemocnice od 03.10.2010 do 25.10.2010 z dôvodu diagnóz a to: Poruchy osobnosti organického pôvodu a Poruchy psychiky a správania zapríčinenej užívaním alkoholu: syndróm závislosti. Pri príjmovej psychiatrickej ambulancii bol obžalovaný ošetrený dňa 27.10.2020, 19.11.2020 a dňa 01.12.2010 a nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii ich nemocnice.
Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil náčrt domu a šesť farebných fotografií zachytávajúcich tú časť domu, kde sa mal skutok stať, pričom tieto fotografie vyhotovil obžalovaný po tom, čo sa mal skutok stať. Na fotografiách je vidno rozloženie nábytku ako aj to, že podlahu rodinného domu tvorí drevená dlážka bez kobercov.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Q. F. dňa 06.05.2022 vyplýva, že obžalovaný má v ich obci trvalý pobyt a je rozvedený. Zo strany rodiny alebo iných obyvateľov obce neboli na jeho osobu vznesené žiadne sťažnosti alebo pripomienky, obžalovaný nebol riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku a v súvislosti s jeho osobou nezaznamenali žiadne problémy.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát postihnutý za priestupok zo dňa 16.06.2020 proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a to za jazdu na bicykli pod vplyvom alkoholu, za ktorý bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 50,- Eur.
Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného a generovaného elektronicky ku dňu 30.05.2023 vyplýva, že obžalovaný C. D. bol trikrát súdne trestaný a rozhodnutiami zo dňa 05.09.1977, dňa 09.02.1981 a zo dňa 26.11.1986, pričom vo vzťahu ku všetkým týmto rozhodnutiam sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Súd tiež prečítal uznanie dlhu zo dňa 20.02.2023, ktoré predložil v konaní pred súdom obžalovaný. Z jeho obsahu vyplýva, že veriteľ – Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a obžalovaný ako dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi vo výške 1.954,85 Eur ako náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej D. D. a to čo dôvodu a čo do výšky, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy k 25. dňu v mesiaci na účet veriteľa uvedený v tejto dohode. V prípade neuhradenie niektorej splátky sa stáva splatným celý dlh spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995Z.z. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že obžalovaný uhradil na účet poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. dňa 03.03.2023 sumu 50,- Eur.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý vytvárajú.
Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.
Obžalovaný, poškodená D. D. a ich syn C. D. zhodne vo svojich výpovediach opísali udalosti, ktoré sa odohrali v ich rodinnom dome na adrese F. G. XX dňa 20.07.2021. V ten deň prišiel popoludní obžalovaný domov a poškodená spolu so synom C. po prácach okolo domu tiež vo večerných hodinách vošli do domu a v kuchyni rodinného domu umiestnenej na prízemí pozerali fotografie na počítači, resp. pracovali s počítačom. V tom čase obžalovaný sedel v obývačke na prízemí rodinného domu a pozeral televízor, pričom z fotodokumentácie vyhotovenej obžalovaným je zrejmé umiestnenie nábytku v obývačke, vrátane pohovky, na ktorej sedel/ležal obžalovaný a televízora. Ako uviedli zhodne poškodená a svedok C. D., okolo 22.00 hod. sa vybrali na poschodie rodinného domu, že idú spať a vykonávali večernú hygienu. Zrazu počuli, ako dal obžalovaný hlasnejšie zvuk na televízore, hoci ako uviedla poškodená D. D., predtým bol zvuk na televízore, ktorý pozeral obžalovaný na prízemí domu v normálnej intenzite. Pretože horné poschodie rodinného domu je otvorené a zvuk televízora bolo počuť až na poschodie, poškodená D. D. sa rozhodla, že pôjde dole a upozorní obžalovaného, aby dal tichšie televízor, hoci jej syn C. hovoril, aby to nerobila, lebo sa bál konfliktu, nakoľko už vtedy boli vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou narušené a výsledkom týchto narušených vzťahov bol napokon neskorší rozvod manželstva, ku ktorému došlo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27Pc 40/2021 zo dňa 15.12.2021. O tomto priebehu skutkového deja každý z týchto troch osôb (obžalovaný, poškodená a svedok) vypovedali v podstate zhodne, samozrejme každý zo svojho postavenia a vnímania.
Následne poškodená zišla na prízemie a požiadala obžalovaného, aby dal tichšie televízor, čo napokon potvrdil aj sám obžalovaný. Podľa výpovede poškodenej, mal na jej žiadosť obžalovaný z pohovky, na ktorej predtým ležal, prudko vstať, sotiť ju oboma rukami otvorenou dlaňou do hrude a ona v dôsledku tohto posotenia spadla na dlážku, na ktorej sú na mieste činu položené drevené parkety, kde si udrela lakeť, ktorý ju silno zabolel. Obžalovaný mal podľa jej výpovede na ňu pritom vykríknuť, „čo ty tu chceš“, čo počul aj svedok C. D., ktorý bol v tom čase na hornom pochodí domu a ktorý tiež počul buchot, čo
bolo impulzom na to, aby zišiel dole. Keď zišiel dole, videl svoju mamu, ako leží na zemi a obžalovaného, ako stojí, odstrčil obžalovaného od poškodenej a pritlačil ho na gauč. Následne pomáhal svojej mame vstať zo zeme. Napriek tomu, že obžalovaný popieral, že by sotil do poškodenej a na svoju obranu prišiel s teóriou o samovoľnom páde poškodenej, súd uveril výpovedi poškodenej D. D. o tom, že príčinou jej pádu a teda aj bezprostrednou príčinou vzniku zranenia, ktorým bola zlomenina lakťovej kosti v hornej časti, bolo posotenie obžalovaným, kedy aj svedok C. D., hoci toto posotenie priamo nevidel, počul výkrik obžalovaného voči poškodenej a následný pád poškodenej na zem a teda potvrdil výpoveď poškodenej o priebehu udalosti. Aj znalec C. D. uviedol verziu samovoľného pádu poškodenej ako nepravdepodobnú. Na podlahe na mieste činu ako to vyplýva z fotodokumentácie nie je nič, o čo by sa mohla poškodená potknúť a tiež ani vek alebo zdravotný stav poškodenej neindikuje také okolnosti, ktoré by mohli u nej viesť k samovoľnému pádu. Na strane druhej boli znalkyňou H. u obžalovaného zistené prejavy impulzitivy, afektívne prejavy a výrazná emočná a afektívna labilita, čo je vysvetlením pre jeho správanie ako ho podrobne a do detailov a najmä bez podstatných rozporov opísala poškodená D. D. a svedok C. D., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal o nepriateľskom správaní svojho otca voči nemu už v popoludňajších hodinách toho dňa. Hoci znalecký posudok a výpoveď znalkyne C. H. nemôže byť priamym dôkazom toho, čo sa stalo, charakter osoby obžalovaného zistený znalkyňou zapadá do toho agresívneho prejavu, ako ho opísala poškodená a je ďalším dôkazom, ktorý potvrdzuje pravdivosť výpovede poškodenej. Motívom konania obžalovaného boli zlé vzťahy s poškodenou. Všetky tieto okolnosti, najmä podrobná výpoveď poškodenej, doplnená výpoveďami svedka C. D. a nepriamo aj výpoveďami znalcov C. D. a C. H. vedú súd k záveru, že príčinou pádu poškodenej bolo práve posotenie zo strany obžalovaného. Epileptický záchvat ako príčinu pádu súd vylúčil, hoci poškodená sa lieči na epilepsiu. Nielen samotná poškodená ale aj obžalovaný a svedok C. D. opísali, ako vyzerá epileptický záchvat u poškodenej a samotná poškodená ako aj jej syn C. D. vylúčili, že by poškodená mala v čase skutku epileptický záchvat, pretože poškodená si na udalosti pamätala a reagovala na nej hneď, čoho svedkom bol aj jej syn C., teda neboli u nej prítomné prejavy dezorientácie a krátkodobej straty pamäte, ako tomu je pri jej epileptických záchvatoch. Následne bola poškodená synom odvezená do nemocnice, kde po vyšetrení bola diagnostikovaná zlomenina ľavej lakťovej kosti v hornej časti, pričom znalec MUDr. Kováč vo svojom posudku podrobne opísal priebeh liečenia, charakter zranenia ako aj to, že k nemu došlo pôsobením tupého predmetu o užšej alebo širšej kontaktnej ploche, kde sa tak mohlo stať pri posotení poškodenej druhou osobou a jej následným pádom na zem. Aj doba liečenia a práceneschopnosti v trvaní 18 až 20 týždňov zistená znalcom bola súdom považovaná vzhľadom na odôvodnené závery znaleckého posudku za správnu a zodpovedajúcu skutočnosti.
Preto súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý tak poškodenej úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe, za ktorú je nutne považovať manželku obžalovaného a spôsobil jej tak ťažkú ujmu na zdraví, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Súd na rozdiel od obžaloby v skutkovej vete rozsudku neuviedol vo vzťahu k následkom trestného činu slovné spojenie „podľa znalca z odboru zdravotníctvo“, nakoľko tento odkaz na jeden z dôkazov považuje pri formulácii skutkovej vety za nadbytočný, nemajúci súvis s právne relevantnými skutkovými okolnosťami. Navyše uvedená formácia by naznačovala, že znalecký posudok má väčšiu váhu ako iné dôkazy, čo ale nie je pravda a je len jeden z dôkazov, ktoré súd spolu s ostatnými dôkazmi vyhodnocoval a ani iné dôkazy z tohto dôvodu neuvádzal do skutkovej vety, pretože dôkaz je prostriedkom na zistenie skutkových okolností a preto nemá mať svoje miesto v skutkovej vete. Na strane druhej súd neakceptoval námietky obhajoby prednesené v záverečnej reči o nenaplnení pojmu blízkej osoby, pretože v danom prípade obžalovaný vykonal útok na osobu poškodenej práve z dôvodu ich blízkeho príbuzenského vzťahu ako manželov. Okrem toho situácia, ktorá bola príčinou ich konfliktu vyplynula z ich spoločného bývania v rodinnom dome a tiež motívom konania obžalovaného, ako už súd vyššie uviedol, boli zlé vzťahy medzi manželmi. Teda uvedená okolnosť mala svoj vzťah k príčine konania obžalovaného a teda bola prokuratúrou správne uvedená v obžalobe pri právnej kvalifikácii skutku, ktorú si súd ako správnu osvojil. Pri posúdení pojmu ťažkej ujmy na zdraví súd vychádzal z jej definície uvedenej v ustanovení § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona v spojení s § 123 ods. 4 Trestného zákona, kedy konaním obžalovaného, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca C. D., došlo u poškodenej k poruche zdravia trvajúcej po dlhší čas, teda vyžadujúceho si objektívne liečenie a práceneschopnosť dlhšiu ako 42 kalendárnych dní (u poškodenej to bolo 18 až 20 týždňov), počas ktorých bol závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodenej nemožnosťou vykonávať bežné úkony a odkázaním na starostlivosť a pomoc druhej osoby spojenej s nemožnosťou manipulácie s ľavou hornou končatinou.
Z hľadiska subjektívnej stránky, súd konanie obžalovaného hodnotil ako konanie v nepriamom úmysle, pretože obžalovaný vedel, že posotením do poškodenej jej môže spôsobiť pád a tým aj zranenie, a teda spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorých je ochrana zdravia iného, ale pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti. Prvou z nich je vedenie riadneho spôsobu života obžalovaným /§ 36 písm. j) Trestného zákona/. Pri posudzovaní tejto poľahčujúcej okolnosti sú neprihliadal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, nakoľko tieto sú jednak zahladené a jednak k nim došlo už pred viac ako XX, resp. XX P. (od posledného z nich), čo je doba, po ktorú obžalovaný viedol riadny život a ktorá by aj v prípade, ak by uvedené odsúdenia neboli zahladené zo zákona, bola dobou, kedy by obžalovanému mohli byť tieto odsúdenia zahladené po splnení zákonných podmienok na zahladenie. Je v rozpore s právnou istotou, aby tak časovo vzdialené odsúdenia mali vplyv na posúdenie trestu po tak dlhej dobe, po ktorú obžalovaný viedol riadny život. Súd pri posúdení vedenia riadneho života nebral do úvahy ani ojedinelý priestupok na úseku cestnej premávky drobného charakteru, nakoľko tento nie je právne druhovo zhodný s prejednávanou trestnou činnosťou. Druhou z poľahčujúcich okolností, ktoré súd v prospech obžalovaného priznal, je pričinenie sa obžalovaného k odstráneniu škodlivých následkov trestného činu a čiastočná dobrovoľná náhrada spôsobenej škody, kedy obžalovaný s poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorá si uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody uzavrel dohodu o urovnaní, kde sa zaviazal tento dlh splácať a tak aj do vyhlásenia rozsudku robil. Obžalovaný tak zmiernil materiálne dôsledky trestného činu, ktorý spáchal. Súd pritom zdôrazňuje, že poškodená D. D. si nárok na náhradu škody neuplatnila. Pretože súd u obžalovaného nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2:0, postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú s ustanovení § 156 ods. 3 Trestného zákona (od dvoch rokov až do piatich rokov) tak, že v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu tak vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od X rokov až do X rokov.
Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo záverov znalkyne, ktorá dospela k záveru o podstatne zmenšenej ovládacej schopnosti obžalovaného v čase skutku, ktorej príčinou boli organické poúrazové zmeny mozgu obžalovaného a jeho impulzivita. Znalkyňa poukázal na začínajúcu demenciu u obžalovaného ako aj možný progres tohto ochorenia a zvýraznenie týchto čŕt osobnosti obžalovaného, ktoré spôsobili, že obžalovaný na výtku zo strany poškodenej reagoval impulzívnym a agresívnym spôsobom pri odbrzdení kontrolných mechanizmov pri poškodení mozgu. Obžalovaný bol teda v čase spáchania skutku z právneho hľadiska v stave zmenšenej príčetnosti. Na strane druhej súd musí zohľadniť absenciu priznania obžalovaného ku skutku a ťažký následok, ktorý na zdraví poškodenej spôsobil. Tieto skutočnosti podľa presvedčenia súdu indikujú nutnosť uloženia najprísnejšieho druhu trestu a tým je trest odňatia slobody, hoci aj v jeho podmienečnej forme, nakoľko obžalovaný nie je kriminálne narušeným jedincom a dlhé roky viedol riadny život. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že manželstvo obžalovaného a poškodenej už bolo rozvedené a teda nie je predpoklad, že by obžalovaný mohol v trestnej činnosti voči poškodenej pokračovať. Na strane druhej súd zdôrazňuje výpoveď znalkyne C. H., ktorá uviedla, že časom dôjde u obžalovaného k rozvoju demencie a tie poruchy správania sa pri demencii zvýraznia, ale liečbou sa to dá dobre ovplyvniť, hoci nie úplne vyliečiť.
Súd preto považoval za potrebné pri ukladaní trestu zohľadniť jednak osobu obžalovaného, ktorý sa síce ku skutku nepriznal, hoci na jeho okolnosti si pamätal, ale na strane druhej uhradil škodu, ďalej následok, ktorý svojim konaním spôsobil na zdraví poškodenej, jeho zmenšenú príčetnosť, a teda pri
naplnení represívnej, výchovnej ako aj ochrannej funkcie trestu voči spoločnosti rozhodol o uložení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, pričom trest znížil v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona z dôvodu zmenšenej príčetnosti obžalovaného. Jeho psychický zdravotný stav, ktorý sa bude zhoršovať, indikuje nutnosť uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, ktoré bude na nútenej báze pre obžalovaného ale aj pre spoločnosť plniť ochrannú funkciu tým, že bude možné tento stav obžalovaného korigovať liečbou a teda tlmiť v budúcnosti impulzívne rysy jeho osobnosti spojené s touto demenciou, pre ktoré by mohol byť obžalovaný pre spoločnosť nebezpečný. Účel trestu tak bude naplnený aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, ako je zákonná výmera trestu po jej úprave, kedy už aj samotné prejednanie veci pred súdom malo podľa názoru súdu na obžalovaného korekčný vplyv s tým, že obžalovaný už nie je v kontakte s poškodenou. Takýto postup súdu je pri zmenšenej príčetnosti obžalovaného vhodnejší, ako uloženie trestu odňatia slobody v zákonnej sadzbe, kedy uloženie prísnejšieho podmienečného trestu by považoval súd za neprimerane prísnu formu trestu za situácie zmenšenej príčetnosti obžalovaného, ktorý by už neplnil žiaden účel.
Nakoľko obžalovaný uzavrel s poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. dohodu o uznaní dlhu a tento dlh spláca, súd odkázal tohto poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, kde si poškodený v prípade nesplácania dlhu môže uplatňovať nároky na náhradu v nezaplatenej časti škody opierajúc sa o uznávací prejav obžalovaného a tento výrok súdu o vine obžalovaného.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.