Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: Ing. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, A., proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 05 Bratislava, IČO: 00 169 765, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2020 a doplnenou 28.05.2020, sa pôvodná žalobkyňa Jozefína Kralovičová, domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX, uzavrel zmluvu o prevode členských práv a povinností jej manžel V. K. s Q. K., na základe ktorej vzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve W., ktorého obsahom bolo aj právo nájmu bytu. V dohode o prevode členských práv nebola uvedená ako účastníčka, a preto sa o tom, že na ňu prešli právo z nájmu dozvedela až listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá jej bola doručená XX.XX.XXXX vypovedal nájomný vzťah s poukazom na z dôvodu, že hrubo porušila povinnosti nájomcu tým, že prenechala byt do podnájmu tretím osobám. Žalovaná nevedela, že je nájomníčkou, mala za to, že v zmysle dedičského rozhodnutia sa po zomrelom manželovi stal vlastníkom syn J.. V. K.. Predmetný byt neužívala ani nikomu nedávala do podnájmu. Aj sám žalovaný pokladal za skutočného nájomcu J.. V. K., ktorému zaslal prvotnú výpoveď z nájmu bytu. K hrubému porušeniu povinnosti sa vyžaduje aj subjektívne zavinenie a pretože nevedela, že je nájomcom, nikdy nedala byt do podnájmu a s nikým takúto zmluvu neuzatvorila. Preto je tvrdenie žalovaného o hrubom porušení povinností v rozpore so skutočnosťou a tým je aj výpoveď neplatná.

2. Dňa 16.10.2020 doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe žalovaný. Uviedol, že hoci doručil žalovanej výpoveď z nájmu, má pochybnosti o existencii nájomného vzťahu. Žalobca je nepretržite od výstavby vlastníkom bytu č. XXX na A. ul. XX,XX v A.. Tento byt užíval od XX.XX.XXXX pán Q. K. s manželkou, ktorý boli aj členmi družstva. Podľa čl. 9 dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, právo osobného užívania zaniká zánikom členstva užívateľa bytu. W. K. s manželkou a pán K. ako manžel žalobkyne, uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve W.. Členstvo pána K. aj jeho právo nájmu tak zaniklo prevodom členských práv a povinností. Naopak na základe zmluvy nadobudol pán V. K. s manželkou spoločné členstvo v žalovanom Bytovom družstve. Z čl. 5 bod 1 a čl. 4 bod 1 stanov vyplýva, že pri prevode členských práv z člena na iného člena nedochádza automaticky aj k prevodu nájmu. Pán K. s manželkou nevstúpili teda automaticky do

nájomnej zmluvy svojich predchodcov. Pán K. s manželkou mali uzavrieť s družstvom novú nájomnú zmluvu. Takémuto výkladu nasvedčuje i znenie čl. 7 bod 2 stanov. Dňa XX.XX.XXXX V. K. zomrel. V dedičskom konaní po poručiteľovi nadobudol zostatkovú hodnotu členského podielu syn Ing. V. K.. H. podiel patril ku dňu smrti spoločne poručiteľovi a jeho manželke a po jeho smrti zostal v celosti žalobkyni. Členský podiel nebol predmetom dedičského konania ako také. O smrti poručiteľa nemal žalovaný až do roku XXXX vedomosť a dozvedel sa o nej až XX.XX.XXXX doručením osvedčenia o dedičstve. Ako člena družstva žalovaný evidoval V. K. a z dôvodu, že všetku poštu preberal jeho syn s rovnakým menom sa o jeho smrti nevedelo. Minimálne od smrti poručiteľa musela mať žalobkyňa vedomosť o existencii členského podielu v družstve, avšak do toho času a ani potom byt neužívala ani sa nedomáhala jeho užívania ani uzatvorenia nájomnej zmluvy. O byt neprejavovala záujem. Ak by sa práva nájmu v súčasnosti domáhala, žalovaný vznáša námietku premlčania. Žalovaný navrhuje, aby súd vydal medzitýmny rozsudok, ktorým určí, že žalobkyňa nie je nájomníčkou bytu. V prípade, ak súd vyhodnotí, že žalobkyňa je nájomcom bytu, trvá na skutočnosti, že výpoveď bola daná platne. Pre naplnenie dôvodov podľa sa nevyžaduje zavinenie. Skutočnosť, že byt bol prenechaný iným osobám do užívania bez súhlasu prenajímateľa je skutočnosťou objektívnou, ktorú žalovaný preukazuje fotokópiou listiny označenej ako nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ako vlastník bytu vykonal dňa XX.XX.XXXX náhodnú obhliadku bytu a pri zazvonení zistil, že sa v byte zdržujú neznáme osoby. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu, ktorá je neurčitá a dostatočne nešpecifikovaná, zamietol.

3. Dňa 08.06.2021 doručila súdu svoje vyjadrenie pôvodná žalobkyňa. Uvádza, že žalovaný predkladá účelový výklad stanov. Žalobca nebol členom v zmysle čl. 4 bod 1 stanov ale jeho právnym nástupcom v zmysle čl. 5. Tým nastúpil do všetkých práv a povinností predchodcu, teda aj nájmu. To, že táto skutočnosť bola žalovaným akceptovaná svedčí aj viac ako 25 ročné ničím neručené užívanie nájomného bytu. Popiera, že byt neužívala. Užívala ho spolu s blízkymi osobami a riadne hradila všetky náklady spojené s užívaním bytu. Zákon neustanovuje písomnú formu ako podmienku platnosti nájomnej zmluvy. Sám žalovaný sa od prevodu členských práv vždy správal ako prenajímateľ a žalobcu vždy považoval za nájomníka. Vyjadrenie pôvodnej žalobkyne doplnil dňa 20.05.2022 nový žalobca Ing. V. K.. Uviedol, že od počiatku konania bytového družstva v súvislosti s predmetným bytom, ktorý zabezpečil on na svoje reálne a preukázateľné náklady, výhradne pre jeho otca a počas celého obdobia až doposiaľ ho financoval. Jedná sa o kampaň zrušiť členské práva k bytu zo zištných dôvodov. Nikdy neboli porušené akékoľvek práva viažuce sa k bytu a neboli nesplnené povinnosti k bytu alebo bytovému družstvu. Nikdy nedošlo k narušeniu občianskeho spolunažívania, svojvoľnej prestavbe bytu, ohrozovaniu susedov či neplatenia poplatkov. Q. K. nikdy nedala byt do podnájmu tretím osobám bez súhlasu prenajímateľa. Celú situáciu sa žalobca snažil so žalovaným riešiť, avšak k dohode nikdy nedošlo. K zmene postoja žalovaného došlo odvtedy, ako bola vykonaná námatková kontrola v byte a v ňom sa práve nachádzali 3 cudzie osoby. Títo ľudia sa tam zdržiavali len výnimočne a krátky čas. Pre prípad problému bola vyhotovená krátka zmluva, ktorá slúžila len pre internú potrebu a do budúcnosti. Žalobca sám navyše do bytu chodieval a zdržiaval sa v ňom.

4. Súd vo veci nariadil na deň 02.06.2023 pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, hoci mu bolo predvolanie riadne doručené dňa 04.05.2023. Lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, odročenie pojednávania nepožadoval.

Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že na svojich vyjadreniach zotrváva. Má za to, že výpoveď bola daná platne a žalobu žiada zamietnuť. Navrhol vo veci vydať medzitýmny rozsudok a z dôvodu neúčasti žalobcu aj rozsudok pre zmeškanie podľa .

5. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa XX.XX.XXXX spísalo Stavebné bytové družstvo (právny predchodca žalovaného) s členom družstva Q. K., zápisnicu o dohode o odvzdaní a prevzatí bytu č. 111, nachádzajúceho sa v bytovom dome na A. ul. XX v A., na XXp.

Podľa čl. 1 bod 4 zápisnice, družstvo berie na vedomie, že osobný užívateľ žije v čase uzavretia tejto dohody v manželstve s P. K. a že s ňou trvale žije, čím uzavretím tejto dohody vzniká spoločné užívacie právo týchto manželov. Podľa čl. 9 bod 1 zápisnice, právo osobného užívania bytu zaniká zánikom členstva užívateľa bytu.

Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril Q. K. s manželkou ako prevodca a V. K. ako nadobúdateľ (v tom čase už ženatý), dohodu o prevode členských práv a povinností, uzavretá v zmysle . Podľa čl. II dohody, prevodcovia ako nájomcovia Xizbového družstevného bytu č. XXX, poschodie XX na ul. A. XX, prevádzajú svoje členské práva a povinnosti na nadobúdateľov. Podľa čl. IV dohody, prevod členských práv a povinností je dvojstranným právnym úkonom, ktorým sú prevádzané členské práva a povinnosti z prevodcu na nadobúdateľa. Nadobúdateľ pokračuje v členstve prevodcu a preberá členstvo v družstve so všetkými právami a povinnosťami v rovnakom rozsahu, v akom ich mal jeho právny predchodca, vrátane technického stavu bytu (prípadne podlžnosť na nájomnom). Podľa čl. VI dohody, zánikom členstva v dôsledku prevodu členských práv a povinností spojených s členstvom alebo výmenou bytu, nevzniká doterajšiemu členovi voči družstvu nárok na vyrovnávací podiel. Vzájomné nároky, vrátane odovzdania a prevzatia kľúčov od bytu, ktorého sa prevod alebo výmena týka, si účastníci vysporiadajú medzi sebou, vrátane vyrovnania prípadných pohľadávok voči družstvu.

Žalovaný predložil Stanovy Bytového družstva, v znení účinnom od XX.XX.XXXX.

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.04.2004, sp.zn.: , vydaného notárom JUDr. Violou Juráškovou vyplýva, že po zosnulom poručiteľovi V. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bola predmetom vyporiadania zostatková hodnota členského podielu u žalovaného vo výške 21.235,- Sk. Zostatkovú hodnotu nadobudol žalobca.

Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ dal do nájmu byt na A. ulici, o ktorý v tomto konaní ide, nájomcom: R. S., C. V. a W. V.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, s možnosťou nájomnú zmluvu automaticky predĺžiť o 1 roky. V čl. I bod 1.2. nájomnej zmluvy žalobca prehlásil, že je vlastníkom bytu a je oprávnený byt prenajať.

Dňa XX.XX.XXXX vypísal pre žalovaného Ing. V. K. dotazník na zmenu počtu prihlásených osôb u vlastníka alebo nájomcu bytu. V dotazníku je perom preškrtnutý nájomca V. K. nar. XX.XX.XXXX a z dôvodu dedičstva je ako spoločný nájomca označený J.. V. K. - žalobca. Počet osôb bývajúcich v byte boli označené 3 osoby.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX adresoval žalovaný pôvodnej žalobkyni Výpoveď nájmu bytu podľa , z dôvodu hrubého porušenia povinností vyplývajúcich nájomcovi z nájmu bytu. Povinnosti nájomcu boli hrubo porušené tým, že byt bol prenechaný do podnájmu tretím osobám, a to bez písomného súhlasu prenajímateľa. Uvedená skutočnosť bola zistená opakovane a to pri odpočte stavu meračov dňa XX.XX.XXXX a obhliadke bytu XX.XX.XXXX.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobkyni uviedol, že na základe dohody o prevode členských práv zo dňa XX.XX.XXXX, vzniklo medzi žalobkyňou a V. K. sploočné členstvo manželov v Bytovom družstve Petržalka, ktorého obsahom bolo právo nájmu bytu a to napriek tomu, že v dohode nie je uvedené jej meno. Po smrti p. K. zostal pozostalej manželke členský podiel spolu s právom nájmu bytu so spoločnými a nerozdielnymi oprávneniami a povinnosťami nájomcu bytu v zmysle Stanov a . Zároveň oznámil, že trvá na výpovedi z nájmu, ktorá bola pôvodnej žalobkyni doručená XX.XX.XXXX.

Z čiastočného výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom A., kat. odbor, pre okres A. V, obec BA- mč. W., kat. územie W., ku dňu XX.XX.XXXX, ktorý predložil žalovaný vyplýva, že vlastníkom bytu č. XXX na XXp., na A. XX, je v spoluvlastníckom podiele X/X, žalovaný.

Z úmrtného listu Mestskej časti A. - nové mesto, zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že pôvodná žalobkyňa zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, vydaného notárom JUDr. Agátou Wiegerovou, sp.zn.: , vyplýva, že predmetom vyporiadania bol aj členský podiel v Bytovom družstve W. v zostatkovej hodnote ku dňu 08.07.2021. Členský podiel prebral žalobca. Z bodu 6. odôvodnenia uznesenia vyplýva, že predmetom dedičského konania nebolo právo nájmu k družstevnému bytu, z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania. Notár sa preto obmedzil len na zistenie spornosti práva a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva naň neprihliadal.

Uznesením zo dňa 25.11.2022, č.k.: -77, tunajší súd rozhodol o pokračovaní s Ing. V. K., ako právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne.

Zo zmluvy o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, zo dňa 21.10.2022, ktorú predložil žalovaný na pojednávaní, vyplýva, že Ing. V. K. previedol na Bc. V. F., všetky práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve, t.j. celý svoj členský podiel a nadobúdateľ tieto práva a povinnosti prijíma. Žalobca v čl. I bod 1 zmluvy prehlásil, že je ku dňu podpisu zmluvy dedičom po nebohej Q. K. a z toho titulu je nájomcom bytu č. XXX na A. XX A..

6. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

Podľa a , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa , nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Podľa a , byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

Podľa , ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.

Podľa , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa , neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa , ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

Podľa , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

7. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalobca a pred ním jeho právna predchodkyňa Q. K., sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na A. ul. XX, na XXp., bytového domu zapísaného Okresným úradom A. - kat. odbor na LV č. XXXX, okres A. V, obec BA-mč. W., kat. územie W., ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný (ďalej len „predmetný byt“). Medzi stranami nebolo sporné, že na základe Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi Q. K. s manželkou ako prevodcami a V. K. ako nadobúdateľom (v tom čase už ženatom s pôvodnou žalobkyňou), vzniklo V. K. a pôvodnej žalobkyni Q. K. spoločné členstvo manželov v Bytovom družstve W., ktorého obsahom bolo právo nájmu k bytu. Na podklade tejto dohody mala pôvodná žalobkyňa Q. K. k dispozícii k užívaniu predmetný byt spolu s manželom V. K., a to až do jeho smrti v roku XXXX, pričom od jeho smrti ho mala možnosť užívať sama. Sporné medzi stranami tiež nebolo, že pôvodnej žalobkyni žalovaný dňa XX.XX.XXXX doručil výpoveď z nájmu predmetného bytu zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Sporné medzi stranami zostalo, či pôvodnej žalobkyni vôbec platne vznikol nájom predmetného bytu, čo namietal žalovaný, ako aj to, či výpoveď z nájmu podľa , bola pôvodnej žalobkyni daná dôvodne, nakoľko ona ako aj jej právny nástupca v konaní namietali, že žalobkyňa žiadnym spôsobom povinnosti nájomcu neporušila.

10. Keďže stanovuje 3mesačnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde, na určenie neplatnosti výpovede z nájmu odo dňa jej doručenia, súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či bola táto lehota zachovaná. Nakoľko sa jedná o prekluzívnu lehotu, súd sa ňou musí zaoberať ex offo, bez ohľadu na to, či bolo jej uplynutie niektorým z účastníkov v priebehu konania namietané, pretože jej márne uplynutie má za následok zánik práva, čo je dostatočným predpokladom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. V konaní bolo nesporné, že výpoveď žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bola pôvodnej žalobkyni doručená dňa XX.XX.XXXX. Keďže pôvodná žalobkyňa podala žalobu na súd osobne dňa XX.XX.XXXX, súd konštatuje, že 3 mesačná lehota na uplatnenie práva bola v tomto prípade zachovaná.

11. Žalovaný v priebehu konania navrhol vo veci vydať medzitýmny rozsudok podľa , ktorým by súd určil, že pôvodná žalobkyňa nie je nájomníčkou predmetného bytu. Následne na pojednávaní navrhol vo veci podľa rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil žalobca. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na vydanie medzitýmneho rozsudku, súd konštatuje, že v predmetnom konaní vydanie takéhoto rozsudku neprichádzalo do úvahy. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je vydanie medzitýmneho rozsudku možné a účelné, ak súd najskôr rozhoduje o základe alebo dôvode uplatneného nároku a následne bude samostatným rozsudkom rozhodovať o zvyšnej časti nároku, najmä o výške nároku. Typickým príkladom konania, v ktorom je účelné tento procesný inštitút použiť je konanie o náhrade škody, kedy súd môže za splnenia podmienok rozhodnúť medzitýmnym

rozsudkom najskôr o tom, či je nárok na náhradu škody daný a následne po právoplatnosti takéhoto rozsudku bude rozhodovať už len o výške škody. V danom prípade však bolo predmetnom konania určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Je tak zrejmé, že by nebolo nielen účelné ale ani možné v takomto konaní využiť tento žalovaným navrhovaný procesný inštitút.

12. Žalovaný tiež na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že tento sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť včas neospravedlnil. Súd na pojednávaní návrh žalovaného zamietol. Aj v tomto prípade súd musel konštatovať, že nebola splnená už prvá procesná podmienka pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Podľa možno na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie o žalobe podľa , čo je žaloba na splnenie povinnosti. Keďže sa v danom prípade nejednalo o žalobu na plnenie podľa uvedeného zákonného ustanovenia, súd návrh žalovaného zamietol.

13. Keďže žalovaný v konaní namietol, že pôvodnej žalobkyni právo nájmu predmetného bytu nikdy nevzniklo, súd sa najskôr musel vysporiadať s otázkou, či pôvodnej žalobkyni vôbec právo nájmu vzniklo. Žalovaný poukazoval, že právo nájmu vzniklo len p. K. manželkou a pôvodná žalobkyňa s manželom na základe dohody o prevode členských práv a povinností nadobudli len členstvo v Bytovom družstve, avšak nie aj právo nájmu k bytu. Toto si mali uplatniť u žalovaného tak, že mali požiadať žalovaného o uzavretie zmluvy, čím by sa stali nájomcami. Žalovaný pri tom poukazoval na čl. 5 bod 1 Stanov ako aj čl. 9 bod 1 dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Súd sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil. V zmysle čl. 9 bod. 1 zápisnice o dohode o prevzatí a užívaní bytu zaniká právo osobného užívania bytu zánikom členstva užívateľa bytu. V tomto prípade však členstvo ako také nezaniklo ale toto bolo prevedené Q. K. s manželkou, so všetkými právami a povinnosťami na nových členov a to V. K. s manželkou - pôvodnou žalobkyňou. Uvedené jasne vyplýva aj z čl. IV Dohody o prevode členských práv a povinností, kde je uvedené, že nadobúdateľ (V. K. s manželkou) pokračuje v členstve a toto členstvo preberá. Je zrejmé že členstvo v bytovom družstve nezaniklo a teda nemohol zaniknúť z tohto dôvodu ani samotný nájom, s ktorým bolo toto členstvo spojené. To, že spolu s členstvom bolo prevádzané aj právo nájmu predmetného bytu je zrejmé z predloženej Dohody o prevode členských práva a povinností. V tejto dohode bolo riadne špecifikované, že v tomto prípade ide o prevod členských práv a nájom konkrétneho bytu, ktorý bol riadne identifikovaný, bola upravená výška úhrady za užívanie bytu a bolo tiež dohodnuté, že nadobúdateľ pokračuje v členstve a preberá ho so všetkými právami a povinnosťami, vrátane technického stavu konkrétneho bytu. V rámci dohody bolo upravené aj odovzdanie a prevzatie kľúčov od predmetného bytu. Uvedené závery súdu nakoniec potvrdil aj samotný žalovaný v liste adresovanom pôvodnej žalobkyni zo dňa XX.XX.XXXX, kde sám uviedol, že na základe Dohody o prevode členských práv a povinností vzniklo pôvodnej žalobkyni a V. K. - jej manželovi, členstvo v bytovom družstve, ktorého obsahom bolo právo nájmu bytu. Následne po smrti manžela, keďže sa jednalo o právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi, ktoré vzniklo za trvania manželstva, zostal členský podiel spolu s právom nájmu bytu a všetkými právami a povinnosťami pozostalej manželke - pôvodnej žalobkyni. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že žalobkyni právo nájmu bytu riadne vzniklo a to na základe Dohody zo dňa XX.XX.XXXX. Argumentácia žalovaného bola preto v tejto časti nedôvodná. Navyše je potrebné dodať, že žalovaný nájom pôvodnej žalobkyne rešpektoval po celú dobu jeho trvania, a to až do podania výpovede zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže súd uzatvoril, že nájom bytu Q. K. riadne vznikol, nebolo potrebné sa bližšie zaoberať námietkou premlčania vznesenej zo strany žalovaného, pokiaľ ide o právo domáhať sa určenia nájmu bytu.

14. Pokiaľ ide o samotnú platnosť výpovede z nájmu, žalobca argumentoval, že táto bola daná neoprávnene, keďže pôvodná žalobkyňa nikdy povinnosti nájomcu neporušila. Žalobca tiež poukazoval, že v zmysle dedičskej dohody po zosnulom otcovi V. K. mal za to, že nájomcom predmetného bytu sa stal žalobca. Žalobca sa mylne domnieval, že nájomcom bytu sa stal po smrti jeho otca on. Zákonné ustanovenie zreteľným spôsobom upravuje, že po smrti jedného z manželov (pri vzniku práva nájmu za trvania manželstva ako v tomto prípade) zaniká spoločný nájom bytu manželmi, pričom pozostalému manželovi zostáva členstvo družstva a jemu patrí členský podiel. V dedičskom konaní po zosnulom V. K. tak mohla byť a aj bola vysporiadaná len zostatková hodnota členského podielu. Nebol a ani nemohol byť vysporiadaný členský podiel v rámci dedičstva po zosnulom manželovi, pretože smrťou manžela sa výlučnou nájomníčkou v tomto prípade mohla stať a aj sa stala jedine pôvodná žalobkyňa.

Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že žalovaný s ním pravidelne komunikoval a aj preto mal za to, že je nájomcom. Žalovaný jasne deklaroval, že sa v tomto prípade jednalo len o omyl spôsobený tým, že pôvodný nájomca V. K. a jeho syn mali zhodné mená a žalovaný nemal vedomosť o smrti nájomcu V. K.. Súd preto konštatuje, že nájom predmetného bytu po smrti V. K. vznikol jeho manželke Q. K. a nie žalobcovi.

15. Pokiaľ ide o samotnú výpoveď z nájmu. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní bolo žalovaným nesporne preukázané, že v priebehu roku XXXX sa v predmetnom byte zdržovali tri osoby, o ktorých nemal žalovaný ako prenajímateľ žiadnu vedomosť. Tieto sa tam zdržovali na základe nájomnej zmluvy, ktorú s nimi uzatvoril žalobca dňa XX.XX.XXXX. V tejto zmluve žalobca prehlásil, že je vlastníkom bytu a je oprávnený byt prenajať. Žalovaný zistil prítomnosť týchto osôb v byte opakovane a to najskôr dňa XX.XX.XXXX pri odpočte stavu meračov aj dňa XX.XX.XXXX pri obhliadke bytu. Uvedené skutočnosti žalobca nepopieral. Podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalobcu, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná z toho dôvodu, že pôvodná žalobkyňa neporušila žiadne povinnosti prenajímateľa, keďže nájomnú zmluvu s tretími osobami uzatváral on. Uvedená argumentácia žalobcu je jasne špekulatívna. Žalobca v rozhodnom čase nemal žiadne právo prenechávať byt do užívania tretím osobám, keďže nebol ani len nájomcom bytu. Je síce pravdou, že túto zmluvu neuzatvárala pôvodná žalobkyňa, a teda nebola to pôvodná žalobkyňa, ktorá by osobne porušovala povinnosti nájomcu, je však potrebné uviesť, že aj ona svojim (ne)konaním umožnila nedovolené užívanie bytu tretími osobami. Medzi základné povinnosti nájomcu patrí povinnosť predmet nájmu chrániť pred vznikom škody, starať sa oň a tento riadne užívať. Prenajímateľovi na druhú stranu zodpovedá oprávnenie plnenie týchto povinností nájomcu primeraným spôsobom kontrolovať.

16. Súd má za to, že pôvodná žalobkyňa nesplnila svoje povinnosti tým, že umožnila užívanie bytu tretím osobám v podnájomnom vzťahu bez súhlasu vlastníka bytu, ktoré nemali mať k bytu žiadne užívacie právo. Ak pôvodná žalobkyňa a v tom čase (v roku XXXX) výlučná nájomníčka družstevného bytu tolerovala a umožňovala užívanie bytu tretími osobami, došlo z jej strany (bez ohľadu na to, že podnájomnú zmluvu neuzatvárala priamo ona), k porušeniu povinnosti nájomcu v zmysle . Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že byt v jeho vlastníctve užívajú tretie osoby, pôvodná žalobkyňa ani žalobca žalovaného o tejto skutočnosti nijako neinformovali a ani si nevyžiadali od neho súhlas na prenechanie bytu do podnájmu tretím osobám. V tejto súvislosti je irelevantné, že pôvodná žalobkyňa podľa vlastných slov nemala ani vedomosť o tom, že je nájomcom. Ako súd ustálil vyššie, jednalo sa o spoločný nájom družstevného bytu, ktorý vznikol manželom za trvania manželstva. Priamo zo zákona vyplýva, že po smrti jedného z manželov zostáva nájomcom v takomto prípade druhý z manželov. Že pôvodná žalobkyňa neužívala byt riadne, resp., že o predmet nájmu neprejavovala záujem svedčí aj to, že všetky náklady spojené s užívaním bytu mal uhrádzať žalobca, ktorý sa mal v byte aj zdržiavať.

17. Ustanovenie vyžaduje pre možnosť výpovede z nájmu poukazujúc na toto ustanovenie zákona, aby prenechanie bytu alebo jeho časti inému do podnájmu bolo pre prenajímateľa hrubým porušením povinnosti nájomcu. Podľa názoru súdu tento zákonný predpoklad bol v tomto prípade splnený. Ako súd už uvádzal vyššie, pôvodná žalobkyňa žiadnym spôsobom neprejavovala záujem o osud prenajatej veci (bytu), keď ani nevedela, že je vôbec nájomcom a umožnila svojim nezodpovedným prístupom svojmu synovi - žalobcovi, aby uzatvoril nájomnú zmluvu s tretími osobami na užívanie bytu. Žalobca navyše v nájomnej zmluve vyhlásil, že je vlastníkom bytu a je oprávnený byt prenajať. Je taktiež potrebné pripomenúť, že porušenie povinností nájomcu bolo zo strany žalovaného v roku 2019 zistené opakovane a to najskôr v apríli 2019 a následne aj v októbri 2019. Opakované porušenie povinností v kontexte s vyššie uvedenými ďalšími skutočnosťami možno podľa názoru súdu posúdiť ako hrubé porušenie povinností zo strany nájomcu, ktoré zakladá dôvod na výpoveď z nájmu podľa uvedeného ustanovenia . Argumentácia prezentovaná žalobcom v konaní sa navyše javí ako značne špekulatívna, práve za účelom hľadania možností ako sa vyhnúť aplikácii tohto zákonného ustanovenia. Súd preto konštatuje, že výpoveď zo strany žalovaného bola dôvodná. Táto bola riadne a správne doručená Q. K. ako v tom čase výlučnej nájomníčke družstevného bytu.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobu žalobcu zamietol.

19. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa v spojení s , by mal mať žalovaný ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).