Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-377-2013.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/377/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. T., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: E. C., T. T., H.Š. X, Q..Č.. T., T. XX K. A. A., a T. T., T. T., Q. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21.05.2013, č.k. 13P 258/2012-43, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.05.2013, č.k. 13P 258/2012-43, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C. T., F.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk mesačne ( XX € ) na sumu XXX € mesačne počnúc 01.09.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.09.2012 do 21.05.2013 vo výške XXX € povolil otcovi splácať v 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc 01.06.2013, pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.03.1999, č.k. 13Nc 173/98-7 vo výroku o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 1998 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletého. Za zmenu pomerov na strane maloletého považoval nárast jeho potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzku. Zdôraznil, že výška výživného na maloletého bola upravovaná v čase jeho narodenia, niet pochýb, že na strane maloletého za XX rokov nastala podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca ktorý si riadne vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletým sa nestretáva, ani žiadnym iným spôsobom výdavky dieťaťa nehradí. Na strane rodičov prihliadol na skutočnosť, že otec ani matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú a že je v zárobkových schopnostiach a možnostiach otca na zvýšené výdavky maloletého prispievať sumou XXX € mesačne, a to od septembra 2012, kedy maloletý nastúpil do 8 ročníka základnej školy. Pokiaľ ide o námietky otca o jeho nepriaznivej finančnej situácii, najmä splácanie podlžností, ktoré mu v minulosti vznikli, uviedol, že výživné pre maloleté deti je prednostná povinnosť rodičov, ktorú si musia v prvom rade plniť a až následne nastáva plnenie všetkých ich osobných výdavkov. Zdôraznil, že je v záujme maloletého, aby otec v prvom rade hradil na jeho výdavky zvýšené výživné a týmto spôsobom pomohol matke po finančnej stráne zabezpečiť odôvodnené potreby dieťaťa, nakoľko finančné možnosti matky v jej práci sú ovplyvnené jej nepriaznivým zdravotným stavom. Zmenu pomerov na strane maloletého ustálil dňom 01.09.2012, zročné výživné, ktoré otcovi od 01.09.2012 do rozhodnutia vzniklo, vyčíslil, vyčíslené zročné výživné povolil otcovi splácať v zmysle § 160 od. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s určenou výškou výživného z dôvodu, že túto nie je schopný platiť. Uviedol, že napriek tomu, že je zamestnaný a má príjem, je v zlej finančnej situácii, keďže po zaplatení exekúcie mu zostáva iba minimálny príjem, naviac musí splácať pôžičku banke. Uviedol, že roky žil na veľmi slabej životnej úrovni, doslova na ulici, v tomto období si narobil veľa podlžností, ktoré pomaly spláca. Bežne z mesačnej mzdy každý mesiac platí XXX € za ubytovanie, XXX € splátky úveru banke, XXX € spláca pôžičku otcovi, stále mu zostáva nevyplatená exekúcia z Dopravného podniku, ktorou mu je blokovaný bankový účet. Rovnako aj časť nehnuteľnosti ktorú zdedil po matke je zablokovaná exekútorom. Celý život pracoval fyzicky, odzrkadlilo sa to aj na jeho zdraví, má problémy s chrbticou, bolievajú ho päty, keďže mal v minulosti ťažký úraz. Nemôže si vyberať, musí pracovať, lenže už popri práci nevládze vykonávať brigádu, ako v minulosti. Nemôže vrátiť čas a maloletému vynahradiť všetko, ale jeho momentálna finančná situácia mu nedovoľuje dopriať mu toľko koľko mu je hodné.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že roky žil na veľmi slabej životnej úrovni, zdôraznila, že ani ona, ani syn nemôžu za to, že žil nezodpovedným životom, že roky nepracoval, narobil si dlžoby, ktoré teraz musí splácať. Uviedla, že aj ona sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, spolu so synom aj s rodinnými prídavkami majú XXX,XX €. Vždy sa snažila okrem trvalého zamestnania privyrábať si brigádami, aby synovi zabezpečila aspoň základnú životnú úroveň, ale po operácii ramena ktorú podstúpila v máji 2012 už nemôže kvôli zdravotným ťažkostiam pravidelne a intenzívne brigádovať.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa je zmena pomerov. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživné je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletého, ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného v roku 1999, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletého zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, táto je nesporná, keďže v čase rozhodovania súdu o výživnom mal maloletý 7 mesiacov, t.č. má XX rokov, je v období prudkého fyzického rastu, dospievania, chodí do X triedy základnej školy. Náklady na krytie odôvodnených potrieb maloletého v konaní nakoniec sporné neboli, spornou v konaní bola otcom tvrdená skutočnosť, že vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu nie je schopný zvýšené výživné platiť. Pokiaľ ide o obranu otca, v tomto smere odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dáva otcovi do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu je ich prvoradou povinnosťou vyplývajúcou im priamo zo zákona, keďže dieťa pokiaľ nie je schopné samé sa živiť je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov. Tým, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami rodičov, nebolo možné na obranu otca o jeho dlhoch, konkrétne ide o pôžičky, exekúcie prihliadať. To, že otec žil dlhé roky nezodpovedným spôsobom života, narobil si dlhy neplatením nájomného, cestoval bez platného cestovného lístka, nemôže byť na ťarchu a ujmu maloletého dieťaťa. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že otec od roku 2003 neplatí na maloletého žiadne výživné, pričom pokiaľ ide o dohodu rodičov uzavretú v roku 2003, táto bola uzavretá v rozpore so záujmami maloletého, v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Zákona o rodine, z ktorého dôvodu na ňu nebolo možné prihliadať. K obrane otca o jeho zlej finančnej situácii naviac treba uviesť, že v zlej finančnej situácii sa nachádza aj matka dieťaťa, ktorá pri jej základom vzdelaní dosahuje príjem XXX € mesačne, má zdravotné problémy, ktoré v konaní preukázala, a to celiakiu, ktorá si vyžaduje doživotnú diétu, v roku 2012 sa podrobila operácii ramena, ktorá skutočnosť ju v súčasnej dobe obmedzuje vo výkone brigád, ktorými si vylepšovala svoju finančnú situáciu. Otec napriek jeho tvrdeniu o zlom zdravotnom stave žiaden dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenie nepredložil, preto odvolací súd má za to, že otec vo veku XX rokov, t.j. v produktívnom veku žiadne obmedzenia, ktoré by mu bránili popri zamestnaní si privyrábať nemá.
S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu výška určeného výživného súdom prvého stupňa zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného, správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o ustálenie počiatku zmeny pomerov, výšky zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.