Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Sp-6-2006.pdf
PDF · 203.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/6/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa Tatranský Permon, a.s., Pribylna č. 1486, právne zastúpený: 1/ JUDr. E. P., advokát, V. č. XX, B., 2/ Mgr. K. G., advokát, O. Z.. X/A, B., (splnomocnenec na doručenie), 3/ JUDr. J. A., advokát, L. č. XX/A, B., proti odporcovi Okresnému úradu v Poprade, Partizánska č. 690/87, Poprad, za účasti Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. - pozemkové spoločenstvo, zastúpené P. J., zastúpené Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova č. 6/87, Poprad, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade č. 64/535/06-Nj zo dňa 11. januára 2006 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade zo dňa 11.januára 2006 č. 64/535/06-NJ a v r a c i a vec Okresnému úradu v Poprade na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p..
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 923,27 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnym zástupcom navrhovateľa do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Poprade rozhodnutím vydaným dňa 11.januára 2006 pod č. 64/535/06-NJ ako orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 5 zákona NR SR č. 518/2003 Z.z. a podľa §46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol vo veci účastníkov konania za oprávnené osoby P. P., bytom V. č. XX a spol., povinná osoba Tatranský Permon, a.s., 1486 Pribylina tak, že 1/ spoluvlastníci a majitelia podielov Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. - pozemkové spoločenstvo, v zastúpení spoločným zástupcom P. P., nar.... podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov spĺňajú podmienky na priznanie nárokov podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že došlo k odňatiu vlastníctva bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov nasledujúcej nehnuteľnosti: A/pozemky - vložka č. 149/189, mpč. 705/1, CKN 1022/39
- lúka/ zastavaná plocha, kat. územie V., mpč. 678/a/1, CKN 1022/39 - les/zastavaná plocha, s výmerou 9361 m2, kat. územie V. v zmysle geometrického plánu č. 11/99, ktorý vyhotovila Ing. Q., overil Okresný úrad, katastrálny odbor Poprad dňa 12.05.1999. 2/ Oprávneným osobám sa priznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 1/ tohto rozhodnutia. Zoznam a podiely oprávnených osôb tvoria prílohu č. 1 tohto rozhodnutia.
Výrok rozhodnutia správny orgán odôvodnil tým, že podielnici, spoluvlastníci bývalého Urbárskeho spoločenstva V. a Urbárske spoločenstvo L. a spol. V. v čase vydania rozhodnutia Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V., zastúpení spoločným zástupcom P. P. , ako oprávnené osoby podľa § 4 ods. 1,2, § 4a zákona č. 229/1991 Zb. si dňa 22.októbra 1991 a podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na Pozemkovom úrade v X. uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností zapísanej v evidencii nehnuteľností ako parcela č. 1448/2 - les o výmere 1,1625 ha v kat. území V. podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona - prevzatie bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmet reštitúcie bol odňatý bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. o úprave a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov a podobných útvarov a to účelovým rozhodnutím JNV V. K. pod č. IX/4 - Na - 6630 - 152/1 - 247 les, geometrického plánu č. 1490-25/422-922/59, ako aj rozhodnutím ONV v Poprade, odbor pôd. pod sp.zn.: Pôd. 8/63-Jk zo dňa 05.05.1963 a Pôd. 35-56/1963-Jk zo dňa 06.05.1963, ktoré skutočnosti boli vyznačené v pozemkovej knihe.
Vo vzťahu k oprávneným osobám uviedol správny orgán, že Bývalí urbársky spolumajitelia obce V. a Spoločenstvo L. a spol. V. sa, ako aj v minulosti, združili a obnovili pozemkové spoločenstvo Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. podľa zákona č. 83/1990 Zb. a podľa § 40 zákona č. 330/1991 Zb., ktoré zodpovedá ustanoveniam § 31 zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách. Ďalej mal za preukázané, že H. V. vo vyjadrení zo dňa 03.12.2002 a zástupcovia spoločenstva uviedli, že sa jedná prakticky o jedno spoločenstvo s tými istými vlastníkmi, ktoré fungovalo pod jediným predstavenstvom až do roku 1957.
Správny orgán ďalej uviedol, že na uplatňovanie vlastníckych a užívacích práv a náhrad postupom podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. bol členskou schôdzou dňa 20.11.1990, ako aj na ďalších schôdzkach, určený podľa stanov spoločenstva a predložených dokladov P. P. a ďalší členovia predstavenstva a členovia spoločenstva - oprávnené osoby svoje nároky osvedčili matričnými dokladmi a dedičskými rozhodnutiami do 31.12.1995. Vo vzťahu k identifikácii nehnuteľností bolo konštatované, že táto bola realizovaná na základe výpisu z pozemkovej knihy kat. územie V. zo dňa 10.03.1993, identifikácie parciel vyhotovených Strediskom geodézie Poprad pod č. 698/92 zo dňa 14.08.1992 a č. 1516/92 z 23.10.1995.
V súvislosti s výzvou povinnej osoby obvodný pozemkový úrad uviedol, že zástupcovia oprávnených osôb vyzvali vtedy povinnú osobu OKD, Tatranský Permon, a.s., na uzavretie dohody o vydanie nehnuteľností, ku ktorej nedošlo z dôvodu, že predmetná parcela je evidovaná ako zastavaná plocha a ako takú ju nie je povinný vydať. V priebehu ústneho jednania na správnom orgáne dňa 26.05.1997 povinná osoba súhlasila s vydaním predmetnej nehnuteľnosti po vyhotovení geometrického plánu pre reálne rozdelenie zastavanej plochy, ktorú nemožno vydať a na zastavanú plochu, ktorú je možné vydať oprávneným osobám. Konštatoval, že povinná osoba vo vyjadrení zo dňa 21.02.2001 uviedla, že nehnuteľnosť č. 1022/1 zapísaná na LV č. XXX, kat. územie V. je zastavaná, patrí chatovej osade, a preto sa nevydáva a k novovytvorenej parcele č. 1022/39 sa nevyjadrila aj napriek tomu, že táto je vytvorená z pôvodnej parcely 1022/1, kat. územie V. a mala k dispozícii aj kópiu geometrického plánu č. 11/99.
Správny orgán konštatoval, že po preskúmaní predložených dokladov a písomností bol vyhotovený geometrický plán č. 11/99 Ing. Q., overené Okresným úradom, katastrálnym odborom v Poprade pod č. 304/99 zo dňa 12.05.1999, z ktorého mal preukázané, že časť nehnuteľnosti pod č. 1022/39, navrhovaná ako les, nie je zastavaná, je možné ju vydať , keďže existujúce stavby nebránia lesnému využitiu pozemku s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona, a to veta za bodkočiarkou. Táto parcela predstavuje nedotknutý les a geometrický plán plne vyhovuje jednaniu na správnom orgánu 26.05.1997 s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude kultúra - zastavaná plocha na základe žiadosti oprávnených osôb vrátená samostatným rozhodnutím do lesného pôdneho fondu. Správny orgán argumentoval ďalej tým, že rozhodnutím ONV v Poprade, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 03.06.1975 pod č. 3120/75-Ja bola vtedajšia parcela č. 1448/2 s výmerou 1,1625 ha vyňatá z lesného fondu podľa geometrického plánu č. 761 - 0162/71, pričom prípadná ťažba drevnej hmoty, ktorá doposiaľ nebola vykonaná, podlieha ustanoveniu § 4 vyhlášky č. 183/1969 Zb.. Vyhotoveným geometrickým plánom mal správny orgán zistené, že časť terajšej nehnuteľnosti č. 1022/1 je zastavaná a môže slúžiť aj ako oddychová zóna pre rekreantov, z ktorého dôvodu správny orgán v spojení s ďalšími reštitučnými nárokmi oprávnených osôb vydal rozhodnutie č. 597/2001-dr. Ne, ktorým nepriznal vlastnícke právo k zastavanej časti nehnuteľnosti č. 1022/1 a za nevydanú nehnuteľnosť priznal oprávneným osobám náhradu.
Poukázal na priebeh doterajšieho konania s tým, že vo veci rozhodol rozhodnutím č. 552/2001-dr.Ne zo dňa 09.04.2011, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 2S 46/01-33 zo dňa 06.11.2001 pre procesné pochybenie a to neúplne označenie povinnej osoby. Námietka povinnej osoby o priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným vo výroku rozhodnutia správneho orgánu vyhodnotil súd ako neopodstatnenú. Ďalšie rozhodnutie č. 2054/2001-dr.Ne z 28.12.2001 bolo zrušené rozsudkom KS v Prešove pod sp. zn.: 2S 46/01 pre procesnú vadu a to nedoručenie všetkým členom spoločenstva, pričom išlo o spoločenstvo bez právnej subjektivity. Týmto rozsudkom súd zároveň zamietol námietku povinnej osoby, že na novovytvorenej parcele č. C KN 1022/39 sa nachádza chatová osada a dal na zváženie, či sa nejedná o prekážku podľa § 11 ods.1 písm. d/ zákona. Rozhodnutie vydané pod č. PP-349/04-dr.Ne zrušil krajský súd pre procesnú vadu z dôvodu, že zo spisu nebolo zistené, či správny orgán rozhodoval k tým nehnuteľnostiam, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok sp. zn.: Sp 33/04-22.
Obvodný pozemkový úrad uviedol, že opätovne vyhodnotil predložené dôkazy, z ktorých mal zistené, že z časti nehnuteľností mpč. 678/a/1 a mpč. 705/1 bola geometrickým plánom č. 761-0162/71 vytvorená parcela č. 1448/2 s výmerou 1,1625 ha. Už ako parcela č. 1448/2 bola rozhodnutím ONV v Poprade, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva pod č. 3120/75-Ja z 03.06.1975 vyňatá z lesného fondu a následne hospodárskou zmluvou č. 35/75-2 zo dňa 01.08.1976 odovzdaná Miestnym národným výborom Mengusovce povinnej osobe. Oprávnené osoby preto podľa takto zistených informácii požiadali podľa zákona o vydanie nehnuteľností č. 1448/2. Keďže povinná osoba užívala aj iné vedľajšie nehnuteľnosti, pri spracovaní ROEP, kat. územie V. vznikla parcela č. 1022/1 - zastavaná plocha s výmerou 24075 m2, do ktorej bola zahrnutá aj parcela č. 1448/2. Novovytvorená parcela č. 1022/39 na základe geometrického plánu č. 11/99, ktorá je predmetom konania, je totožná s parcelou č. 1448/2, z ktorej výmery boli odpočítané zastavané časti a to parcely č. 1022/37, 1022/38, za ktoré bola oprávneným osobám priznaná náhrada rozhodnutím č. 597/2001-dr.Ne, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2001.
V konaní bolo obhliadkou nehnuteľností dňa 03.06.2004 zistené, že na predmetnej parcele sa nachádza hustý stromový porast ako úžitkový les, v ktorom sa nenachádzajú žiadne udržiavané chodníky a lavičky, prípadne vyhradené miesta pre ohniská, ktoré by svedčili o využívaní pozemku pre rekreačné účely ako oddychová zóna, resp. o inom využívaní tohto pozemku. Po posúdení rozsahu nárokov oprávnených osôb dospel správny orgán k záveru, že podiely oprávnených osôb o vlastníctve a majetkových podielov predložených matričných dokladov, dedičských rozhodnutí, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 písm. c/, d/, e/ a §4a mal za preukázané, že zoznam oprávnených osôb a ich podiely tvoria prílohu č. 1 napadnutého rozhodnutia. Na základe predložených dokladov dospel správny orgán k záveru, že boli splnené podmienky na priznanie nárokov podľa § 6 ods. 1 písm. e/ a na rozhodnutie tak, ako upravuje § 9 ods. 4 zákona.
V súvislosti s identifikáciou nehnuteľnosti správny orgán konštatoval, že po zrušení rozhodnutia č. 2054/2001-dr.Ne rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 2S 17/02-56 povinná osoba na základe nového geometrického plánu č. 55/2003, v rozpore s ustanovením §5 ods. 3 zákona novovytvorené parcely č. 1022/1, 1022/57, 1022/58, 1022/63, 1022/66, 1022/67, 1022/70 a 1022/71 previedla na iné subjekty zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX, kat. územie V.. Podľa § 5 ods. 3 zákona povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti zákona nemôže tieto nehnuteľnosti previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné.
Citované rozhodnutie napadol včas podaným opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že napáda rozhodnutie pre nezákonnosť v celom rozsahu. Citoval ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku § 4 ods. 1, 2, § 6 ods. 1 písm. j/ s tým, že ak správny orgán argumentuje, že bývalí urbársky spolumajitelia sa združili a obnovili pôvodné pozemkové spoločenstvo, má ísť potom prakticky o jedno spoločenstvo s tými istými vlastníkmi, ktoré fungovalo s jediným predstavenstvom až do roku 1957 a následne správny orgán uvádza už len to, že členovia spoločenstva svoje nároky osvedčili matričnými dokladmi a dedičskými rozhodnutiami do 31.12.1995. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v § 37 ods. 2 upravuje, že na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľností a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) jedného spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Možnosť uplatňovania si nároku spôsobom daným § 22a zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (kedy sa na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním pozemkov podľa ods. 1 a ich ďalším využívaním vlastníci môžu združiť alebo utvoriť lesné spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo podľa osobitného predpisu) nebola v čase uplatnenia nároku daná, keďže táto úprava bola prijatá zmenou tohto zákona, jeho novelou zákonom č. 186/1993 Z.z. účinným od 26.08.1993.
Navrhovateľ zdôraznil, že zákon č. 229/1991 Zb. v § 13 upravuje lehoty na uplatnenie nároku, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.01.1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a/ začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. Citovaný zákon v § 9 ods. 1 stanovuje, že nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti a povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľností.
V tejto súvislosti navrhovateľ konštatoval, že Urbárske spoločenstvo V. listom zo dňa 15.10.1991 uplatnilo nárok na navrátenie lesa v kat. území V. zapísanom ako parcela KN č. 1448/2 - les s výmerou 1,1625 ha vo vzťahu k obchodnej spoločnosti OKD,a.s., Důl Darkov, Karviná. Takéto oprávnenie však tomuto spoločenstvu vôbec nie je dané, lebo toto nemalo postavenie oprávnenej osoby. Podľa výpisu z obchodného registra existovala navyše v tom čase len obchodná spoločnosť Ostravsko-karvinské doly, a.s., so sídlom Ostrava. Odosielateľ výzvy označený ako Urbárske spoločenstvo V. teda adresoval svoju výzvu neexistujúcej spoločnosti. V tejto súvislosti uviedol, že podľa pôvodného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Poprade č. PP-349/04-dr.Ne bol nárok na pozemkovom úrade uplatnený dňa 22.10.1992. Podľa napadnutého rozhodnutia nárok bol uplatnený dňa 22.10.1991.
Argumentoval tým, že zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov účinný v čase 22.10.1992 v § 5 ods. 1 ustanovil, že povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou
a/ podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 01.októbri 1990,
b/ cudzích štátov.
Odsek 2 tohto ustanovenia definuje povinnú osobu tak, že osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:
a/ právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania,
b/ pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.
Vzhľadom na toto ustanovenie však postavenie povinnej osoby nemôže mať Tatranský Permon, a.s., so sídlom 1486 Pribylina zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. 10359/L a to už len vzhľadom na to, že k vzniku tejto obchodnej spoločnosti došlo dňa 31.12.1992 a to pod pôvodným obchodným menom Tatranský Pernom, akciová spoločnosť a na základe toho, že zákon č. 229/1991 Zb. nadobudol účinnosť dňa 24.06.1991.
Ďalšou námietkou nezákonnosti vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu je aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona, konkrétne písm. d/, podľa ktorého pozemok bol po prechode alebo po prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e/ na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín. Vzhľadom na to všetko je nemožné pozemok (pôvodne celý) ani jeho neskôr vznikajúce časti, na ktorý, resp. ktoré ani nebol oprávneným subjektom a zákonom daným spôsobom uplatnený nárok vydať. Za nesprávny považuje navrhovateľ aj postup správneho orgánu, pretože z dikcie prvej vety § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. je jasne dané, že nielen pozemok, ale ani jeho časť nemožno vydať v prípade, že sú splnené ďalej stanovené podmienky. Ďalší postup Obvodného pozemkového úradu v Poprade, keď tento dal geometrickým plánom rozdeliť pozemok, je v rozpore s ustanovením zákona vyjadrujúcim imperatívny zákaz vydávania pozemku alebo jeho časti. Preto považuje navrhovateľ za zbytočné úvahy o rozdelení alebo nerozdelení pôvodného pozemku parc. č. 1002/1 obchodnou spoločnosťou OKD, Tatranský Permon, akciová spoločnosť, z ktorého boli jednotlivé pozemky následne oddeľované, pretože toto nemôže mať za následok prípadnú možnosť deľby pozemku pre účely jeho vydania. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodný pozemok parcela č. 1022/1,ale ani pozemky, ktoré oddelením z neho vznikli, nie je možné za splnenia ostatných podmienok vydať preto, že to zákon zakazuje a to už vzhľadom na tri prípady vymedzené v § 11 ods. 1 citovaného zákona.
Navrhovateľ ďalej citoval ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a to § 46, § 47 ods. 2 prvá veta, § 47 ods. 3 s tým, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí vôbec preukázateľne neuviedol, ako určil jednotlivé oprávnené osoby, ktorým sa podiely podľa prílohy majú vydať a v tejto časti je preto rozhodnutie úplne nepreskúmateľné a nie je navrhovateľovi daná možnosť posúdiť správnosť alebo nesprávnosť tohto určenia, pretože správny orgán nerozhodol podľa názoru navrhovateľa v súlade s ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho porušil ustanovenia Zákona o správnom konaní a to § 46. Odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní, keď správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol vzhľadom na rozhodnutie, ktoré vydal, ako i na jeho závažnosť to, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Na základe uvedeného opravného prostriedku tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.10.2009 č. k.: 4Sp 6/06-90, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 11.01.2006 č. 64/535/06-NJ a uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť zúčastnenej osobe trovy konania vo výške 292,46 EUR na účet právneho zástupcu.
O odvolaní navrhovateľa proti uvedenému rozsudku rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 10.10.2013 pod sp.zn.: 3Sžr/1/2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.: 4Sp 6/06-90 zo dňa 29.10.2009 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah tohto uznesenia. Uviedol, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní dodržať procesné pravidlá. Rovnako je krajský súd povinný sa dôsledne vyrovnať so všetkými námietkami navrhovateľa, ich rozsah a včasnosť uplatnenia je súd povinný posúdiť pred vydaním nového rozhodnutia.
V odvolaní, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR, navrhovateľ zotrval na petite návrhu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať navrhovateľovi trovy konania.
Nezákonnosť rozsudku krajského súdu vidí navrhovateľ v tom, že nesprávne posúdil otázku oprávnených osôb, pretože v opravnom prostriedku namietal vo vzťahu k otázke oprávnených osôb, že navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal oprávnenie osôb uvedených v rozhodnutí správneho orgánu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti - pozemku parc. EN č. 1448/2 (v súčasnosti parc. reg. C č. 1022/1) v k.ú. V.. Poukázal na to, že nárok na vydanie nehnuteľností si uplatnilo Urbárske spoločenstvo V. už 22. októbra 1991, hoci možnosť oprávneným osobám združiť sa na účely obstarania spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním pozemkov' bola daná až od 26. augusta 1993 (novelou § 22a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov vykonanou zákonom č. 186/1993 Z. z.). Na túto námietku napadnutý rozsudok reagoval konštatovaním, že otázka oprávnenej osoby je vyriešená, s odkazom na predchádzajúce zrušujúce rozsudky krajského súdu v tej istej veci. Toto konštatovanie však nie je pravdivé z viacerých dôvodov.
Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. novembra 2001, č.k. 2S 46/01-33, sa otázkou oprávnenej osoby nezaoberal, pretože takáto námietka nebola v tom čase v opravnom prostriedku vznesená a vyjadril sa len stručne k povahe urbárov a podstate urbárskeho vzťahu podľa historického uhorského práva. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2002. č.k. 2S 17/02-56, sa vyjadroval len k otázke, kto je účastníkom konania a dospel k záveru, že sú ním (v dôsledku pretvorenia Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. na pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity) všetci jeho bývalí členovia, nie toto združenie. V rozsudku z 20.mája 2005, č.k. 5Sp 33/04-22, sa krajský súd v tejto otázke obmedzil na stručné konštatovanie, že vo vzťahu k námietkam navrhovateľov týkajúcich sa oprávnených osoh [...] rozhodol správny orgán správne bez bližšieho odôvodnenia. Ani z jedného z vyššie uvedených rozhodnutí neplynie, že by otázka, či bol nárok na vydanie nehnuteľností uplatnený oprávnenou osobou, bola jednoznačne vyriešená. Navyše, všetky tieto rozhodnutia v podstate vyhovovali opravnému prostriedku navrhovateľa, takže navrhovateľ nebol legitimovaný na podanie odvolania proti ich výroku (porov. R 42/2009) a proti dôvodom odvolanie nie je vôbec prípustné (§ 202 ods. 4 v spojení s § 246c O.s.p.). Za tohto stavu preto stručné konštatovanie krajského súdu v napadnutom rozsudku, že otázka oprávnenej osoby je vyriešená, bez reakcie na konkrétne námietky navrhovateľa zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku a tým dôvod odňatia možnosti konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
Z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu plynie, že nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. 1448/2 v k. ú. V. si uplatnili podielnici, spoluvlastníci bývalého Urbárskeho spoločenstva Q. a Urbárske spoločenstvo L. a spol. V., ktorí si na schôdzi konanej 20. novembra 1990 mali určiť spoločného zástupcu podľa § 37 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Zároveň však uvádza, že títo spoluvlastníci sa združili a vytvorili Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. ako občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Zo spisov správneho orgánu plynie, že toto združenie bolo založené na schôdzi 16.novembra 1990 a registrované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky k 03. januáru 1991, čím v zmysle § 6 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. sa stalo právnickou osobou. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S 17/02-61 plynie, že tento súd považoval za účastníka konania pred Obvodným pozemkovým úradom Poprad toto občianske združenie od počiatku (až do jeho pretvorenia v roku 1996), nie jednotlivých spoluvlastníkov - podielnikov.
Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že je vylúčené, aby bol nárok uplatnený súčasne jednotlivými spoluvlastníkmi a ich občianskym združením ako právnickou osobou. Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. ako občianske združenie mohlo byť teoreticky oprávnené uplatňovať nároky podľa zákona č. 229/1991 Zb. najskôr od 26. augusta 1993 v súvislosti s novelizáciou § 22a zákona č. 330/1991 Zb. (i keď text citovaného ustanovenia i jeho systematické zaradenie nasvedčuje skôr jeho súvislosti s §22, ktorý sa týka zániku užívacích práv, nie súvisu s uplatňovaním reštitučných nárokov). Pred týmto dňom však toto občianske združenie nemohlo byť v žiadnom prípade na uplatňovanie týchto nárokov oprávnené, ale na ich uplatnenie boli povinné jednotlivé oprávnené fyzické osoby. Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. tak by mohlo nároky uplatniť len ako určený zástupca (potom tak ale malo urobiť v mene jednotlivých vlastníkov, nie v mene svojom), alebo ako nadobúdateľ reštitučného nároku (NS SR 4 Cdo 182/2007), čo by však muselo byť objasnené a náležité preukázané (za náležité preukázanie nemožno vonkoncom považovať, ak správny orgán zisťuje právne otázky právneho nástupníctva vyjadrením obce V. a zástupcov spoločenstva a na týchto vyjadreniach zakladá svoje právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozsudku je zrejmé, že tieto zásadné rozpory, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku, neboli vôbec vyriešené a obe rozhodnutia v tomto smere trpia nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov §205 ods. 2 písm. a/, resp. § 250j ods. 3 O. s. p..
Vyriešenie tohto rozporu má zároveň zásadný vplyv na posúdenie otázky včasnosti uplatnenia nároku. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti je rozpor medzi výrokom a dôvodmi napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý unikol i krajskému súdu. hoci naň mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. sú oprávnenými osobami fyzické osohy, ktoré spĺňajú tam uvedené predpoklady. Z ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. plynie, že toto ustanovenie upresňovalo vecný, nie však osobný rozsah reštitučného oprávnenia. Z napadnutého rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Poprad (jeho prílohy č. 1) však plynie, že za oprávnenú osobu v ňom boli uznaná aj Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku a dokonca Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond. Napriek tomu správny orgán vo svojom rozhodnutí, ani krajský súd vo svojom rozsudku nijako nevysvetľujú, ako dospeli k záveru, že jednoznačné ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. má zahŕňať aj právnické osoby, ba dokonca štát, hoci cieľom tohto zákona malo byť práve navrátenie vlastníckeho práva odňatého štátom konkrétnym fyzickým osobám. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia resp. rozsudku je pritom dôvodom jeho zrušenia (§ 221 ods. 1 písm. f/, resp. § 250j ods. 3 O. s. p.).
Vo vzťahu k uplatneniu nároku v určenej lehote poukázal na to, že z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. plynie, že reštitučný nárok mal byť na pozemkovom úrade (§ 9 ods. 1 citovaného zákona) uplatnený najneskôr do 31. decembra 1992. I keď zákon nevymedzuje presne, čo sa rozumie uplatnením nároku, je nepochybne potrebné, aby v tejto lehote došlo (R 9/2004) pozemkovému úradu podanie, v ktorom budú individualizované oprávnené osoby, pozemok, ktorý sa má vydať, ako aj opísané skutkové okolnosti, ktoré umožnia dostatočne individualizovať reštitučný titul. Ak je uplatňovaný nárok zástupcom v zmysle § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb., musí byť k návrhu pripojené zrozumiteľné, jednoznačné a nepochybne poverenie spoločného zástupcu (1 Sž-o-KS 168/2004 - Zo súdnej praxe 2/2007).
Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nezrozumiteľné v otázke, kto a kedy si vlastne uplatnil reštitučný nárok k pozemku pare. č. 1448/2. Preto je predčasný jeho záver vo štvrtom odseku na s. 2 napadnutého rozhodnutia o určení spoločného zástupcu členskou schôdzou dňa 20. 11. 1990, ako aj na ďalších schôdzach. Jednak nie je zrejmé, aké ďalšie schôdze má správny orgán na mysli, takže je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Ďalej, zápisnica z 20. novembra 1990 (v spodnej časti je však uvedený dátum 20. 11. 1992, tento rozpor však zdá sa správny orgán nijako neodstránil) sa týka ustanovujúcej schôdze Urbárskeho spol. V. a Urbárskeho spol. L. a spol. V. a spomína sa v nej vypracovanie stanov a žiadosť o registráciu [...] na Ministerstve vnútra SR. Zo stanov Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. (registrovaných na Ministerstve vnútra 3. januára 1991) však plynie, že tieto boli schválené 16.novembra 1990, teda štyri dni predtým. Z takto zistených časových údajov ale plynie, že nie je zrejmá súvislosť medzi ustanovujúcou schôdzou z 20.novembra 1990 a Združením bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V., ktorého stanovy boli v tom čase už schválené. Zápisnica z 15.novembra 1993, ktorou sa osvedčuje priebeh troch valných zhromaždení (14. októbra 1992, 28. decembra 1992 a 15. novembra 1993) Urb. spoločenstva v V. a Urb. spoločenstva L. a spol. V. je však už podpísané s pečiatkou ,Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V., teda občianskym združením, ktoré malo byť založené na schôdzi 16. novembra 1990. Následne v overovacej doložke obce sa znova spomína valné zhromaždenie Urb. spoločenstva v V. a Urb. spoločenstva L. a spol. v V.. Z tejto zápisnice nie je zrejmé, kto a kedy sa jednotlivých valných zhromaždení zúčastnil a ako sa na nich hlasovalo.
Za tohto skutkového stavu tak nie je zrejmé, prečo správny orgán považoval schôdzu z 20. novembra 1990 a následné ďalšie schôdze za schôdze toho istého subjektu, keď minimálne z časového a obsahového hľadiska medzi schôdzou z 20. novembra a zakladajúcou schôdzou Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. zo 16. novembra 1990 takýto záver vôbec neplynie. Ak potom bol nárok (podľa správneho orgánu) na pozemkovom úrade uplatnený 22. októbra 1991 na základe členskej schôdze z 20. novembra 1990 (ktorá sa zjavne netýkala Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V.), potom nemohol prihliadať na zápisnicu z 15. novembra 1993, pretože tá sa naopak týkala Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V.. Ak to bolo naopak, teda správny orgán považuje za základ uplatnenia nároku zápisnicu z 15. novembra 1993 Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V., potom je zjavne nesprávny jeho záver o uplatnení nároku 22. októbra 1991, keďže v tom čase ešte uznesenie o uplatnení nároku (obsiahnuté v zápisnici z 15.novembra 1993) neexistovalo; v takom prípade sa správny orgán mal vysporiadať s obsahovými náležitosťami zápisnice z 15. novembra 1993 (v zmysle stanoviska vysloveného v 1 Sž-o-KS 168/2004 - Zo súdnej praxe 2/2007). Všetky tieto nedostatky pritom správnemu orgánu vytkol už Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 2S 17/02-56, ktorým bol správny orgán viazaný (§ 250r O.s.p.), napriek tomu správny orgán tento právny názor nerešpektoval, a ani krajský súd v napadnutom rozsudku z toho nevyvodil žiaden procesný záver, hoci na to bol povinný z úradnej povinnosti (§ 250j ods. 3 O. s. p.). Za týchto okolností je preto napadnutý rozsudok v prvom rade nepreskúmateľný, čím sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Ak by však bolo možné tento rozsudok chápať tak, že sa ním krajský súd stotožnil s napadnutým nepreskúmateľným rozhodnutím správneho orgánu, potom tento rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Ďalej uviedol, že nárok na vydanie nehnuteľnosti bol uplatnený voči neexistujúcej osobe OKD, a.s., Důl Darkov, Karviná, keďže od 01.januára 1991 existovala už len akciová spoločnosť Ostravsko- karvinské doly, akciová společnost, so sídlom Ostrava.
Vo vzťahu k otázke povinnej osoby konštatoval, že povinnými osobami sú podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. štát resp. právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia. Zákon č. 229/1991 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (§ 35), t.j. 24. júna 1991. Povinnou osobou tak môže byť jedine taká osoba, ktorá k 24. júnu 1991 existovala. Navrhovateľ počas celého správneho konania poukazoval na to, že podľa údajov obchodného registra navrhovateľ ako právnická osoby vznikol až 31.decembra 1992, takže je logicky úplne vylúčené, aby 24. júna 1991 mohol existovať ako povinná osoba. Napriek tomu správny orgán vo svojom rozhodnutí navrhovateľa označuje za povinnú osobu a v odôvodnení uviedol, že pri jej určení vychádzal z identifikácií parciel vypracovaných Strediskom geodézie Poprad [...] zo 14. 08. 1992. Správny orgán však nijako neozrejmuje, prečo si necháva vypracovať identifikáciu parciel k 14. augustu 1992, keď z citovaných ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. jednoznačne plynie, že na určenie povinnej osoby je rozhodujúci dátum 24. júna 1991. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, ako sa správny orgán dopracoval k záveru, že navrhovateľ je povinnou osobou napriek tomu, že vznikol až jeden a pol roka po rozhodnom dni. Jeho rozhodnutie je tak v tejto časti nepreskúmateľné, na čo mal krajský súd prihliadať z úradnej povinnosti (§ 250j ods. 3 O. s. p.).
Odôvodnenie rozsudku krajského súdu v tejto časti je zhustené do jedinej vety na str. 9: „Ak OKD a.s. celý majetok združenia vložili do Tatranského Permonu, a.s., stal sa ich právnym nástupcom." Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejme, z čoho dospel krajsky súd k záveru o vklade do majetku navrhovateľa, keď z rozhodnutia správneho orgánu takýto záver neplynie a z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že by súd dopĺňal alebo opakoval dokazovanie. Ďalej z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, čo mal súd na mysli slovami celý majetok združenia. Napadnutý rozsudok tak v tejto časti trpí nepreskúmateľnosťou (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
Ak by bol správny orgán riadne vykonával dokazovanie, bol by zistil, že k 24. júnu 1991 bola držiteľom sporných pozemkov spoločnosť Ostravsko-karvinské doly, akciová společnost, so sídlom v Ostrave. Správny orgán i súd mal následne zistiť, k akým úkonom došlo po tomto dátume, a posúdiť, aké sú účinky týchto úkonov na postavenie povinnej osoby. Z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. je zrejmé, že postavenie povinnej osoby je neprevoditeľné a mohlo by preto na inú právnickú osobu prejsť len v dôsledku univerzálnej sukcesie (v podobe zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia). Navrhovateľ však nevznikol žiadnou z týchto foriem premeny pôvodnej spoločnosti Ostravsko-karvinské doly, akciová společnost, ale bol novozaložený zakladateľskou listinou bez právneho predchodcu. Už z toho je zrejmé, že naň nemohlo prejsť postavenie povinnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 229/1991 Zb. Každá iná forma (vrátane vkladu majetku do základného imania právnickej osoby) je formou prevodu, nie prechodu, pretože je založená na dvoj- (zmluve) alebo jednostrannom (vyhlásení o vklade majetku) právnom úkone doterajšieho vlastníka (prevodcu).
Nad rámec vyššie uvedeného považuje navrhovateľ za potrebné poukázať na ničím neodôvodnený a nevysvetlený odlišný prístup zo strany správneho orgánu k dvom skutočnostiam a vzťahu § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. k týmto skutočnostiam: kým nadobudnutie sporných pozemkov zo strany navrhovateľa (po 24. júni 1991) malo podľa neho spôsobiť, že navrhovateľ - napriek § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. - tieto pozemky nadobudol a stal povinnou osobou, tak ďalší prevod sporných pozemkov podľa názoru správneho orgánu takéto účinky nemal a navrhovateľ už tieto pozemky spolu s postavením postavenie povinnej osoby ďalej previesť nemohol. Na takéto odchylné posudzovanie dvoch úplne rovnakých situácií niet podľa navrhovateľa žiadneho dôvodu, pretože to odporuje jednoznačnému zneniu ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., a rozhodnutie správneho orgánu je i z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 3 O. s. p.).
Vo vzťahu k nepoužiteľnému geometrickému plánu navrhovateľ poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je založené na geometrickom pláne č. 11/99 vyhotovenom geodetkou Ing. M. Q.. Tento geometrický plán vychádza zo stavu v katastri nehnuteľností v roku 1999 a jeho účelom je v podstate rozhraničenie časti vtedy existujúcej parcely č. 1022/1 o výmere 24.075 m2, ktorá je zastavaná a ktorú nemožno vydať v reštitučnom konaní, a zvyšnej časti parcely, ktorá je označená ako parcela č. 1022/39 a ktorú možno vydať. Od roku 1999 však došlo v katastri nehnuteľností k podstatným zmenám - parcela č. 1022/1 bola v roku 2003 rozčlenená na množstvo menších parciel, pričom parcela č. 1022/39 z geometrického plánu č. 11/99 (pozemok uvedený v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu) v súčasnosti zasahuje už len do niektorých z novovytvorených pozemkov (náčrtok v prílohe), a to konkrétne pozemkov Parc. č. 1022/56. -/57, -/58, -/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1. V dôsledku vyššie uvedených zmien je tak geometrický plán č. 11/99 v zmysle § 96 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z. z. resp. § 45 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z, a S 36a zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) nepoužiteľný na právne účely. Správne orgány, ako aj súd (§ 154 ods. 1 O.s.p.) sú však povinné založiť svoje rozhodnutia na stave, ktorý tu je v čase vydania (vyhlásenia). To znamená, že v prejednávanej veci musí byť vytvorený nový geometrický plán. ktorý by presne rozčlenil jednotlivé novovytvorené parcely na parcele č. 1022/1. Napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok jeho nesprávnosť (§250j ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Vo vzťahu k nevykonateľnému výroku rozhodnutia uviedol, že parcela 1022/39 zasahuje - po zmenách vykonaných na katastrálnej mape v roku 2003 - len do novovytvorených parciel 1022/56, -/57, -/58, -/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1. Tieto novovytvorené parcely majú pritom rôznych vlastníkov v rôznych spoluvlastníckych pomeroch. Spoluvlastnícke podiely všetkých oprávnených osôb uvedené v prílohe č. 1 rozhodnutia správneho orgánu v súčte nepredstavujú jednu celú, ale len 1.191.348/1.321.920, t.j. približne 90%. Z toho vyplýva, že rozhodnutie tak ako bolo vydané nie je vykonateľné a zapísateľné do katastra nehnuteľností. Na zapísateľnosť by bolo potrebné, aby ku každej z dotknutých častí parciel č. 1022/56, -/57, -/58, -/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1 boli vo výroku, resp. v prílohe rozhodnutia presne vymedzené spoluvlastnícke podiely nielen oprávnených osôb. ale aj povinnej osoby. resp. v súčasnosti zapísaných vlastníkov, keďže aj títo v určitých častiach zostávajú naďalej spoluvlastníkmi (keďže celkový súčet spoluvlastníckych podielov žalovaných nepredstavuje jednu celú). Napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok jeho nesprávnosť (§ 250j ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Vo vzťahu k nesprávnemu určeniu okruhu účastníkov konštatoval, že podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. rozhoduje o vlastníctve oprávnenej osoby pozemkový úrad. I keď citovaný zákon neustanovuje, v akom type konania sa v týchto veciach rozhoduje, možno z ustanovenia § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov dospieť k záveru, že ide o správne konanie; tomu napokon napovedá i ustálená prax. Z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. nevyplýva osobitná úprava okruhu účastníkov v konaniach o navrátení vlastníctva oprávneným osobám, v dôsledku čoho sa tu použijú všeobecné ustanovenia §14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V prejednávanej veci je zo spisov zrejmé, že v súčasnosti sú na jednotlivých listoch vlastníctva ako vlastníci parciel č. 1022/56, -/57, -/58, -/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1, ktoré sú dotknuté napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, zapísané iné osoby než navrhovateľ alebo oprávnené osoby. Rozhodnutie, ktorým správny orgán vyhovel žiadosti oprávnených osôb o navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľností, tak síce nebude môcť byť zapísané do katastra nehnuteľností, avšak na ich základe sa osoby uvedené ako oprávnené v prílohe č. 1 rozhodnutia budú môcť domáhať určenia svojho vlastníckeho práva (pričom takéto konanie už v skutočnosti prebieha). V tomto súdnom konaní však súd bude v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný vydaným správnym rozhodnutím a bude z neho musieť vychádzať. Osoby, ktoré sú tak dnes zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci vyššie uvedených parciel, tak nebudú môcť v konaní pred súdom uplatňovať žiadne námietky proti správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, čím bude výrazne sťažená ich obrana, pretože proti žalobe o určenie vlastníckeho práva budú môcť namietať len tie okolnosti, ktorých sa napadnuté správne rozhodnutie netýka. Za tohto stavu tak nemožno iné než uzavrieť, že tieto osoby budú rozhodnutím správneho orgánu o reštitučnej žiadosti oprávnených osôb k parcele č. 1448/2 v k. ú. V. priamo dotknuté na svojich právach. V dôsledku toho sa s týmito osobami malo konať ako s účastníkmi konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V tejto súvislosti je zaujímavé, že už vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sp 33/04 podali opravné prostriedky aj tieto osoby, a to konkrétne AUDIRO spol. s r.o. (v 2.rade) a H1TEC0. s.r.o. (v 3. rade), pričom súd tam konal aj s ďalšími z týchto osôb (viď záhlavie rozsudku z 20. mája 2005. č.k. 5Sp 33/04-22). Je preto zarážajúce, že v ďalšom konaní Obvodného pozemkového úradu Poprad s týmito osobami konané nebolo a ani napadnuté rozhodnutie im nebolo doručené (viď rozdeľovník v závere rozhodnutia). Oprávnené osoby si vo svojej žiadosti uplatnili nárok na navrátenie pozemku označeného ako parcela č. 1448/2 v k. ú. V. a svoj nárok odvodzujú z toho. že im patrili pôvodné parcely označené ako mpč. 678/a/l a 705/1. Parcela č. 1448/2 bola vytvorená geometrickým plánom z roku 1971 (č. 761-0162-71). ktorý je založený v spise pozemkového úradu a jeho geometrickú časť navrhovateľ pripojil v prílohe č. 2 a 3 (zväčšenina mapy pozemkovej knihy) a tabuľkovú časť (stranu vzťahujúcu sa k parcele č. 1448/2) pripojil v prílohe č. 4. Z tohto geometrického plánu vyplýva, že parcela č. 1448/2 bola vytvorená z piatich dielov - diely „e" a „f" boli pôvodne časťami parcely č. 678/a/l a diel ,“h“ bol pôvodne časťou parcely 705/1, t.j. tých parciel ktoré pôvodne mali patriť oprávneným osobám resp. ich právnym predchodcom. K parcele č. 1448/2 však boli zjavne pričlenené aj ďalšie dva diely: „i" a „j" z tzv. neknihovaných parciel označených ako č. 956 a 904, t. j. parciel, ktoré tvorili tzv. verejný majetok a neboli vo vlastníctve nikoho, teda ani oprávnených osôb ani ich právnych predchodcov. Tieto diely sú na priložených mapách označené mriežkovane. Hoci presné odchýlky môže určiť až znalec, už vizuálnym porovnaním tohto geometrického plánu s geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Q. č. 11/99, ktorý je podkladom rozhodnutia pozemkového úradu (jeho grafická časť je pripojená k tomuto odvolaniu ako príloha č. 5), je podľa navrhovateľa zrejmé, že najmä v južnej časti ňou navrhnutá parcela zjavne zahŕňa aj časti, ktoré zodpovedajú vyššie opísaným dielom „i" a „j". Tieto časti sú naznačené v priloženej grafickej časti čiarkované. Z týchto dôvodov je rozhodnutie pozemkového úradu nepreskúmateľné, na čo mal prihliadať i súd (§ 250j ods. 3 O.s.p.), a ak tak neurobil, je nepreskúmateľným aj napadnutý rozsudok (§ 205 ods. 2 písm. aj O. s. p.).
Vo vzťahu k nerešpektovanie právneho názoru súdu navrhovateľ konštatoval, že už v predchádzajúcich zrušujúcich rozsudkoch z 26. augusta 2002, č.k. 2S 17/02-56, i z 20. mája 2005, č.k. 5Sp 33/04-22, súd vytkol správnemu orgánu, že z výroku jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako rozhodol o celej uplatnenej veci. Oprávnené osoby si totiž podľa súdov uplatnili nárok k parcele č. 1448/2 o výmere 1,1625 ha. Správny orgán vo výroku vrátil vlastníctvo k parcele CKN č. 1022/39 o celkovej výmere 9.361 m2. Z výroku rozhodnutia naďalej nie je zrejmé, ako bolo rozhodnuté o zvyšnej časti uplatnenej výmery (2264 m2), t.j. uvedená vada nebola napriek jednoznačnému príkazu ustanovenému v § 250r O.s.p. odstránená. Podobne nebola odstránená ani vada týkajúca sa nedostatočného vysporiadania s námietkami navrhovateľa ohľadom nemožnosti vydať ani časť predmetného pozemku (podľa § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.), keď v celom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je tejto otázke venovaná ani jedna súvislá veta. Obidva tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, na ktorú mal súd prihliadať z úradnej povinnosti (§ 250j ods. 3 O. s. p.); ak tak neurobil, je jeho rozsudok nepreskúmateľný (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
Oprávnené osoby zastúpené právnym zástupcom sa k opravnému prostriedku vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 24.09.2009 a uviedli, že ak navrhovateľ namieta samotné uplatnenie nároku oprávnenou osobou, s touto námietkou sa vyrovnal Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 06.11.2001 pod sp. zn.: 2S 17/02 na stranách 6 a 7 a poukazuje na dôvody tam uvedené, s ktorými sa stotožňuje a poukazuje na to, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí správne uvádza, že oprávnené osoby si svoj nárok na vydanie veci uplatnili prostredníctvom spoločného zástupcu P. P. podľa § 37 ods. 2 zákona č. 220/1991 Zb., ktorý bol účinný 12.07.1991, teda pred uplatnením nároku. Vzhľadom na uvedené a dôvody rozsudku Krajského súdu v Prešove v rozsudku citovanom vyššie považujú túto námietku navrhovateľa za vyvrátenú. V súvislosti s námietkou postavenia navrhovateľa ako povinnej osoby poukázali na to, že zákon č. 229/1991 Zb. v § 21b ods. 1 upravuje, že ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou podľa § 5 a § 16 ods. 2, rozhodne príslušný pozemkový úrad. Odsek 3 tohto ustanovenia upravuje, že rozhodnutia podľa ods. 1 a 2 vydané v správnom konaní nepodliehajú preskúmaniu súdom. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie pozemkového úradu, kto je povinnou osobou, preto by sa súd nemal touto námietkou navrhovateľa vôbec zaoberať a za povinnú osobu považovať osobu určenú pozemkovým úradom, teda navrhovateľa.
V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 11 zákona č. 229/1991 Zb. argumentoval tým, že toto ustanovenie priamo počíta v možnosťou vydania časti pozemku, pri ktorej neexistujú prekážky vydania podľa tohto ustanovenia a uvedené dedukujú z úvodnej vety, kde zákon rozlišuje medzi pozemkom a jeho časťou, čo je potrebné vykladať tak, že pokiaľ časť pozemku, ku ktorému bol uplatnený nárok na vydanie, spĺňa podmienky vydania a nebránia tomu prekážky podľa § 11 citovaného zákona, tak možno vydať i časť pozemku. Navrhovateľ v opravnom prostriedku neuvádza skutkové ani právne dôvody, ktoré konkrétne prekážky by mali brániť vydaniu nehnuteľností, resp. ich časti, preto podľa ich názoru vo vzťahu k prekážkam vydania podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb. neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie nezákonné.
V súvislosti s námietkou nezákonnosti rozhodnutia vo vzťahu k oprávneným osobám považuje tvrdenie navrhovateľa v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože správny orgán v odôvodnení podrobne popísal, ako určil jednotlivé oprávnené osoby a čím tieto osvedčili svoj nárok a veľkosť podielov (matričnými dokladmi a dedičskými rozhodnutiami). Podľa názoru oprávnených osôb je napadnuté rozhodnutie spolu s obsahom spisu bežným postupom riadne preskúmateľné. Ak navrhovateľ tvrdí, že správny orgán porušil ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní tým, že v napadnutom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, je podľa názoru v rozpore s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, v ktorých je podrobne opísané, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, ako ich správny orgán právne posúdil a aké dôkazy vykonal v konaní, ako aj ako tieto dôkazy vyhodnotil. Táto námietka navrhovateľa je všeobecnou citáciou zákona, pričom neuvádza, v ktorej časti rozhodnutia má byť rozhodnutie vydané v rozpore s citovanými zásadami § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tvrdenie je nekonkrétne, pretože neuvádza konkrétne nedostatky napadnutého rozhodnutia a podľa ich názoru je toto tvrdenie navrhovateľa v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia.
Právny zástupca oprávnených osôb vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že námietky navrhovateľa k uplatneniu návrhu v určenej lehote poukazuje na to, že tvrdenia a argumenty uvedené v odvolaní nie sú súčasťou opravného prostriedku zo dňa 31.03.2006 a ide o nové dôvody, ktoré s poukazom na § 250l ods. 2 a § 250j ods. 1 nemôžu byť predmetom preskúmania, pretože súd môže preskúmať rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, resp. v opravnom prostriedku. V súvislosti s nesprávnosťou geometrického plánu uviedli, že tvrdenia a argumenty uvedené v odvolaní nie sú súčasťou opravného prostriedku. Ide o nové dôvody s argumentáciou ako vo vzťahu k námietke vyššie. Rovnaký názor je prezentovaný aj vo vzťahu k nevykonateľnosti rozhodnutia a naviac túto situáciu vytvoril protiprávnym konaním sám navrhovateľ, ktorý predával predmetné pozemky tretím osobám, hoci bol na tieto pozemky uplatnený reštitučný nárok, teda neplatne, pričom o neplatnosti týchto prevodov sa vedú samostatné konania, po skončení ktorých bude geometrický plán 11/99 opäť slúžiť ako podklad na zápis v katastri nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke vydania časti pozemkov, ktoré oprávneným osobám nikdy nepatrili, uviedli, že tvrdenia a argumenty uvedené v odvolaní nie sú súčasťou opravného prostriedku. Ide o nové dôvody a rovnaký záver sa vzťahu aj k námietke nerešpektovania právneho názoru súdu.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a zistil, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z predloženého administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že písomným podaním zo dňa 15.10.1991, ktoré bolo doručené Ministerstvu pôdohospodárstva a výživy SR, Pozemkový úrad Poprad dňa 22.10.1991 č.sp.: 183/91 bol uplatnený nárok na navrátenie lesa s textom (citácia): „Urbárske spoločenstvo V. týmto uplatňuje nárok na navrátenie lesa v katastrálnom území V. zapísanou na parcele EN 1448/2 - les o výmere 1,1625 ha a to v zmysle zákona č. 229/91 Zb. § 9 ods. 1. Členovia urbárskeho spoločenstva poukazujú na to, že právny úkon o odpredaní uvedeného lesa je neplatný v zmysle § 39 a nasl. Občianskeho zákonníka tým, že hospodársku zmluvu o prevode č. 35/75-2 podpísal nekompetentný orgán, t.j. MNV Mengusovce. Podotýkame, že v zmysle zákona SNR 2/58 Zb. boli odňaté užívacie práva lesov pôvodným urbárskym spoločenstvám, avšak vlastnícke práva boli zachované. Celé konanie ohľadne odpredania lesa bolo protiprávne. Na túto skutočnosť poukazujeme z dôvodu snahy o obchádzanie zákona 53/1966 Zb.. V zmysle § 452 a nasl. Občianskeho zákona došlo k neoprávnenému majetkovému prospechu. Na základe toho žiadame, aby predmetný les na kat. území V. na parcele EN č. 1448/2 - les o výmere 1,1625 ha bol v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. § 6 písm. p/ vydaný pôvodným vlastníkom, t.j. Urbárskemu spoločenstvu V..“ Toto podanie je za urbárske spoločenstvo V. podpísaný P. P., pričom v spise je pripojená aj zápisnica z ustanovujúcej schôdze Urbárskeho spoločenstva V., Urbárskeho spoločenstva L. a spol. V. zo dňa 20.11.1990, z ktorej vyplýva, že do predstavenstva boli navrhnutí a zvolení P. P., X. X., P. J.. XX T. X. L..
Z obsahu výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 149, kat. územie V. vyplýva, že pod rad. č. 7 bolo zapísané parcelné číslo 705/1 - lúka Úložisko, pôvodne vo výmere 34680 m2, pod rad. č. 3 parc. č. 678/a/1 - les Kamen s výmerou 170821 m2 pod B1 ako vlastnícke právo býv. Urbárskej obci V. v celku podľa zápisnice o skutočnej držbe spísanej okresným súdom na Obecnom úrade v V. dňa 31.05.1939 č.j.: NC1 425/39, č. denníka 847, odpísané zo zápisnice č. 11 tejto knihy a následne uvedené pozemnoknižné parcely boli zapísané do vložky č. 189, kat. územie V. dňa 11.06.1963, č.d. 785 podľa právoplatného rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru pôdohospodárstva v Poprade zo dňa 05.05.1963 č. Pôd. 8/63-Jk a zo 06.05.1963 čís. Pôd. 35-56/1963-Jk sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát v správe Tatranského národného parku v K. E. v celosti.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníctva k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku rozsah pôsobnosti zákona v § 1 ods. 1 upravuje tak, že zákon sa vzťahuje na a/ pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,... .
Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona - oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,
c/ deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e/ súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona - povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou
a/ podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 01. októbri 1990,
b/ cudzích štátov.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:
a/ právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania,
b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.
Podľa § 5 ods. 3 - povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva štátu. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku namieta, že oprávnené osoby - fyzické osoby si nárok neuplatnili v prekluzívnej lehote upravenej v ustanovení § 13 ods. 1 zákona, podľa ktorého právo na nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a/ začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 - nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Podľa ods. 3 - rozhodnutie okresného úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad (v minulosti obvodný pozemkový úrad).
Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že oprávnené osoby si nárok neuplatnili v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote s poukazom na vyššie citované podanie zo dňa 15.10.1991. Rovnako sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že takto ani urobiť nemohli. Je notoricky známe, že po roku 1989 začali vznikať spoločenstvá na historickom základe bývalých urbariátov a je nepodstatné, či to boli združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Nárok uplatnený bol. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 346/00-50 z 27.4.2010, ktorý jednoznačne uviedol, že pri uplatňovaní reštitučných nárokov je treba pristupovať bez zbytočných formalistických a byrokratických prístupov, aby spáchaním jednej krivdy nedochádzalo k ďalším krivdám. Je nesporné, že v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. správny orgán má postavenie orgánu verejnej správy definovaný v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v § 1 ods.1 upravuje tak, že sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Že je rozhodovanie o reštitučnom nároku rozhodovaním v oblasti verejnej správy je nepochybné a nesporné.
V súvislosti s predkladaním plnomocenstva súd poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia a podľa ods. 3 tohto ustanovenia - splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. V predmetnej veci podľa názoru súdu prichádza do úvahy aplikácia § 17 ods. 3, pretože člen predstavenstva konal v záujme členov Združenia bývalých urbarialistov obce V., a teda správny orgán nepochybil, ak nevyžadoval osobitne plnomocenstvo od všetkých fyzických osôb ako oprávnených osôb na udelenie plnomocenstva tomuto zástupcovi.
Ak navrhovateľ namieta, že reštitučný nárok oprávnených osôb nebol uplatnený u povinnej osoby vzhľadom na vznik obchodnej spoločnosti Tatranský Permon, a.s., po účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., a preto nemôže byť povinnou osobou, súd poukazuje na to, že s neuplatnením reštitučného nároku u povinnej osoby zákon č. 229/1991 Zb. nespája žiadnu sankciu, resp. preklúziu nároku a v prípade, ak reštitučný nárok u povinnej osoby uplatnený nebol, treba vychádzať zo skutočnosti, že k uzavretiu dohody nedošlo a o uplatnenom reštitučnom nároku rozhoduje správny orgán.
Za dôvodné však považuje súd námietky navrhovateľa vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu vzťahujúceho sa k určeniu, kto je povinnou osobou k dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.. Ak oprávnené osoby namietajú, že táto námietka nezákonnosti nebola uplatnená v pôvodnom opravnom prostriedku, je treba poukázať na to, že ide o procesné pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na ktoré súd prihliada ex offo aplikujúc ustanovenie § 250i ods. 3 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okruh účastníkov konania je daný zákonom č. 229/1991 Zb. určením, že nimi sú iba oprávnená osoba a povinná osoba a aplikácia ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku v predmetnej veci do úvahy podľa názoru súdu neprichádza vzhľadom aj na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.. Ak oprávnené osoby tvrdia, že o povinnej osobe rozhodol správny orgán citujúc ustanovenia § 21b ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., súd poukazuje na to, že s týmto názorom sa nestotožňuje. Ustanovenie § 21b ods. 3 predmetného zákona upravuje, že rozhodnutie podľa odseku 1 vydané v správnom konaní nepodlieha preskúmaniu súdom, čo však neznamená, že nemá byť vydané ako čiastkové rozhodnutie v rámci celého reštitučného konania a z odôvodnenia rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade nevyplýva, žeby túto otázku posudzoval samostatne a postavenie navrhovateľa ako povinnej osoby naviac nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil.
Dôvodná je aj námietka navrhovateľa vo vzťahu k nedostatočne zistenému okruhu oprávnených osôb, pretože z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť, na základe akých listinných dôkazov tento správny orgán určil okruh oprávnených fyzických osôb tak, ako sú uvedené v prílohe č. 1 napadnutého rozhodnutia. Dôvodná je aj námietka navrhovateľa vo vzťahu k tej skutočnosti, že v zozname oprávnených osôb je uvedená aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania a aj Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani tzv. oprava realizovaná ako oprava chyby písania, v počtoch v rozhodnutí č. 64/535/06-Nj a č. 1499/535/06- Nj listom zo dňa 03.08.2006 č. 2012/535/06, v ktorom správny orgán Obvodný pozemkový úrad v Poprade uviedol, že (citácia): „V priebehu riešenia reštitučných nárokov v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v rozhodnutiach č. 64/535/06-Nj a č. 1499/535/06-Nj, ktorými bolo priznané vlastnícke právo oprávneným osobám, spoluvlastníci a majitelia podielov Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. došlo k nesprávnemu napísaniu vlastníckeho podielu SR - Slovenský pozemkový fond Bratislava a to 77004/1324920 (správne 207576/1321920). Ostatné údaje v rozhodnutí ostávajú nezmenené. Správny orgán chyby v písaní a v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení v zmysle § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. opraví kedykoľvek a upovedomí o tom účastníkov konania.“
Za dôvodnú považuje aj námietku navrhovateľa vo vzťahu k vyhotovenému geometrickému plánu na oddelenie parcely č. 1022/39, č. 11/99 vyhotoveného dňa 07.04.1999 Ing. M. Q. s úradným overením podľa § 9 zákona NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii dňa 11.05.1999 vzhľadom na realizáciu ROEP v k.ú. V., ale aj na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že napadnuté rozhodnutie, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť, bolo vrátené správnemu orgánu listami zo dňa 22.06.2006 č. Z-1171/2006 s tým, že záznamovú listinu v katastri nehnuteľností nie je možné zapísať z dôvodu, že stav v priloženom geometrickom pláne nezodpovedá stavu v KN a taktiež súčet podielov oprávnených osôb nie je uzavretý na celok, t.j. 100% a ďalší list Správy katastra Poprad zo dňa 11.10.2006 č. Z-2423/2006 s tým, že citovanú záznamovú listinu v katastri nehnuteľností nie je možné zapísať z dôvodu, že Pozemkové spoločenstvo k.ú. V. je zapísaná na základe rozhodnutia o schválení dohody o vydaní nehnuteľností č. 1499/535/06 zo dňa 30.06.2006.
Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že nemožno vydať časti nehnuteľností, pretože pre vydanie nehnuteľností alebo rozsah vydania nehnuteľností je jednoznačne tak, ako uvádzajú oprávnené osoby vo svojich podaniach. § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. upravuje, že pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že písm. d/ pozemok bol po prechode alebo vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu a lesnému využitiu pozemku, a ak má byť aplikované ustanovenie § 11 písm. e/ zákona, podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, existencia záhradkovej alebo chatovej osady musí byť jednoznačne preukázaná a musí ísť o legálnu záhradkovú alebo chatovú osadu. Jednoznačným kritériom je, že pozemok alebo časť možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu a lesnému využitiu pozemku. Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že predmet konania nie je zastavaný, a že ide o les.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade zrušil a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca v ďalšom konaní je povinný vykonať dokazovanie na zistenie povinnej osoby ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., prípadne aj s aplikáciou ustanovenia § 27b ods. 1 tohto zákona vydaním samostatného rozhodnutia v rámci celého reštitučného konania. Je povinný vyzvať právneho zástupcu oprávnených osôb na predloženie listinných dôkazov vo vzťahu ku konkrétnej identifikácii oprávnených osôb, pretože reštitučný nárok môže uplatniť iba člen bývalých urbárnikov obce V., resp. iná oprávnená osoba tak, ako ju definuje zákon č. 229/1991 Zb. v ustanovení § 4 ods. 1, 2 a to predložením hodnoverného zoznamu členov bývalého urbariátu obce V., resp. iných oprávnených osôb podľa zákona s predložením príslušných matričných dokladov, ktoré napriek tomu, že správny orgán tvrdí, že na základe nich rozhodoval, v spise pripojené nie sú. Dostatočne zistený skutkový musí byť zistený aj vo vzťahu k identifikácii nehnuteľností, ktorá je predmetom reštitúcie, stav ku dňu účinnosti zákona, avšak pokiaľ takto identifikované nehnuteľnosti nebudú korešpondovať so súčasným stavom v katastri nehnuteľností, rozhodnutie okresného úradu nebude spôsobilé na zápis v katastri nehnuteľností. Na tieto skutočnosti musí správny orgán prihliadať a má rozhodnúť o celom predmete konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal náhradu trov konania tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 923,27 EUR pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané podľa § 11 ods. 1 a 4, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33,-- EUR.
Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s.r.o. vo výške 112,48 EUR podľa nasledovného vyčíslenia:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 01.02.2006 vo výške 41,82 Eur + režijný paušál vo výške 5,44 EUR + 19 % DPH vo výške 8,98 EUR,
2. písomné podanie na súd- opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 15.02.2006 vo výške 41,82 EUR + režijný paušál vo výške 5,44 EUR + 19 % DPH vo výške 8,98 EUR.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za oneskorene podané odvolanie zo dňa 14.12.2009 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/6/2006-90 zo dňa 29.10.2009 a za neprípustné dovolanie zo dňa 18.05.2010 proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/138/2009 zo dňa 08.04.2010. Tieto úkony považoval súd za neúčelné.
Súd ďalej priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia advokátom Mgr. Tomášom Čermákom vo výške 777,79 EUR podľa nasledovného vyčíslenia:
1. písomné podanie na súd- odvolanie zo dňa 18.04.2013 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/4/2006-90 zo dňa 29.10.2009 vo výške 130,16 EUR + režijný paušál vo výške 7,81 EUR + 20 % DPH vo výške 27,6 EUR,
2. účasť na pojednávaní dňa 03.12.2013 vo výške 130,16 EUR + režijný paušál vo výške 7,81 EUR + 20 % DPH vo výške 27,6 EUR,
3. náhrada cestovného B.- X. a späť vo výške 59,98 EUR + 20 % DPH vo výške 11,99 EUR,
4. náhrada za stratu času za 24 začatých polhodín vo výške 312,24 EUR + 20 % DPH vo výške 62,44 EUR.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za vyjadrenie zo dňa 25.11.2013, na ktoré navrhovateľ nebol súdom vyzvaný, a preto tento úkon súd nepovažoval za potrebný na účelné uplatňovanie jeho práva.
Súd priznal navrhovateľovi aj náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33,-- EUR, napriek tomu, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 66,-- EUR, pretože súd nesprávne postupoval, keď zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,-- EUR. Preplatok poplatku bude navrhovateľovi vrátený samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).