Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-123-2008.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/123/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: I. F. O., D.. XX.XX.XXXX, N. XX C. F., J., U. D. XX L., S. N. proti odporcom: 1. S. A., D.. XX.XX.XXXX, N. Ľ.. Š. Č.. XXX/XXX, S. G., občan SR, 2. O. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. A. Č.. XXXX, H., občianka SR, právne zastúpená: LEGALIS s.r.o., so sídlom Záhradnícka č. 54, Bratislava, IČO: 47 234 458, 3. H.É. A., N. Ľ.. Š. Č.. XXX/XXX, S. G., občianka SR, o návrhu na zaplatenie 1.276,97 eur ( pôvodne 38.470 Sk), takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh proti odporcovi v 1. rade.
Súd zamieta návrh proti odporkyni v 2. rade.
Súd zamieta návrh proti odporkyni v 3. rade.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu iných trov konania v sume 60 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
Súd odporkyni v 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.
O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na Okresný súd Trnava 25.11.1998, doplnený 09.02.2000, domáhala uložiť povinnosť odporcovi v 1. rade zaplatiť jej 38.470 Sk. Návrh odôvodnila tým, že S. A. V. O. Y. odovzdala 50.000 Sk na vyplatenie pohrebných nákladov jej nebohého druha I. A.. Odporca v 1. rade jej peniaze nevrátil považujúc ich za dedičstvo po nebohom. Pôvodne bol nebohý pochovaný, ale v zmysle jeho poslednej vôle bolo následne jeho telo exumované a spopolnené, s čím boli spojené náklady 5.775 Sk. Navrhovateľka mala preukázané, že náklady na truhlu a pohrebnú hostinu boli v sume 8.761,20 Sk, ale akceptovala ich v zmysle jej vyjadrenia po sumu 11.530 Sk. Nakoľko jej nebolo preukázané použitie zvyšku peňazí z sumy 50.000 Sk, žaluje sumu 38.470 Sk.
Okresný súd v Trnave pôvodne vyhovel návrhu platobným rozkazom č.k. 5Ro/1957/98 z 5.1.1999, proti ktorému podal odporca v 1. rade riadne a včas odpor a preto bol už samotným odporom predmetný platobný rozkaz zrušený. Odporca v 1. rade poprel prevzatie sumy 50.000 Sk od navrhovateľky i to, že by jej prevzatie peňazí podpisoval. Poprel, že by na doklade predloženom navrhovateľkou so sumou 50.000 Sk bol jeho podpis. Podľa jeho vyjadrenia na pohreb I. A. bola použitá suma 25.000 Sk, ktorá bola
výlučným vlastníctvom nebohého. Jemu ale predmetná suma odovzdaná nebola. Žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný.
V rámci reorganizácie súdnictva boa vec od 1.1.2008 pridelená na Okresný súd Piešťany.
Navrhovateľka na podanom návrhu trvala i vo svojom vyjadrení doručenom súdu 22.5.2012, zároveň oznámila súdu svoju aktuálnu adresu: XX C. F., U., D. XX L.. Dňa 25.01.2013 doručila navrhovateľka súdu e mailom (čl.189) z adresy: I..Y. ospravedlnenie z pojednávania 31.1.2013 a opätovne súdu potvrdila tú istú adresu, na ktorej býva. Zároveň požiadala o posielanie dokumentov v anglickom jazyku, lebo jej slovenčina nie je veľmi dobrá.
Súd akceptoval žiadosť navrhovateľky zasielať jej listiny v anglickom jazyku. Berúc ohľad na rovnosť strán, spolu s termínom pojednávania jej zaslal do anglického jazyka preloženú zápisnicu z 31.01.2013. Súčasťou obsahu tejto zápisnice bolo právne posúdenie súdu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., teda ako sa súdu javí doposiaľ vec vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie. Listiny s termínom pojednávania boli navrhovateľke doručované e mailom (číslo listu 201, 214 spisu) a samozrejme aj poštou. Zásielka posielaná poštou sa súdu vrátila späť, preto jej súd preloženú zápisnicu i s novým termínom pojednávania 03. decembra 2013 doručoval prostredníctvom dožiadaného súdu vo Veľkej Británii. Žiadosť na doručenie bola na dožiadaný súd doručená dňa 22.8.2013 a následne doručil tunajšiemu súdu 27.9.2013 oznámenie, že zásielka bola odporkyni doručená (číslo listu 236 v spise).
Navrhovateľka sa na pojednávanie dňa 03.12.2013 nedostavila, neospravedlnila ani nežiadala odročiť termín pojednávania. Preto aj súd konal v jej neprítomnosti v zmysle §101 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov, pripojeným spisom OS Trnava sp. zn. 20D/673/2008, uznesením OS v Trnave č.k. 10D 404/ 98 z 28.10.1998, osvedčením o dedičstve č. k. 10D 404/98 z 22.12.1998, kópiou papiera s poznámkami o rozpísaných nákladoch a sumou 50.000 Sk, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
OS v Trnave uznesením č. k. 10D 404/ 98 z 28.10.1998 vyhlásil za platný závet nebohého I. A. a jeho jedinou dedičkou sa stala navrhovateľka. Osvedčením o dedičstve č. k. 10D 404/98 z 22.12.1998 bolo konštatované, že jedinou dedičkou po bezdetnom poručiteľovi I. A. je navrhovateľka, ktorá dedičstvo prijala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.1.1999. Navrhovateľka doložila (čl.3) v kópii obálku, na ktorej je napísaná suma 50.000 Sk, dátum prevzatia 23.01.1998 a mená, priezviská odporcov v 1. a 2. rade. Obe mená sú písané rovnakým písmom. Súd tu uvádzané konkrétne sumy a položky, na čo mali byť peniaze použité.
Navrhovateľka v zastúpení JUDr. Alexandrom Sýkorom doručila súdu dňa 09.02.2000 opravu pôvodného návrhu. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že plná moc pre JUDr. Sýkoru je z 17.3.1999. JUDr. Sýkora doručil súdu 05.03.2004 vypovedanie plnomocenstva.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní 27.1.2006 uviedla, že v zmysle tvrdenia jej mandantky preberali peniaze odporkyne v 2. a v 3. rade. Žiadala vykonať grafologický podpis na obálke. Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila súdu dňa 26.01.2006 návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na starne odporcu a to odporkyne v 2. a 3. rade z dôvodu, že podľa jej najnovších informácií od navrhovateľky na obálke sfalšovala podpis H. A. ( odporkyňa v 3. rade).
Okresný súd uznesením č.k. PN-4C 63/1999 z 23.3.2007 pripustil vstup do konania odporkyniam v 2. a 3. rade. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2012.
Odporca v 1. rade v rámci písomného vyjadrenia namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, lebo on žiadne peniaze od navrhovateľky neprevzal.
Odporkyňa v 2. rade v rámci svojho písomného vyjadrenia poprela, že by jej navrhovateľka odovzdala peniaze. Zároveň vzniesla námietku premlčania proti uplatnenému nároku. Žiadala návrh zamietnuť. Jej právna zástupkyňa poukázala na to, že navrhovateľka žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že by peniaze odovzdala priamo odporkyni v 2. rade. Poukázala na to, že navrhovateľka v priebehu celého súdneho konania stále dopĺňa okruh účastníkov na starne odporcu, čím už aj vznáša svetlo pochybnosti, či je jej návrh dôvodný. Dala súdu do pozornosti, že navrhovateľka v zastúpení JUDr. Sýkorom síce vo svojom podaní doručenom súdu 09.02.2000 uvádzala ako odporkyňu osobu O. Y., ale Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 4C/24/99-22 zo dňa 12.01.2000 ju vyzval na odstránenie vád podania a odôvodnenie, prečo sa domáha úhrady žalovanej sumy práve od odporcu (Viliama Porubského), keď uvádzala v návrhu, že odovzdala sumu odporcovi a O. Y.. Následne OS Trnava v rozsudku PN 4C/63/99-91 z 27.01.2006 zamietol návrh a zároveň konštatoval, že z listu JUDr. Sýkoru z 04.03.2004 zistil, že tento vypovedal plnomocenstvo navrhovateľke. Táto si následne zvolila právnu zástupkyňu JUDr. Janku Dudovú. Právna zástupkyňa odporkyne v 2 rade je toho názoru, že podanie pôvodne podané za JUDr. Sýkorom bolo podané neoprávnenou osobou, lebo v čase tohto podania ( podania z 08.02.2000 označené ako oprava návrhu na čísle listu 27 v spise) nemal JUDr. Sýkora už riadnu plnú moc od navrhovateľky.
Odporkyňa v 3. rade doručila súdu dňa 17.4.2007 námietku premlčania proti uplatnenému nároku.
V záverečnom vyjadrení odporca v 1. rade si uplatnil náhradu hotových nákladov na zaplatený súdny poplatok za odpor. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa odporkyne v 2. rade zotrvala na svojich vyjadreniach. Opätovne vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že odporkyňa v 2. rade sa stala účastníčkou konania až na základe rozhodnutia súdu z 23.03.2007, návrh na vstup do konania bol doručený súdu 26.01.2006 a samotný návrh vo veci samej bol na súd doručený dňa 25.11.1998. Uplatnila si trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.276,97 eur. Vzhľadom na odôvodnenie nároku si súd ustálil, že navrhovateľka sa domáha plnenia titulom bezdôvodného obohatenia.
Nakoľko odporca v 1. rade vzniesol námietku svojej pasívnej legitimácie, súd sa najprv musel ako s predbežnou otázkou vyporiadať s touto námietkou. S/d vychádzal z vykonaného dokazovania, z vyjadrení účastníkov i samotného vyjadrenia navrhovateľky prezentovaného jej právnou zástupkyňou, že peniaze preberali odporkyne v2. A 3. Rade. Už z tohto vyjadrenie súdu logicky vyplýva, že peniaze neprebral odporca v 1. Rade a preto dospel súd k záveru , že návrh voči odporcovi v 1. rade nie je
dôvodný. Na základe preukázanej neexistencie pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade súd návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol .
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal odporcovi v 1. rade v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu iných trov konania, lebo bol úspešný v konaní a to v uplatnenej sume 60 eur ( 1800Sk) z titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor.
Odporkyne v 2. a 3. rade vzniesli námietku premlčania, preto sa súd musel ďalej vyporiadať s predbežnou otázkou, či ich námietka premlčania je dôvodná. Až v prípade skonštatovania, že námietky premlčania sú nedôvodné, môže súd ďalej vyhodnocovať vykonané dokazovanie, zaoberať sa s ďalšími vyjadreniami účastníkov či skúmať pravosť podpisu znaleckým dokazovaním.
Súd vychádzal z toho, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (dvojročnú) a objektívnu (trojročnú). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Súd vychádzal z toho, že dvojročná premlčacia lehota môže plynúť len v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty a premlčanie pri bezdôvodnom obohatení môže skončiť najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej lehoty.
Pri začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby (trojročnej) súd vychádzal z toho, že na obálke s uvádzanou sumou 50.000 Sk ( číslo listu 3 spisu) je uvedený pri slovnom spojení „prevzal“ dátum 23.01.1998. Tento dátum si začiatok ustálil ako začiatok , kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba. Pri skúmaní začiatku plynutia subjektívnej (dvojročnej) premlčacej doby sa súd zaoberal tým, kedy sa navrhovateľka dozvedela, že na jej úkor malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Z návrhu navrhovateľka vyplýva, že po vydaní uznesenia Okresného súdu v Trnave č. k. 10D 404/98 z 28.10.1998, ktorým bol vyhlásený závet poručiteľa I. A. za platný, jej neboli peniaze vrátené. Peniaz jej neboli vrátené ani po upozorneniach z 3.11.1998, 5.11.1998 a 13.11.1998. Navrhovateľka v priebehu celého konania nepreukázala, že by odporcom zasielal výzvy na vrátenie finančných prostriedkov a ani súdu nepreukázala, že by ich na takýto úkon vyzývala, preto si súd ustálil za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby deň, kedy podala návrh na súd, t.j. 25.11.1998. Z týchto skutočností si súd ustálil, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva súdnou cestou uplynula dňa 25.11.2001 a objektívna premlčacia doba dňa 23.01.2001.
Súd ďalej vychádzal z teórie, že účastník sa stáva účastníkom konania, v deň, keď je takto označený navrhovateľom či v rámci návrhu ( označil ho ako odporcu) alebo v návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že právna zástupkyňa navrhovateľky doručila súdu návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu a to O. Y. (v konaní ako odporkyňa v 2. rade) a H. A. ( v konaní ako odporkyňa v 3. rade) až dňa 26.01.2006. Súd má za to, že až v tento deň sa stali účastníčkami konania. Ich vstup do konania bol pripustený uznesením č. k. PN-4C 63/1999 z 23.3.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2012. Nakoľko súd mal preukázané, že navrhovateľka nenavrhla vstup odporkýň v 2. A 3. Rade do konania v lehote do 23.01.2001 resp. v lehote do 25.11.2001, ale až 26.01.2006, súd vyhodnotil námietku premlčania u odporkyne v 2. a 3. rade za dôvodnú. Na základe týchto vyššie uvedených skutočností a odôvodnenia súd návrh aj v časti proti odporkyniam v 2. rade a 3. rade zamietol. Odporkyňa v 3. rade si žiadne trovy konania neuplatnila, preto jej súd ani žiadne nepriznal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporkyňa v 2.rade, taktiež úspešná v konaní, si uplatnila trovy konania a trovy právneho zastúpenia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní 03.12.2013. V zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozsudku si ich nevyčíslila, preto jej súd žiadne ani nepriznal v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná pred 1.1.2009 a všetky nároky vznikli a boli uplatnené v súdnom konaní v mene „slovenská koruna“, ponechal súd v časti odôvodnenia tohto rozsudku menu slovenská koruna podľa odôvodneného uplatnenia nárokov. Súd však vyhlásil rozsudok po 1.1.2009, teda v čase, keď menou Slovenskej republiky je „euro“, preto prepočítal prísudok zo slovenských korún na eurá a to vo všetkých prípadoch konverzným kurzom 30,1260 za jedno euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).