Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Csp-17-2023.pdf
PDF · 110.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 09 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. o zaplatenie 2.748,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.366,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 196,02 eur od 29.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 625,30 eur od 17.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 195,87 eur od 3.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.349 eur od 3.12.2020 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.748,66 Eur s prísl. do zaplatenia. Nárok uplatnil zo 4 zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzavretých so žalovaným: Zmluva č. 1 zo dňa 24.2.2020, ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 207 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 10,98 eur, Zmluva č. 2 zo dňa 24.2.2020 o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vo forme úverového rámca vo výške 5.000 eur, z ktorej žalovaný čerpal 671,71 eur (reálne bez poplatkov sumu 625,77 eur), pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 0,47 eur, Zmluva č. 3 zo dňa 24.2.2020, ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 215,30 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 19,43 eur a Zmluvu č. 4 zo dňa 10.3.2020, ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.394 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil 0 eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný úvery riadne nesplácal, žalobca ku dňu 28.9.2020, 16.10.2020, 2.10.2020, resp. k 2.12.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverov.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 20 a nasl. sa nachádza zmluva o spotrebiteľskom úvere tvorená z dvoch častí, na č. l. 31 sa nachádza zmluva o spotrebiteľskom úvere, na č. l. 40 sa nachádza štvrtá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na č. l. 54 sa nachádza vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného na výzvu súdu, na č. l. 68 sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neprítomnosti na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.2.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. l. 20 a nasl. spisu), ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 207 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 10,98 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že počet mesačných splátok bol 24, výška mesačnej splátky bola 10,98 eur s poistením, priama platba predajcovi bola vo výške 24 eur, splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 15. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 18,99 % ročne, PRMN 20,69 %, a celková čiastka k zaplateniu bola stanovená na 250,32 eur.
5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.2.2020 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (č. l. 20 a nasl. spisu), ktorou žalobca poskytol žalovanému výšku úverového rámca 5.000 Eur, z ktorej žalovaný čerpal 671,71 eur (reálne bez poplatkov sumu 625,77 eur), pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 0,47 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že výška mesačnej splátky je min. 5% dlžnej sumy, splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 10. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 27,48 % ročne, PRMN 39,26 %, a odplata 31,13 eur.
6. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.2.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. l. 31 a nasl. spisu), ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 215,30 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil len 19,43 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že počet mesačných splátok bol 13, výška mesačnej splátky bola 19,43 eur s poistením, priama platba predajcovi bola vo výške 24 eur, splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 15. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 18,99 % ročne, PRMN 20,69 %, a celková čiastka k zaplateniu bola stanovená na 239,85 eur.
7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.3.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. l. 40 a nasl. spisu), ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.394 Eur, pričom žalovaný z tejto zmluvy uhradil 0 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že počet mesačných splátok bol 36, výška mesačnej splátky bola 53,79 eur s poistením, priama platba predajcovi bola vo výške 155 eur, splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 15. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 18,99 % ročne, PRMN 20,73 %, a celková čiastka k zaplateniu bola stanovená na 1.839,24 eur.
8. Z potvrdenia o výberoch žalovaného vyplýva, že čerpal aj uhradil celkovo sumy špecifikované v bod4 až 7 tohto rozsudku, čo žalovaný nerozporoval.
9. Listom z 1.10.2020 oznámil žalobca žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo vzťahu k zmluve č. 1 ku dňu 28.9.2020 a dlžnou sumou 238,32 eur.
10. Listom zo dňa 19.10.2020 oznámil žalobca žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo vzťahu k zmluve č. 2 ku dňu 16.10.2020 a dlžnou sumou 715,41 eur.
11. Listom zo dňa 7.10.2020 oznámil žalobca žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo vzťahu k zmluve č. 3 ku dňu 2.10.2020 a dlžnou sumou 239,41 eur.
12. Listom zo dňa 2.12.2020 oznámil žalobca žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo vzťahu k zmluve č. 4 ku dňu 2.12.2020 a dlžnou sumou 1.555,52 eur.
13. Písomným podaním z 21.3.2023 žalobca na výzvu súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že schopnosť klienta splácať úver bola posudzovaná samostatne, vyhodnocovaná individuálne na základe údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom.
14. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
15. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1,2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
20. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
22. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluvách spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Už len táto skutočnosť spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov.
23. V prvej zmluve o spotrebiteľskom úvere si právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli úrok vo výške 18,99 %, v druhej zmluve úrok 27,48 %, v tretej zmluve úrok vo výške 18,99 % a v štvrtej zmluve úrok 18,99 %. Súd je toho názoru, že tieto dohodnuté úroky sú v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2020 na úrovni 4,06 % od 1 roka do 5 rokov, v mesiaci marec 2020 na úrovni 3,02 % (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank" https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/ urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank). Dohodnutá výška úrokov 18,99 %, resp. 27,48 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viacnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február, resp. marec 2020. Dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 18,99 %, resp. 27,48 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný.
24. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
26. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.
27. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
28. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - E. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
29. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný.
30. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
31. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.
32. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Čo sa týka zamietavého výroku (II. výrok tohto rozsudku), súd prvej inštancie konštatuje, že konanie žalobcu spočívajúce v nenáležitom skúmaní bonity klienta je možné posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z podkladov predložených samotným žalobcom vo vzťahu k bonite žalovaného skúmanej žalobcom, okrem popisu úveru vyplýva, že žalobca len laxne pristúpil k skúmaniu bonity najmä so spoľahnutím sa na automatizovaný systém, čo napokon aj sám uviedol.
35. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
36. Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..
37. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
38. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Napokon sám žalobca v odpovedi na výzvu súdu potvrdil, že schopnosť klienta splácať úver bola posudzovaná samostatne, vyhodnocovaná individuálne na základe údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom, čo samo osebe muselo viesť k tomu, aby súd prvej inštancie preto takéto formulárové, ba priam ľahkovážne, skúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu aj kvôli nedostatočnému skúmaniu bonity v prevyšujúcej časti zamietol.
39. Žalovaný by teda žalobcovi mal vrátiť len sumu poskytnutých úverov a keďže reálne čerpaných bolo z prvej zmluvy 207 eur a zaplatených 10,98 eur (rozdiel je 196,02 eur), z druhej zmluvy bolo reálne čerpaných 625,77 eur a zaplatených 0,47 eur (rozdiel je 625,30 eur), z tretej zmluvy bolo čerpaných 215,30 eur a zaplatených 19,43 eur (rozdiel je 195,87 eur) a zo štvrtej zmluvy bolo čerpaných 1.349 eur a zaplatených 0 eur, súd rozhodol tak, že dlh žalovaného zo všetkých zmlúv celkovo predstavuje 2.366,19 eur v úhrne, ktorú sumu žalovaného súd zaviazal uhradiť žalobcovi a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako nedôvodnú.
40. Žalobcovi z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
41. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňom 28.9.2020, 16.10.2020, 2.10.2020 a 2.12.2020, a preto súd zaviazal žalovaného v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle dispozičnej zásady vo výške 5 % ročne zo sumy 196,02 eur od 29.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 625,30 eur od 17.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 195,87 eur od 3.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.349 eur od 3.12.2020 do zaplatenia.
45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 86 % vo vzťahu k žalovanému, žalovaný mal úspech v rozsahu 14 %, preto súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.