Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-245-2013.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4C/245/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., M. XXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Richard Piliar, advokát so sídlom AK Brezno, Školská 4 proti odporcovi Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - D. S., A. XXXX/XX, prechodne bytom B. XX, W., štátny občan SR, o zaplatenie 2 010,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 010,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 010,- Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 120,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 396,40 Eur, pričom trovy právneho zastúpenia je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa na účet č.: XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v B. B., a. s., pobočka A., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.02.2013 sa navrhovateľ domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 2 010,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 010,- Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania.
Navrhovateľ v návrhu v podstate uviedol, že odporcovi požičal na základe ústnej zmluvy o pôžičke dňa 27.09.2012 sumu 320,- Eur a dňa 18.10.2012 sumu 1 690,- Eur. Túto pôžičku odporca v dohodnutej dobe nevrátil. Následne odporca spísal uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Obč. zákonníka zo dňa 06.12.2012. V uznaní dlhu sa odporca zaviazal požičanú sumu v celkovej výške 2 010,- Eur vrátiť najneskôr do júna 2016. V uznaní dlhu sa odporca tiež zaviazal požičanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných do konca príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom september 2012 až do úplného zaplatenia. V prípade, že odporca niektorú zo splátok nezaplatí riadne a včas, stane sa splatným celý dlh.
Navrhovateľ uviedol, že ku dňu podania návrhu na súd mu zo strany odporcu nebola zaplatená ani jedna splátka, a to ani napriek telefonickým výzvam na zaplatenie celého dlhu, na ktoré odporca žiadnym spôsobom nereagoval.
Navrhovateľ poukázal na ust. § 657 Obč. zákonníka, § 517 ods. 1 Obč. zákonníka a § 517 ods. 2 Obč. zákonníka. Súčasne poukázal aj na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Dôvodil, že na základe vyššie uvedených skutočností vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona, vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť mu popri žalovanej istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 2 010,- Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia, pretože prvú splátku mal odporca zaplatiť najneskôr do 30.12.2012, pričom jej zaplatením sa odporca dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu, ktorý sa stal splatným.
Taktiež uviedol, že odporca je povinný zaplatiť mu náhradu trov súdneho konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 120,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia.
Navrhovateľ pripojil k návrhu uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka zo dňa 06.12.2012.
Na základe výzvy súdu zaplatil navrhovateľ dňa 04.06.2013 súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 120,50 Eur.
Tunajší súd vydal v predmetnej veci dňa 10.06.2013 pod č.k. 1Ro 113/2013 - 10 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor. V ňom v podstate uviedol, že dňa 15.10.2012 o 18.00 hodine navštívil navrhovateľa za účelom dohodnutia riešenia dražby jeho matky, nakoľko v byte s matkou býva aj navrhovateľ. Jedná sa o byt na M. č. XXX/XX v kat. území M., ktorý bol založený pre spoločnosť Stavebná sporiteľňa, a.s. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa s matku dostal do „zadlženia“, spoločnosť Stavebná sporiteľňa si vymáhala svoj dlh prostredníctvom dražobnej spoločnosti Licitor Group so sídlom Žilina, Tajovského 5, pričom on ponúkol riešenie, že obvolá niekoľko investorov, či by bolo možné požičať sumu 7 000,- Eur na vyplatenie dlhu. Po niekoľkých telefonátoch sa mu aj ozval jeden z investorov a prisľúbil, že mu túto sumu požičia. On mal teda za úlohu poslať mu iniciály p. W. na vyhotovenie zmluvy. Následne na druhý deň mu boli zmluvy zaslané. Tieto zmluvy dal navrhovateľovi preštudovať a v prípade, že ak budú v poriadku, povedal mu, aby ich jeho matka podpísala. Matka navrhovateľa tak na znak súhlasu aj urobila. Následne on zobral zmluvy od navrhovateľa a tento si prebral sumu 7 000,- Eur s tým, že mu po vzájomnej dohode vráti sumu 10 000,- Eur. Sumu prebral osobne aj s dokladmi, pričom uviedol, že nevie prečo pri preberaní peňazí nebola matka navrhovateľa prítomná. Nemal totiž plnú moc. On sa s navrhovateľom dohodol ústne, že za vybavenie pôžičky dostane províziu, s čím súhlasil a dal mu ráno podpísať zmluvu o pôžičke, ktorú podpísal iba s tým, aby bol krytý. Províziu od navrhovateľa dostal vo výške 500,- Eur. Následne dňa 18.10.2012 vycestoval do Žiliny zaplatiť dlh, ktorý predstavoval sumu 3 309,32 Eur, pričom tieto prostriedky prebral od V. W., ktorý mu dal aj 50,- Eur na benzín. Celý dlh vyplatil osobne, o čom má aj doklad. Necíti preto, že by mal navrhovateľovi niečo vrátiť.
K predmetnému vyjadreniu priložil potvrdenie firmy Licitor Group, a.s. so sídlom Žilina, Tajovského 5, IČO: 36421561 zo dňa 18.10.2012 - príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu 3 309,32 Eur.
Navrhovateľ sa k skutočnostiam uvedeným v odpore vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.07.2013, v ktorom v podstate uviedol, že odporca v odpore uvádza skutočnosti, ktoré nemajú žiadny relevantný právny alebo skutkový súvis s uznaním dlhu zo zmluvy o pôžičke a s povinnosťou odporcu požičané peniaze v zmysle uzavretých zmlúv navrhovateľovi vrátiť. Poukázal na to, že v odpore odporca pokiaľ ide o samotný dlh zo zmluvy o pôžičke uvádza iba to, že podpísal zmluvu o pôžičke navrhovateľovi preto, aby bol tento krytý pre vyplatenie provízie, ktorú mal dostať odporca za vybavenie pôžičky, pričom na tomto sa mali dohodnúť ústne. Uviedol, že sa necíti byť zaviazaný navrhovateľovi niečo vrátiť. Navrhovateľ uviedol, že medzi ním a odporcom nedošlo k podpisu žiadnej zmluvy o pôžičke. Zároveň nie je celkom jasné, ako by mal byť navrhovateľ krytý pre vyplatenie provízie podpísaním zmluvy o pôžičke. Zo strany odporcu ide teda o nezrozumiteľné a podľa názoru navrhovateľa aj účelové tvrdenia.
Dôvodil, že faktom je, že navrhovateľ na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.09.2012 a 18.10.2012 odovzdal odporcovi v hotovosti celkovú sumu vo výške 2 010,- Eur. Vzhľadom na to, že medzi nimi neboli zmluvy uzavreté v písomnej forme, požiadal navrhovateľ odporcu o písomné uznanie dlhu. Odporca svoj dlh písomne uznal dňa 06.12.2012, pričom z neho nesplatil ani časť. Vzhľadom na to, že odporca si svoje povinnosti neplnil dobrovoľne, navrhovateľ nemal inú možnosť ako obrátiť sa so svojim návrhom na súd. Navrhovateľ preto trval na podanom návrhu v plnom rozsahu.
Na pojednávaní dňa 02.12.2013 bol prítomný navrhovateľ, jeho právny zástupca, ako aj odporca.
Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu aj pri výsluchu na pojednávaní. Odporca s návrhom nesúhlasil. Poprel, že by si od navrhovateľa požičal sumu 2 010,- Eur.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že tvrdenia odporcu uvedené v odpore proti platobnému rozkazu považuje za právne irelevantné. Poukázal v tej súvislosti na návrh a na skutočnosti v ňom uvedené, najmä na uznanie dlhu urobené v zmysle ust. § 558 Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že odporca úradne osvedčeným podpisom potvrdil, že uznáva dlh vo výške 1 690,- Eur na základe pôžičky zo dňa 18.10.2012 a vo výške 320,- Eur na základe pôžičky zo dňa 27.09.2012, teda uznáva dlh v celkovej sume 2 010,- Eur. Tento dlh sa odporca zaviazal splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach počnúc mesiacom december 2012 až do úplného zaplatenia. Právny zástupca dôvodil, že odporca neuhradil ani jednu z 50,- Eurových splátok, a preto sa dňom 01.01.2013 dostal do omeškania so zaplatením celého svojho dlhu, tak ako vyplýva z čl. 4 uznania dlhu. Preto trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu. Navrhol, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 010,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.01.2013 zo sumy 2 010,- Eur až do zaplatenia. Rovnako zotrval aj na požiadavke priznania náhrady trov konania.
Odporca po poučení o procesných právach uviedol, že nie je pravda, že by mu mal navrhovateľ požičať žalované sumy 320,- Eur a 1 690,- Eur, teda spolu sumu 2 010,- Eur tak, ako je to uvedené v návrhu. Po oboznámení s uznaním dlhu uviedol, že tento dokument podpísal, je na ňom jeho podpis, ktorý bol aj úradne overený na matrike. Vysvetlil, že navrhovateľ naliehal, aby tento dokument podpísal, k čomu došlo približne o pol ôsmej hodine ráno, vtedy keď sa ponáhľal za svojou švagrinou, ktorá mu je zverená do opatery, za ktorou išiel na psychiatriu. Neskôr spresnil, že išiel s ňou na psychiatriu, pričom navrhovateľ na neho naliehal, aby tento listinný dokument podpísal. On si ho vtedy nemal času ani poriadne prečítať a predmetné vyhlásenie - uznanie dlhu tak bolo urobené z jeho strany v tiesni. Pravda, je taká, že navrhovateľovi on požičal peniaze, keď navrhovateľ mal dlhy viaznuce na jeho nehnuteľnosti tým spôsobom, že mu vybavil pôžičku, pričom požičal mu tak sumu približne vo výške 10 000,- Eur. Poukázal v tej súvislosti na doklad pripojený k písomnému vyjadreniu - odporu proti platobnému rozkazu doručeného súdu 28.06.2013. Vysvetlil, že to bolo celé tak, že navrhovateľ mal dlhy, a preto mu on pomohol vybaviť cez sprostredkovateľa, ktorého nebude menovať, finančný obnos vo výške 10 000,- Eur na to, aby sa navrhovateľ zbavil dlhov, ktoré viazli na jeho nehnuteľnosti. Týmto spôsobom mu vybavil sumu 10 000, - Eur, pričom navrhovateľ sa neobťažoval túto sumu ísť vyplatiť. Preto mu doniesol 3 309,32 Eur s tým, aby ich vyplatil v prospech dražobnej spoločnosti Licitor Group a.s. so sídlom v Žiline, Tajovského 5, tak ako je uvedené na priloženom príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 18.10.2012. Sumu v tejto výške 3 309,32 Eur obdržal od navrhovateľa, od ktorého dostal ešte 50,- Eur na naftu, aby vycestoval do Žiliny a túto podlžnosť vyrovnal. Preto je na predmetnom príjmovom doklade uvedené, že od odporcu získava firma Licitor Group a.s. so sídlom Žilina, Tajovského 5 sumu 3 309,32 Eur. Ohľadom zvyšnej časti zo sumy 10 000,- Eur rovnajúcej sa približne čiastke 6 700,- Eur odporca uviedol, že tieto peniaze zostali u navrhovateľa.
Navrhovateľ s vyjadrenia odporcu nesúhlasil. Zotrval na skutočnostiach uvedených v návrhu, pričom uviedol, že odporcovi požičal na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičkách sumu 2 010,- Eur v dvoch sumách, najprv 320,- Eur a následne 1 690,- Eur. Odporcovi boli tieto peniaze požičané ako fyzickej osobe s tým, že mu veril. Zmluvy preto boli uzavreté iba v ústnej forme. Následne bolo spravené uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka, ktoré odporca aj podpísal. Táto skutočnosť je overená úradne osvedčeným podpisom odporcu. Vôbec nie je pravda, že by mal odporca podpisovať predmetné uznanie dlhu v nejakej tiesni, pretože odporca bol s týmto uznaním riadne oboznámený, bolo mu predložené v dostatočnom časovom predstihu a odporca ho aj dobrovoľne podpísal. Na otázku súdu, či je pravdou, že by mu mal odporca vybaviť pôžičku vo výške 10 000,- Eur, ktoré peniaze mal navrhovateľ potrebovať na zbavenie sa dlhov na jeho údajne zadlženej nehnuteľnosti uviedol, že je to pravda iba do istej miery, pretože odporca hral v tomto smere iba úlohu sprostredkovateľa. Odporca do istej miery zneužil situáciu ako pracovník realitnej spoločnosti, keď informácie mal ohľadom navrhovateľa a podľa jeho vyjadrenia mu odporca pri vybavení finančných prostriedkov na zbavenie sa dlhov ohľadom nehnuteľnosti nepomohol žiadnym spôsobom; istým spôsobom ho len podviedol.
Odporca aj po výsluchu navrhovateľa zotrval na svojich vyjadreniach v tom smere, že uznanie dlhu podpísal v tiesni, keď išiel so svojou švagrinou, ktorá je psychicky chorá, na psychiatriu. Zotrval aj na svojich vyjadreniach v tom smere, že navrhovateľovi sprostredkoval investora, ktorý mu pomohol zbaviť sa dlhov, ktoré v tom čase viazli na jeho zaťaženej nehnuteľnosti. Vybavil mu finančnú sumu 10 000,- Eur, pričom od navrhovateľa do dnešného dňa za túto službu nedostal žiadnu províziu. Záverom uviedol, že v čase kedy je uvedené uznanie dlhu podpísané, teda v decembri 2012, nemal dôvod si od navrhovateľa požičiavať žiadne peniaze. Keby tak urobil, tak na súde by to aj čestne prizná.
Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. navrhovateľ a odporca nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Navrhovateľ záverom uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a navrhuje, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel s tým, že si uplatnil aj nárok na priznanie náhrady trov konania.
Odporca záverom uviedol, že v čase uzavretia údajných pôžičiek od navrhovateľa sa mu finančne veľmi dobre darilo, zamestnával aj svojho syna v MM realitách. Mal pravidelný príjem, a preto nemal žiadny dôvod na to, aby si od navrhovateľa nejaké finančné prostriedky požičiaval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, ďalej oboznámením návrhu, listinnej prílohy pripojenej k návrhu označenej ako „uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka“ zo dňa 06.12.2012, dokladu o zaplatení súdneho poplatku navrhovateľom za návrh zo dňa 05.06.2013, oboznámením odporu proti platobnému rozkazu podaného odporcom na tunajšom súde dňa 28.06.2013 a listinného dokladu k nemu priloženého - príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2012 a písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 26.07.2013, doručeného tunajšiemu súdu dňa 29.07.2013.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:
Navrhovateľ tvrdí, že odporcovi požičal na základe ústnej zmluvy o pôžičke dňa 27.09.2012 sumu vo výške 320,- Eur a na základe ďalšej ústnej zmluvy o pôžičke mu požičal dňa 18.10.2012 sumu vo výške 1 690,- Eur. Spolu mu teda požičal sumu 2 010,- Eur. Žalované sumy mu odporca v dohodnutej dobe nevrátil. Odporca podpísal uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka dňa 06.12.2012 v ktorom sa zaviazal zaplatiť mu požičanú sumu v celkovej výške 2 010,- Eur najneskôr do júna 2016 v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc decembrom 2012 až do úplného zaplatenia. Z uznania dlhu ďalej vyplýva, že v prípade ak odporca niektorú zo splátok neuhradí riadne a včas, stane sa splatným celý jeho dlh.
Navrhovateľ dôvodí, že ku dňu podania návrhu na súd mu odporca nezaplatil ani jednu splátku. Na zaplatenie celého zročného dlhu žiadnym spôsobom nereagoval.
Odporca s vyjadreniami uvedenými v návrhu nesúhlasí. Na svoju obranu uviedol, že uznanie dlhu dňa 06.12.2012 podpísal v tiesni, lebo nemal dostatok času si ho preštudovať, pretože v deň kedy malo dôjsť k jeho podpisu sa ponáhľal za svojou chorou švagrinou na psychiatriu. Od navrhovateľa nemal žiadny dôvod požičiaval si peniaze, pretože ku koncu roku 2012 bol na to finančne dobre. Pravda je taká, že on navrhovateľovi pomohol vybaviť pôžičku na zbavenie ťarchy nehnuteľnosti patriacej navrhovateľovi, pričom mu pomohol požičať si sumu približne 10 000,- Eur. V tej súvislosti poukázal na príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil spolu s odporom. Úver vo výške 10 000,- Eur mu pomohol vybaviť prostredníctvom sprostredkovateľa, pričom časť dlžnej sumy vo výške 3 309,32 Eur bola vyplatená navrhovateľom v prospech dražobnej spoločnosti Licitor Group a.s. so sídlom v Žiline, aby nedošlo k exekúcii predmetnej nehnuteľnosti. Za sprostredkovanie pôžičky v prospech navrhovateľa mu navrhovateľ žiadnym spôsobom nezaplatil ani napriek tomu, že sumu vo výške 3 309,32 Eur bol ochotný v mene navrhovateľa odniesť osobne do Žiliny a vyplatiť túto sumu v prospech vyššie uvedenej spoločnosti. Za túto službu mu navrhovateľ dal iba 50,- Eur na pohonné hmoty do Žiliny. Odporca teda v celom rozsahu poprel, že by si od navrhovateľa niekedy požičal žalovanú sumu 2 010,- Eur.
Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:
Podľa § 657 Obč. zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžní sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 558 Obč. zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáha zaplatenia sumy 2 010,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 010,- Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia, je v plnom rozsahu odôvodnený.
Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä zo skutočností uvedených v uznaní dlhu zo dňa 06.12.2012, ako aj z vyjadrení navrhovateľa, pričom mal preukázané, že odporca dňa 06.12.2012 potvrdil, že z titulu ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej s navrhovateľom dňa 18.10.2012 je ako dlžník povinný zaplatiť mu sumu 1 690,- Eur a na základe ústnej pôžičky uzavretej s navrhovateľom dňa 27.09.2012 je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 320,- Eur. Navrhovateľovi - svojmu veriteľovi, je teda povinný zaplatiť celkovú sumu 2 010,- Eur. V uvedenom uznaní dlhu podpísanom úradne overeným podpisom odporcu zo dňa 06.12.2012 je vyslovene uvedené, že tento dlh vo vyššie uvedenej výške predstavuje nevrátenú pôžičku, ktorú vo výške 1 690,- Eur prevzal od navrhovateľa dňa 18.10.2012 a vo výške 320,- Eur prevzal od navrhovateľa dňa 27.09.2012 osobne v hotovosti na základe ústnych zmlúv o pôžičke.
Z uvedeného uznania dlhu učineného v zmysle § 558 Obč. zákonníka vyplýva, že odporca vyhlasuje, že vyššie uvedený dlh slobodne a vážne uznáva čo do dôvodu a výšky, skutočnosť ktorú potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom.
Tento dlh sa zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľov v plnej výška najneskôr do júna 2016. Odporca sa zároveň ako dlžník v predmetnom uznaní dlhu zaviazal, že dlh vo výške 2 010,-Eur bude navrhovateľovi ako svojmu veriteľovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatných do konca príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom december 2012, a to až do jeho úplného zaplatenia. Zároveň odporca vyhlásil, že navrhovateľ - veriteľ je oprávnený žiadať zaplatenie celého zostatku pohľadávky naraz, ak sa odporca ako dlžník omešká so zaplatením niektorej splátky riadne a včas. Neuhradením ktorejkoľvek zo splátok sa stane zročným celý dlh.
Uvedené uznanie dlhu je podpísané odporcom dňa 06.12.2012, pričom jeho podpis je úradne overený.
Vychádzajúc zo skutočností uvedených v uznaní dlhu zo dňa 06.12.2012, mal súd nepochybne preukázané, že odporca uznal svoj dlh voči navrhovateľovi, čo do dôvodu aj výšky. Tento dlh vznikol na základe pôžičiek, ktoré mu navrhovateľ poskytol v celkovej sume 2 010,- Eur zmluvami o pôžičke uzavretými v ústnej forme dňa 18.10.2012 vo výške 1 690,- Eur a ešte predtým dňa 27.09.2012 vo výške 320,- Eur. Odporca uvedené sumy navrhovateľovi nezaplatil napriek tomu, že v uznaní dlhu sa zaviazal, že celkovú sumu 2 010,- Eur, ktorú si požičal od navrhovateľa na základe zmlúv o pôžičke, mu bude splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca od mesiaca december 2012 až do jeho úplného zaplatenia. Súčasne sa zaviazal, že v prípade ak sa omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stane sa zročným celý jeho dlh, ktorý má voči odporcov titulom zmlúv o pôžičke uzavretých dňa 27.09.2012 a 18.10.2012.
Vychádzajúc z týchto skutočností mal súd v dostatočnej miere pre rozhodnutie o predmetnom návrhu preukázané, že návrh je dôvodný. Odporcu preto zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 2 010,- Eur z dôvodu, že hoci mal odporca poskytnutú možnosť splatenia v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne počínajúc mesiacom december 2012, hneď so zaplatením prvej splátky vo výške 50,- Eur, ktorú mal zaplatiť do 31.12.2012 sa omeškal a túto navrhovateľovi ani nezaplatil. Stal sa tak zročným celý jeho dlh. Odporcu preto zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 2 010,- Eur a vzhľadom na to, že od 01.01.2013 sa dostal odporca do omeškania, súčasne priznal navrhovateľovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 010,- Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia, tak ako si ich v súlade s právnymi predpismi uplatnil navrhovateľ. Súd poukazuje na skutočnosť, že ku dňu podania návrhu a ani ku dňu vykonania súdneho pojednávania odporca nezaplatil navrhovateľovi ani časť poskytnutej pôžičky.
Vyjadrenia odporcu, že uznanie dlhu podpísal v tiesni súd považuje za irelevantné, pretože odporca na preukázanie tohto svojho vyjadrenia neposkytol súdu žiadne dôkazy. Súd preto vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa v tom smere, že odporca mal dostatok času preštudovať si predmetné uznanie dlhu, toto dobrovoľne podpísal, o čom svedčí objektívne aj skutočnosť, že podpis odporcu je úradne overený. V prípade, ak by odporca nemal dostatok času na preštudovanie a podpísanie uznania dlhu, je viac ako pravdepodobné, že nemal by dostatok času ísť na príslušný orgán za účelom overenia svojho podpisu.
Vyjadrenia odporcu, že navrhovateľovi poskytol súčinnosť pri sprostredkovaní pôžičky vo výške 10 000,- Eur slúžiacej na zbavenie ťarchy nehnuteľnosti patriacej v tom čase navrhovateľovi súd považuje za irelevantné, nemajúce žiadny súvis s predmetným konaním, pretože zo skutočností uvedených navrhovateľom, ako aj z písomného uznania dlhu zo dňa 06.12.2012 nepochybne vyplýva povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 2 010,- Eur tak, ako je uvedené vyššie a ako navrhovateľ prezentoval aj na pojednávaní.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 010,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 010,- Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto odporcu zaviazal na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 120,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny za nižšie uvedené úkony právnych služieb v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (advokátska tarifa), a to za: prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 14.02.2013 vo výške 91,29 Eur, za písomné podanie na súd - návrh zo dňa 26.02.2013 vo výške 91,29 Eur, za písomné podania na súd - vyjadrenie navrhovateľa k podanému odporu vo výške 91,29 Eur a za účasť v konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 02.12.2013 vo výške 91,29 Eur v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a), b), c) advokátskej tarify s poukazom na ust. § 10 advokátskej tarify. Celková odmena za vyššie uvedené úkony právnych služieb teda spolu predstavuje sumu 365,16 Eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa ďalej pozostávajú aj z náhrady hotových výdavkov - tzv. režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 advokátskej tarify, ktorý navrhovateľovi prislúcha za 4 úkony právnych služieb vykonaných v roku 2013 v sume 7,81 Eur za každý zo 4 vyššie uvedených úkonov. Celkový tzv. režijný paušál potom predstavuje spolu sumu 31,24 Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia potom vo svojom súhrne predstavujú 396,40 Eur.
Na náhradu týchto trov právneho zastúpenia priamo právnemu zástupcovi - advokátovi navrhovateľa zaviazal súd odporcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku na účet právneho zástupcu vedený v Slovenskej sporiteľni a.s.,pobočka Brezno, č.ú.: 5027324980/0900.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3 vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).