Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/133/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO : 00 151 700, Bratislava, Dostojevského rad 4 proti žalovanému : 1./ Slovenská správa ciest, IČO : 00 33 28, Bratislava, Miletičova 19 a 2./ Správa ciest Košického samosprávneho kraja , IČO : 35 555 777, Košice, Námestie Maratónu mieru 1 v konaní o zaplatenie 4 880,65 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I . Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1.a v 2.rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 28.6.2010 doručenou Okresnému súdu Rožňava, dňa 30.6.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1.rade na zaplatenie sumy 4 880,65 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 880,65 Eur od 6.5.2010 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.10.2009 mu bola nahlásená poistná udalosť a to dopravná nehoda zo dňa 23.102009. Podľa hlásenia poistnej udalosti ako aj podľa záznamu OR PZ v Rožňave o odložení veci, jazdil dňa 23.10.2009 poistenec žalobcu - Dušan Ujházi s motorovým vozidlom T 815 s EČ : RV 921 BB spolu s prívesom s evidenčným číslom : RV 926YC po štátnej ceste I/67, pričom v tiahlej pravotočivej zákrute ho zachytilo motorové vozidlo Volvo S40 s EČ : GAX 135, ktoré dostalo šmyk a prešlo do protismeru. Žalobca uviedol, že podľa vyšetrovania OR PZ v Rožňave, príčinou dopravnej nehody bolo, že na kritickom mieste sa nachádzal úsek cesty, ktorý bol značne šmykľavý, na čo by podľa žalobcu vzhľadom na ojedinelosť závady mali byť vodiči upozorňovaní aspoň prenosným zvislým dopravným značením, ktoré mal obstarať správca, čo podľa názoru žalobcu malo značný, resp. podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody. Poškodenému - Dušanovi Ujházimu následne vyplatil žalobca zo zmluvy o havarijnom poistení prívesu po vykonaní obhliadky poistené plnenie vo výške 4 880,65 Eur ( z toho suma 4 795,62 Eur bola poukázaná na účet poškodeného a suma 85,03 Eur bola započítaná na dlžné poistné ). Žalobca poukázal na to, že týmto momentom v zmysle ust. prešlo z poškodeného na žalobcu právo na náhradu škody do výšky poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodenému. Nakoľko podľa žalobcu bola príčinou dopravnej nehody závada v zjazdnosti komunikácie, ktorá je v správe žalovaného v 1.rade je podľa žalobcu daná zodpovednosť žalovaného v 1.rade za vzniknutú škodu a to v zmysle ust. o pozemných komunikáciách. Nakoľko žalovaný v 1. rade sumu poskytnutého poistného plnenia ani po predchádzajúcej výzve žalobcovi odmietol uhradiť čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 6.5.2010, uplatnil si žalobca svoj nárok na zaplatenie tejto sumy voči žalovanému v 1.rade žalobou s tým, že zároveň požadoval aj náhradu úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy odo dňa 6.5.2010 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 1.7.2010 Okresný súd Rožňava postúpil vec z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Bratislava II v zmysle ust. .

Okresný súd Bratislava II vydal dňa 9.11.2010 platobný rozkaz č. konania: proti ktorému podal žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa záznamu polície o odložení veci č. p. ORP - 289/DI-DN-2009 zo dňa 30.11.2009 podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov príčinou dopravnej nehody bol šmykľavý povrch vozovky v kritickom mieste I/50, pričom nebolo bližšie identifikované, z akého dôvodu bol povrch vozovky šmykľavý. Poukázal na to, že vzhľadom na dátum dopravnej nehody dňa 23.10.2009 je vylúčené, aby šlo o zľadovatelý úsek. Žalovaný v 1. rade ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvného partnera zabezpečil okamžité odstránenie závady a vyčistenie komunikácie od šmykľavého materiálu aby zabránil ďalším nehodám. Podľa žalovaného v 1. rade zamestnanec zmluvného partnera na mieste zistil, že sa jednalo o neznámu šmykľavú tekutinu, ktorá pravdepodobne vytiekla z niektorého motorového vozidla prechádzajúceho daným úsekom bezprostredne pred dopravnou nehodou. Uviedol, že išlo o nečakanú mimoriadnu situáciu v zjazdnosti, ktorú nebolo možné zo stany žalovaného v 1.rade hneď odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Zároveň žalovaný v 1.rade podal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa ust. s tým, že žalovaný v 1.rade má v obvode Okresného súdu Košice I svoje stále pracovisko, ktoré zabezpečuje správu a prevádzku ciest v okrese Rožňava a disponuje príslušnou agendou a zároveň aj okolnosti prípadu podľa žalovaného v 1rade si budú vyžadovať vykonanie takých úkonov v mieste, kde došlo k dopravnej nehode, a preto je podľa neho vhodné, aby spor prejednal buď Okresný súd Košice I alebo Okresný súd Rožňava.

Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2011 č. konania : bola vec prikázaná na prejednanie Okresnému súdu Košice I.

Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2012 navrhol žalobca vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to Správy ciest Košického samosprávneho kraja, ktorá zabezpečuje údržbu ciest I. triedy pre žalovaného v 1rade na základe Zmluvy o dielo.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.10.2012 č. konania : - 182 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ako žalovaný v 2.rade - Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1 Košice. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2013.

Správa ciest Košického samosprávneho kraja ako žalovaný v 2.rade písomným podaním zo dňa 2.4.2013 doručeným súdu dňa 10.4.2013 podala svoje vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznávajú a žiadajú, aby súd žalobu voči žalovanému v 2rade v celom rozsahu zamietol. Poukázal na ust. o pozemných komunikáciách podľa ktorého správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť a teda pokiaľ v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade bola prenesená údržba komunikácií, nebola na neho prenesená aj správa v zmysle ustanovení cestného zákona. Zároveň uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že značne šmykľavý úsek cesty bol jediným dôvodom vzniku škody, pretože policajný orgán sa bližšie ani nezaoberal šetrením dôvodov a ich súvislostí s dopravnou nehodou ale ustálil sa len na tom, že dopravná nehoda nebola zavinená vodičom motorového vozidla a vec odložil podľa ust. priestupkového zákona. V čase dopravnej nehody bol povrch vozovky mokrý, bolo daždivé počasie a mrholilo a podľa žalovaného v 2.rade vodič motorového vozidla Volvo S40 s evidenčným číslom GAX 135 neprispôsobil jazdu povrchu vozovky. Podľa žalovaného v 2rade žalobca vôbec nepreukázal súdu príčinnú súvislosť medzi závadou v zjazdnosti a vzniknutou škodou.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to priestupkovým spisom OR PZ Rožňava č.p. : ORP -289/DI-DN-2009, poistkou č. : 7050000723/02660, výpočtom výšky škody, oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.10.2009, stanoviskom Slovenskej správy ciest k výzve na úhradu sumy zo dňa 6.5.2010, prednesmi účastníkov na pojednávaniach, výsluchom svedka Ing. Petra Klimenta - zamestnanca žalovaného v 2.rade, písomnými podaniami účastníkov a zistil tento skutkový stav :

Zo záznamu o odložení veci OR PZ ODI Rožňava zo dňa 30.11.2009 č.p.: ORP-289/DI-DN-2009 je zrejmé, že dňa 23.10.2009 o 9.25 hod viedol voči Géza Keszei motorové vozidlo zn. Volvo S 40 s ev. č. GAZ 135 po štátnej ceste I/67, pričom v tiahlej pravotočivej zákrute dostal šmyk, v dôsledku ktorého potom s nám prešiel do protismeru, kde s jeho ľavou prednou časťou narazil do ľavého kolesa prívesu s evidenčným číslom RV 926YC vlečeného nákladným motorovým vozidlom značky T815 s evidenčným číslom RV 921BB, ktoré v opačnom smere viedol vodič Oto Cinel, čím došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Volva S40 a prívesu. Vec bola odložená v zmysle ust. o priestupkoch. Z obsahu tohto záznamu ďalej vyplýva, že šetrením bolo preukázané, že na kritickom mieste sa nachádzal úsek cesty, ktorý bol značne šmykľavý, na čo podľa názoru OR PZ ODI v Rožňave mali byť vodiči upozorňovaní aspoň prenosným zvislým značením ktoré by mal obstarať správca a to preto, že takúto situáciu nie je možné vodičom predpokladať najmä vzhľadom k ročnému obdobiu a dobrému stavu zjazdnosti v iných úsekoch ciest. Podľa príslušného policajného orgánu podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody malo to, že takéto značenie nebolo v čase udalosti na tomto mieste umiestnené.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia Gézu Keszeia, Ota Cinela, Igora Kórintuša , ktoré sa nachádzajú v priestupkovom spise OR PZ ODI Rožňava č.p.: ORP-289/DI-DN-2009 zhodne vyplýva, že v čase dopravnej nehody sa na tomto úseku vozovky nachádzal olej, na ktorom bola voda a tento povrch bol značne šmykľavý.

Z fotografií nachádzajúcich sa v priestupkovom spise je zrejmé, že povrch vozovky bol v čase dopravnej nehody mokrý.

Z poistky č. 7050000723/0266 predloženej žalobcom ( čl. 5 spisu ) je zrejmé, že vodič motorového vozidla

- Dušan Ujházi mal so žalobcom uzavretú poistnú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, z ktorej bola žalobcom uhradená po určení výšky škody na poškodenom motorovom vozidle ( čl.7 spisu ) suma poistného plnenia vo výške 4 795,62 Eur po započítaní sumy 85,03 Eur na dlžné poistné, čo je zrejmé z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.1.2010 adresovanom Dušanovi Ujházimu ( čl. 8 spisu ) ako aj z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 1.2.2010 ( čl.9 spisu ).

Výzvou zo dňa 26.4.2010 zaslanou žalobcom žalovanému v 1.rade ( čl. 13 spisu ) vyzval žalobca žalovaného v 1.rade na úhradu sumy 4 880,65 Eur ako škody, ktorá na neho prešla z poškodeného Gejzu Ujháziho v zmysle ust. a to z dôvodu, že podľa správy polície ku vzniku poistnej udalosti došlo v dôsledku závady v zjazdnosti komunikácie a neoznačenia úseku dopravným značením.

Listom zo dňa 8.5.2010 ( čl. 14 spisu ) , ktorý bol doručený žalobcovi dňa 13.5.2010 oznámil žalovaný v 1.rade , že nemôžu znášať zodpovednosť za škodu na motorovom vozidle s evidenčným číslom RV 92 YB, ktorej príčinou bolo rozliatie neznámej tekutiny, ktorá zapríčinila šmykľavý povrch vozovky, pretože túto nebolo v medziach možnosti žalovaného v 1.rade odstrániť a ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný v 1.rade zabezpečil ihneď od času zistenia tohto stavu vozovky likvidáciu rozliatej tekutiny a teda označenie vozovky tak ako to uvádza OR PZ ODI Rožňava v zázname o odložení veci nebolo vzhľadom k tomu opodstatnené a zároveň poukázal na to, že na kritický moment rozliatia tekutiny na vozovku a na vznik závady žalovaného v 1.rade ani účastník, ktorý spôsobil rozliatie tejto tekutiny ani nikto iný, správcu komunikáciu neupozornil a teda nebolo v silách žalovaného v 1.rade túto závadu predpísaným spôsobom odstrániť ani na ňu účastníkov premávky vhodným spôsobom upozorniť.

Zo zmluvy o dielo č. zo dňa 28.4.2006 ( čl. 106 - 112 spisu ) uzavretej medzi Slovenskou správou ciest, IČO : 00 33 28 ako objednávateľom a Správou ciest Košického samosprávneho kraja , IČO : 35 555 777 ako zhotoviteľom z bodu 1 článku III tejto zmluvy je zrejmé, že predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa ako za podmienok upravených v tejto zmluvy vykonanie zimnej údržby ciest I. triedy, ktoré sú uvedené v prílohe tejto zmluvy a ktoré sú vo vlastníctve štátu a v správe objednávateľa - Slovenskej správy ciest. Podľa bodu 1 článku VII tejto zmluvy zhotoviteľ objektívne zodpovedá za škody spôsobené užívateľom ciest v dôsledku nedodržania povinností správcu ciest vo vlastníctve štátu.

Z vyjadrenia k dopravnej nehode - Géza Keszei vypracovaného a podaného Ing. Petrom Klimentom zamestnancom žalovaného v 2.rade na pozícii vedúci strediska Správy ciest Košického samosprávneho

kraja adresovaného Slovenskej správe ciest zo dňa 9.3.2011 ( čl. 229 spisu ) je zrejmé, že úsek cesty na ktorom sa stala dopravná nehoda bol značne šmykľavý z dôvodu, že sa na ceste nachádzala neidentifikovateľná rozliata tekutina v dĺžke cca 30m a šírke cca 1 jazdného pruhu. V deň dopravnej nehody bolo daždivé počasie, komunikácie vzhľadom k ročnému obdobiu boli zjazdné. Správcovi komunikácie nebolo známe, že sa na danom úseku cesty nachádza závada v zjazdnosti a neidentifikovateľná šmykľavá látka musela byť rozliata nezisteným účastníkom cestnej premávky prechádzajúcim daným úsekom, ktorý danú skutočnosť neohlásil a ani na ňu neupozornil. Následne bolo zabezpečené odstránenie neznámej tekutiny posypovou absorpčnou látkou a tak bola obnovená plynulá zjazdnosť kritického úseku cesty I/67.

Z výpovede svedka Ing. Petra Klimenta zamestnanca žalovaného v 2.rade na pozícii vedúci strediska Správy ciest Košického samosprávneho kraja na pojednávaní konanom dňa 27.9.2012 ( čl. 177 spisu ) vyplýva, že dňa 23.10.2009 bol telefonicky vyzvaný Okresným riaditeľstvom PZ v Rožňave, aby sa dostavil na miesto dopravnej nehody. Spolu s pracovnou skupinou dorazil na miesto dopravnej nehody asi 45 minút po nehode, kde boli na mieste upozornení policajným orgánom na to, že na vozovke je vyliata neznáma kvapalina v dĺžke asi okolo 30 metrov a do 1 metra šírky cesty. Šmykľavú látku odstránili absorpčnou kvapalinou a zabezpečili zjazdnosť vozovky. Svedok uviedol, že v ten deň bola vozovka mokrá vplyvom nepriaznivého počasia s tým, že keď prišli na miesto dopravnej nehody, ešte jemne pršalo a mrholilo. Zároveň svedok súdu popísal, akým spôsobom vykonávajú kontrolu zjazdnosti ciest s tým, že pracovná skupina mapuje zjazdnosť ciest podľa rozdelenia práce. Zároveň uviedol, že mu nie je známe, aby v ten deň na tomto úseku boli hlásené ďalšie dopravné nehody a to ani pred touto dopravnou nehodou ani po nej.

Z vyjadrenia Ing. Petra Klimenta v e-mailovej správe zo dňa 30.10.2013 adresovanej poverenému zamestnancovi žalovaného v 2.rade ( čl. 228 spis u) vyplýva, že pred nehodou okolo 8.00 hod týmto úsekom prechádzal zástupca Slovenskej správy ciest pán Demko, ktorý potvrdzuje zjazdnosť tohto úseku bez obmedzenia, čo je zrejmé aj zo záznamu z jazdy zo dňa 23.10.2009 ( čl. 232 spisu ).

Zo správy z OR PZ ODI v Rožňave zo dňa 18.7.2012 vyplýva, že na úseku cesty I/67 v km. 13,500 došlo dňa 23.10.2009 len k jednej dopravnej nehode a to o 9.25 hod, ktorá bola riešená pod č.p.: ORP-289/ DI-DN-2009 a pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Gézu Késziho ( čl.204 spisu ) .

Z prednesu povereného pracovníka žalobcu na pojednávaniach vyplynulo, že podľa žalobcu žalovaný v 1.rade je pasívne legitimovaným v tomto konaní nakoľko ako správca komunikácie je zodpovedným subjektom a v tomto prípade ide o zodpovednosť objektívnu v zmysle ust. o pozemných komunikáciách, ktorá si vyžaduje len existenciu závady v zjazdnosti komunikácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi závadou a škodou a zakotvuje len jeden liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti a to pokiaľ nebolo v možnostiach správcu odstrániť závadu v zjaznosti, resp. na ňu predpísaným spôsobom upozoniť avšak je to nutné posudzovať objektívne a nie je možné prihliadať na subjektívne možnosti žalovaného ako povinného. Týmto zároveň žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 24/1982. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade, ten podľa žalobcu takisto zodpovedá za vzniknutú škodu, nakoľko medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade bola uzavretá Zmluva o dielo, v zmysle ktorej údržbu komunikácii v správe žalovaného v 1.rade a teda aj úseku, na ktorom došlo k dopravnej nehode vykonával žalovaný v 2.rade.

Z prednesov poverenej pracovníčky žalovaného v 1.rade na pojednávaniach je zrejmé, že v tomto prípade išlo o nečakanú, mimoriadnu situáciu v zjazdnosti, ktorú nebolo možné ihneď odstrániť a ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť a táto bolo odstránená hneď po tom, či boli prizvaní pracovníci žalovaného v 2.rade na miesto nehody. Ing. Kliment, zamestnanec žalovaného v 2.rade po príchode na miesto dopravnej nehody zistil, že išlo o neznámu šmykľavú tekutinu, ktorá pravdepodobne vytiekla z niektorého motorového vozidla prechádzajúceho týmto úsekom pred dopravnou nehodou. Žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú a žiadala aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

Poverený zamestnanec žalovaného v 2.rade na pojednávaniach namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 2.rade, nakoľko v zmysle predmetnej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade bola na žalovaného v 2.rade prenesená údržba a nie správa komunikácii a podľa cestného zákona je správca objektívne zodpovedný a nie ten, kto vykonáva údržbu tejto komunikácie. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku voči žalovanému v 2.rade, nakoľko k

nehode došlo v októbri 2009, poistné plnenie bolo vyplatené v januári 2010, avšak návrh na vstup bol daný až na pojednávaní konanom dňa 27.9.2012 a o vstupe žalovaného v 2.rae do konania bolo rozhodnuté až 23.1.02012.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. v platnom znení Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa ust. o premávke na cestných komunikáciách ( cestný zákon ) v platnom znení užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.

Podľa ust. o premávke na cestných komunikáciách ( cestný zákon ) v platnom znení správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa ust. vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

Podľa ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 35/194 Zb. závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií.

Cestný zákon upravujúci v citovanom ust. zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa Cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti je treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným podmienkam, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúc stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o zodpovednosť objektívnu, teda bez ohľadu na zavinenie správcu komunikácie. Ten sa svojej objektívnej zodpovednosti môže zbaviť iba s poukazom na to, že nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom účastníkov cestnej premávky upozorniť. Súdna prax v otázke príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a závadou v zjazdnosti komunikácie uzavrela, že zodpovednosť správcu komunikácie podľa cestného zákona môže byť založená v prípade, ak aspoň za jednu z hlavných príčin vzniku škody možno považovať závadu v zjazdnosti v zmysle vyhl. č. (Rozsudok NS ČR zo dňa 16.6.1999 sp. zn. ).

Vykonaným dokazovaním - priestupkovým spisom OR PZ ODI Rožňava mal súd preukázané, že dňa 26.10.2009 č.p. : ORP -289/DI-DN-2009 došlo na úseku cesty I/67, ktorá je vo vlastníctve štátu čo je zrejmé z ust. Zb a ktorej správcom je žalovaný v 1.rade čo mal súd preukázané zo Zriaďovacej listiny Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii ST zo dňa 14.2.2005, čím je zároveň preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v 1.rade v tomto spore. Z oznámenia o výplate poistného plnenia zo dňa 27.1.2010 ako aj z priloženého výpisu z účtu žalobcu zo dňa 1.2.2010 mal súd

preukázané, že na žalobcu v zmysle ust. § prešlo právo na náhradu škody spôsobenej účastníkovi dopravnej nehody zo dňa 26.10.2009, ktorého motorového vozidlo bolo pri nej poškodeného t.j. Gejzu Késziho a žalobca je teda aktívne legitimovaným v tomto spore.

Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi uzavretej medzi žalovaným v 1.rade - Slovenskou správou ciest, IČO : 00 33 28 ako objednávateľom a žalovaným v 2.rade - Správou ciest Košického samosprávneho kraja, IČO : 35 555 777 ako zhotoviteľom mal súd preukázané, že žalovaný v 2.rade vykonával len údržbu komunikácií 1. triedy a nie ich správu a teda vzhľadom k tomu, že sa škodu spôsobenú závadou v komunikácii v zmysle cestného zákona zodpovedá správca komunikácie a nie ten, kto komunikácie udržiava mal súd za to, že žalovaný v 2.rade ako ten, ktorý zabezpečuje len údržbu komunikácii nie je v tomto konaní pasívne legitimovaným a to ani napriek tomu, že v predmetnej zmluvy je uvedené, že žalovaný v 2.rade objektívne zodpovedá za škody spôsobené užívateľom ciest v dôsledku nedodržania povinností správcu ciest vo vlastníctve štátu. Takéto prenesenie objektívnej zodpovednosti, ktorá je kogentne stanovená zákonom v tomto prípade cestným zákonom je podľa názoru súdu nie je možné a v tejto časti je zmluva neplatná a v prípade zodpovednosti žalovaného v 1.rade za závadu v zjazdnosti komunikácie by si tento mohol uplatniť voči žalovanému v 2.rade len regres. Vzhľadom k nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného v 2.rade mal súd za to, že žaloba voči nemu nie je dôvodná.

Z priestupkového spisu OR PZ ODI Rožňava č.p. : ORP -289/DI-DN-2009 mal súd preukázané, že v čase dopravnej nehody na úseku vozovky I/67 na kritickom mieste sa nachádzal úsek cesty, ktorý bol značne šmykľavý, že v čase dopravnej nehody sa na tomto úseku vozovky nachádzal olej, na ktorom bola voda a tento povrch bol značne šmykľavý. Stav vozovky v čase dopravnej nehody bol zachytený aj na pripojenej fotodokumentácii. V čase dopravnej nehody pršalo a mrholilo, čo bolo takisto nepochybne preukázané priestupkovým spisom ako aj výpoveďou svedka - Ing. Klimu zamestnanca žalovaného v 2.rade. Policajný orgán uzavrel vyšetrovanie dopravnej nehody záznamom zo dňa 30.11.2009 v ktorom uviedol, že vec týkajúcu sa dopravnej nehody odkladá podľa o priestupkoch, nakoľko nejde o dopravnú nehodu zavinenú vodičom. V dôvodoch uviedol, že šetrením dopravnej nehody bolo zistené, že na kritickom mieste sa nachádzal úsek cesty, ktorý bol značne šmykľavý.

Rozhodnutie o zodpovednosti správcu komunikácie podľa §9a cestného zákona závisí predovšetkým na zistení stavu vozovky v dobe a mieste dopravnej nehody a na posúdení charakteru závad, ktoré zapríčinili dopravnú nehodu.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že v tomto prípade v čase dopravnej nehody na kritickom úseku štátnej cesty I/67 tu existovala závada v zjazdnosti komunikácie - šmykľavý povrch vozovky v dôsledku vyliateho oleja, čo bolo jednou z príčin dopravnej nehody ( nakoľko sa policajný orgán nezaoberal šetrením o tom, či vodič motorového vozidla prispôsobil svoju jazdu povrchu vozovky za daždivého počasia) a zároveň táto ako už súd vyššie uviedol s poukazom na rozhodnutie ( Rozsudok NS ČR zo dňa 16.6.1999 sp. zn. ) je aj základom objektívnej zodpovednosti správcu komunikácie - žalovaného v 1.rade za vzniknutú škodu . Pokiaľ ide o charakter závady na vozovke, súd mal za to, že touto bol vyliaty olej, ktorý pri nepriaznivom počasí v súvislosti s mokrou vozovkou vytvoril šmykľavý povrch na ceste a táto skutočnosť bola vlastne znečistením vozovky a svojich charakterom v zmysle ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, takou závadou, ktorá spôsobila zmenu v zjazdnosti komunikácie.

Súd sa vzhľadom na charakter vzniknutej závady musel vzhľadom na obranu žalovaného v 1.rade v tomto prípade vysporiadať s tým, či je alebo nie je daný ĺiberačný dôvod upravený cestným zákonom v ust. §9a ods.2 cestného zákona.

Súd tu poukazuje na závery súdnej praxe, ktorá v tejto otázke uzavrela, že medze možností v rámci ktorých je správca komunikácie schopný odstrániť závady zjazdnosti komunikácie alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť je nutné chápať objektívne, posudzovať je potrebné teda všetky možnosti, ktoré mohli byť využité a vylúčiť možno len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad alebo upozornení na ne, ktoré by sa ukázali objektívne (nielen subjektívne z hľadiska konkrétneho správcu komunikácie) nemožnými (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21.12.2004 sp.zn. ). S prihliadnutím na takéto právne závery súd posudzoval, či boli vyčerpané všetky možnosti, ktoré mohli byť využité k odstráneniu závad, prípadne k upozorneniu na ne a vzhľadom na

vykonané dokazovanie a vyššie uvedené právne závery vyhodnotil obranu žalovaného v 1.rade za dôvodnú. Súd mal za to, že v tomto konaní bol dostatočne preukázaný liberačný dôvod žalovaného v 1.rade a to výsluchom svedka Ing. Klimu, ktorý dostatočne súdu objasnil za akých okolností a kedy bola oznámená na kritickom úseku cesty závada v zjazdnosti komunikácie, taktiež súdu dostatočným spôsobom objasnil organizáciu práce pri vykonávaní kontroly komunikácií ako aj samotný spôsob vykonávania kontroly ako aj ako aj prednesmi žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade, že v tomto prípade nebolo „ z objektívneho hľadiska “ možné vzniknutú závadu odstrániť a to ani prostredníctvom zmluvného partnera - žalovaného v 2.rade , ktorý na tomto úseku vykonával pravidelnú kontrolu prostredníctvom určenej pracovnej skupiny, hoci v ten deň na tomto úseku kontrola vykonaná nebola ani iným spôsobom - napr. : po nahlásení závady účastníkom dopravnej nehody alebo jej nahlásením niektorého z pracovníkov obce alebo vodiča hromadného dopravného prostriedku s poukazom na to, že tento úsek cesty sa nachádza mimo obce s teda tento nemal objektívne žiadne informácie o tom, že v tomto kritickom úseku cesty I/67 je rozliaty olej. V prospech tohto záveru svedčí to, že aj keď na tomto úseku cestu v ten deň nebola vykonaná kontrola zo strany žalovaného v 2.rade, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného v 1.rade a ktorý mal organizačne zabezpečenú kontrolu tohto úseku cesty prostredníctvom pravidelných kontrol určenou pracovnou skupinou. týmto kritickým úsekom cesty I/67 prechádzal v ten deň o 8.00 hod ( čo bolo 1hodinu a 20 minút pred dopravnou nehodou ) zamestnanec žalovaného v 1.rade , ktorý nehlásil žiadnu závadu v zjazdnosti komunikácie a takisto v prospech obrany žalovaného v 1.rade bola aj správa z OR PZ ODI Rožňava o tom, že v tento deň na tomto úseku cesty nedošlo k žiadnej inej dopravnej nehode. A zároveň samotný charakter závady - vyliaty olej ( čo bolo potvrdené svedkami a účastníkmi dopravnej nehody ) dáva súdu v spojení s vyššie uvedením vyhodnotením dôkazov dostatočný záver o tom, že objektívne nemohol správca komunikácie túto závadu odstrániť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že žalobca žalobcu nie je dôvodná ani voči žalovanému v 1.rade a preto ju zamietol.

Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že aj keby bol žalovaný v 2.rade pasívne legitimovaným v tomto konaní, jeho námietka premlčania ním vznesená v tomto konaní by bola voči nemu úspešná, pretože ku škode došlo dňa 23.10.2009 a o návrhu na vstup žalovaného v 2.rade ako aj o jeho vstupe do konania bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonom stanovenej 2 -ročnej subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 23.10.2009.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ( ) , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní si uplatnil trovy iba neúspešný žalobca, úspešnému žalovanému v 1. ako aj v 2.rade žiadne trovy nevznikli a preto o nároku žalovaných na náhradu trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).