Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61Cbi/8/2011

Zmenené rozhodnutím 41CoKR/9/2014
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa TF, a. s., so sídlom Poludníková 7, 821 02 Bratislava, IČO: 35 862 939, právne zast. spoločnosťou AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti odporcovi 1/ JUDr. Robert Antal, správca so sídlom kancelárie Ul. E. A. X, XXX XX C. C., trvale bytom C. XX, XXX XX C. C., U. E., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, odporcovi 2/ S. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR a odporkyni 3/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. T. N. XX, XXX XX C. N., štátny občan SR, všetci traja odporcovia právne zast. spoločnosťou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 69.069,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 8/2011-477 zo dňa 2. decembra 2013, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 8/2011-477 zo dňa 2. decembra 2013 v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 10.816,57 Eur na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ a 3/, vedený v R. a.s., S. F. Z., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXX."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci žalobcu TF, a.s., so sídlom Poludníková 7, 821 02 Bratislava, IČO: 35 862 939, právne zastúpeného AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti odporcovi 1/ A.Q., K. odporcovi 2/ S. D., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Z. XXXX/XX, XXX XX S., N. a odporkyni 3/ Z. K., H.. XX. XX. XXXX, R. C. H. T. Š. XX, XXX XX C., všetci traja odporcovia právne zastúpení FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 69 069,72 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh voči odporcom 1,2,3 z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom 1,2,3 spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 10 817,30 Eur na účet právneho zástupcu odporcov 1,2,3 vedený N. R. B..K.., S. F. Z., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom pôvodne domáhal voči odporcom 1 až 3 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 74 504,03 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 06. 03. 2011 až do zaplatenia. Svoj nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že uvedená suma predstavuje vzniknutú škodu navrhovateľovi ako veriteľovi úpadcu spoločnosti BON TAP, a.s., a to konaním odporcov v rozpore so vedúcemu k celkom zjavne neúspešnej reštrukturalizácii na majetok vyššie uvedeného úpadcu, pričom navrhovateľ ako zabezpečený veriteľ by bol úplne uspokojený v konkurze v prípade, že by sa začal v čase začatia reštrukturalizačného konania. Vo vzťahu ku odporcovi 1 namietal navrhovateľ jeho nesprávny postup pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku na majetok úpadcu spoločnosti BON TAP, a.s. z dôvodu nesprávneho posúdenia hodnoty a predmetu záložného práva navrhovateľa a nevypracovania reštrukturalizačného posudku s odbornou starostlivosťou v rozpore s ustanovením (ďalej aj ). V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu odporcu 1/, ktorý vychádzal pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku z nesprávnych predpokladov, správca nesprávne v rozpore s odporučil reštrukturalizáciu napriek tomu, že navrhovateľ ako veriteľ úpadcu by bol v prípade vyhlásenia konkurzu namiesto reštrukturalizácie uspokojený vo väčšom rozsahu a vzhľadom na nesprávne odporučenie reštrukturalizácie odporcom 1/ zodpovedá odporca 1/ za vzniknutú škodu navrhovateľovi podľa Ďalším konaním odporcu 1/, ktorým malo dôjsť ku spôsobeniu škody navrhovateľovi, bol podľa tvrdenia navrhovateľa postup odporcu 1/, keď po povolení reštrukturalizácie na majetok uvedeného úpadcu v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti odporca 1/ poprel časť navrhovateľom prihlásených pohľadávok, hoci podľa tvrdenia navrhovateľa, k takémuto popretiu pohľadávky dôjsť nemalo. Vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ navrhovateľ namietal, že ako členovia predstavenstva úpadcu pri vypracovaní reštrukturalizačného plánu nepostupovali s odbornou starostlivosťou, nesprávne zistili predmet a hodnotu zálohu, ktorým boli zabezpečené prihlásené

pohľadávky navrhovateľa (zamenili najvyššiu hodnotu istiny s hodnotou zálohu) a v dôsledku toho zaradili do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky aj také pohľadávky navrhovateľa, ktoré mali byť zaradené do skupiny zabezpečených pohľadávok. Takýmto neodborným postupom podľa tvrdenia navrhovateľa odporcovia 2/ a 3/ tohto poškodili. V dôsledku takéhoto postupu odporcu 1/, ktorý nesprávne odporučil reštrukturalizáciu hoci neboli splnené predpoklady na jej realizáciu vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa o jeho vyššom uspokojení v prípade konkurzu ako alternatívy ku reštrukturalizácii a vzhľadom na nesprávny postup odporcu 2/ a 3/ pri príprave reštrukturalizačného plánu došlo podľa tvrdenia navrhovateľa v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii k nekonaniu odporcov 1/ až 3/ s odbornou starostlivosťou, ktorá skutočnosť viedla k celkom zjavne neúspešnej reštrukturalizácii úpadcu namiesto konkurzu, čím došlo ku poškodeniu navrhovateľa ako veriteľa úpadcu, ktorý by bol v prípade konkurzu začatého v čase, keď začalo reštrukturalizačné konanie, uspokojený ako zabezpečený veriteľ z oddelenej podstaty, pričom existoval dôvodný predpoklad jeho úplného uspokojenia v prípade takto vyhláseného konkurzu. V priebehu konania na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2012 (v spise na č.l. 347 a nasl.) došlo na pojednávaní dňa 21. 01. 2013 (v spise na č.l. 373 až 374) k zmene návrhu, a to z dôvodu uplatňovania nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ tak, že okrem dôvodov pri uplatnení náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti odporcu 2/ a 3/ podľa sa domáhal navrhovateľ od odporcov 2/ a 3/ nároku na náhradu vyššie uvedenej škody aj z dôvodu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva úpadcom so spoločnosťou SEDALUX, a.s., ďalej z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z úpadcu na spoločnosť SEDALUX, a.s. a z dôvodu, že odporcovia 2/ a 3/ umožnili zápočet pohľadávok úpadcu voči spoločnosti SEDALUX, a.s. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporcovia 2/ a 3/ týmito úkonmi minimalizovali možnosť uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu vrátane navrhovateľa, čím došlo k vzniku škody na ujmu navrhovateľa v príčinnej súvislosti s konaním odporcom 2/ a 3/. Súd nepripustil na vyššie uvedenom pojednávaní rozšírenie návrhu o ďalší dôvod uplatnenia nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ z dôvodu nepodania včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu spoločnosti BON TAP a.s. vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania ku dňu podania návrhu navrhovateľa na rozšírenie dôvodov nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu v časti nepodania včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože dokazovanie vykonávané o pôvodných dôvodoch nároku na náhradu škody nebolo zamerané na preukazovanie finančného majetku úpadcu po skončení reštrukturalizácie. Keďže dokazovanie o tomto dôvode nároku na náhradu škody by si vyžadovalo odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok preukazujúci hodnotu finančného majetku úpadcu podľa Vyhlášky č. , v tejto časti súd zmenu návrhu nepripustil podľa Vyššie uvedeným konaním odporcov 1/ až 3/ malo dôjsť podľa tvrdenia navrhovateľa k vzniku škody na jeho ujmu pôvodne vo výške 74 503,03 Eur, ktorý suma predstavuje rozdiel medzi výškou prihlásených pohľadávok navrhovateľa v rámci reštrukturalizačného konania voči úpadcovi a čiastočným uspokojením prihlásených pohľadávok navrhovateľa podľa schváleného reštrukturalizačného plánu vo výške 19 529,05 Eur. Z takto pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody voči odporcom 1/ až 3/ vo výške 74 503,03 Eur navrhovateľ v priebehu konania vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie 5 440,31 Eur, pričom o tomto čiastočnom späťvzatí súd rozhodol uznesením č.k. -272 zo dňa 18. 11. 2011, ktoré uznesenie o čiastočnom zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2011. Po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania o náhradu škody vo výške 5 440,31 Eur predmetom tohto konania ostal nárok navrhovateľa voči odporcom 1/ až 3/ na zaplatenie nároku na náhradu škody vo výške 69 063,72 Eur s príslušenstvom.

Odporcovia 1/ až 3/ žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Podľa tvrdenia odporcov pokiaľ sa navrhovateľ voči ním domáhal nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho postupu pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku a plánu a z dôvodu porušenia povinnosti odbornej starostlivosti, odporcovia v celom rozsahu takýto záver namietali. Podľa tvrdenia odporcov reštrukturalizačné konanie na úpadcu - spoločnosť BON TAP a.s. prebehlo úspešne, nakoľko bol súdom potvrdený reštrukturalizačný plán, odporcovia 1/ až 3/ pri vypracovávaní posudku (odporcom 1/) a plánu (odporcami 2/ a 3/) postupovali s odbornou starostlivosťou, pričom podľa schváleného reštrukturalizačného plánu mali byť pohľadávky navrhovateľa uspokojené v celom rozsahu 100% ich prihlásených výšok. Odporcovia 1/ až 3/ v celom rozsahu namietali neexistenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdenými porušeniami povinností odporcov 1/ až 3/ a neuspokojením pohľadávok navrhovateľa, pretože podľa tvrdenia odporcov schválenie reštrukturalizačného plánu podlieha dlhodobejšiemu procesu schvaľovania a posudzovania podmienok plánu veriteľským výborom, veriteľkou schôdzou a

v konečnom dôsledku samotným konkurzným súdom. Už len vzhľadom na takýto spôsob prípravy, schvaľovania a realizácie reštrukturalizačného plánu podľa tvrdenia odporcov je prerušená príčinná súvislosť medzi konaním odporcov a vznikom škody tak, ako to uvádzal navrhovateľ. Podľa tvrdenia odporcov ak navrhovateľ namieta nesprávne posúdenie predmetu a hodnoty zálohu, nesprávne zaradenie pohľadávky navrhovateľa síce prihlásenej ako zabezpečenej ale určenej pri uspokojovaní medzi nezabezpečených veriteľov a pokiaľ namieta navrhovateľ nesprávne popretie pohľadávok, nápravy týchto postupov sa podľa tvrdenia odporcov mohol navrhovateľ domáhať inými samostatnými právnymi prostriedkami (napr. žaloba o určenie pravosti, výšky, zabezpečenia a poradia zabezpečenia pohľadávok, žaloba o neúčinnosť plánu, žiadosť o zaradenie pohľadávok navrhovateľa do inej skupiny a.p.). Podľa tvrdenia odporcov, tieto právne prostriedky nie je možné nahrádzať inštitútom nároku na náhradu škody, pričom navyše podľa tvrdenia odporcov, k žiadnemu neodbornému postupu a konaniu odporcov 1/ až 3/ v rámci vypracovávania posudku a reštrukturalizačného plánu nedošlo. Pokiaľ navrhovateľ rozšíril dôvody uplatnenia nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ na ďalšie právne úkony, ktorými mali odporcovia 2/ a 3/ poškodiť navrhovateľa pri uspokojovaní jeho pohľadávok (uzavretie záložnej zmluvy, postúpenie pohľadávok, zápočty) opätovne podľa tvrdenie odporcov mohol navrhovateľ využiť iné právne prostriedky (napr. žaloby o neplatnosti týchto právnych úkonov, o určenie ich neúčinnosti), pričom tieto právne prostriedky podľa tvrdenia odporcov nie je možné nahrádzať inštitútom nároku náhrady škody. Odporcovia 2/ a 3/ ďalej tvrdili, že pokiaľ je voči ním ako členom štatutárneho orgánu úpadcu uplatňovaný nárok na náhradu škody, potom neboli splnené predpoklady takéhoto nároku podľa , pretože navrhovateľ nepreukázal, že by akýmkoľvek svojim konaním spôsobili ako členovia predstavenstva škodu samotnému úpadcovi. Odporcovia 2/ a 3/ sa ďalej bránili tvrdením, že keďže neboli splnené predpoklady uplatnenia nároku na náhradu škody voči nim podľa ustanovenia a iné ustanovenie alebo inej právnej normy neumožňuje uplatniť priamo nárok na náhradu škody voči členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, žiadali návrh voči odporcom 2/ a 3/ v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného registra navrhovateľa, s výpisom z obchodného registra úpadcu - spoločnosti BON TAP a.s., s obsahom pripojených spisov , , , s výpisom z obchodného vestníka č. OV , s reštrukturalizačným plánom úpadcu BON TAP a.s. (pôvodne pod obchodným menom DIVIDENT MANUFACTURING a.s., IČO: 31 389 970), s výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv týkajúcich sa registrácie záložného práva medzi úpadcom a navrhovateľom, s výpisom z centrálneho notárskeho registra záložných práv o začatí výkonu realizácie záložného práva, s výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv o zmene záložného práva, s výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv o registrácii záložnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX a.s. o registrácii začatia výkonu záložného práva týkajúce sa predmetu zálohu pohľadávok úpadcu, s výpisom z obchodného vestníka č. , s kópiou zmenky zo dňa 23. 07. 2007 na sumu 1,6 milióna Sk v spise na č.l. 87 a 88, s kópiou prihlášky navrhovateľa v konaní na istinu 884 470,- Sk , s kópiou prihlášky navrhovateľa v konaní na sumu 1 600 000,- Sk, s kópiou potvrdenia o pridelení veci pod sp. zn. , s kópiou návrhu na vydanie platobného rozkazu na 1 600 000,- Sk zo dňa 03. 03. 2008, s kópiou potvrdenia o pridelení veci v konaní , s kópiou návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 1 150 000,- Sk zo dňa 03. 03. 2008, s dvoma potvrdeniami o zaplatení súdneho poplatku v uvedených súdnych konaniach, s výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti SEDALUX a.s., s výpisom z obchodného vestníka č. OV , OV , s písomnou výzvou navrhovateľa na úhradu dlžnej sumy adresovanej odporcom 1/, 2/, 3/ vrátane kópie doručeniek pre odporcov v spise na č.l. 114 až 119, s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 07. 04. 2011, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 21. 04. 2011, zo dňa 02. 05. 2011, s písomným vyjadrením A.. X. T. zo dňa 22. 06. 2011, s písomným vyjadrením odporcu 1 zo dňa 27. 06. 2011, s hlavnou knihou účtov úpadcu BON TAP a.s. k 31. 12. 2007, z výpisom pohľadávok úpadcu k 31. 10. 2010, s prehľadom zmien v stave pohľadávok úpadcu od 31. 10. 2007 do 21. 12. 2010, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28. 06. 2011, s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 18. 07. 2011, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 13. 07. 2011, s detailným výpisom všetkých záväzkov úpadcu k 30. 11. 2010, s detailným výpisom všetkých pohľadávok úpadcu k 30. 11. 2010, s hlavnou knihou účtov úpadcu, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29. 07. 2011, s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 22. 08. 2011, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28. 10. 2011, s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 08. 11. 2011, s písomným vyjadrením A.. X. T. zo dňa 10.

02. 2012, s prehľadom postúpených pohľadávok od úpadcu BON TAP a.s. na spoločnosť SEDALUX v spise na č.l. 281, s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 07. 02. 2012, s prehľadom pohľadávok a ich zmien u úpadcu od 31. 10. 2008 do 31. 12. 2010, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 05. 04. 2012, s kópiou žiadosti A.. X. T. o udelenie záväzného pokynu v spise na č.l. 290 až 291, s kópiou prihlášky navrhovateľa v konaní na sumu 41 854,96 Eur, so súhrnným prehľadom uplatnených pohľadávok, s kópiou prihlášky navrhovateľa v konaní na sumu 50 617,34 Eur, s mailovou korešpodenciou medzi navrhovateľom a A.. X. T. v spise na č.l. 298 až 299, s kópiami zmlúv o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BON TAP a.s. a spoločnosťou SEDALUX zo dňa 29. 09. 2009, zo dňa 17. 05. 2009, zo dňa 04. 05. 2009, zo dňa 01. 04. 2009, s písomným vyjadrením odporcu 1/ zo dňa 31. 05. 2012, s prehľadom o výške a čase úhrad odplát za postúpené pohľadávky v spise na č.l. 326, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2012, s písomnou výzvou navrhovateľa adresovanej spoločnosti SEDALUX a.s. zo dňa 18. 04. 2008, s písomným vyjadrením A.. X. T. zo dňa 15. 02. 2013, s písomným vyjadrením odporcu 1/ zo dňa 27. 06. 2011, s kópiou príjmového pokladničného dokladu č. 1013, s kópiou zmluvy o poskytnutí finančnej pôžičky uzavretej medzi spoločnosťou SEDALUX a úpadcom zo dňa 27. 01. 2009, s kópiou rozúčtovania dokladu zo dňa 31. 05. 2010 v spise na č.l. 396, zo dňa 15. 04. 2009, s rozúčtovaním dokladu z 31. 08. 2010 v spise na č.l. 398, s kópiou faktúry č. 1194005510, č. 1194004209, č. 1194007210, č 1194007110, č. 1194007010, č. 1194006910, č. 1194006070, č. 1194005310, č. 1194006310, č. 119 4006010, č. 1194005810, č. 1194005910, s rozúčtovaním dokladu zo dňa 30. 01. 2010, s kópiou zmluvy o postúpení pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX a.s. v spise na č.l. 412 až 416, s rozúčtovaním dokladu zo dňa 29. 10. 2010, so zmluvou o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 29. 10. 2010 v spise na č.l. 418, s kópiou zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou medzi C. T. a spoločnosťou SEDALUX a.s. zo dňa 08. 05. 2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe návrhu dlžníka obchodnej spoločnosti DIVIDEND MANUFACTURING a.s. so sídlom Tabaková 1, Banská Štiavnica, IČO: 31 389 970 (neskôr podnikajúcej pod obchodným menom BON TAP a.s. - ďalej len úpadca) rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v konaní dňa 28. 03. 2008 o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti BON TAP a.s. Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV dňa 07. 04. 2008. Reštrukturalizačný posudok ako prílohu k návrhu úpadcu na povolenie reštrukturalizácie vypracoval odporca 1/, ktorý podľa záverov tohto posudku odporučil reštrukturalizáciu. Následne tunajší súd pod sp. zn. uznesením zo dňa 08. 04. 2008 rozhodol o povolení reštrukturalizácie úpadcu a za správu ustanovil odporcu 1/, pričom uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 11. 04. 2008 pod č. K 001962. Po povolení reštrukturalizácie v zákonom určenej lehote navrhovateľ svojou prihláškou pod poradovým č. 1 zo dňa 07. 05. 2008 (č.l. 89 až 91) prihlásil do reštrukturalizačného konania svoju pohľadávku v celkovej výške 1 041 048,80 Sk (34 556,49 Eur), ktorá suma pozostáva z istiny 884 470,-Sk, úrokov z omeškania 32 866,-Sk a nákladov z uplatnenia uvedenej pohľadávky v súdnom konaní vo výške 123 712,80 Sk (69 230,- Sk zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 54 482,80 Sk). Základom uplatnenia tohto nároku prihláškou navrhovateľa pod poradovým č. 1 bola vlastná zmenka vystavená úpadcom ako emitentom dňa 23. 07. 2007 na sumu 1 600 000,- Sk splatnej dňa 15. 11. 2007. Navrhovateľ si pôvodne uplatnil tento nárok voči úpadcovi v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. návrhom podaným dňa 04. 03. 2008 na úhradu neuhradeného zostatku zmenkovej sumy vo výške istiny 1 150 000,- Sk. V tomto konaní bol navrhovateľom zaplatený súdny poplatok 69 230, - Sk, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola.

Toho istého dňa 07. 05. 2008 prihláškou pod poradovým č. 2 si uplatnil navrhovateľ voči úpadcovi po povolení reštrukturalizácie ďalšiu svoju pohľadávku v celkovej výške 1 791 791,80 Sk (59 476,59 Eur), z ktorej suma 1 600 000,- Sk predstavovala istinu, suma 38 133,- Sk predstavovala úroky a suma 153 658,80 Sk predstavovala náklady z uplatnenia tejto pohľadávky v súdnom konaní (96 320,- Sk súdny poplatok a 57 338,80 Sk trovy právneho zastúpenia v tomto súdnom konaní). V tomto konaní () zaplatil navrhovateľ súdny poplatok 96 320,- Sk, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Vzhľadom na prerušenie vyššie uvedených súdnych konaní na základe účinkov začatia reštrukturalizačného konania voči úpadcovi podľa , si teda navrhovateľ prihlásil voči úpadcovi vyššie uvedenými dvoma prihláškami celkovú pohľadávku vo výške 94 033,08 Eur. Obidve vyššie uvedené prihlášky navrhovateľa boli prihlásené ako zabezpečené pohľadávky na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 2007-DIV-01-ZZ zo dňa 23. 07. 2007 uzatvorenej medzi dlžníkom ako

záložcom a navrhovateľom ako záložným veriteľom. Predmetom uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva (príloha č. 9 reštrukturalizačného posudku č. 1/2008 nachádzajúceho sa v spise ) je zabezpečenie istiny z jej najvyššou hodnotou vo výške 7 000 000,- Sk, t.j. 232 357,43 Eur, pričom predmetom zálohu podľa článku 2.1 mali byť všetky existujúce a budúce pohľadávky úpadcu, ktoré vzniknú úpadcovi dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb akéhokoľvek druhu voči všetkým dlžníkom so začiatočným písmenom od a po ž vrátane, a ku všetkým existujúcim a budúcim pohľadávkam záložcu, ktoré vzniknú záložcovi, t.j. úpadcovi v dôsledku uplatnenia si akéhokoľvek práva, voči ktorémukoľvek jeho dlžníkovi so začiatočným písmenom od a do ž vrátane. Vyššie uvedené zriadenie záložného práva malo zabezpečovať navrhovateľovi jeho pohľadávku voči úpadcovi na základe vyššie uvedených zmeniek. Zriadenie vyššie uvedeného záložného práva bolo evidované v notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. H. XXXXX/XXXX (spise na č.l. 71). Po prihlásení vyššie uvedených pohľadávok odporca 1/, t.j. správca úpadcu poprel z takto prihlásených pohľadávok vo výške 94 033,08 Eur sumu 14 309,23 Eur, a mal za zistenú sumu vo výške 79 723,85 Eur. Popretie odporca 1/ vykonal z prihlásenej pohľadávky pod poradovým č. 1, vo výške 265 530,- Sk (8 813,98 Eur) s poukazom na čiastočné plnenie v tejto popretej sume a ďalej došlo k popretiu príslušenstva tejto pohľadávky, a to súdneho poplatku zaplateného vo vyššie uvedenom súdnom konaní v sume 2 298,02 Eur (69 230,- Sk). Z uplatnenej pohľadávky pod poradovým č. 2 odporca 1/ poprel príslušenstvo prihlásenej pohľadávky vo výške 3 197,24 Eur (96 320,- Sk), ktorá suma predstavovala zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu vo vyššie uvedenom súdnom konaní. Navrhovateľ tvrdil, že vyššie uvedené popretie odporcom 1/ bolo nesprávne, pričom odporca 1/ prihlásené pohľadávky navrhovateľa neporovnal s odbornou starostlivosťou, nakoľko vyššie uvedené súdne poplatky, ktoré boli popreté ako príslušenstvo pohľadávky boli preukázateľne vynaloženými nákladmi navrhovateľom pri uplatňovaní svojich nárokov v súdnom konaní a tvoria príslušenstvo istiny. Popretie vo výške 265 530,- Sk (8813,98 Eur) bolo opätovne podľa tvrdenia navrhovateľa nesprávne, pretože už v prihláške pod poradovým č. 1, navrhovateľ pri prihlásení istiny 884 470,- Sk zohľadnil čiastočnú úhradu úpadcu vo výške 265 530,- Sk, a preto odporca 1/ nemal žiaden dôvod na popretie tejto časti prihlásenej pohľadávky. Vzhľadom na popretie pohľadávky prihlásenej navrhovateľom prihláškou pod poradovým č. 1 vo výške 265 530,- Sk a 69 230,- Sk podal navrhovateľ žalobu o určenie popretej pohľadávky v konaní tunajšieho súdu . Určenie pravosti popretej pohľadávky prihlásenej pod poradovým č. 2 v sume 96 320,- Sk uplatnil navrhovateľ v konaní pred tunajším súdom žalobou o určenie popretej pohľadávky pod sp. zn. .

Následne po povolení reštrukturalizácie vypracoval dlžník a v jeho mene konajúci členovia predstavenstva, t.j. odporca 2/ a 3/ reštrukturalizačný plán, ktorý vychádzal z posudku a zoznamu pohľadávok vypracovaného odporcom 1/. Vo vypracovanom reštrukturalizačnom pláne predkladateľ tohto plánu, t.j. úpadca (dlžník) rozdelil prihlásené pohľadávky veriteľov do dvoch skupín, a to do skupiny pre zabezpečené pohľadávky a do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Skupinu pre zabezpečené pohľadávky podľa rozdelil na skupinu pre zabezpečené pohľadávky a skupinu pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky. Pohľadávka prihlásená a zistená pod poradovým č. 1 bola rozdelená ako časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 128 v zistenej sume 5 742,93 Eur, ktorá bola zaradená pre zabezpečené pohľadávky a ďalšia časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 128 v zistenej sume 17 701,56 Eur bola zaradená do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky. Pohľadávka prihlásená a zistená pod poradovým č. 2 bola v reštrukturalizačnom pláne v jeho záväznej časti rozdelená na pohľadávku navrhovateľa ako časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 129 v zistenej sume 13 786,11 Eur, ktorá bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky a na pohľadávku navrhovateľa ako časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 129 v zistenej sume 42 493,24 Eur, ktorá bola zaradená do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky. V reštrukturalizačnom pláne preto do skupiny pre zabezpečené pohľadávky boli zaradené pohľadávky navrhovateľa v zistenej sume 19 529,05 Eur a do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky boli zaradené pohľadávky navrhovateľa v zistenej sume 60 194,80 Eur. Z výšky popretých pohľadávok v sume 14 309,23 Eur ako bolo uvedené vyššie boli do skupiny pre zabezpečené pohľadávky zaradené pohľadávky vo výške 2 721,98 Eur a v sume 783,18 Eur. Zvyšok popretých pohľadávok bol zaradený do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky. Veriteľský výbor dlžníka dňa 23. 10. 2008 schválil vyššie uvedený reštrukturalizačný plán. Po schválení veriteľským výborom reštrukturalizačného plánu, požiadal navrhovateľ písomne podľa , Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 12. 11. 2008 predkladateľa plánu a správcu o

zmenu reštrukturalizačného plánu tak, aby do skupiny pre zabezpečené pohľadávky bola zaradená aj pohľadávka navrhovateľa 2A časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 128 v sume 533 277,24 Sk, pohľadávka navrhovateľa 2B, časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 129 v zistenej sume 1 280 151,30 Sk, popretá pohľadávka navrhovateľa v prípade úspechu v súdnom spore pod poradovým č. 128 v sume 252 757,63 Sk a popretá pohľadávka navrhovateľa v prípade úspechu v súdnom spore o určenie popretej pohľadávky zapísaná v zozname pod č. 129 v sume 72 725,78 Sk. Tejto žiadosti navrhovateľa vyhovené nebolo a schôdza veriteľov dňa 21. 11. 2008 schválila predkladateľom predložený reštrukturalizačný plán, pričom navrhovateľ pri hlasovaní v skupine zabezpečených veriteľov ako aj v skupine nezabezpečenej časti pohľadávok prihlásených ako zabezpečených pohľadávok hlasoval proti schváleniu reštrukturalizačného plánu a uplatnil námietku voči prijatiu plánu, pretože v rámci konkurzného konania by jeho pohľadávka bola uspokojená vo väčšom rozsahu, nakoľko by bol uspokojený z oddelenej podstaty v prvom poradí. Napriek vyššie uvedenému hlasovaniu navrhovateľa proti schváleniu plánu, schôdza veriteľov reštrukturalizačný plán schválila a tunajší súd uznesením č.k. -108 zo dňa 02. 12. 2008 potvrdil reštrukturalizačný plán zo dňa 29. 09. 2008 prijatý schvaľovacou schôdzou veriteľov dňa 21. 11. 2008, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. 12. 2008. Keďže navrhovateľ hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu podal dňa 22. 12. 2008 na tunajší súd návrh o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plátu. Podľa súdom schváleného reštrukturalizačného plánu pohľadávky zaradené do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, t.j. v prevej skupine, mali byť uspokojené v rozsahu 100% do 150 dní od skončenia reštrukturalizácie. Pohľadávky v druhej skupine, t.j. nezabezpečená časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky mali byť tak isto uspokojené v rozsahu 100%, a to do 3 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Po súdom schváleného reštrukturalizačného plánu bol navrhovateľ uspokojený v časti 19 529,05 Eur dňa 12. 06. 2009 z dôvodu zaradenia tejto časti pohľadávok do prvej skupiny pohľadávok pre zabezpečené pohľadávky. Následne dňa 29. 12. 2010 Okresný súd Banská Bystrica v konaní rozhodol o začatí konkurzného konania voči úpadcovi, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 04. 01. 2011. Následne v konaní uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 01. 2011 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, ktoré uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 17. 11. 2011. Ku dňu vyhlásenia konkurzu preto ostala neuspokojená časť pohľadávky navrhovateľa vo výške 74 504,03 Eur. Po začatí reštrukturalizácie na majetok úpadcu došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľa v konaní a 7/2008 a na základe späťvzatia došlo k vráteniu časti súdnych poplatkov navrhovateľovi vo výške 5 440,31 Eur a neuhradená časť pohľadávok navrhovateľa predstavovala sumu 69 063,72 Eur. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu došlo ku zastaveniu konania , v ktorom sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Tak isto v konaní , v ktorom sa domáhal navrhovateľ určenia pravosti pohľadávky vo výške 96 320,- Sk, došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom vzhľadom na vrátenie súdneho poplatku v konaní . V konaní o určenie popretej pohľadávky pod sp. zn. došlo tak isto k zastaveniu uvedeného konania vzhľadom na účinky vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu.

Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si navrhovateľ prihlásil svoje neuspokojené pohľadávky do konkurzu, avšak podľa tvrdenia navrhovateľa na základe komunikácie so správcom konkurznej podstaty úpadcu vyplýva, že uspokojenie jeho pohľadávok nebude realizované vzhľadom na majetkovú situáciu úpadcu (písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 05. 04. 2012 v spise na č.l. 288 až 289).

Výšku neuspokojených pohľadávok navrhovateľa v sume 69 063,72 Eur (po čiastočnom späťvzatí), ktorá pohľadávka nebola navrhovateľovi uspokojená v rámci reštrukturalizačného konania a podľa tvrdenia navrhovateľa nebude uspokojená ani v konkurze, si uplatňuje navrhovateľ voči odporcom 1/ až 3/ ako nárok na náhradu škody. Voči odporcovi 1/ ako správcovi v reštrukturalizačnom konaní úpadcu si uplatňuje navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti odporcu 1/ ako správcu pri príprave a vypracovaní reštrukturalizačného posudku ako aj z dôvodu postupu a úkonov odporcu 1/ pri popieraní navrhovateľom prihlásených pohľadávok. V rámci reštrukturalizačného konania vo vzťahu k odporcovi 1/ navrhovateľ namietal, že tento pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku nesprávne zistil predmet a hodnotu zálohu, ktorým boli zabezpečené pohľadávky navrhovateľa voči úpadcovi. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca 1/ vychádzal z toho, že predmetom záložného práva, t.j. zálohu sú len pohľadávky úpadcu s účtovnou hodnotou k 31. 10. 2007 vo výške 7 000 000,- Sk t.j. 232 357,43 Eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa však predmetom zálohu podľa vyššie uvedenej záložnej zmluvy sú všetky existujúce a budúce pohľadávky úpadcu, ktoré vzniknú úpadcovi dodaním tovaru

alebo poskytovaním služieb akéhokoľvek druhu voči všetkým dlžníkom so začiatočným písmenom od a) do ž) vrátane a všetky existujúce aj budúce pohľadávky záložcu, ktoré vzniknú úpadcovi v dôsledku uplatnenia si akéhokoľvek práva voči akémukoľvek dlžníkovi so začiatočným písmenom od a) od ž) s najvyššou hodnotou istiny vo výške 7 000 000,- Sk, t.j. 232 357,43 Eur. Navrhovateľ teda tvrdil, že vyššie uvedenou záložnou zmluvou bola zabezpečená pohľadávka navrhovateľa s najvyššou hodnotou istiny 7 000 000,- Sk, avšak predmetom zálohu sú všetky existujúce ako aj budúce pohľadávky úpadcu, ktoré ku 31. 10. 2007 predstavovali účtovnú hodnotu 39 604 000,- Sk (k 31. 07. - 2008

- 49 684 000,- Sk), pričom z takto určenej nominálnej hodnoty pohľadávok ako predmetu zálohu podľa reštrukturalizačného posudku predstavovala obvyklá hodnota pohľadávok 40% ich účtovnej hodnoty, čo predstavuje 15 842 000,- Sk (k 31. 07. 2008 v obvyklej hodnote 19 973 600,- Sk). Aj keď navrhovateľ namietal určenie obvyklej hodnoty pohľadávok podľa posudku, navrhovateľ tvrdil, že odporca 1/ tým, že nesprávne zistil a posúdil hodnotu pohľadávok úpadcu, ktoré sú predmetnom záložného práva, nevypracoval posudok s odbornou starostlivosťou podľa § 109 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu odporcu 1/, tento vychádzal pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku z nesprávnych predpokladov, a preto nemohol dospieť ani k správnemu záveru posudku. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že neboli splnené predpoklady na odporučenie reštrukturalizácie podľa o konkurze a reštrukturalizácie, pretože podľa tvrdenia navrhovateľa v prípade vyhlásenia konkurzu namiesto reštrukturalizácie by došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa vzhľadom na predmet a hodnotu zálohu (všetky pohľadávky úpadcu vo vyššie uvedených nominálnych hodnotách), a preto odporca 1/ zodpovedá za škodu vzniknutú navrhovateľovi podľa , pretože odporca 1/ odporučil reštrukturalizáciu hoci v čase vypracovaniu posudku nato neboli splnené predpoklady podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizáciu. Tým, že odporca 1/ nesprávne určil hodnotu a predmet zálohu, v čoho dôsledku následne pri vypracovávaní reštrukturalizačného plánu boli nesprávne zaradené pohľadávky navrhovateľa do skupiny pohľadávok síce prihlásených ako zabezpečené pohľadávky, avšak určené pre uspokojenie v rámci nezabezpečených pohľadávok, došlo k neuspokojeniu pohľadávky navrhovateľa v rozsahu 69 063,72 Eur, ktorá pohľadávka by bola v tomto rozsahu uspokojená, pokiaľ by bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, pretože navrhovateľ by bol uspokojený z oddelenej podstaty, a to z predmetu zálohu, t.j. z hodnoty všetkých pohľadávok úpadcu. Okrem uvedeného nesprávneho postupu odporcu 1/ pri vypracovávaní a doporučení reštrukturalizácie na úpadcu, vytýkal navrhovateľ odporcovi 1/ aj neprávny postup pri popieraní ním prihlásených pohľadávok tak, ako je uvedené vyššie.

Vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ sa domáhal navrhovateľ nároku na náhradu škody spoločne a nerozdielne s odporcom 1/ tak isto vo výške 69 063,72 Eur. Aj vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ namietal navrhovateľ porušenie ich povinnosti ako členov predstavenstva úpadcu, ktorí predkladali a vypracovávali reštrukturalizačný plán na základe záverov reštrukturalizačného posudku vypracovaného odporcom 1/. Aj vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ namietal navrhovateľ nesprávne zistenie a určenie hodnoty a predmetu zálohu, kde podľa tvrdenia navrhovateľa v rozpore s obsahom záložnej zmluvy určili odporcovia 2/ a 3/ v reštrukturalizačnom pláne nesprávne hodnotu zálohu na 7 000 000,- Sk, pričom 7 000 000,- Sk predstavovala najvyššiu hodnotu istiny pohľadávky zabezpečenej záložným právom, pričom predmetom zálohu neboli pohľadávky do výške 7 000 000,- Sk, ale všetky pohľadávky úpadcu v nominálnych hodnotách tak ako je uvedené vyššie. V dôsledku takéhoto nesprávneho zistenia predmetu a hodnoty zálohu, odporcovia 2/ a 3/ v reštrukturalizačnom pláne nesprávne zaradili navrhovateľom prihlásené pohľadávky, a to do skupiny zabezpečených pohľadávok len v hodnote 19 529,05 Eur zo zistených pohľadávok, pričom v rozpore z predmetnom a hodnotou zabezpečenia do skupiny pohľadávok prihlásených ako zabezpečených, avšak zaradených do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok zaradili odporcovia 2/ a 3/ v reštrukturalizačnom pláne zostatok navrhovateľom prihlásených pohľadávok. Podľa tvrdenia navrhovateľa v celom rozsahu prihlásené obidve pohľadávky navrhovateľa mali byť zaradené do skupiny zabezpečených pohľadávok. K nesprávnemu zaradeniu prihlásených pohľadávok navrhovateľa do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky odporcovia 2/ a 3/ dospeli práve na základe nesprávneho posúdenia predmetu a hodnoty zálohu. Napriek tomu, že navrhovateľ podľa požiadal o zmenu zaradenia ním prihlásených pohľadávok do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, tomuto návrhu vyhovené nebolo. Okrem nesprávneho postupu odporcov 1/ až 3/ pri určení hodnoty a predmetu zálohu (ako základného pochybenia), kde predmetom zálohu mali byť všetky pohľadávky úpadcu, a nie pohľadávky do výške 7 000 000,- Sk, vytýkal navrhovateľ odporcom 1/ až 3/ pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku a reštrukturalizačného plánu aj ďalšie nedostatky, a to:

- nesprávne určenie účtovnej a obvyklej hodnoty pohľadávok úpadcu (zálohu) zabezpečujúcich pohľadávky navrhovateľa na úrovni 7 000 000,- Sk (232 357,43 Eur) a 2 800 000,- Sk (92 942,97 Eur) namiesto 49 684 000,- Sk (1 6049 206,67 Eur) a 19 874 000,- Sk (659 695,94 Eur),

- bez akéhokoľvek auditu a podkladov určenie o predpokladanej 40 % likvidite účtovnej hodnoty pohľadávok úpadcu,

- pri vytváraní skupín podľa a 138 , nezohľadnenie bonity zabezpečenia (výška a hodnota zálohu) pohľadávok jednotlivých zabezpečených veriteľov a aj napriek tomu ich zaradenie do rovnakých skupín,

- pri stanovení výšky zabezpečených pohľadávok navrhovateľa odpočítanie od výťažku z predaja pohľadávok úpadcu aj nákladov v prípade konkurzu ako alternatívy reštrukturalizácie,

- nesprávne stanovenie hodnoty zabezpečených pohľadávok navrhovateľa na sumu 588 332,05 Sk (19 529,05 Eur) bez relevantných ekonomických a právnych podkladov,

- nevzatie do úvahy ustanovenia a 94 , t.j. možnosť uspokojenia navrhovateľa ako zabezpečeného veriteľa v prípade konkurzu z oddelenej podstaty, a to z predmetu zálohu, t.j. z hodnoty všetkých pohľadávok úpadcu.

Navrhovateľ teda tvrdil, že v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym postupom odporcov 1/ až 3/ pri príprave a vypracovaní reštrukturalizačného posudku a reštrukturalizačného plánu bez odbornej starostlivosti došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa v sume 69 063,72 Eur, t.j. vo výške neuspokojenej pohľadávky navrhovateľa, vzhľadom na následne vyhlásený konkurz po schválení reštrukturalizačného plánu, keďže v konkurze podľa tvrdenia navrhovateľa tento uspokojený nebude vzhľadom na vyjadrenie konkurzného správcu úpadcu. V priebehu konania na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2012 došlo k zmene návrhu voči odporcom 2/ a 3/, kedy navrhovateľ voči týmto odporcom pri uplatňovaní nároku na náhradu škody okrem porušenia povinnosti pri príprave reštrukturalizačného plánu, ako ďalšie dôvody vzniku nároku na náhradu škody poukazoval navrhovateľ na odporcami 2/ a 3/ uzavretú zmluvu o zriadení záložného práva medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX ako záložným veriteľom k všetkým pohľadávkam úpadcu, pričom spoločnosť SEDALUX ako spriaznená osoba s úpadcom začala výkon záložného práva, kedy v dôsledku reštrukturalizačného plánu bola odložená splatnosť zabezpečených pohľadávok navrhovateľa. Ďalej z dôvodu uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX v objeme nad 200 000,- Eur a následným započítaním pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX malo dôjsť týmito viacerými právnymi úkonmi (po skončení reštrukturalizácie) priamo konaním odporcov 2/ a 3/ k vzniku škody na ujmu navrhovateľa vo výške neuspokojenej pohľadávky v sume 69 063,72 Eur. Zmena nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ z uvedených dôvodov bola pripustená súdom na pojednávaní dňa 21. 01. 2013. V konečnom dôsledku teda navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku účinkov súdom schváleného reštrukturalizačného plánu došlo k odloženiu splatnosti navrhovateľových pohľadávok, čo bolo odporcami 2/ a 3/ využité na uzatvorenie vyššie uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva, na uzatvorenie viacerých zmlúv o postúpení pohľadávok z úpadcu na spoločnosť SEDALUX a následne k zápočtu pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok, čím došlo k zániku týchto pohľadávok ako predmetu záložného práva zriadeného v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa. V konečnom dôsledku teda navrhovateľ tvrdil, že spoločným vyššie uvedeným postupom a konaním odporcov 1/ až 3/ pri príprave reštrukturalizačného posudku a plánu a následných úkonov odporcov 2/ a 3/ ako členov predstavenstva úpadcu došlo na ujmu navrhovateľa v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym postupom k vzniku škody vo výške neuhradenej pohľadávky 69 063,72 Eur.

Odporca 1/ sa v konaní bránil tvrdením, že k žiadnemu pochybeniu zo strany odporcu 1/ pri príprave reštrukturalizačného posudku nedošlo, namietal tvrdenie navrhovateľa o nesprávne určenom predmete a hodnote zálohu, pričom podľa tvrdenia odporcu 1/ aj v prípade pokiaľ by došlo k takémuto nesprávnemu určeniu predmetu a hodnoty zálohu, táto skutočnosť by nemala vplyv na odporučenie reštrukturalizácie úpadcu v reštrukturalizačnom posudku odporcu 1/. Naopak, odporca 1/ tvrdil, že v takom prípade by o to viac boli splnené predpoklady na vykonanie reštrukturalizácie vzhľadom na predpoklad 100 % uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v rámci reštrukturalizačného konania. Odporca 1/ ďalej namietal, že jeho popretie časti navrhovateľom prihlásených pohľadávok bolo plne v súlade s povinnosťami a odbornou starostlivosťou odporcu 1/, pretože z prihlášky navrhovateľa pod poradovým č. 1/ nevyplývalo zohľadnenie čiastočnej úhrady vo výške 265 000,- Sk. Ďalej odporca 1/ poukazoval, že aj v prípade popretia časti navrhovateľom prihlásených pohľadávok vo výške súdnych poplatkov uhradených vo vyššie uvedených súdnych konaniach sa tento postup správcu javil v konečnom dôsledku ako správny, vzhľadom na vrátenie časti súdnych poplatkov v uvedených súdnych konaniach. Odporca 1/ však v celom rozsahu poukazoval na skutočnosť, že nie je daná žiadna príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym postupom odporcu 1/ pri príprave reštrukturalizačného posudku, záverom na odporúčanie reštrukturalizácie a vznikom škody v navrhovateľom uplatnenej výške. Odporca 1/ poukazoval na skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie podlieha zákonom určenému postupu, pričom v danom prípade reštrukturalizačný plán bol schválený veriteľským výborom, schôdzou veriteľov a v konečnom dôsledku aj rozhodnutím súdu. Podľa tvrdenia odporcu 1/ preto týmto celkovým postupom došlo ku pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym postupom odporcu 1/ a vznikom nároku navrhovateľa na náhradu škody. Vo vzťahu ku odporcom 2/ a 3/, ktorým navrhovateľ vytýkal nesprávny postup pri príprave reštrukturalizačného plánu (hlavne určenie nesprávnej výšky a predmetu zálohu), odporcovia 2/ a 3/ opätovne poukazovali na skutočnosť, že schválenie nimi vypracovaného plánu podlieha schváleniu veriteľského výboru, schôdze veriteľov a rozhodnutiu súdu. Odporcovia 1/ a 3/ zhodne tvrdili, že navrhovateľ si mohol uplatniť svoje nároky príslušnými právnymi prostriedkami a pokiaľ namietal nesprávne zaradenie navrhovateľom prihlásených pohľadávok, mohol príslušné námietky vzniesť aj pred samotným rozhodnutím súdu, ktorý schvaľoval reštrukturalizačný plán, čo však navrhovateľ nevykonal. Vo vzťahu k popretiu pohľadávok poukazovali odporcovia 2/ a 3/ na zákonom predpokladanú možnosť právnej ochrany, a to podanie žalôb o určenie pravosti pohľadávok, čo navrhovateľ aj zrealizoval. Ďalej odporcovia 2/ a 3/ poukazovali na skutočnosť, pokiaľ im bol vytýkaný nesprávny postup pri príprave reštrukturalizačného plánu, že v danom prípade tento plán vypracúva a je zaň zodpovedný predkladateľ v danom prípade dlžník, t.j. právnická osoba obchodná spoločnosť BON TAP a.s. Odporcovia 2/ a 3/ preto namietali nedostatok svojej pasívnej legitimácie pokiaľ bola uplatňovaná náhrada škody z dôvodu ich porušenia povinnosti pri príprave a zostavovaní reštrukturalizačného plánu. Pokiaľ navrhovateľ po rozšírení dôvodov uplatnenia nárokov na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ namietal postup zriadenia záložného práva po schválení reštrukturalizačného plánu, a to v prospech spriaznenej osoby spoločnosti SEDALUX, pokiaľ namietal postúpenie pohľadávok od úpadcu na uvedenú obchodnú spoločnosť a zápočet pohľadávok medzi týmito spoločnosťami, odporcovia 2/ a 3/ v celom rozsahu namietali takto tvrdený skutkový základ nároku na náhradu škody dôvodiac tým, že vyššie uvedené právne úkony (záložná zmluva, postúpenie pohľadávok, zápočty) ak nimi mala byť spôsobená škody navrhovateľovi a ukrátenie jeho pohľadávky týmito úkonmi, mal navrhovateľ možnosť využiť iné právne prostriedky svojej ochrany, a to buď podanie žalôb o neplatnosť týchto právnych úkonov alebo odporovanie týmto právnym úkonom, resp. mal podať podnet správcovi na uplatnenie týchto nárokov. Podľa tvrdenia odporcov nie je možné žalobou o náhradu škody nahrádzať iné zákonom predpokladané právne prostriedky ochrany práv navrhovateľa ako veriteľa. Odporcovia 2/ a 3/ ďalej poukazovali na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ voči nim uplatňuje nárok na náhradu škody z vyššie uvedených právnych úkonov (zriadenie záložného právo so spriaznenou osobou, postúpenie pohľadávok na spriaznenú osobu, zápočty pohľadávok so spriaznenou osobou) musí byť splnený voči odporcom 2/ a 3/ ako členom štatutárneho orgánu zákonný predpoklad podľa ustanovenia , t.j., aby týmito právnymi úkonmi odporcovia 2/ a 3/ ako členovia predstavenstva spôsobili týmto konaním škodu priamo spoločnosti, v ktorej majú postavenie štatutárnych orgánov, t.j. úpadcovi - obchodnej spoločnosti BON TAP a.s. Podľa tvrdenia odporcov 2/ a 3/ k žiadnej škode pri realizácii uvedených namietaných právnych úkonov vo vzťahu ku úpadcovi konaním odporcov 2/ a 3/ nedošlo. V konečnom dôsledku odporcovia 2/ a 3/ namietali, že pokiaľ je voči nim zo strany navrhovateľa uplatňovaný nárok na náhradu škody ako členom predstavenstva obchodnej spoločnosti, okrem ustanovenia Obchod. zákonníka (za tam uvedených podmienok vzniku nároku na náhradu škody voči veriteľom) iná právna úprava neumožňuje uplatňovať nárok na náhradu škody

priamo voči členom štatutárneho orgánu právnickej osoby. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, žiadali preto odporcovia návrh navrhovateľa 1/, 2/, 3/ zamietnuť v celom rozsahu.

Na základe uvedeného sa navrhovateľ voči odporcom domáhal nároku na náhradu škody vo výške 69 063,72 Eur, ktorá suma predstavuje neuhradenú pohľadávku navrhovateľa, a to z dôvodu porušenia povinnosti odporcu 1/ pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu hoci na to neboli splnené predpoklady vzhľadom na nesprávne zistenie a určenie predmetu a hodnoty zálohu, voči odporcom 2/ a 3/ z dôvodu porušenia povinnosti pri vypracovávaní a predkladaní reštrukturalizačného plánu vzhľadom na nesprávne zaradenie navrhovateľom prihlásených pohľadávok z dôvodu opätovne nesprávneho posúdenia predmetu a hodnoty zálohu, pričom povolenie reštrukturalizácie využili odporcovia 2/ a 3/ (vzhľadom na odloženie splatnosti pohľadávok navrhovateľa) na realizáciu právnych úkonov (záložná zmluva, postúpenie pohľadávok na spriaznenú osobu a zápočet pohľadávok zo spriaznenou osobou), ktoré v konečnom dôsledku ukrátili uspokojenie pohľadávky navrhovateľa vzhľadom k tomu, že bez toho, aby bol splnený reštrukturalizačný plán následne došlo ku vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu, pričom v rámci konkurzu nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.

Podľa , posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

Podľa , správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a/ dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

b/ dlžníkovi hrozí úpadok, alebo už je v úpadku,

c/ možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky

podniku dlžníka a

d) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší

rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Podľa , ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovávania posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Predpokladom zodpovednosti za škodu odporcom 1/ je podľa , odporučenie reštrukturalizácie, i keď v čase vypracovávania posudku na to neboli splnené predpoklady, pričom jedným z predpokladov odporučenia reštrukturalizácie podľa je, že v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť správcu, teda odporcu 1/, podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa predpokladá, a tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Základnými atribútmi každého nároku na náhradu škody je splnenie troch predpokladov:

1/ porušenie právnej povinnosti, ktorou v danom individuálnom prípade je odporučenie odporcu 1/ na reštrukturalizáciu, hoci na to neboli splnené predpoklady,

2/ vznik škody

3/ príčinná súvislosť medzi odporučením reštrukturalizácie, hoci na ňu neboli splnené

predpoklady a vznikom škody.

Bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporca 1/ odporučil reštrukturalizáciu, hoci tak nemal urobiť, pretože neboli splnené na ňu predpoklady, a v tejto príčinnej súvislosti došlo na strane navrhovateľa k vzniku škody. V zásade navrhovateľ namietal voči odporcovi 1/ nesprávne posúdenie predmetu a hodnoty zálohu, v dôsledku ktorého nemohol správca dospieť k správnemu záveru odporučenia alebo neodporučenia reštrukturalizácie. Podľa tvrdenia navrhovateľa v prípade pokiaľ by bol vyhlásený konkurz namiesto reštrukturalizácie, a to v čase povolenia reštrukturalizácie, bol by navrhovateľ uspokojený v celom rozsahu vzhľadom na predmet zálohu, ktorým boli všetky pohľadávky navrhovateľa v nominálnej hodnote 39 604 000,- Sk podľa záverov reštrukturalizačného posudku, a to vzhľadom k tomu, že by bol uspokojený v rámci oddelenej podstaty. Tým, že odporca 1/ nesprávne určil predmet a hodnotu zálohu, následne v rámci reštrukturalizačného plánu došlo k nesprávnemu zaradeniu navrhovateľom prihlásených pohľadávok. Vzhľadom na konštrukciu zodpovednosti správcu, t.j. odporcu 1/ je v danom prípade relevantná len skutočnosť, či odporca 1/ mal alebo nemal odporučiť reštrukturalizáciu, t.j. či boli alebo neboli splnené podmienky v čase vypracovania posudku na odporučenie reštrukturalizácie. Súd je v danom prípade toho názoru, že aj prípadné nesprávne určenie predmetu a hodnoty zálohu odporcom 1/ v reštrukturalizačnom posudku, neznamená táto skutočnosť bez ďalšieho nesplnenie predpokladov podľa § 109 ods. 3 písm. d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. konštatovanie, že v rámci konkurzu by došlo k väčšiemu uspokojeniu pohľadávok ako v prípade reštrukturalizácie. Súd je toho názoru, že aj v prípade odlišného posúdenia predmetu a hodnoty zálohu, nedošlo by týmto odlišným posúdením k zmene určenia hodnoty majetku a záväzkov úpadcu; mohlo by dôjsť len ku presunu miery a spôsobu uspokojenia v danom prípade navrhovateľa ako jedného z viacerých veriteľov. Navyše súd zdôrazňuje, že aj podľa súdom schváleného reštrukturalizačného plánu boli pohľadávky navrhovateľa určené na uspokojenie v 100 % rozsahu bez ohľadu nato, že boli zaradené do odlišných podskupín (zabezpečené pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky prihlásené ako zabezpečené pohľadávky). Samotný reštrukturalizačný plán, ktorý vychádzal z posudku vypracovaného odporcom 1/ teda predpokladal uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu 100%, a to s odložením splatnosti pohľadávok navrhovateľa. Súd sa preto priklonil k názoru odporcu 1/, že pokiaľ by aj došlo k odlišnému určeniu predmetu a hodnoty zálohu v súlade s tvrdením navrhovateľa, táto skutočnosť by mala vplyv vo vzťahu k zmene zaradenia pohľadávky navrhovateľa pri ich uspokojení v rámci reštrukturalizácie. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu, vzhľadom na nezmenený objem majetku a záväzkov, nemala vplyv na nesplnenie jedného zo zákonného predpokladu, a to väčšieho rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii oproti konkurzu. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že aj v prípade odlišného posúdenia predmetu a hodnoty zálohu by neboli splnené predpoklady povolenia reštrukturalizácie, pričom zodpovednosť odporcu 1/ je viazaná v danom prípade výhradne na nesplnenie podmienok odporučenia reštrukturalizácie, pokiaľ napriek nedostatku predpokladov reštrukturalizácie, odporca 1/ ako správca reštrukturalizáciu odporučí. Súd ďalej zdôrazňuje, že z povahy a účelu reštrukturalizačného ale aj konkurzného konania vyplýva zásada pomerného uspokojenia veriteľov. Aj ustanovenie , pri vymedzení jedného z predpokladov reštrukturalizácie, t.j. väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii oproti konkurzu, predpokladá toto pravidlo vo vzťahu nie individuálne a selektívne k jednému z viacerých veriteľov, ale vo vzťahu k všetkým do úvahy pripadajúcim veriteľom počas reštrukturalizácie alebo konkurzu. Na otázku súdu na pojednávaní dňa 02. 12. 2013 navrhovateľ uviedol, že nevie súdu oznámiť a preukázať, či aj u ostatných veriteľov odlišných od navrhovateľa by bolo uspokojenie týchto veriteľov v rámci konkurzu väčšie ako v prípade reštrukturalizácie. Konštatovanie a názor navrhovateľa ako jedného z veriteľov, že v prípade konkurzu by bol uspokojený vo väčšom rozsahu ako v prípade reštrukturalizácie, nepostačuje na záver súdu o tom, že neboli splnené podmienky na reštrukturalizáciu pokiaľ nie je v konaní preukázané toto konštatovanie aj vo vzťahu ku ostatným veriteľom. Žiaden takýto dôkaz vo vzťahu ku ostatným veriteľom navrhovateľ nepreukázal. Súd ďalej nemôže neprihliadať ani na podstatnú skutočnosť, ktorá vlastne vyvolala podanie návrhu navrhovateľa voči odporcom na náhradu škody, a to jeho konštatovanie, že jeho nárok na náhradu škody je daný tým, že v rámci následne vyhláseného konkurzu nebude uspokojený nárok navrhovateľa z jeho pohľadávok. K tomuto záveru dospel navrhovateľ tým, že úkonmi po skončení reštrukturalizácie došlo k takej zmene štruktúry majetku, ktorá nepredpokladá uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Súd zdôrazňuje, že tieto následné úkony boli realizované po ukončení reštrukturalizácie, pričom správca zodpovedá za škodu podľa v prípade nesprávneho odporučenia reštrukturalizácie, a to v okamihu vypracovania

posudku. Ak teda v zásade navrhovateľ tvrdí, že nesprávnym postupom odporcov 1/ až 3/ v rámci reštrukturalizačného konania a následných úkonov po skončení reštrukturalizácie došlo ku takej zmene majetkových pomerov úpadcu, ktorá neumožňuje uspokojenie jeho pohľadávky, potom je súd toho názoru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi odporučením odporcu 1/ na reštrukturalizáciu a vznikom škody na strane navrhovateľa. Ku škode konaním odporcu 1/ musí prísť v priamej príčinnej súvislosti pri jeho odporučení reštrukturalizácie, hoci na ňu neboli splnené podmienky. Súd v konaní nemá preukázané, že z dôsledku nesprávneho posúdenia hodnoty a predmetu zálohu odporcom 1/ pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku došlo k nesprávnemu odporučeniu odporcu 1/ na reštrukturalizáciu, hoci táto byť odporučená nemala, pretože v konkurze by došlo k vyššiemu uspokojeniu pohľadávok veriteľov. Takýto dôsledok nesprávneho posúdenia predmetu a hodnoty zálohu vo vzťahu k nesprávnemu odporučeniu reštrukturalizácie v konaní preukázaný navrhovateľom nebol. Navyše súd zdôrazňuje, že reštrukturalizácia bola formálne úspešná, keďže reštrukturalizačný plán bol schválený súdom, a aj v reštrukturalizačnom pláne boli pohľadávky prihlásené navrhovateľom určené na 100% uspokojenie bez ohľadu nato, či sa jednalo o posúdenie týchto pohľadávok ako zabezpečených alebo ako nezabezpečených avšak prihlásených ako zabezpečených. Navyše aj navrhovateľom tvrdený predpoklad vyššieho uspokojenia pokiaľ by bol vyhlásený konkurz namiesto reštrukturalizácie v rámci oddelenej podstaty, vychádza z predpokladu bonity a vymožiteľnosti pohľadávok úpadcu ako predmetu záložného práva. Podľa samotného vyjadrenia navrhovateľa však správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávky úpadcu považoval za nevymožiteľné, nebonitné, ktoré nebudú spôsobilé na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa. Ak v tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na zmenu v štruktúre a hodnote pohľadávok od povolenia reštrukturalizácie ku dňu vyhlásenia konkurzu, potom za takúto zmenu štruktúry majetku úpadcu nezodpovedá odporca 1/ ako reštrukturalizačný správca, pretože tento zodpovedá za prípadnú škodu len ku okamihu vypracovania reštrukturalizačného posudku. Ak podľa tvrdenia navrhovateľa došlo následne po povolení reštrukturalizácie a po schválení reštrukturalizačného plánu súdom k zmene majetkovej štruktúry úpadcu, potom sa jedná o právne úkony úpadcu, voči ktorým sa mohol navrhovateľ brániť iným spôsobom v rámci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Odporca 1/ ako osoba, ktorá vypracovala reštrukturalizačnú posudok však za tieto ďalšie právne úkony vykonané po vypracovaní reštrukturalizačného posudku nezodpovedá podľa Keďže súd v konaní nemá preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporca 1/ v dôsledku nesprávneho posúdenia predmetu a hodnoty zálohu nesprávne doporučil reštrukturalizáciu, pretože v konaní nebolo preukázané, že by zmena určenia hodnoty predmetu a hodnoty zálohu mala za následok vyššie uspokojenie veriteľov v konkurze, a pretože odporca 1/ nezodpovedá za prípadnú zmenu štruktúry majetku úpadcu po povolení reštrukturalizácie a po schválení reštrukturalizačného plánu súdom, súd v konaní nemá preukázaný vznik objektívnej zodpovednosti odporcu 1/ za škodu vo vzťahu k navrhovateľovi vo výške jeho neuspokojenej pohľadávky v sume 69 063,72 Eur. Na základe nepreukázania tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom odporučení odporcu 1/ na reštrukturalizáciu hoci neboli splnené jej podmienky a v konkurze by mohla byť uspokojená pohľadávka veriteľa vo väčšom rozsahu a z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti odporučenia reštrukturalizácie odporcom 1/ so vznikom škody na strane navrhovateľa vo výške ním neuhradenej pohľadávky vo výške 69 063,72 Eur, súd preto návrh voči odporcovi 1/ v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ namieta vo vzťahu ku postupu odporcu 1/ nesprávne popretie časti ním prihlásených pohľadávok (14 309,23 Eur z ktorej sumy došlo k čiastočnému späťvzatiu vo výške 5 440,31 Eur z dôvodu vrátenia súdnych poplatkov) súd konštatuje, že v danom prípade prostriedkom právnej ochrany navrhovateľa je podanie žaloby o určenie pravosti pohľadávok, čo navrhovateľ aj využil, pričom uvedené súdne konania boli zastavené v dôsledku účinkov následne vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Súd je preto toho názoru, že popretie časti pohľadávok odporcom 1/ nezakladá bez ďalšieho vznik nároku na náhradu škody navrhovateľa voči odporcovi 1/ vzhľadom na zákonnom predpokladanú existenciu iného právneho prostriedku ochrany navrhovateľa, ktoré právne prostriedky navrhovateľ aj procesným spôsobom využil. Právny názor navrhovateľa o zodpovednosti odporcu 1/ za škodu z dôvodu nesprávneho popretia časti prihlásených pohľadávok by v konečnom dôsledku znamenal, že v každom súdnom konaní, v ktorom konkurzný súd vyhovie žalobe o určenie pravosti pohľadávky by táto skutočnosť mohla bez ďalšieho zakladať vznik nárokov veriteľov na náhradu škody voči správcom konkurznej podstaty. Súd je toho názoru, že takýto právny záver nevyplýva z účelu a obsahu zákona o konkurze a vyrovnaní, keď práve prostriedkom ochrany voči popretiu pohľadávok je žaloba o určenie jej pravosti. Ani v tejto časti dôvodov zodpovednosti za škodu, súd preto návrhu navrhovateľa voči odporcovi

1/ nevyhovel, pretože postupom odporcu 1/ pri popretí časti prihlásených pohľadávok navrhovateľa súd v konaní nemá preukázané porušenie právnych povinností odporcu 1/.

Podľa , ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len schvaľovacia schôdza) a súdu dlžník.

Podľa v znení účinnom do 31. 12. 2011, každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorých zo skupín podľa a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, zaradí zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

Podľa , súd uznesením zamietne plán, ak boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu.

Podľa , konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Podľa , každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie pohľadávky do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Podľa v znení účinnom do 31. 12. 2011, dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Navrhovateľ vo vzťahu ku odporcom 2/ a 3/ vytýkal konanie v rozpore so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou pri príprave a vypracovaní reštrukturalizačného plánu, keď podľa tvrdenia navrhovateľa odporcovia 2/,3/ nesprávne určili predmet a hodnotu zálohu, nesprávne určili účtovnú a obvyklú hodnotu pohľadávok úpadcu bez akéhokoľvek auditu a podkladov rozhodli o predpokladanej 40% likvidite účtovnej hodnoty pohľadávok úpadcu, pri vytváraní skupín podľa § 137 a 138 nezohľadnili bonitu zabezpečenia pohľadávok jednotlivých zabezpečených veriteľov a napriek tomu ich zaradili do rovnakých skupín, pri stanovení výšky zabezpečených pohľadávok navrhovateľa odpočítali od výťažku z predaja pohľadávok úpadcu aj náklady v prípade konkurze ako alternatívy reštrukturalizácie, stanovili hodnotu zabezpečených pohľadávok navrhovateľa na sumu 588 332,05 Sk bez relevantných ekonomických a právnych podkladov a bez racionálneho zdôvodnenia nevzali do úvahy prípadné uspokojenie pohľadávok navrhovateľa v prípade konkurzu, a to z oddelenej podstaty, t.j. z predmetu zálohu, to znamená zo všetkých pohľadávok úpadcu. Reštrukturalizačný posudok za úpadcu - obchodnú spoločnosť DIVIDEND MANUFAKTURING a.s. (neskôr pod obchodným menom BON TAP a.s.) vypracovali odporcovia 2/ a 3/ ako členovia predstavenstva úpadcu. Podľa ustanovenia je predkladateľom plánu dlžník, v danom prípade právnická osoba v súčasnosti pod obchodným menom BON TAP a.s. Konanie odporcov 2/ a 3/ za úpadcu je priamo konaním právnickej osoby podľa Obchod. zákonníka. Navrhovateľ tvrdí, že odporcovia 2/ a 3/ ako členovia štatutárneho orgánu úpadcu a predkladatelia reštrukturalizačného plánu nekonali s odbornou starostlivosťou pri jeho príprave a schvaľovaní na základe vyššie uvedených tvrdení. V dôsledku takéhoto konania odporcov 2/ a 3/ ako členov štatutárneho orgánu predkladateľa plánu malo podľa tvrdenia navrhovateľa dôjsť ku vzniku škody vo výške neuhradenej pohľadávky navrhovateľa v sume 69 063,72 Eur. Konanie s odbornou

starostlivosťou uvedené v § 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je definičným pojmom, ktoré je vyžadované od každého procesného subjektu, ktorému zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá konkrétnu povinnosť a s ňou súvisiace konanie s odbornou starostlivosťou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tak je tomu napr. aj v prípade predkladateľa reštrukturalizačného plánu dlžníkom, a pri posudzovaní žiadosti účastníkov reštrukturalizačného konania a zmenu reštrukturalizačného plánu (§ 145 ods. 3). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že procesnému subjektu, ktorému v danom prípade zákon ukladá konanie s odbornou starostlivosťou jednak pri predkladaní a zostavovaní reštrukturalizačného plánu ako aj pri posudzovaní žiadosti veriteľov o zaradenie pohľadávky do inej skupiny, je v danom prípade predkladateľ plánu, t.j. dlžník ako právnická osoba. Ak teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá povinnosť pri predkladaní reštrukturalizačného plánu a pri posudzovaní nárokov veriteľov podľa dlžníkovi ako právnickej osobe, potom je nevyhnutné rozlišovať právne postavenie dlžníka ako samostatného subjektu práva a v jeho mene konajúcich členov štatutárneho orgánu. Osobitná povinnosť uložená členom štatutárneho orgánu konať s odbornou starostlivosťou je uvedená v ustanovení vo vzťahu k povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu v zákonnom určenej 30 dňovej lehote, od kedy sa členovia štatutárneho orgánu dozvedeli o úpadku. V súvislosti s členmi štatutárneho orgánu je preto osobitne zvýraznená a špecifikovaná požiadavka zákona ich konania s odbornou starostlivosťou pri zachovaní zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Takto osobitne špecifikovanú povinnosť štatutárneho orgánu osobitne určenú popri povinnosti dlžníka ako právnickej osoby zákon neupravuje vo vzťahu k predkladaniu reštrukturalizačného plánu ani vo vzťahu k posudzovaniu nárokov veriteľov podľa . Ak teda navrhovateľ vytýka odporcom 2/ a / ako členom štatutárneho orgánu dlžníka porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri predkladaní a vypracovaní reštrukturalizačného pánu a pri posudzovaní nárokov veriteľov podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom zákon určuje konať v týchto prípadoch s odbornou starostlivosťou procesnej strane v konkurznom konaní, ktorým je dlžník ako právnická osoba, je súd toho názoru, že v danom prípade nie je daná pasívna legitimácia odporcov 2/ a 3/ pri uplatňovaní nároku na náhradu škody z dôvodu konania bez odbornej starostlivosti pri predkladaní plánu a posudzovaní nárokov podľa . V tých miestach úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde mienil zákon rozšíriť osobnú zodpovednosť konania s odbornou starostlivosťou aj na štatutárny orgán je to priamo v texte právnej normy uvedené, pričom v danom prípade takáto úprava pri predkladaní plánu a posudzovaní nárokov veriteľov podľa vo vzťahu k štatutárnym orgánom upravená nie je. Súd je v danom prípade toho názoru, že nie je možné zamieňať a stotožňovať procesné postavenie strán účastníkov v konkurznom konaní, pričom pri daných úkonoch (predkladanie plánov a posudzovanie nárokov veriteľov podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je procesnou stranou, od ktorej sa vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou dlžník ako predkladateľ plánu, t.j. právnická osoba a nie v jeho mene konajúci členovia štatutárnych orgánov, t.j. odporcovia 2/ a 3/. Pokiaľ teda navrhovateľ vytýka odporcom 2/ a 3/ konanie bez odbornej starostlivosti pri predkladaní plánu a posudzovaní nárokov navrhovateľa ako veriteľa podľa , súd nemá v konaní preukázanú pasívnu legitimáciu odporcov 2/ a 3/ vzhľadom k tomu, že títo nevystupujú v postavení procesnej strany, od ktorých zákon vyžaduje pri týchto úkonoch konanie s odbornou starostlivosťou napriek tomu, že konanie odporcov 2/ a 3/ ako členov štatutárneho orgánu je priamo konaním dlžníka ako predkladateľa reštrukturalizačného plánu, t.j. právnickej osoby. Na základe vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že odporcovia 2/ a 3/ nie sú pasívne legitimované osoby pri uplatnení nároku navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu konania bez odbornej starostlivosti pri predkladaní plánu a pri posudzovaní nárokov navrhovateľa podľa a z týchto dôvodov súd preto návrh navrhovateľa voči odporcom 2/ a 3/ na náhradu škody zamietol.

Podľa , nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí zmluvu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.

Pri uplatnení nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ z dôvodu tvrdenia o konaní bez odbornej starostlivosti pri príprave a zostavovaní reštrukturalizačného plánu a pri posudzovaní nároku navrhovateľa podľa súd posúdil takto uplatnený nárok na náhradu škody voči odporcom 2/a 3/ aj z hľadiska ustanovenia . Podľa citovaného ustanovenia

môže veriteľ spoločnosti voči členom predstavenstva uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet nároky na náhradu škody, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Predpokladom takéhoto uplatnenia pohľadávky veriteľov voči členom predstavenstva do výšky neuhradenej pohľadávky veriteľa, je vznik škody spôsobenej konaním členmi predstavenstva vo vzťahu ku spoločnosti, ktorej sú štatutárnym orgánom. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku voči odporcom 2/ a 3/, týkajúceho sa prípravy a predkladania plánu a uplatňovania nárokov navrhovateľa podľa , podľa Obchod. zákonníka, je základným predpokladom existencia škody, ktorú spôsobia členovia štatutárneho orgánu týmto konaním samotnej spoločnosti. Vytýkaným postupom odporcov 2/ a 3/ pri predkladaní reštrukturalizačného plánu, a pri posudzovaní nárokov podľa , však v konaní nebolo preukázané, že by týmito úkonmi odporcov 2/ a / došlo ku vzniku akejkoľvek ujmy, t.j. škody samotnému úpadcovi, ktorého sú odporcovia 2/ a 3/ členmi štatutárneho orgánu. Pri aplikácii nároku na náhradu škody navrhovateľa voči odporcom 2/ a 3/ podľa ust. Obchod. zákonníka, preto nie je splnený základný predpoklad, t.j., že by vyššie uvedeným postupom odporcov 2/ a 3/ pri predkladaní plánu a pri posudzovaní nárokov podľa týmto konaním vznikla úpadcovi akákoľvek ujma. Nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcom 2/ a / z takéhoto namietaného postupu odporcov 2/ a 3/ počas reštrukturalizačného konania, preto preukázaný v zmysle Obchod. zákonníka nebol.

V priebehu konania rozšíril navrhovateľ voči odporcom 2/ a 3/ dôvody uplatnenia nároku na náhradu škody o právne úkony vykonané odporcami 2/ a 3/ ako členmi štatutárneho orgánu úpadcu, ktoré boli nimi vykonané po skončení reštrukturalizácie (uzatvorenie záložnej zmluvy so spriaznenou osobou, postúpenie pohľadávok na spriaznenú osobu a umožnenie zápočtov pohľadávok so spriaznenou osobou). Navrhovateľ tvrdil, že týmito úkonmi došlo k jeho ukráteniu a poškodeniu vo výške neuspokojenej pohľadávky v sume 69 063,72 Eur. V prvom rade je potrebné pri týchto dôvodoch nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ poukázať, že vyššie uvedené tvrdenie navrhovateľa by zakladalo uplatnenie jeho nároku iným spôsobom, a to buď žalobami o neplatnosť uvedených právnych úkonov alebo žalobami o určenie odporovateľnosti vyššie uvedených právnych úkonov, pokiaľ týmito úkonmi malo dôjsť k ukráteniu uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Keďže opätovne aj tieto dôvody nároku na náhradu škody uplatnil navrhovateľ voči odporcom 2/ a 3/ ako členom štatutárneho orgánu úpadcu, súd posudzoval takto uplatnené dôvody podľa § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka. Ako bolo uvedené vyššie základným predpokladom, aby veriteľ mohol uplatniť svoju neuspokojenú pohľadávku voči členom štatutárneho orgánu je, že títo členovia štatutárneho orgánu svojim konaním, do výšky neuspokojenej pohľadávky veriteľa, spôsobia škody samotnej spoločnosti, v ktorej súd členmi štatutárneho orgánu. Napadnutými úkonmi, a to záložnou zmluvou, postúpením pohľadávok a zápočtami, súd v konaní nemá preukázané, že by došlo ku vzniku škody, t.j. ujmy na strane úpadcu týmito úkonmi odporcu 2/ a 3/. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že predmetom zápočtu medzi úpadcom a ním spriaznenou osobou spoločnosťou SEDALUX boli fiktívne pohľadávky spoločnosti SEDALUX preukázané nie je, vzhľadom na predloženie kópii listinných dokladov, a to zmlúv o pôžičke faktúr a dokladov o zaúčtovaní uvedených zápočtov. Súd preto v konaní nemá preukázané tvrdenie navrhovateľa o tom, že týmito úkonmi odporcov 2/ a 3/ ako členov štatutárneho orgánu úpadcu došlo ku vzniku ujmy, t.j. škody na úkor samotného úpadcu, čím nie je splnený základný predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody navrhovateľa voči odporcom 2/ a 3/ ako členom štatutárneho orgánu do výšky jeho neuspokojenej pohľadávky. Súd však upozorňuje pri uplatnení pohľadávky navrhovateľa ako nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ (a to aj z konaní počas reštrukturalizačného konania ako aj z následných úkonoch po skončení reštrukturalizácie) podľa . na poslednú vetu citovaného ustanovenia, podľa ktorého ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty. Pri aplikácii ustanovenia Obchod. zákonníka, t.j. pri uplatňovaní nároku na náhradu škody veriteľom spoločnosti voči členom predstavenstva vo výške jeho neuspokojenej pohľadávky citovaná posledná veta uvedeného ustanovenia kogentným spôsobom upravuje, že po vyhlásení konkurzu tieto nároky uplatňuje správca. Súd zdôrazňuje, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu, ktorého sú odporcovia 2/ a 3/ členom štatutárneho orgánu, došlo ku dňu 17. 01. 2011. Návrh bol doručený tunajšiemu súdu dňa 14. 03. 2011, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Citované ustanovenie o aktívnej legitimácii na uplatňovanie nárokov voči členom štatutárneho orgánu podľa ., ktorá prechádza na správcu dňom vyhlásenia konkurzu, je kogentné a nedá sa obísť. Niektoré komentáre k tomuto ustanoveniu dokonca udávajú, že pokiaľ došlo k začatiu takéhoto konania, kde si veriteľ uplatňuje pohľadávku voči členom štatutárneho orgánu,

a počas tohto konania dôjde k vyhláseniu konkurzu, v takomto konaní ex lege zo zákona ďalej pokračuje správca (napr. Mária Patakyová a kol.: , Komentár, štvrté vydanie C.H. Beck, str. 796). Súd je preto v danom prípade toho názoru, že pokiaľ by malo byť na konanie odporcov 2/ a 3/ (v rámci reštrukturalizačného konania ako aj po skončení reštrukturalizácie) uplatnené ustanovenie . o osobnej zodpovednosti odporcov 2/ a / za spôsobenú škodu ako členom štatutárneho orgánu úpadcu, potom už v čase podania návrhu nebol navrhovateľ aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku voči odporcom 2/ a 3/ pri aplikácii citovaného ustanovenia Obchod. zákonníka. Z tohto dôvodu súd preto dospel k záveru, že v prípade osobnej zodpovednosti za škodu odporcov 2/ a 3/ pri aplikácii ustanovenia Obchod. zákonníka v čase podania návrhu nebol navrhovateľ aktívne legitimovanou osobou na podanie tohto návrhu, a aj z tohto dôvodu súd preto návrh voči odporcom 2/ a 3/ zamietol.

V priebehu konania uplatňoval navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ aj z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti podľa , podľa ktorého ustanovenia je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

S takýmto právnym posúdením osobnej zodpovednosti odporcu 2/ a 3/ za škodu, a to pri postupoch a úkonoch v rámci reštrukturalizačného konania ako aj pri následných úkonoch po skončení reštrukturalizácie súd nesúhlasí. Podľa názoru súdu ustanovenie § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka je výnimkou zo všeobecnej zásady zodpovednosti za škodu právnických osôb. V obchodno-záväzkových vzťahoch pokiaľ ich subjektom je právnická osoba, tak len pri naplnení predpokladov § 194 ods. 9, je možné konštatovať osobnú zodpovednosť členov štatutárneho orgánu za škodu vo vzťahu ku veriteľom, do výšky neuhradenej pohľadávky. Opätovne súd zdôrazňuje, že konanie odporcov 2/ a 3/ je konaním priamo právnickej osoby, ktorého sú odporcovia 2/ a 3/ členmi štatutárneho orgánu. Právnu subjektivitu, t.j. nositeľom práv a povinností so vzniknutých právnych vzťahov, má právnická osoba, ktorá koná prostredníctvom štatutárnych orgánov. V zásade úkonmi a postupmi členov štatutárneho orgánu v obchodných záväzkových vzťahoch nedochádza k vzniku právnych vzťahov voči týmto fyzickým osobám, ktoré konajú v mene právnickej osoby ale naopak, zaviazaným a zodpovedným subjektom za takéto konanie je subjekt práva, ktorý vstupuje do právnych vzťahov v danom prípade právnická osoba. Ak ustanovenie ukladá povinnosť každému počínať si tak, aby nedochádzalo k vzniku škodám, je súd toho názoru, že táto prevenčná povinnosť smeruje k hmotnoprávnym nositeľom práv a povinností z právnych vzťahov, pričom v danom prípade týmto nositeľom práv a povinností je právnická osoba, v mene ktorej konajú odporcovia 2/ a 3/ ako členovia štatutárneho orgánu. Ak sa vytýka odporcom 2/ a 3/ porušenie povinností počas reštrukturalizačného konania a porušenie povinnosti v súvislosti s vykonaním vyššie uvedených namietaných právnych úkonov (uzavretie záložnej zmluvy, postúpenie pohľadávok, zápočty) jedná sa o úkony, ktorých subjektom a nositeľom práv a povinností z týchto úkonov je úpadca ako právnická osoba a nie odporcovia 2/ a 3/ ako fyzické osoby, členovia štatutárneho orgánu úpadcu. Na jednej strane vytýka navrhovateľ odporcom 2/ a 3/ uzatvorenie záložnej zmluvy so spriaznenou osobou, postúpenie pohľadávok a zápočty so spriaznenou osobou, pričom však subjektom týchto právnych vzťahov (a ich negatívnych dôsledkov voči navrhovateľovi) nie sú odporcovia 2/ a 3/, ale úpadca ako právnická osoba so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z týchto úkonov vznikli v prospech alebo na ťarchu úpadcu ako právnickej osoby. Teda odporca namieta úkony vykonané úpadcom, avšak zodpovednostné vzťahy vyvodzuje z týchto úkonov vo vzťahu ku odporcom 2/ a 3/ ako fyzickým osobám, ktorých konanie je priamo konaním právnickej osoby. Súd je preto v danom prípade toho názoru, že ani ustanovenie o všeobecnej prevenčnej povinnosti neumožňuje prijať záver o osobnej zodpovednosti odporcov 2/ a 3/ za škodu, ktorá mala byť spôsobená navrhovateľovi úkonmi a postupmi odporcov 2/ a 3/ v rámci reštrukturalizačného konania a právnymi úkonmi vykonanými po ukončení reštrukturalizácie (zriadenie záložnej zmluvy, postúpenie a započítanie pohľadávok so spriaznenou osobou). Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, súd preto návrh voči odporcom 2/ a 3/ v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a to z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov 2/ a 3/ za úkony a postupy počas reštrukturalizačného konania podľa úpravy , z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa pri uplatnení nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ podľa . posledná veta a z dôvodu absencie právnej úpravy, ktorá by umožňovala súdu okrem ustanovenia Obchod. zákonníka ustáliť osobnú zodpovednosť odporcov 2/ a 3/ za ich konanie ako členov štatutárneho orgánu právnickej osoby.

Vzhľadom k tomu, že odporcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vznikol im nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspešný nebol podľa Súd preto zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcom pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 10 817,30 Eur na účet právneho zástupcu odporcov podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Právny zástupca odporcov si uplatnil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej pomoci z uplatnenej sumy 74 504,03 Eur, t.j. vo výške 572,61 Eur za jeden úkon právnej pomoci. Vzhľadom na zastupovanie troch účastníkov konania v zmysle Vyhlášky č. znížil tarifnú odmenu o 50% z jej základu, t.j. na sumu 286,30 Eur za jeden úkon právnej pomoci. Právny zástupca odporcov si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia k návrhu zo dňa 07. 04. 2011, za účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2011 vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny vzhľadom na trvanie pojednávania viac ako 2 hod., ďalej za spísanie vyjadrenia k veci zo dňa 22. 08. 2011 a za tieto 4 úkony právnej pomoci bol uplatnený režijný paušál 4x 7,41 Eur; ďalej si uplatnil právny zástupca odporcov náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia vo veci zo dňa 07. 02. 2012 spolu s režijným paušálom 1x 7,63 Eur a ďalej boli uplatnené trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. a 02. 12. 2013 vo výške dvojnásobku za každú účasť na uvedenom pojednávaní, ktoré trvalo v rozsahu nad 2 hod., t.j. 2x po 172,60 Eur a za tieto úkony bol ďalej uplatnený režijný paušál 2x 7,81 Eur. Náhrady trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci pri zastupovaní každého z odporcov potom vyčíslil právny zástupca odporcov na sumu 2 915,89 Eur. Súd konštatuje, že na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. - 272 zo dňa 18. 11. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. 12. 2011 došlo ku zníženiu predmetu tohto konania o sumu 5 440,31 Eur a predmetom tohto konania ostal nárok navrhovateľa voči odporcom v sume 69 063,72 Eur a z takto zníženej hodnoty predmetu tohto konania potom predstavuje polovičná tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci 279,66 Eur a pri dvojnásobku tarifnej odmeny potom predstavuje 559,33 Eur. Za právne úkony vykonané právnym zástupcom odporcov po dátume právoplatnosti uvedeného uznesenia o čiastočnom zastavení konania, súd preto znížil základ tarifnej odmeny z dôvodu zníženia pohľadávky po nadobudnutí právoplatnosti o čiastočnom späťvzatí, a to za úkony právneho zástupcu odporcov po tomto dátumu, t.j. za podanie vo veci samej zo dňa 07. 02. 2012 a za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. a 02. 12. 2013. Oproti výške trov právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom odporcov v sume 2 915,89 Eur pri zastupovaní každého z odporcov potom súd znížil náhradu trov právneho zastúpenia za uvedené právne úkony o 33,18 Eur pri zastupovaní každého z troch odporcov na sumu 2 882,71 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia za vyššie uvedených 7 úkonov právnej pomoci pri zastupovaní odporcov 1/ až 3/ po zohľadnení zníženia predmetu tohto konania, potom predstavuje sumu 8 648,13 Eur bez DPH. Právnemu zástupcovi odporcov bola ďalej priznaná náhrada za stratu času pri účasti na pojednávaní dňa 25. 05. 2011, a to za 6 polhodín straty času strávenej na trase Liptovský Mikuláš a späť, t.j. 6x po 12,35 Eur čo predstavuje 74,71 Eur. Za účasť na pojednávaní 21. 01 a 02.12. 2013 bola priznaná 2x náhrada za stratu času, t.j. 6 polhodín po 13,01 Eur, t.j. 2x po 78,06 Eur. Spolu potom predstavuje náhrada za stratu času bez DPH sumu 230,22 Eur. Náhrada cestovného právneho zástupcu odporcov za účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2011 bola priznaná vo výške 44,99 Eur, a to vo výške 0,183 Eur za každý kilometer jazdy pri dĺžke trasy použitého vozidla 172 km, čo predstavuje 31,48 Eur, a ďalej bola priznaná náhrada pohonných hmôt v hodnote 13,51 Eur pri priemernej spotrebe 5,8 l na 100 km, vzdialenosti 172 km a cene za 1l pohonných hmôt 1,354 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. 2013 bola priznaná náhrada za použitie motorového vozidla v rozsahu 31,48 Eur, t.j. 0,183 Eur za každý kilometer jazdy pri dĺžke trasy 172 km použitého motorového vozidla. Náhrada pohonných hmôt za účasť na tomto pojednávaní bola priznaná pri priemernej spotrebe 5,8 l na 100 km, vzdialenosti 172 km a cene za 1l pohonných hmôt 1,439 Eur, spolu vo výške 14,36 Eur. Spolu bola priznaná náhrada za použitie motorového vozidla pri účasti na pojednávaní dňa 21. 01. 2013 v sume 45,83 Eur. Za použitie motorového vozidla pri účasti na pojednávaní dňa 02. 12. 2013 bola priznaná náhrada za použitie motorového vozidla 31,48 Eur, t.j. 0,183 Eur za kilometer jazdy pri dĺžke trasy 172 km, náhrada za pohonné hmoty bola priznaná pri priemernej spotrebe použitého motorového vozidla 5,8 l na 100 km, dĺžke trasy 172 km a cene za 1l pohonných hmôt 1,379 Eur, spolu vo výške 13,76 Eur. Spolu potom predstavuje náhrada za použitie motorového vozidla 45,23 Eur. Náhrada cestovného za použitie motorového vozidla potom predstavuje celkovú sumu 136,07 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia, náhrada za stratu času a náhrada za použitie motorového vozidla potom predstavuje bez DPH súdom priznanú sumu 9 014,42 Eur, čo pri zvýšení o 20% DPH predstavuje 10 817,30 Eur, ktorú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný nahradiť odporcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne, a to na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ a 3/ tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Banská Bystrica dňa 02. 12. 2013