Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-940-2012.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/940/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnej: V.. Ľ. C. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom R.. B. XX, XXX XX B., právne zastúpenej: ŘEHÁK & TISOŇ spol. s. r. o. so sídlom Komenského 62/437, 909 01 Skalica, IČO: 47 235 349, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ľudovítom Zelískom, Exekútorským úrad so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, o vymoženie 7,93 eur, rozhodujúc o námietkach povinnej proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie v y h o v u j e.
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Dňa 27.7.2012 sa začalo exekučné konanie doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe vykonateľného rozhodnutia -Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0711035912-GC04/12 zo dňa 6.6.2012. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.74.2012 domáhal vymoženia uloženej povinnosti a to istiny vo výške 7,93 €.
Dňa 20.8.2012 poveril Okresný súd Skalica podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 14.09.2012.
Dňa 17.09.2012 podala povinná na poštovú prepravu námietky proti trovám exekúcie, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.09.2012. Dňa 28.09.2012 postúpil súdny exekútor súdu uvedené námietky proti trovám exekúcie.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Lehota na podanie námietok je zákonnou lehotou, zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť (pozri § 36 ods. 5). Pre počítanie a zachovanie lehoty platí ustanovenie § 57 Občianskeho súdneho poriadku. Do lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom bolo upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručené. Ak
pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, možno námietky podať ešte najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa námietky podajú na pošte posledný deň lehoty.
Súd skúmal, či boli námietky povinnej proti trovám exekúcie podané v zákonom stanovenej trojdňovej lehote. Súd zistil, že povinná podala námietky proti trovám exekúcie na poštovú prepravu na tretí deň od doručenia námietok, tým dodržala lehotu a preto súd dospel k záveru, že námietky povinnej proti trovám exekúcie boli podané v zákonnej lehote.
Námietky proti trovám exekúcie zdôvodnila povinná tým, že pohľadávku oprávnenému uhradila ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie a teda nakoľko bola pohľadávka oprávneného, ktorá bola predmetom exekúcie splnená dňa 4.9.2012, t.j. ešte pred doručením upovedomenia, súdny exekútor si mal uplatniť trovy konania v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky v sume 16,50 eur. Avšak súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil vo výške 49,59 €, ktoré pozostávajú z odmeny v sume 33,19 € + DPH + hotové výdavky v sume 9,76 €.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 4 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.
Podľa § 5 ods. 3 cit. vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 22 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 47 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Pre posúdenie povinnosti hradiť trovy exekúcie bolo dôležité predovšetkým časové hľadisko uhradenia samotnej pohľadávky. Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok proti exekúcii iba v prípade, ak zánik nastal pred začatím exekučného konania. Konanie o námietkach je totiž sporom, či sa exekúcia začala dôvodne, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky predpoklady. Zo strany povinnej nedošlo k dobrovoľnému plneniu v lehote uvedenej v exekučnom titule, z toho dôvodu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Súd má preukázané, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 27.7.2012. V tomto prípade povinná plnila až po začatí exekučného konania. Keďže v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola povinná v omeškaní so zaplatením pohľadávky, oprávnený správne postupoval, ak sa domáhal svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Oprávnenie vykonávať exekúciu získa súdny exekútor, ak od exekučného súdu dostane poverenie na vykonanie exekúcie. Dňom udelenia poverenia sa exekučné konanie dostáva do ďalšieho svojho štádia, ktorým je vykonávanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 3.9.2012, kedy už bol súdny exekútor oprávnený vykonávať exekučnú činnosť.
Oprávnený dňa 7.9.2012 zaslal súdnemu exekútorovi potvrdenie o úhrade celej pohľadávky povinnou. Súdny exekútor vyhotovil dňa 10.9.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, kedy už mal vedomosť o úhrade pohľadávky oprávneného, pričom opätovne v upovedomení žiadal o uhradenie pohľadávky v sume 7,93 € a súčasne si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 49,59 €, ktoré pozostávajú z odmeny v sume 33,19 € + DPH + hotové výdavky v sume 9,76 €. Pri spôsobe určenia predbežných trov exekúcie súdnym exekútorom súd zistil rozpor s citovanými ustanoveniami vyhlášky ako aj s ustanoveniami Exekučného poriadku a preto námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že súdny exekútor nepostupoval v zmysle ust. § 5 ods. 2 vyhlášky, kde odmena súdneho exekútora je 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1 ako pri upustení od exekúcie, teda 50 % zo sumy 33,19 eur, t.j. v sume 16,60 eur. Vzhľadom na platnú právnu úpravu, pri vyčíslovaní trov, možno exekútorovi priznať len 50% z minimálnej sumy 33,19 eura, t. j. exekútor má nárok na predbežné trovy vo výške 16,60 eura. K pochybeniu súdneho exekútora došlo tiež pri vyčíslení sumy hotových výdavkov v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, keď tieto súdny exekútor vyčíslil v sume 9,76 eur, pričom z exekučného spisu hotové výdavky v uvedenej sume nevyplývajú, súd ich výšku určí v uznesení o zastavení exekúcie. Vyčíslenie hotových výdavkov vo vyššej miere než v akej boli tieto skutočne vynaložené nemožno podopierať tvrdením, že predmetná suma zahŕňa aj hotové výdavky, ktoré v exekúcii nevyhnutne vzniknú v budúcnosti ako napr. vrátenie poverenia alebo vyúčtovanie. Z jazykového aj logického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že má ísť len o výdavky skutočne vynaložené, teda také, ktoré súdny exekútor už skutočne a preukázateľne vynaložil. Podľa názoru súdu v predloženom exekučnom spise vynaloženie všetkých hotových výdavkov na poštovné nebolo dostatočne preukázané priloženými doručenkami.
Na základe uvedeného súd o námietkach povinnej proti trovám exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, tieto posúdil ako dôvodné a vyhovel im.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).