Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-186-2016.pdf
PDF · 164.8 KB
No categories available
15C/186/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1) A. B. A., C. A., nar. X. X. XXXX, bytom v D., B. E. XX, 2) A. F. A., nar. X. X. XXXX, bytom v D., G. XX, 3A) C. H., nar. XX. X. XXXX, bytom v D., I. XX, 3B) J. H., nar. XX. X. XXXX, bytom v D., K. XX, 3C) F. D., C. H., nar. X. XX. XXXX, bytom v D., K. XX, XX) F. H., nar. X. XX. XXXX, bytom v D., L. D. X, 4) F. A., C. M., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XX, 5) N. A., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XX, X) H. O., C. A., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX, 7) A. A., C. A., nar. XX. X. XXXX, bytom L. B. X, B. – P., O. C., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, proti žalovaným: 1) A. Q. H., N., C. H., nar. XX. X. XXXX, bytom v D., D. XXX/XX, zastúpená JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pytliacka 15, 2) J. F., C. H., nar. XX. X. XXXX, bytom v D., D. XXX/XXX, zastúpená A. C. F., nar. XX. X. XXXX, bytom v D., D. XXX/XXX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, katastrálne územie D., obec D. - D., B. D. A., na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2 patria do dedičstva po poručiteľovi B. A. a R. A..
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30. 6. 2016 domáhali proti žalovaným určenia, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, pre katastrálne územie D., obec D. – D., B. D. A. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, ako parcela registra „C“ č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2 a na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2 patria v pomere k celku v 1/5-ine do dedičstva po poručiteľovi F. A., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa 3. 7. 2002, v pomere k celku v 1/5-ine do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 4. rade, v pomere k celku v 1/5-ine do dedičstva po poručiteľovi N. A., nar. X. XX. XXXX, zomrelom dňa 22. 5. 1992, v pomere k celku v 1/5-ine do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 7. rade a v pomere k celku v 1/5-ine do podielového spoluvlastníctva žalobcu v 8. rade, ako aj náhrady trov konania. Podľa žaloby na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek sp. zn. D 441/70 zo dňa 13. 11. 1972, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 3. 1973, bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po neb. B. G., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa 5. 12. 1966 tak, že dedičstvo po neb. B. A. nadobudli zo zákona a podľa dohody schválenej štátnym notárstvom v I. skupine dedičia tak, že medzi iným nadobudli nehnuteľnosti v katastrálnom území mesta Košice, zapísané v pzkn. vl. č. XXXX, a to parc. č. XXXXX dvor v D. spoločný s domom parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX dom v D. s výmerou 104 m2, parc. č. XXXXX dvor vo výmere 86 m2 v celosti a v pzkn. vl. č. XXXX (v rozhodnutí chybne uvedené č. vložky - XXX), a to parc. č. XXXXX záhrada vo výmere 942 m2 v 12/46-inách, pričom tieto nehnuteľnosti v EN sú vedené ako parc. č. XXXXX spoločný dvor vo výmere 525 m2, XXXXX dom s výmerou 104 m2, XXXXX hospodárska budova s výmerou 86 m2 a parc. č. XXXXX záhrada vo výmere 942 m2. Uvedené nehnuteľnosti prevzala pozostalá manželka S. A., C. D., a to poľnohospodársku pôdu bez náhrady, dom s dvorom a záhradou s tým, že dedičom B. A., J. A. a R. A. vyplatila po 1 000,- Kčs a dedičom F. H., C. A., T. A., N. A. a F. A. mala vyplatiť po 1 000,- Kčs ako náhradu za ich podiely do jedného roka. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 27/89 zo dňa 30. 10. 1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 10. 1989, bolo rozhodnuté v dedičskej veci po por. S. A., C. D. nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa 29. 12. 1988 tak, že dedičstvo medzi iným tvorí 1/ nehnuteľnosť - rodinný dom v D. - D. O. XXX (včítane vedľajšej stavby, vonkajších úprav, oplotenia a pozemku) zapísaný vo vl. č. XXXX katastrálne územie Košice ako parc. č. XXXXX (chybne uvedené č. parcely XXXX) - spoločný dvor o výmere 525 m2, parc. č. XXXXX (chybne uvedené č. parc. XXXX)
- dom o výmere 104 m2 a parc. č. XXXXX - dvor s hospodárskym staviskom o výmere 86 m2 na meno poručiteľky v celosti podľa EN ako parc. č. XXX, XXX, XXX/X - spoločný dvor o celkovej výmere 528 m2 (LV č. XXX), parc. č. XXX - dom o výmere 108 m2 a parc. č. XXX - iná stavba o výmere 69 m2 a 2/ nehnuteľnosť zapísaná vo vl. č. XXXX katastrálne územie Košice ako parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/X na meno poručiteľky v 1/6- ine podľa EN v užívaní soc. org., resp. neidentifikovateľné. Nehnuteľnosti pod bodom 1/ podľa dohody dedičov nadobudli syn F. A., nar. XX. X. XXXX, dcéra F. H., C. A., nar. XX. X. XXXX, syn N. A., nar. XX. XX. XXXX, dcéra H. O., C. A., nar. XX. X. XXXX, syn T. A., nar. XX. X. XXXX a syn A. A., nar. XX. X. XXXX každý v 1/6-ine v pomere k celku s tým, že ostatné nehnuteľnosti uvedené pod bodom 2-7 výrokovej časti nadobudol v celosti syn poručiteľky F. A.. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 833/90 zo dňa 13. 9. 1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 9. 1990, bolo rozhodnuté v dedičskej veci po por. T. A., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa 23. 4. 1990 tak, že dedičstvo, ktoré pozostáva z nehnuteľností zapísaných v pzkn. vl. č. XXXX kat. územie Košice, parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, identifikované v EN ako parc. č. XXX - dvor o výmere 145 m2, parc. č. XXX - dvor o výmere 280 m2, parc. č. XXX/X - dvor o výmere 103 m2, čo je zapísané na LV č. XXX kat. územie D., parc. č. XXX - iná stavba vo výmere 69 m2, parc. č. XXX - iná stavba vo výmere 108 m2, čo je na LV č. XXX kat. územie D. v skutočnosti rodinný dom v D. č. XXX vrátane vedľajších stavieb, vonkajších úprav, oplotenia a pozemku v podiele poručiteľa podľa U. XX/XX R. D. - F. V. X/X-XXX, nadobudli dedičia zo zákona v III. skupine súrodenci poručiteľa, a to F. A., nar. XX. X. XXXX v 1/5-ine z dedičstva, F. H. C. A., nar. XX. X. XXXX v 1/5- ine z dedičstva, N. A., nar. X. XX. XXXX v 1/5-ine z dedičstva, H. O., C. A., nar. XX. X. XXXX v 1/5- ne z dedičstva a A. A., nar. XX. X. XXXX v 1/5-ine z dedičstva. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 19D/392/02, Dnot 184/02 zo dňa 7. 4. 2004 bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi F. A., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa 3. 7. 2002, pričom predmetom dedičstva už neboli predtým zdedené jeho spoluvlastnícke podiely na parcelách identifikovaných v EN ako parc č. XXX - dvor o výmere 145 m2, parc. č. XXX - dvor o výmere 280 m2, parc. č. XXX/X - dvor o výmere 103 m2 a v tom čase zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie D.. Žalobcovia v 4. rade, 7. rade a 8. rade sú deťmi poručiteľov S. A. C. D. a B. A.. Žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade sú vnukmi S. A., C. D. a B. A., t. j. deťmi ich syna F. A.. Žalobkyňa v 3. rade je vdovou po F. A., synovi S. A., C. D. a B. A.. Žalobkyňa v 5. rade je vdovou po N. A. a žalobca v 6. rade je synom N. A., syna S. A., C. D. a B. A.. Žalovaná v 1. rade je zapísaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako výlučný vlastník medzi iným nehnuteľností, a to parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2 v kat. území D., obec D. - D., okres D. A. Žalované v 1. až 3. rade sú zapísané Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na LV č. XXX ako podielové spoluvlastníčky - každá v pomere k celku v 1/3-ine - medzi iným - nehnuteľnosti, a to parcely registra „C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2 v katastrálnom území D., obec D. - D., okres Košice I. Na parcele č. XXXXX užívala rodina A. hornú časť záhrady a nakoľko zo strany C. G. bol záujem o výmenu tejto časti záhrady, B. A. s výmenou súhlasil, no požadoval primeranú náhradu na parcele č. XXXXX. Dohoda bola spísaná, avšak predmetná výmena nebola daná na zápis do evidencie nehnuteľností. Po smrti B. A. v roku 1966 spomínanú parcelu zdedila jeho manželka S. A., C. D.. V dedičskom konaní došlo k chybe, keď bolo nesprávne uvedené číslo vložky XXXX ako č. XXX. V roku XXXX zomrela S. A. C. D. a krátko po nej v roku 1990 jej syn T. A., ktorý s ňou býval. Dom, dvor a záhrada ostali prázdne, avšak o tieto nehnuteľnosti sa staral ďalší syn S. A., C. D. a B. A., a to F. A., ktorý sa o starý dom, záhradu a dvor staral v rámci svojich možností a platil dane za predmetné nehnuteľnosti. Po jeho smrti starostlivosť o predmetné nehnuteľnosti zabezpečujú žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade podala na vtedajší Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice žiadosť o prešetrenie zápisu vlastníctva k parcelám CKN č. XXX, XXX S. XXX/X zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. D., na ktorú tento reagoval listom zo dňa 14. 9. 2011, z ktorého – okrem iného – vyplýva, že rozhodnutie D 27/89 po neb. S. A., C. D. a rozhodnutie D 833/90 po neb. T. A. bolo do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností zapísané iba čiastočne, pretože v liste vlastníctva č. XXX v k. ú. D., v ktorom sú zapísané parcely registra CKN č. XXX, XXX S. XXX/X (pôvodne pozemnoknižná parcela č. XXXXX), neboli poručitelia evidovaní ako vlastníci. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice konštatoval, že pozemnoknižná parcela XXXXX bola pôvodne zapísaná v dvoch pozemnoknižných vložkách XXXX a XXXX v kat. území D.. V obidvoch vložkách bola v časti A - majetková podstata uvedená rovnaká výmera tejto parcely 525 m2. V časti B – vlastníci bolo v obidvoch vložkách uzavreté vlastníctvo na celok. Ďalej uviedol, že pri založení LV č. XXX v kat. území D. nebolo prihliadnuté na zápis parcely vo viacerých pozemnoknižných vložkách a vlastnícke právo bolo zapísané k celej parcele v prospech právnych nástupcov pozemnoknižných vlastníkov iba z jednej pozemnoknižnej vložky č. XXXX v podiele 1/1. Rovnako konštatoval, že osvedčenie o dedičstvách, ktorých predmetom prejednania je pozemnoknižná parcela č. XXXXX zapísaná v pozemnoknižných vložkách č. XXXX a aj XXXX ako aj dohoda o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva V 7382/95 sú rovnocenné právoplatné listiny. Nakoľko sa žalobcovia v 1. až 8. rade domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností, pri ktorých sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci iní, majú (vo vzťahu k týmto osobám) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov v 1. až 8. rade je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Žalobcovia k žalobe pripojili kópie z katastrálnej mapy, rozhodnutie Štátneho notárstva Košice – vidiek sp. zn. D 441/70 zo dňa 13. 11. 1972, rozhodnutie Štátneho notárstva Košice – mesto sp. zn. D 27/89 zo dňa 30. 10. 1989, rozhodnutie Štátneho notárstva Košice – mesto sp. zn. D 833/90 zo dňa 13. 9. 1990, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 19D/392/2002 Dnot 184/02 zo dňa 7. 4. 2004, list vlastníctva č. XXX, list vlastníctva č. XXXX.
2. Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12. 12. 2016 žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. So žalovaným návrhom vyslovila nesúhlas z nasledovných dôvodov: Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D. – D., B. D. A., zapísaných na LV č. XXXX, a to parciel registra „C“ XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, ktorú nadobudla titulom kúpy od svojho toho času nebohého otca J. H. v roku 2014 a taktiež je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/3 so svojimi sestrami – žalovanými v 2. a 3. rade nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, a to parcely registra „C“ č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2, ktorú nadobudli titulom dedenia po svojom nebohom otcovi J. H. v roku 2016. Tieto parcely registra „C“ sú podľa grafickej identifikácie prekrývajúce sa s pôvodnou mpč. parcelou XXXXX – spoločný dvor v D., ktorý je spoločný s domom parcela mpč. XXXXX (teraz parcela KN – C č. XXX/X), ako aj s domom parcela č. mpč. XXXXX (teraz parcela KN – C č. XXX), slúžila tak rodine G. (J. H. bol právnym nástupcom) a zapísaná bola v pzkn. vl. č. XXXX, ako aj rodine A. a bola zapísaná aj v pzkn. vl. č. XXXX. Čo sa týka užívania parcely mpč. XXXXX, ktorá je v žalobnom návrhu riešená, dala do pozornosti súdu skutočnosť, že v roku 1964 bola na Miestnom národnom výbore v D. spísaná zápisnica, ktorá potvrdzuje, že nehnuteľnosť zapísaná v pzkn. vl. č. XXXX ako parcela č. XXXXX – záhrada v D. o výmere 942 m2, ktorá je vedená na mene B. A. v 8/48 a R. A. v 4/48 v skutočnosti celú parcelu užíva na základe skutočného rozdelenia medzi spoluvlastníkmi od roku 1930, čiže viac ako 10 rokov pokojne a nerušene ako svoje vlastné rodina G.. Toto potvrdenie bolo vydané za účelom usporiadania vlastníckeho práva zodpovedajúceho skutočnému stavu, ktoré bolo dané na zápis do katastra nehnuteľností a evidované bolo pod č. Čd 988/1964. Od tohto obdobia obidve rodiny užívali nehnuteľnosti tak, ako si to ich právni predchodcovia dohodli. Časť parcely mpč. XXXXX – spoločný dvor, ktorá má teraz parcelné č. XXX o výmere 145 m2 a parcelné č. XXX/X o výmere 103 m2 užívala rodina G. a jej právni nástupcovia a časť parcely mpč. XXXXX, ktorá má teraz parcelné č. XXX o výmere 280 m2 užívala rodina A. a jej právni nástupcovia. Dala do pozornosti súdu skutočnosť, že parcela KN – C č. XXX je prístupovou cestou k rodinnému domu na ulici D. XX, ktorý je po smrti J. H. v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 3. rade, čo je zrejmé z kópie katastrálnej mapy, ktorú v prílohe priložila a parcela KN – C č. XXX/ X je taktiež prístup k parcele č. XXX/X, ktorá bola pôvodný starý dom – parcela mpč. XXXXX, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve a ktorú užívali jej právni predchodcovia. Parcela KN – C č. XXX, ktorá je síce v jej výlučnom vlastníctve práve z dôvodov vysvetlených v stanovisku Správy katastra z roku 2011 je už viac ako 40 rokov oplotená a bola užívaná dlhoročne S. A., C. D., manželkou B. A., spolu s domom – parcela mpč. XXXXX, teraz parc. č. KN – C č. XXX, ktorá je t. č. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. až 8. rade a je zapísaná na LV č. XXX. Tak právni predchodcovia žalobcov v 1. až 8. rade, ako aj právni predchodcovia žalovaných v 1. až 3. rade akceptovali pôvodnú dohodu rozdelenia a užívania pôvodných mpč. parciel, o čom svedčí osadenie plotu, ktoré vymedzuje plochu, ktorá bola zadefinovaná na základe predchádzajúcich dohôd. Oplotenie, ktoré bolo vo vlastníctve S. A., C. D. a súčasnosti je vo vlastníctve žalobcov v 1. až 8. rade, je totožné s hranicou parcely KN – C č. XXX a vymedzuje plochu, ktorú po rozdelení užívala S. A., C. D.. V žalobnom návrhu žalobcovia uvádzajú, že sa právny nástupca S. A., C. D., a to F. A. staral o starý dom, záhradu a dvor, platil dane za predmetné nehnuteľnosti a ako dôkaz priložili potvrdenie o zaplatení daní. Sami žalobcovia potvrdzujú skutočnosť, že sa F. A., syn S. A., C. D., staral z pôvodnej parcely mpč. XXXXX len o parcelu KN – C č. XXX a platil za ňu daň v roku 2001 a 2002, čo nepopiera. Jej otec J. H. sa necítil byť vlastníkom celej parcely mpč. XXXXX a uznával dohody právnych predchodcov, a to B. G. a spol. a B. A. a užíval iba časť parcely mpč. XXXXX. Zo strany J. H. to nebol úmysel nadobudnúť vlastnícke právo v rozpore s právnym stavom, nadobudol ho na základe právoplatných listín, ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností. Pokiaľ by došlo k skoršiemu prechodu vlastníckeho práva po vetve A., tak v podiele 2/3 by bolo zapísané na právnych nástupcov B. A. – teraz žalobcov v 1. až 8. rade a v podiele 1/3 by ostal zápis na R. A., ktorý bol zapísaný ešte v pzkn. vl. č. XXXX. Tu poukázala na list vlastníctva č. XXX, kde v skutočnosti podiel 1/3 pod B2 je zapísaný vo vlastníctve R. A.. Ešte za života jej otca J. H. prebehlo viacero stretnutí za účelom zosúladenia skutočného stavu so stavom právnym. Práve zo strany predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcov bola pripravená dohoda o urovnaní, ktorú po určitých úpravách žalovaná akceptovala, avšak z neznámych dôvodov nedošlo k podpísaniu dohody a podanie žalobného návrhu je pre ňu prekvapením, pretože žalobcovia navrhujú určiť, že všetky parcely KN – C č. XXX/X, XXX a XXX, čiže celá pôvodná parcela mpč. XXXXX – spoločný dvor patrí do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, ako aj patrí žalobcom v 4. rade, 7. a 8. rade vrátane podielu 1/3 R. A., ktorý v žiadnom z dedičských rozhodnutí, o ktoré žalobcovia opierajú svoj žalobný návrh, nebol prejednávaný, o čom svedčí aj zápis v LV č. XXX, ako aj nie je zohľadnená dohoda právnych predchodcov tak žalobcov, ako aj žalovaných o reálnej deľbe a užívaní parcely mpč. XXXXX. K písomnému vyjadreniu pripojila potvrdenie Miestneho národného výboru Čd 988/1964, list vlastníctva č. XXX, pzkn. vl. č. XXXX, grafickú identifikáciu a kópiu dohody o urovnaní.
3. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13. 12. 2016 žiadala, aby súd žalobu zamietol. Vyslovila nesúhlas so žalobou a poprela skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, pretože nezohľadňujú vlastnícky režim, ako bol pôvodne zapísaný v pozemnoknižných vložkách a nezohľadňuje ani dohody, ktoré boli medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Žalovaná v 2. rade je právnym nástupcom po neb. J. H., ktorý zomrel XX. XX. XXXX a dedičstvo nadobudla na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 14D/444/2015 Dnot 168/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25. 3. 2016. Medzi nehnuteľnosťami na LV XXX parcely registra „C“, katastrálne územie D. je aj sporná nehnuteľnosť, ktorej je podielová spoluvlastníčka, a to parcela CKN č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2. Táto parcela tvorí prístupovú cestu k nehnuteľnostiam CKN č. XXX, táto prístupová cesta je v prírode ohraničená z jednej strany pletivom a z druhej strany oporným múrikom. Parcela CKN č. XXX bola vytvorená z pzkn parciel zapísaných vo vložke XXXX mpč. XXXXX katastrálneho územia D. ako dvor v D. spoločný s domom s parcelou XXXXX, ktorý bol zapísaný vo vl. XXXX. Z pzkn vložky vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností bola vdova F. G., C. L. v 2/4-inách, bola to ich prababka, v 1 bol vlastník B. G. J. a v 1 mal. S. G. J.. Spoločný dvor bol s domom č. XXXXX zapísaný vo vl. XXXX, ktorej vlastníkmi bol B. A. v 2/3 a R. A. v 1/3. Z úplného výpisu z pozemkovej knihy vyplývajú iné spoluvlastnícke režimy, ako sú uvedené v návrhu žalobcov. Okrem toho medzi pôvodnými pzkn spoluvlastníkmi, resp. ich právnymi nástupcami boli uzavreté vzájomné neperfektné zmluvy, na základe ktorých právny predchodca žalobcov, teraz už nebohý B. A., nebol v celosti vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo vyplýva z úplného výpisu z pozemkovej knihy, pretože mal 2/3 z 1 spoločného dvora, 1/3 z 1 bol spoluvlastníkom R. A. a zvyšok, teda 9/12 bol v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov, ktorí boli zapísaní vo vl. č. XXXX vdovy F. G., C. L., B. G. a mal. S. G.. Zápisy do pozemkovej knihy u týchto spoluvlastníkov boli ešte pred 2. svetovou vojnou, B. G. a S. G. spolu s neb. J. G. to nadobudli ešte v roku 1933. Ich právna predchodkyňa vdova F. G. nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe dedičského rozhodnutia D 341/1960. Právni predchodcovia žalobcov spoluvlastnícke podiely nadobudli na základe titulov dedenia, kúpy a na základe skutočnej držby v roku 1917, 1926 a 1930. Z predložených dokladov žalobcov vyplýva, že Katastrálny úrad v Košiciach preveroval založenie listov vlastníctva v pzkn. vl. č. XXXX, ale spoločný dvor bol zapísaný čiastočne v 1 na mene B. A. a R. A. a v 3 bol zapísaný vo vložke XXXX na mene B. G., mal. S. G. a F. G., C. L.. Z toho vyplýva, že požadovaný spoluvlastnícky podiel žalobcov je nesprávny a nespravodlivý s prihliadnutím na pôvodný pozemnoknižný vlastnícky režim na dedičské rozhodnutia a na dohody, ktoré boli medzi právnymi predchodcami uzavreté. N., ktorej je podielová spoluvlastníčka v 1/3, jej právom patrí, bola v prírode reálne vyčlenená ako prístupová cesta. Podľa dostupných informácií to bolo na základe dohody medzi pôvodnými spoluvlastníkmi, túto parcelu užíva tak, ako ju nadobudla na základe dedičského rozhodnutia s vedomím, že jej vlastníckym právom patrí. Žalobcovia sa nikdy nedomáhali vlastníckeho práva k tejto parcele ani jej nebránili v užívaní, za túto nehnuteľnosť sa vždy platila daň, ktorú platil pôvodne právny predchodca a neskôr za posledné obdobie už platila žalovaná a zabezpečovala údržbu. Z výroku žaloby vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú vlastníctva k parcele č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2 v celosti, a to v 1/3 do dedičstva po F. A., v 1/5 do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 4. rade, v 1/5 do dedičstva po N. A., v 1/5 do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 7. rade a v 1/5 do podielového spoluvlastníctva žalobcu v 8. rade k celku, z čoho usudzujú, že na ich spoluvlastnícky podiel nadobudnutý právnymi predchodcami sa už podiel ako taký nezvýši. Žalobcovia nepreukázali oprávnenosť svojho návrhu na základe skutkových ani na základe právnych dôkazov. Žalovaná pripojila k písomnému vyjadreniu výpisy z pozemkovej knihy XXXX, XXXX, XXXX, dedičské rozhodnutie sp. zn. 14D/444/2015.
4. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24. 4. 2018 vypovedala, že žalobcovia si uplatňujú nárok na to, čo užívali právni predchodcovia žalobcov. Na parcele č. XXXXX je vyznačený zelený pás, ktorého vlastníkom bol jej starý otec B. A.. Z tejto parcely XXXXX mu patrilo 12/48. Táto parcela bola predmetom výmery z roku 1964, ktorú on bol ochotný akceptovať a za výmenu na tejto parcele sa dožadoval výmery na spoločnej parcele XXXXX. Je pravdou, že dohoda bola spísaná v roku 1964. K výmene však napokon nedošlo, pretože starý otec o 2 roky zomrel a parcela XXXXX sa dostala do dedičského konania po B. A.. F. brat R. A. ešte v čase, keď žil jej dedo, si nenárokoval nič. Jej stará mama S. A. bola druhou manželkou B. A. a zo všetkého majetku vyplatila aj prvých synov, teda synov z prvého manželstva B. A.. Po smrti S. A. parcela XXXXX sa už do dedičského konania nedostala, pretože S. A. akceptovala dohodu z roku 1964. V tom čase boli parcely prečíslované, teda parcela XXXXX, čo bol spoločný dvor s parcelou XXXXX, bola prerozdelená na parcely s novými číslami a bola to parcela XXX, XXX/X S. XXX. Všetko zdedili jej deti, teda otec žalobkyne a jeho súrodenci. Matematicky to zodpovedalo výmene za hornú časť záhrady. To, že to bolo rozdelené na 3 časti chápali tak, že to boli maštale, stodola a spoločný dvor. O rok neskôr zomrel T. A., jej syn a tie isté parcely XXX, XXX S. XXX/X zdedili súrodenci po T. A.. Nemali dôvod neveriť notársky overeným právoplatným rozhodnutiam, problém nastal vtedy, keď dedičské konania neboli zapísané, o čom nevedeli. V tom čase stavala dom J. F., najstaršia dcéra J. H.. V tom čase J. H. začal vybavovať veci vo svoj prospech, spísal rôzne dohody o vydržaní, o vysporiadaní a keďže dedičské rozhodnutia neboli na správe katastra zapísané, zapísané boli jeho dohody o vysporiadaní a dohody o vydržaní. Zarážajúce je, že keď boli zapísané jeho dohody, bol na katastri list vlastníctva č. XXX, na ktorom mali byť zapísané podľa dedičských rozhodnutí parcely žalobcov. Dozvedeli sa o tom až v roku 2006, keď zomrel jej otec F. A.. V dedičskom konaní po F. A. zistili, že je problém, že nemajú všetko, čo by im malo patriť. Bolo im povedané, že sa chystá ROEB a všetko sa to dá do poriadku. Chvíľu čakali, ale nič sa nedialo. Medzitým sa o starý dom starali, urobili tam všetko, čo bolo potrebné. Keď sa dožadovali vysvetlenia na správe katastra, bolo im odpovedané, že ich dedičské rozhodnutia boli zapísané len čiastočne a všetky ostatné boli zapísané na meno J. H.. Všetko si privlastnil J. H. a žalobcom ostal starý rodičovský dom na parcele XXXXX. Žiadajú preto, aby im bolo prisúdené všetko, čo im patrí po S. A..
5. Žalovaná v 1. rade vypovedala, že od roku 2012 ju otec požiadal, aby sa stretla s právnymi nástupcami žalobkyne, t. j. pani K. a pánom D.. Vyjasňovali si tieto záležitosti, keďže v rokoch 1930 a 1965 ešte nežila. Vychádzala z písomných listín a z informácií, ktoré mala od svojho otca. Spoločný dvor bol zapísaný na pozemnoknižnú vložku v roku 1930 tak, ako to bolo uvedené vo vyjadrení katastra do dvoch pozemnoknižných vložiek, jedna pozemnoknižná vložka bola vystavená na rodinu A. a druhá na rodinu G.. V týchto pozemnoknižných vložkách sa nachádzajú ďalšie parcely pod jednotlivými bodmi. V roku 1930 bola skutočnosť taká, že parcela XXXXX sa nachádzala pod domom G., parcela XXXXX sa nachádzala pod stavbou, resp. bola užívaná rodinou A. a všetky ostatné stavby, ktoré sa nachádzali na spoločnom dvore, resp. na jeho zvyšku boli zahrnuté pod parcelu 12056. Podľa informácií, ktoré mala žalovaná v 1. rade od otca, sa tam nachádzala komôrka, ktorá patrila rodine G. a je to vidieť aj v mapách. Na parcele XXX bola hospodárska budova, ktorá bola pokračovaním parcely XXX a prekračovala až na parcelu XXXXX. Toto patrilo rodine G., tieto hospodárske budovy. Následne potom ďalej boli drevené stavby na parcele XXXXX, ktoré patrili rodine G., na parcele XXX sa nachádzala pivnica, ktorá patrila rodine G. a stodola, ktorá patrila rodine G.. Súčasťou bola aj predzáhradka na parcele XXXXX, ktorú užívala rodina A., kde mali svoju komôrku. Na spoločnom dvore z tých stavieb, ktoré boli a boli to hospodárske stavby, nemali súpisné číslo, boli zapísané v rámci spoločného dvora pod parcelu XXXXX. Keďže užívali len komôrku na parcele XXXXX, bola parcela zapísaná na rodinu A.. Parcela XXX podľa informácií, ktoré má od svojho otca, nie je to tak, ako uviedla žalobkyňa, jedná sa o jednu stavbu, ktorá sa skladá zo vstupu do domu, pitvor, bola to spoločná časť, kde sa vstupovalo. Z tejto spoločnej časti jedna patrila G. rodine, jedna rodine A.. Z toho bol vstup do domu, ktorý bol na parcele XXX/X a to bol dom rodiny G.. V súčasnej dobe tam ešte tento prechod existuje. Parcela XXX bola ďalej delená na jednu izbu a ďalej ešte miestnosť, ktorá by mala byť prístupná zvonku, boli to pôvodne hospodárske budovy rodiny A.. Všetky tieto - spoločný pitvor, izba, boli evidované pod jedným súpisným číslom, je to parcela XXX, predtým XXXXX. Parcela XXX sa skladá z prístupovej cesty a zvyšku hospodárskej budovy, ktorá bola vo vlastníctve rodiny G.. Táto hospodárska budova bola sčasti zbúraná na základe rozhodnutia o zbúraní, o ktorom bola informovaná aj pani S. A., teda stará matka žalobkyne v 1. rade a zvyšok tejto budovy sa tam nachádza na tej časti a vstup je buď z cesty alebo v minulosti v 40, 50-tych rokoch vstup zo spoločného dvora bol zamurovaný a bol vytvorený vstup na druhú stranu, nakoľko budovu užíval jej dedo J. H., ktorý býval hneď vo vedľajšom dvore. On mal v tejto budove drevársku dielňu a mal tam takto urobený prístup v susedstve. Neskôr bola zbúraná aj komôrka, ktorá sa nachádzala na spoločnom dvore na pôdoryse XXX. Otec žalovanej v 1. rade tvrdil, že nebol s tým žiaden problém ani žiadne pripomienky. Žalobkyňa v 1. rade bola o tom informovaná, otec žalovanej v 1. rade mal súhlas od S. A. pre výstavbu tejto cesty a zároveň táto cesta bola postavená na pôvodne hospodárskych budovách rodiny G.. Rozdelenie bolo urobené tak, ako je urobené na súčasnom liste vlastníctva. Rodine G. ostalo to, čo je označené ako parcela XXX, to je prístupová cesta, parcela pod zvyškom ich hospodárskej budovy. Parcela XXX/X, ktorá je parcelou pod ich pôvodným domom a parcela XXX/X, ktorá lemuje hranicu XXX/X a zabezpečuje prístup k parcele č. XXX/X. Tak, ako uvádzala žalobkyňa v 1. rade, že jej otec platil dane podľa toho, akým spôsobom to rozdelenie bolo vykonané, teda do roku 2002 to akceptovali a že daň bola platená za parcelu XXXXX XXX m2, ktorá sa rodiny G. nikdy netýkala, nesúvisí so spoločným dvorom. Parcela XXX, na ktorej sa nachádzal dvor a komora, je predzáhradka, ktorú užívali a bola aj v roku 1930 zapísaná na rodinu A.. Ďalej parcela XXX, to je parcela pod domom a hospodárskou miestnosťou a hospodárskou časťou rodiny A., predtým to bola parcela XXXXX a parcela XXX – dvor o výmere 280 m2, len týmto dôkazom strana A. potvrdila, že užívali a patrila im na základe spoločnej deľby parcela XXXXX a parcela XXX, ktorá je časťou pôvodnej parcely XXXXX. Vo všetkých rokovaniach, ktoré v minulosti prebiehali, sa nikdy žalovaní nebránili tomu, aby parcela XXX mala prejsť do vlastníctva rodiny A.. Až v roku 2014 dospeli k dohode, ktorú žalovaná v 1. rade obdržala od rodiny A., konkrétne od pani C., kde bola vytvorená dohoda o dodatočnom prevode parcely XXX na stranu A. s tým, že boli dohodnuté a pokrývalo to všetky právne nároky rodiny A., ale k podpisu tejto dohody napokon nedošlo z dôvodu, že žalovaná v 1. rade požadovala, resp. tam nebol zakomponovaný R. A., akým spôsobom prešlo vlastnícke právo zo R. A. na B. A.. Doposiaľ nedostala žiaden dokument, ktorý by bol podkladom pre prechod vlastníckeho práva R. A. na B. A., resp. jeho právnych nástupcov. R. A., ako sa vyjadrila žalobkyňa, nemal dôvod byť účastníkom dedičského konania po B. A., lebo nebol jeho právnym nástupcom. R. A. bol vyplatený, v rámci tohto dedičského konania syn z prvého manželstva nemohol byť zapísaný v pozemnoknižnej vložke, keďže sa narodil v roku 1932. Keď už sa žalovaná v 1. rade stala vlastníčkou parcely XXX, XXX/X S. XXX/X, jej právna zástupkyňa znova oslovila Advokátsku kanceláriu Kaifer a chceli tieto veci dať do poriadku, aby sa to doriešilo s tým, že získala informáciu, že pán D. už pani A. nezastupuje, teda k dohode nedošlo. Následne prepracovali túto dohodu s tým, že tam prepracovali ich požiadavky, teda R. A. a túto dohodu poskytli druhej strane, ale takisto k dohode nedošlo. Žalovaní si nikdy nenárokovali na parcelu XXX a ani ich právni predchodcovia. Je to parcela, ktorá bola vyčlenená, ktorá je v skutočnosti ohradená a ktorá bola v užívaní pani S. A.. Zároveň nebol žiadny dokument podpísaný ohľadom prevodov vlastníctva na J. H. a jeho rodiny, teda rodiny G. okrem dedičského konania. V súčasnosti si žalované nárokujú na celú parcelu XXX a do dnešného dňa žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, akým spôsobom prešlo vlastnícke právo k tejto parcele zo R. A. na nich, resp. na ich právnych predchodcov.
6. Žalovaná v 2. rade sa pripojila k výpovedi žalovanej v 1. rade.
7. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 21. 11. 2019 č. k. 15C/186/2016-368 žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
8. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18. 5. 2021 č. k. 6Co/48/2020-465 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 11. 2019 č. k. 15C/186/2016-368 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 12. 2019 č. k. 15C/186/2016-392 vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 3. rade a vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanej v 3. rade proti žalobcom v 1. a 2. rade a v prevyšujúcej časti zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ak žalobcovia budú naďalej tvrdiť, že im patrí parcela C XXX/X S. E. XXX, je dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že v čase smrti ich právnych predchodcov a dedenia boli skutočne v ich vlastníctve na ich strane.
9. Uznesením zo dňa 21. 12. 2022 č. k. 15C/186/2016-584 súd pokračoval s právnymi nástupcami v priebehu konania zomretej žalobkyne v 3. rade F. A. C. P., a to s dedičmi: A. B. A. C. A., nar. X. X. XXXX, bytom v D., B. E. XX, A. F. A., nar. X. X. XXXX, bytom v D., G. XX; zomretej žalobkyne v 4. rade F. H. C. A., a to s dedičmi: C. H., nar. XX. X. XXXX, bytom v D., I. XX, J. H., nar. XX. X. XXXX, bytom v D., K. XX, F. D. C. H., nar. X. XX. XXXX, bytom v D., K. XX, F. H., nar. X. XX. XXXX, bytom v D., L. D. X.
10. Uznesením zo dňa 27. 3. 2023 č. k. 15C/186/2016-622 na návrh žalobcov súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 3. 2. 2023, ktorý svoj žalobný petit doplnili nasledovne: „Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, pre katastrálne územie D., obec D.
- D., okres D. A., L. G. O. XXXX ako parc. registra „C“ č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, ako parc. registra „C“ č. XXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2 a novovytvorená parcela registra „C“ č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2 z parcely registra „C“ č. XXX zapísanej na LV č. XXX podľa Geometrického plánu č. 34/22 vyhotoviteľa Pozemkové centrum s.r.o., ktorý tvorí súčasť rozsudku, patria v pomere k celku v 1/5-ine do dedičstva po poručiteľovi F. A., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa 3. 7. 2002, v pomere k celku v 1/5-ine dedičstva po poručiteľovi F. H., C. A., nar. X. X. XXXX, zomrelej dňa 28. 7. 2022, v pomere k celku v 1/5-ine do dedičstva po poručiteľovi N. A., nar. X. XX. XXXX, zomrelom dňa 22. 5. 1992, v pomere k celku v 1/5-ine do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 6. rade a v pomere k celku v 1/5-ine do podielového spoluvlastníctva žalobcu v 7. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania.“
11. Súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobcovia predložili Potvrdenie Miestneho národného výboru v Kavečanoch 31 Čd 88/6, podľa ktorého nehnuteľnosť zapísaná v pkn ako parcela číslo XXXX, záhrada v D. vo výmere 942 m2 je pozemnoknižne vedená na meno B. A., ale celú parcelu užívajú na základe skutočného rozdelenia medzi spoluvlastníkmi od r. 1930 pokojne a nerušene, teda viac ako 10 rokov S. G., S. G., J. G. J..
13. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice listom zo dňa 14. 9. 2011, v rámci prešetrovania zmien údajov katastra, na žiadosť žalobkyne v 1. rade zistil, že v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú. D. boli zapísané okrem iných aj pozemnoknižné parcely č. XXXXX — dvor v D. spoločný s domom parc. č. XXXXX (viď pkv. č. XXXX) o výmere 525 m2 a pozemnoknižná parcela č. XXXXX – dom čp. V XX v D. o výmere 76 m2 vo vlastníctve J. G. J. v spoluvlastníckom podiele 2/4, B. G. J. v spoluvlastníckom podiele 1/4 a nezlet. S. G. J. v spoluvlastníckom podiele 1/4. V pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú. Košice pod čd. XXXX bolo zapísané uznesenie D 341/60-10 po neb. J. G.. V časti B-vlastníci pod poradovým číslom B5 bola podľa dohody dedičov zapísaná ako vlastníčka F. G., C. L. v 2/4. Na základe citovaného uznesenia boli z pozemnoknižnej vložky č. XXXX odčlenené pozemnoknižné parcely č. XXXXX S. XXXX do novovytvorenej pozemnoknižnej vložky č. XXXXX v k.ú. D.. V časti B-vlastníci boli zapísaní ako vlastníci F. H., C. G. v 1/3, U. W., C. G. v 1/3 a S. P. C. G. v 1/3. Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX v k.ú. D. odpísané parcely neboli vyškrtnuté. Pod položkou výkazu zmien (ďalej pvz.) č. XX/XX bol do listu vlastníctva č. XXX v k.ú. D. vykonaný zápis Rozhodnutia D 1104/74 po neb. F. G., C. L., zomrelej 25. 5. 1974, naposledy bytom v D.. Predmetom tohto dedičstva bola okrem iných aj pozemnoknižná parcela č. XXXXX evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú. D. vo vlastníctve poručiteľky pod B5 v 2/4, ktorú nadobudol J. H.. Pod pvz. XXX/XX bol vykonaný zápis Rozhodnutia D 2931/92, Dnot 3/93 po neb. S. G. C. G., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D.. Predmetom tohto dedičstva bola aj pozemnoknižná parcela č. XXXXX evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú. D. vo vlastníctve poručiteľky v podiele 1/4. Podľa Rozhodnutia D 2931/92, Dnot 3/93 nadobudol predmetnú nehnuteľnosť a do listu vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom B2 (vlastníci zapísaní v LV XXX, XXX v k.ú. D.) bol zapísaný: J. G. v 1/4. Pod pvz. XX/XX bol vykonaný zápis Rozhodnutia 39D/567/93, Dnot 460/93-156 po neb. S. G., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom D..
X. X. Predmetom tohto dedičstva bola aj pozemnoknižná parcela č. XXXXX evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú. D. vo vlastníctve poručiteľa v podiele 1/4. Podľa Rozhodnutia 39D/567/93, Dnot 460/93-156 nadobudli predmetnú nehnuteľnosť a do listu vlastníctva č. XXX pod B2 (vlastníci zapísaní v LV XXX, XXX v k.ú. D.) boli zapísaní: J. G. v 1/12 a Y. G., C. G. v 2/12. Pozemnoknižná parcela XXXXX zapísaná v liste vlastníctva č. XXX v k.ú. D. bola pod pvz. XX/XX pri technicko-hospodárskom mapovaní prečíslovaná na parcely registra CKN č. XXX o výmere 145 m2, CKN č. XXX/X o výmere 103 m2 a CKN č. XXX o výmere 280 m2. Predmetom dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva V 7382/95 uzavretej medzi J. H., J. G. a Y. G., C. G. boli okrem iných aj parcely registra CKN č. XXX, CKN č. XXX/X a CKN č. XXX evidované v liste vlastníctva č. XXX v k.ú. D.. Výlučným vlastníkom parciel sa podľa citovanej dohody stal J. H.. Dohoda o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva V 7382/95 bola v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností (ďalej SPI KN) pod pvz. XXX/XX zapísaná do listu vlastníctva č. XXX v k.ú. D.. V pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k.ú. D. boli zapísané pozemnoknižné parcely č. XXXXX – dvor v D. spoločný s domom parc. č. XXXXX (viď pkv. č. XXXX) o výmere 525 m2, pozemnoknižná parcela č. XXXXX – dom čp. V.XX v D. o výmere 104 m2 a pozemnoknižná parcela č. XXXXX - dvor s hospodárskym staviskom v D. o výmere 86 m2 vo vlastníctve B. A. (ženatý s F. R.) v spoluvlastníckom podiele 2/3 a R. A. (ženatý s S. I.) v spoluvlastníckom podiele 1/3. Pri zakladaní evidencie právnych vzťahov (ďalej ZEPV) pod pvz. 190/90 bol založený list vlastníctva č. XXX v k.ú. D..
14. Zápisnicou z pojednávania spísanou dňa 25. 4. 1967 pod sp. zn. D 1931/66 na Štátnom notárstve v Košiciach, vo veci prejednania dedičstva po neb. B. A., R. A. prehlásil, že svoj podiel týkajúci sa nehnuteľnosti - zapísaný v pzkn. vlož. č. XXXX: parc. č. XXXXX dvor v D. spoločný s domom parc. č. XXXXX vo výmere 525 m2, parc. č. XXXXX dom v D. s výmerou 104 m2, parc. č. XXXXX vo výmere 86 m2 v celosti, v pzkn. vložke č. XXXX: parcela č. XXXXXX záhrada vo výmere 942 m2 v 1/6 a 1/12 odpredal B. A., ktorý mu kúpnu cenu aj vyplatil, jeho podiely sú vlastníctvom poručiteľa a súhlasí s tým, aby boli predmetom dedičstva.
15. Podľa zápisnice spísanej na Miestnom národnom výbore v Kavečanoch dňa 21. 1. 1959, na ktorom išlo o dojednanie spoločného užívania pozemku, záhrady a spoločného dvora, svedkyňa S. A. prehlásila, že z celého pozemku užíval B. A. jednu štvrtinu.
16. Podľa zápisnice Miestneho národného výboru v Kavečanoch zo dňa 19. 3. 1964, medzi stranami došlo k dohode o urovnaní nasledovne: B. A. mal postavenú stodolu na vrchnej časti parcely, stodola bola už zbúraná, preto sa dožadoval, aby táto časť mu bola daná záhrada. Náhrada bola prevedená nasledovne: číslo parcely XXXXX z B. A. sa vymazuje, aj sa vlastnoručne podpisuje za danú náhradu v tých istých štvorcových metroch za parcelu číslo XXXXX.
17. Žalobcovia predložili znalecký posudok č. 2605/85/753-33 zo dňa 30. 10. 1989, ktorý vypracoval A. G., súdny znalec z odboru ekonomiky, ceny a odhady nehnuteľností na výpočet hodnoty nehnuteľností na parcelách č. XXXXX, XXXXX, XXXXX katastrálne územie D. ako dom č.s. XXX s dvorom a záhradou a spol.
18. Žalobcovia predložili geometrický plán č. 34/22 zo dňa 5. 9. 2022 týkajúci sa posudzovaných parciel, ktorý vyhotovil zhotoviteľ Prvé pozemkové centrum s.r.o., Kmeťova 36, Košice, overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor.
19. Žalované predložili meračský náčrt č. 98 s čiastkovým protokolom č. 97, 98 z miestneho šetrenia spísaný dňa 6. 10. 1984 o spôsobe označenia hraníc medzi posudzovanými pozemkami.
20. Okresný úrad Košice odpovedal žalovanej v 2. rade listom zo dňa 29. 6. 2022 tak, že vykonal prešetrenie v zmysle § 57 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov, z ktorého je zrejmé, že rozhodnutie Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach D 441/70 po nebohom B. A., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 3. 1973 nie je evidované v žiadnom súpise hlásení a listín na zápis zmien v evidencii nehnuteľností od roku 1973 po rok 1995. Predmetné dedičstvo bolo predložené do katastra len ako príloha kúpnej zmluvy R1 108/86, ktorej predmetom prevodu bola iba pozemkovoknižná parcela mpč. XXXXX/XX z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX katastrálne územie D..
21. Súd právne posúdil vec nasledovne:
22. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
23. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
25. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
26. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
27. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
28. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana sporu bezo zbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
29. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
30. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
31. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
32. V preskúmavanej veci sa žalobcovia po konečnej úprave petitu žaloby domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, pre kat. územie D., obec D. - D., okres D. A., L. G. O. XXXX ako parc. registra "C" č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, ako parc. registra "C" č. XXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2 a novovytvorená parcela registra "C" č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2 z parcely registra "C" č. 892 zapísanej na LV č. XXX podľa Geometrického plánu č. 34/22 vyhotoviteľa Pozemkové centrum s.r.o., ktorý tvorí súčasť rozsudku, patria v pomere k celku v 1/5-ine do dedičstva po poručiteľovi F. A., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa 3. 7. 2002, v pomere k celku v 1/5-ine dedičstva po poručiteľovi F. H., C. A., nar. X. X. XXXX, zomrelej dňa 28. 7. 2022, v pomere k celku v 1/5-ine do dedičstva po poručiteľovi N. A., nar. X. XX. XXXX, zomrelom dňa 22. 5. 1992, v pomere k celku v 1/5-ine do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 6. rade a v pomere k celku v 1/5-ine do podielového spoluvlastníctva žalobcu v 7. rade, ako aj náhrady trov konania.
33. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, s poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP konštatuje, že meritórnym posúdením otázky, či nehnuteľnosti patria do dedičstva, pokiaľ ide o žalobcov v 6., 7. rade, ich naliehavý právny záujem vyplýva zo skutočnosti, že preukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých ako vlastníci sú v katastri nehnuteľností zapísané iné subjekty - žalované, preto majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na základe vyhovujúceho rozsudku by došlo k zápisu ich vlastníckeho práva.
34. Pokiaľ ide o žalobcov v 1. až 3. rade, ich naliehavý právny záujem je daný tým, že v prípade vyhovujúceho rozsudku by sa nehnuteľnosti stali predmetom dedenia po poručiteľovi, teda žalobcovia sa budú môcť domáhať v dedičskom konaní práv, ktoré im patria titulom dedenia, pričom žalované sú dedičmi poručiteľa.
35. Pokiaľ ide o posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, vo vzťahu k neb. F. A. žalobcovia v 1., 2., 3. rade predložili osvedčenie o dedičstve zo dňa 7. 4. 2004 sp. zn. 19D/392/2002 Dnot 184/02, že sú dedičmi nehnuteľnosti – rodinného domu súp. číslo XXX, na parcele č. XXX, kat. územie D., bez pozemku. 36. Vo vzťahu k neb. B. A. predložili rozhodnutie Štátneho notárstva zo dňa 13. 11. 1972 sp. zn. D 441/70, že nehnuteľnosti zapísané v kat. území D. ako parcela č. XXXXX dvor, parcela č. XXXXX dedí manželka a deti. 37. Žalobcovia v 4. a 5. rade nepreukázali predložením dedičského rozhodnutia, že sú dedičmi po N. A., i keď dôkazné bremeno bolo na nich.
38. Súd sa zaoberal posúdením, či žalobcovia preukázali, že v čase smrti ich právnych predchodcov a dedenia boli posudzované parcely v ich vlastníctve. 39. Nebolo sporné, že parcela č. XXXXX bola spoločným dvorom, jednalo sa o nehnuteľnosti rodiny G. a rodiny A., ktorej právnymi nástupcami sú žalobcovia a žalované. Z pozemnoknižných vložiek XXXX a XXXX vyplynulo, že parcela XXXXX - spoločný dvor, bola zapísaná v oboch týchto vložkách a išlo o spoločný dvor k dvom nehnuteľnostiam, a to k domu č. XX na parcele XXXXX vo vlastníctve U. G. a k domu č. XX na parcele XXXXX vo vlastníctve B. A. v 2/3 a R. A. v 1/3. B. A. v podiele 2/3 a R. A. v podiele 1/3 tiež vlastnili parcelu XXXXX, rovnako zapísanú vo vložke XXXX. V osobitnej vložke XXXX bola zapísaná aj parcela XXXXX - záhrada s výmerou 942 m2 tak, že z tejto pôvodne 2/12 vlastnil B. A., 1/12 R. A. a 9/12 U. G.. Po U. G. zdedil časť v rozsahu 18/48 J. G. J., v rozsahu 9/48 B. G. J. a v rozsahu 9/48 S. G. J.. Po J. G. jeho podiel 18/48 zdedili F. H., C. G. v podiele 6/48, U. W., C. G. v podiele 6/48 a S. P., C. G. v podiele 6/48, ako tieto skutočnosti vyplývajú z pkv. 4096. Z potvrdenia MNV v Kavečanoch z roku 1964 vyplynulo, že napriek tomu, že v pozemnoknižnej vložke XXXX je parcela XXXXX, záhrada s výmerou 942 m2, vedená na mene B. A. v 8/48 a R. A. v 4/48, celú parcelu užívajú na základe skutočného rozdelenia medzi spoluvlastníkmi od roku 1930 S. G. spolu so svojím podielom, S. G. J. spolu so svojím podielom a J. G. J., poťažne jeho dedičia F. H., U. W. a S. P.. Toto potvrdenie bolo vydané za účelom pozemnoknižného usporiadania vlastníckych práv zodpovedajúceho skutočnému stavu. Z uvedeného potvrdenia je zrejmé, že skutočne v roku 1930 došlo k rozdeleniu nehnuteľností medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných, pričom konkrétne podiel B. A. a R. A. (12/48 z 942 m2, t. j. 235,5 m2) užívali právni predchodcovia žalovaných - rodina G.. Ako vyplýva zo zápisnice spísanej na MNV v Kavečanoch dňa 19. 3. 1964, za túto časť parcely XXXXX dostal B. A. náhradu v tom istom rozsahu m2 z parcely XXXXX s tým, že maštale postavené na tejto parcele a zastavaná plocha tejto parcely sú naďalej majetkom B. G. a spol. Vychádzajúc zo záveru, že B. A. bola daná náhrada za jeho pôvodný podiel na parcele XXXXX, ako aj za podiel R. A. na tejto parcele, čo celkovo predstavuje 235,5 m2, sa javí ako pravdivým tvrdenie žalovaných, že práve časť tejto parcely XXXXX v súčasnosti je parcelou C XXX - zastavaná plocha s výmerou 280 m2. Vymenená časť parcely XXXXX (teraz C XXX) bola ohradená právnou predchodkyňou žalobcov S. A. v druhej polovici 80-tych rokov a takto nerušene užívaná spolu s domom č. XX na parcele č. XXXXX až do jej smrti a následne jej právnymi nástupcami. Vlastníctvo k tejto časti pôvodnej parcely XXXXX, teraz C XXX, nespochybňovali právni predchodcovia žalovaných ani žalované a vychádzajúc zo záveru, že spoločný dvor mal slúžiť dvom nehnuteľnostiam, nemôže byť celá pôvodná parcela XXXXX vlastníctvom iba právnych predchodcov žalobcov.
40. Vo vzťahu k parcele E. XXX zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie D., súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, že patrí do dedičstva po poručiteľovi B. A. a R. A., lebo žalobcovia zápisnicou z notárskeho prejednania dedičstva zo dňa 25. 4. 1967 preukázali, že ich právny predchodca R. A. pred smrťou B. A. svoj podiel na parcelách v pozemnoknižnej vložke XXXX a XXXX previedol na B. A., a to výslovným prehlásením pred notárom, že prevádza svoj podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú definované v notárskej zápisnici.
41. Vo vzťahu k parcelám XXX/X a XXX zapísaných na LV č. XXX S. O. XXXX, kat. územie D., nárok žalobcov na uvedené parcely vylučuje svedectvo spísané v zápisnici Miestneho národného výboru v Kavečanoch z roku 1959, ktoré vyjadruje v tom čase stav majetkového rozdelenia parciel rodiny A., v rozdelení 1 A. a 3 G.. Prítomná svedkyňa S. A. potvrdila, že B. A. užíval z celého pozemku 1. Dôvodom nerovnakého rozdelenia bola skutočnosť, že majetok bol pôvodne rozdelený ešte v roku 1872 na polovicu v prospech bratov J. a B. A.. B., mladší z bratov A., odišiel žiť ku svokrovcom a jeho podiel v majetku nadobudli jeho synovec D. a jeho manželka S. X.. Zápisnica Miestneho národného výboru Kavečany zo dňa 19. 3. 1964 uvádza, že sa jednalo o dohodu zámeny časti už vtedy nezastavanej parcely č. XXXXX a spoločného dvora č. XXXXX. Medzi rodinou G. a A. bolo dohodnuté, že podiel rodiny A. na parcele č. XXXXX sa zohľadní vo väčšej výmere A. v spoločnom dvore – parcele č. XXXXX. V dohode bolo podpismi B. A. a S., C. D. potvrdené, že na parcele č. XXXXX sa nachádzajú maštale rodiny G. a aj zastavaná plocha zostávajú naďalej vlastníctvom rodiny G.. Svedectvo v zápisniciach Miestneho národného výboru v Kavečanoch z roku 1959 a z roku 1964 predstavuje dôkazy o tom, že od roku 1930 založením PKV č. XXXX, XXXX, XXXX nedošlo k zmene rozdelenia majetku medzi vlastníkmi a ani v neskoršom období nedošlo k zmene rozdelenia majetku medzi vlastníkov. Zápis spoločného dvora do dvoch pozemnoknižných vložiek nemožno hodnotiť tak, že podiely oboch rodín boli rovnaké. Dôkazy o tom, že spoločný dvor nebol rozdelený na polovicu predstavuje aj meračský náčrt č. 98 s čiastkovým protokolom č. 97, 98 o výstavbe oplotenia právnymi predchodcami žalobcov a otcom žalovanej v 2. rade, ktoré rozdelilo pôvodnú parcelu spoločného dvora na 3 časti a išlo o bezkonfliktné susedské spolunažívanie „každý na svojom“. Žalované sú podielovými vlastníkmi parciel C KN XXX/X S. E. D. XXX ako vyplýva z aktuálnych listov vlastníctva č. XXXX a LV č. XXX, kat. územie D. a tieto parcely boli právnymi predchodcami žalovaných a žalovanými užívané nerušene. Vzhľadom na spôsob užívania nehnuteľnosti neboli nikým rušení v užívaní parciel v priebehu rokov 1959 – 1964.
42. K žalobcami predloženému znaleckému posudku zo dňa 30. 10. 1989, ktorý si dali vyhotoviť pre účely rodinného vysporiadania, je potrebné uviesť, že súdny znalec pracoval s informáciami, ktoré mu poskytla pani H. (pôvodná žalobkyňa v 4. rade), objednávateľka. Posudok však vykazuje formálne vady. Najpodstatnejšia je tá, že do hodnoty pozemku bola započítaná zastavaná časť maštaľami G., o ktorej žalobcovia tvrdia, že rešpektujú dohodu z roku 1964 a táto časť spoločného dvora im nepatrila, do hodnoty pozemku bola započítaná prístupová komunikácia na parcele C KN XXX, k rodičovskému domu žalovanej v 2. rade a tiež časť pozemku, parciel č. XXX/X, ktorá bola pred plotom s bránkou, ktorí si jej právni predchodcovia sami postavili.
43. Žalobcovia si dali vyhotoviť geometrický plán č. 34/22, ktorým bol zameraný pozemok zastavaný maštaľou žalovaných, bez možnosti žalovaných sa ku zameraniu vyjadriť.
44. Vo vzťahu k posudzovaným parcelám XXX/X a XXX nebolo možné žalobe vyhovieť, lebo žalobcovia nepreukázali, že ich právni predchodcovia, po ktorých mali nehnuteľnosti dediť, v čase smrti boli vlastníkmi týchto parciel a preto v dedičskom konaní sa príslušný spoluvlastnícky podiel na posudzovaných nehnuteľnostiach neprejednal. Žalobcovia iné dôkazy súdu neponúkli, hoci dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutočností bolo na nich, keďže dedičské rozhodnutia, ktoré predložili sú záväzné iba pre účastníkov daného konania, nie pre tretie osoby, ktoré účastníkmi konania neboli. Žalobcovia nepreukázali zachovanie vlastníckeho práva k ich predchodcom a preto pokiaľ žalobcami tvrdená skutočnosť nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, neuniesli bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. Predmetné konanie je konaním sporovým, pričom strany sporu podľa ust. § 132 ods. l CSP boli povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov odvolacieho súdu (článok 8 CSP).
45. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
46. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech žalobcov a žalovaných v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.