Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-85-2004.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/85/2004
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874 (adresa pre doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Dolný Kubín, J. Ťatliaka 2052/4, Dolný Kubín), proti povinnému: Mestský futbalový klub Dolný Kubín, so sídlom Dolný Kubín, Športovcov 1181/2, IČO: 00 689 025, v konaní o vymoženie sumy 165,21 Eur (4.977,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
1. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
2. Povinný - Mestský futbalový klub Dolný Kubín, j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy exekúcie vo výške 49,99 Eur, do troch dní od právoplatnosti exekúcie.
odôvodnenie:
Dňa 18.11.2013 podal vo veci konajúci súdny exekútor František Radzo na tunajší súd podanie, ktorým žiadal aby súd zastavil exekúciu vedenú na návrh oprávnenému voči povinnému postupom podľa § 57 os. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. s odôvodnením, že povinný nevlastní žiadny majetok, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá vedené účty v bankách a dlhodobo neplní svoje záväzky. V súvislosti so zastavením exekúcie súdny exekútor žiadal. aby súd k úhrade trov exekúcie vo výške 49,99 Eur zaviazal oprávneného.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/85/2004 preukázané, že voči povinnému začala exekúcia na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.02.2004, ktorým oprávnený žiadal o vymoženie pohľadávky vo výške 165,21 Eur (4.977,-Sk) z exekučného titulu, ktorým je platobný výmer vydaný oprávneným pod č. 1124/04/4 zo dňa 12.07.2001. Z pripojeného spisu súdneho exekútora č. EX 67/2004 mal súd preukázané, že vo veci vydal súdny exekútor dňa 07.04.2004 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 13.04.2004. Rovnako dňa 07.04.2004 vydal súdny exekútor aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - VÚB, a.s., SLSP, a.s., ČSOB, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s. a dňa 31.05.2004 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním účtu v uvedených bankách, na základe ktorých však nevymohol ani časť pohľadávky a z dožiadania zo dňa 12.11.2004 vykonaného súdnym exekútorom na Daňovom úrade v Dolnom Kubíne mal súd preukázané, že povinný účty vedené vo VÚB, a.s. a v SLSP, a.s. mal ku dňu poskytnutia informácie, t.j. k 18.11.2004 zrušené. Z obsahu spisu súdneho exekútora napokon súd zistil, že povinný dňa 05.05.2009 uhradil pohľadávku priamo oprávnenému v celom rozsahu, t.j. vo výške 165,21 Eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd mal z obsahu spisu súdneho exekútora preukázané, že po začatí exekúcie povinný uhradil pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní v celom rozsahu, t.j. vo výške 165,21 Eur a to dňa 05.05.2009 priamo oprávnenému. Vzhľadom k tomu, že po začatí exekúcie došlo k splneniu dlhu, nastal dôvod pre zastavenie exekúcie, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku 1. tohto uznesenia a exekúciu vedenú na návrh oprávneného voči povinnému súdnym exekútorom Františkom Radzom pod č. EX 67/2004 postupom podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Františkom Radzom pod č. EX 67/2004 povinný uhradil pohľadávku oprávneného po začatí exekúcie, po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie (07.04.2004, po vydaní príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v bankách - VÚB, a.s., SLSP, a.s., ČSOB, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s. ( 07.04.2004) ako aj po vydaní exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v bankách - VÚB, a.s., SLSP, a.s., ČSOB, a.s. a OTP Banka Slovensko, a.s. (31.05.2004) a to dňa 05.05.2009, čím došlo k zániku pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Keďže pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní zanikla jej splnením vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu a náhradu a hotových výdavkov postupom podľa § 196 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie prioritne s poukazom na ustanovenie § 197 Exekučného poriadku hradí povinný a keďže povinný uhradil pohľadávku oprávneného po začatí exekúcie čím nastal dôvod na zastavenie postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie ktorých náhrada prináleží súdnemu exekútorovi postupom podľa § 196 Exekučného poriadku rozhodol súd tak, že k ich náhrade súdnemu exekútorovi zaviazal s poukazom na ustanovenie § 197 Exekučného poriadku povinného.
V súvislosti s uložením povinnosti k náhrade trov exekúcie sa súd nestotožnil s názorom exekútora, ktorý k náhrade trov exekúcie žiadal zaviazať oprávneného s poukazom na nemajetnosť povinného, čo napokon malo byť aj dôvodom, vychádzajúc z podania súdneho exekútora zo dňa 13.11.2013 (č.l. 8), pre zastavenie exekúcie.
Tak ako je vyššie uvedené súd mal zo spisu súdneho exekútora preukázané, že povinný splnil pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní po začatí exekúcie, keď dňa 05.05.2009 ju uhradil oprávnenému v celom rozsahu, čo bolo napokon dôvodom pre zastavenie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Z obsahu spisu súdneho exekútora nemal súd preukázanú exekútorom konštatovanú nemajetnosť povinného a preto nemajetnosť nemohla byť ani dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a ani dôvodnom pre následné uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému tak, ako to navrhol súdny exekútor. Zo spisu súdneho exekútora č, EX 67/2004 mal súd preukázané, že potom ako mu bolo dňa 08.03.2004 udelené poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému vydal dňa 07.04.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré spolu s výzvou na poskytnutie súčinnosti doručil povinnému do vlastných rúk dňa 13.04.2004. Rovnako dňa 07.04.2013 vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v bankách - VÚB, a.s., SLSP, a.s., ČSOB, a.s. a OTP banka Slovensko, a.s., ktoré doručil uvedeným bankám. Následne dňa 31.05.2004 vydal exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v uvedených bankách, pričom žiaden z uvedených príkazov realizovaný nebol. Za účelom zistenia majetku povinného vykonal súdny exekútor, vychádzajúc z jeho spisu dožiadanie len jedenkrát, keď dňa 12.11.2004 požiadal Daňový úrad v Dolnom Kubíne, ako správcu dane, o podanie informácií o povinnom, pričom z odpovede daňového úradu zo dňa 18.11.2004 zistil len to, že povinný má účty vo VÚB, a.s. a SLSP, a.s. zrušené, že má nedoplatky na dani z príjmov právnických osôb v sume 341 200,- Sk a na dani zo závislej činnosti vo výške 29.426,- Sk. Následne, a to až dňa 02.11.2010, potom ako súdny exekútor zistil, že povinný uhradil pohľadávku povinnému, požiadal povinného o úhradu trov exekúcie spolu vo výške 52,83 Eur, no či skutočne uvedenú výzvu súdny exekútor aj doručoval povinnému z obsahu jeho spisu zrejme nie je. Podľa názoru súdu súdnym exekútorom vykonané úkony, tak ako sú obsiahnuté v jeho spise, nie sú dokladom nemajetnosti povinného a tak súd nezistil žiaden dôvod prečo by mal k náhrade trov exekúcie zaviazať oprávneného. Naopak, súd mal preukázané, že povinný, uhradil pohľadávku oprávneného pre ktorú dôvodne začala táto exekúcia v celom rozsahu priamo oprávnenému a to už 05.05.2009 a vychádzajúc z registra organizácií vedeného Štatistickým úradom SR tiež zistil, že povinný - Mestský futbalový klub Dolný Kubín, so sídlom Dolný Kubín, Športovcov 1181/2, IČO: 00689025, je funkčným združením
- neziskovou organizáciou (klubom), ktorého predmetom činnosti je prevádzka športových zariadení. Keďže súdny exekútor ničím nepreukázal, že povinný nevlastní žiaden majetok, že nevykonáva žiadnu činnosť ani to, že nemá vedené účty v bankách a dlhodobo neplní svoje záväzky, súd nemohol bez ďalšieho k náhrade trov exekúcie v tomto konaní zaviazať oprávneného v zmysle podnetu súdneho exekútora.
Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie si exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 49,99 Eur s tým, že uvedené trovy pozostávajú vo výške 33,50 Eur z odmeny uplatnenej vo výške 20% zo základu, t.j. z pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní ( 20 % zo sumy 165,21 Eur) a z náhrady hotových výdavkov, ktoré mal exekútor vynaložiť na poštovné vo výške 8,13 Eur a vo výške 1,66 Eur si uplatnil náhradu za kolok. Z odmeny uplatnenej vo výške 33,50 Eur si exekútor uplatnil náhradu DPH vo výške 6,70 Eur.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní spisu súdneho exekútora priznal exekútorovi odmenu postupom podľa § 5 ods. 1 v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 a § 26 vyhlášky vo výške 33,50 Eur s tým, že z uvedenej odmeny mu súd ako platcovi DPH priznal jej náhradu v aktuálnej výške, t.j. vo výške 20%, čo činí 6,70 Eur.
Po preskúmaní účelnosti a skutočného vynaloženia súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 9,79 Eur, ktoré pozostávajú vo výške 8,13 Eur z výdavkov vynaložených na poštovné (zasielanie upovedomenia o začatí exekúcie, exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie účastníkom konania a bankám doporučene do vlastných rúk) a z výdavku vynaloženého na kolok vo výške 1,66 Eur (dožiadanie daňový úrad).
Celkové trovy exekúcie predstavujú spolu 49,99 Eur ( odmena =33,50 Eur, DPH z odmeny=6,70 Eur, hotové výdavky=9,79 Eur) a k ich náhrade súdnemu exekútorovi súd zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výroku 2. tohto uznesenia
Poučenie:
P o u č e n i e : Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).