Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_5C-204-2013.pdf
PDF · 109.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/204/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: KESIDY, s.r.o., so sídlom v Trebišove, Sládkovičova 1/1562, IČO: 46 045 082, právne zastúpeného: Mgr. Tomášom Zaletom, advokátom so sídlom v Sabinove, Prešovská 17, proti žalovanému: O. V., L.. XX. XX. XXXX, J. E. G. Ľ. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 81,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,- eur, úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 60 eur od 12. 07. 2011 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 22,85 eur a trovy konania vo výške 7,72 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Tomáša Zaletu, advokáta so sídlom v Sabinove, Prešovská 17, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 16. 07. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť istinu 60 eur, odplatu 11,10 eur, zmluvnú pokutu 10,60 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 71,10 eur od 12. 07. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace - žalobca poskytuje úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. Žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) zákona. Žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.kesidy.sk <http://www.kesidy.sk>, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe. Účastníci konania dňa 24. 05. 2011 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 60 eur (v texte ako „istina“) a žalovaný sa zaviazal túto sumu žalobcovi vrátiť do 17. 06. 2011 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 eur (v texte aj ako „odplata“). Zmluvné strany si nedohodli úroky z pôžičky. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal v dohodnutej lehote splatiť bola 71,10 eur. K uzavretiu zmluvy došlo nasledovným spôsobom: žalovaný odoslal elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke žalobcu. V žiadosti uviedol nasledujúce údaje: meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo OP, hrubá mesačná mzda, číslo bankového účtu, číslo mobilného telefónu, adresa trvalého pobytu a e-mailová adresa, na ktorú mu následne boli zasielané písomnosti. Žalovaný pred odoslaním žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadril svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním osobných údajov, potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu a že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém I-stránky neumožnil
zaslať žiadosť. Žalobca na základe jemu doručenej žiadosti žalovaného schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Žalovanému vytvoril osobný účet dostupný výlučne žalovanému, vygeneroval žalovanému na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jeho osobnému účtu. Žalobca žalovaného informoval prostredníctvom dvoch SMS správ, zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovaným v žiadosti o nasledujúcich skutočnostiach: prvá SMS správa informovala, že žiadosť o pôžičku bola schválená a že na osobný účet bol žalovanému zaslaný návrh zmluvy o pôžičke a všetky iné súvisiace dokumenty. Druhá SMS správa oznamovala žalovanému informácie o prístupe k osobnému účtu, a to prihlasovacie meno a heslo - bez týchto údajov nie je možný prístup k osobnému účtu. Zároveň sa týmto spôsobom zabezpečilo, že osoba, ktorá vypísala žiadosť a osoba, ktorej sa poskytli prihlasovacie údaje, a teda aj prístup k osobnému účtu a ktorej sa umožnilo získať pôžičku je tá istá osoba. Na osobnom účte žalovaného boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy - údaje žalovaného, výška sumy, ktorú ma žalovaný záujem si požičať, výška odplaty za poskytnutie pôžičky, celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Na osobnom účte bol dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu a štandardné európske informácie o pôžičke. Automatizovaný systém na I-stránke umožnil žalovanému akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou po tom, ako žalovaný označením príslušných okienok potvrdil oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých uvedených dokumentov pre neho záväzný. Vyššie uvedeným postupom žalovaný akceptoval podmienky, za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptoval návrh zmluvy, a tým prejavil vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená za nasledujúcich podmienok: požičaná istina 60 eur, odplata za poskytnutie pôžičky 11,10 eur, dátum splatnosti istiny a odplaty 17. 06. 2011. Žalobca 1 - 2 dni pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval žalovaného o blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek upozorneniu žalovaný dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote ani sčasti nevrátil a žalobcu nekontaktoval ohľadom možnosti odloženia splatnosti, resp. dohody o náhradnom termíne zaplatenia. Žalobca zaslal žalovanému ďalšiu SMS správu (prvá upomienka o nezaplatení), oznamujúcu predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou. Druhou upomienkou zároveň uplatnil žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy.
Na výzvu súdu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom doplnení žaloby uviedol, že je preukázané poskytnutie peňažné prostriedky žalovanému. Úver poskytnutý žalovanému nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže úver bol poskytnutý len na dobu 20 dní. Na vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poskytuje špecifickú formu úverov, ktorú nie je možné stotožňovať a porovnávať s úvermi bežne poskytovanými na relevantnom trhu. Žalobca poskytuje tzv. mikroúvery do výšky max. 200 eur s fixnou dobou splatnosti 20 dní a fixnou odmenou dohodnutou priamo pri uzatváraní zmluvy. Primeranosť odmeny nemožno skúmať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, keďže Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 jednoznačne uvádza, že podmienky hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny nemožno skúmať z pohľadu ich primeranosti.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to listinami zo dňa 24. 05. 2011 (nachádzajúce sa na č. l. 6 - 7 spisu), osobným účtom, zmluvou o pôžičke, zmluvnými podmienkami, zoznamom poštových poukazov na výplatu, výzvou na zaplatenie, poštovým poukazom, faktúrou a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 24. 05. 2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o pôžičke v zmysle ust. § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Podľa bodu 1 zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v celkovej výške 60 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 eur (bod 2 zmluvy). V
zmysle bodu 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť žalobcovi odplatu jednou platbou, t. j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička žalovanému poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavuje 2.114,93 %. V zmysle bodu 7 zmluvy žalovaný vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke uzatvára so žalobcom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Z poštového poukazu č. 099007 bolo zistené, že dňa 27. 05. 2011 bola žalovanému vyplatená suma 60 eur od odosielateľa spoločnosti KESIDY, s.r.o. so sídlom v Trebišove.
Výzvou na zaplatenie zo dňa 26. 06. 2011 žalobca vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 71,10 eur, zmluvnej pokuty 10,60 eur a režijného poplatku 9 eur, spolu k úhrade 90,70 eur, a to najneskôr do 11. 07. 2011 na účet žalobcu.
Faktúrou č. 9000637582 Slovenská pošta a.s. vyúčtovala žalobcovi cenu za poskytnutie informácií o poštových poukazoch na výplatu v počte 45 ks vo výške 112,32 eur s DPH.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalujúca strana nepožiadala o odročenie súdneho pojednávania a nevzniesla žiadne dôkazné návrhy, súhlasila s prejednaním veci a rozhodnutím v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd rozhodol vo veci s prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže zistený skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo veci. Žiadna zo sporových strán nepožiadala o odročenie pojednávania. Nebol zistený dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka:
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 24. 02. 2011):
Spotrebiteľským úverom nie sú:
úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
Podľa § 2 písm. a), b), c) Zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 24. 02. 2011):
Na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 24. 02. 2011):
Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 60 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť žaloby v uvedenej časti žalovanej istiny. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 60 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky 60,- eur. Súd tiež mal preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi v dohodnutej lehote. Uzavretý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa ustanovení zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Žalujúca strana preukázala platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v prejednávanie veci peňažných prostriedkov) žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 60 eur žalovanému, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby (16. 6. 2011). Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60 eur. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke, o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 60 eur, ako ani o nesplnení jeho povinnosti vrátiť požičané peňažné prostriedky.
V časti o zaplatenie odplaty vo výške 11,10 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný žalobca a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o pôžičke (bod 1 zmluvy na č. l. 4 spisu). V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je v uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu
nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to bod 2 zmluvy o pôžičke, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, to znamená uvedené dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní obsahujúcich podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré sú obsiahnuté v bode 1 zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke, t. j. podľa tvrdení žalobcu žalovaný ako dlžník neplatí žiadny úrok.
Zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca ako dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikania. Vzhľadom na charakter spotrebiteľskej zmluvy súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10,60 eur. Zmluvné dojednanie (článok 6 bod 6.2. zmluvných podmienok), podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 15 % z dlžnej sumy, pričom veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky, je podľa názoru súdu neprijateľné a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi podľa zmluvných dojednaní vzniká právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky. Z pohľadu súdu ide o absolútne neprimerane krátku dobu omeškania, v prípade ktorej vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Za neprimeranú tiež považuje súd aj výšku zmluvnej pokuty v prejednávanej veci, ktorá predstavuje 9 eur (15 % z istiny 60 eur). Nemožno tiež prehliadnuť celkové sankčné zaťaženie žalovaného ako dlžníka, keďže okrem povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej čiastky. V súlade s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú podmienku, keďže takéto zmluvné dojednanie požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). V otázke neprimeraných zmluvných sankcií súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co/39/2011. Súd mal preukázané zachovanie písomnej formy pri dojednaní zmluvnej pokuty, ktoré je podmienkou jej platnosti a to s poukazom na ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci bola zmluva o pôžičke uzavretá na diaľku elektronicky prostredníctvom internetu (ktorý je prostriedkom diaľkovej komunikácie), pričom táto forma právneho úkonu umožňuje zachytiť obsah právneho úkonu, ako aj identifikáciu osoby, ktorá právny úkon učinila.
Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB. Dlh žalovaného sa stal splatným dňom 16. 06. 2011 (peňažné prostriedky boli vyplatené žalovanému 27. 05. 2011 a doba 20 dní uplynula 16. 06. 2011), preto sa žalovaný dostal do omeškania dňom 17. 06. 2011, kedy úroková sadzba navýšená o 8 percentuálnych bodov predstavovala 9,25 % ročne. V zmysle návrhu žalobcu žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy (60 eur) od 12. 07. 2011 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Úspech žalobcu predstavoval 73,40 % (60 eur), úspech žalovaného predstavoval 26,60 % (21,70 eur), z tohto dôvodu čistý úspech žalobcu predstavuje 46,80 %. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 46,80 %. Trovy konania pozostávali z pomernej náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 7,72 eur (46,80 % zo sumy zaplateného poplatku 16,50 eur). Právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha odmena za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu patrí odmena vo výške 16,60 eur, t. j. za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby spolu 33,20 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnej služby vo výške 15,62 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali celkom 48,82 eur. Keďže čistý úspech žalobcu predstavoval 46,80 %, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 22,85 eur. Súd nepriznal žalobcovi poplatok vo výške 2,50 eur uhradený Slovenskej pošte a.s. za vydanie potvrdenia o zaslaní a prevzatí pôžičky poštovým poukazom z dôvodu, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia uvedeného výdavku. Žalobca predložil spolu so žalobou poštový poukaz preukazujúci výplatu požičanej sumy peňazí žalovanému, preto je z pohľadu súdu nadbytočné, aby zadovažoval od príslušného subjektu (Slovenskej pošty a.s.) potvrdenie o prijatí a výplate poštového poukazu.
Trovy právneho zastúpenia činili 22,85 eur a ďalšie trovy konania (náhrada súdneho poplatku) vo výške 7,72 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov právneho zastúpenia a ďalších trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.