Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobkyne I. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX/XXX, XXX XX Ž. T. R., zastúpená JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému V. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX/XXX, XXX XX Ž. T. R., zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu súd vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne: I. R., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, p r i k a z u j e byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. XXX bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku X. parc. č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ž. T. R., obec Ž.V. T. R., okres Ž. T. R., spolu v hodnote 87.400,- Eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného: V. R., nar. XX.XX.XXXX, súd p r i k a z u j e hnuteľné veci v celkovej hodnote 6.000,- Eur, a to 1/ osobné motorové vozidlo Y. G. X,X X. J., rok výroby XXXX, VIN: Y., v hodnote 4.000,- Eur, 2/ motocykel R. X. XXXX A., rok výroby XXXX, VIN: N., v hodnote 2.000,- Eur.

III. Žalobkyňa v celom rozsahu p r e b e r á záväzok z úveru na obnovu bytového domu splácaného prostredníctvom G. H. S.G., V.: XX XXX XXX, vo výške 4.065,46 Eur.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému sumu 38.254,03 Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

VI. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo výške 15,63 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 15,63 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 11.11.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyporiadal jej zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalým manželom.

1.2. V žalobe a ďalších vyjadreniach v priebehu konania žalobkyňa uviedla, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 07.08.2018, právoplatným 20.08.2018. 1.3. Žalobkyňa uviedla, že masu BSM tvoria nehnuteľnosti - garáž a pozemky, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. U. T. I., obec U., okres H. D. Č. M.. 1.4. Ďalej masu BSM tvoria hnuteľné veci, konkrétne osobné motorové vozidlo Y. G., rok výroby: XXXX v zostatkovej hodnote 6.000,- Eur a motocykel R. X. XXXX A., rok výroby XXXX v hodnote 3.000,- Eur, ktoré žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. 1.5. Pokiaľ žalovaný žiadal učiniť predmetom vyporiadania BSM nehnuteľnosti, resp. ich hodnotu, konkrétne stavbu - záhradná chatka súp. č. XXX a pozemky X. parc. č. XXX/XX, XXX/XX Z. XXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. W., obec W., okres Ž. T. R. (ďalej len „záhrada s chatou“), žalobkyňa uviedla, že tieto nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom kúpnu cenu financovala výlučne z vlastných zdrojov. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX požiadala o zrušenie vkladového účtu v G. G., Z..G.., na ktorom bolo uložených 3.300,- Eur, jednalo sa o jej peniaze, ktoré získala z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva z predošlým manželom a tieto použila na kúpu záhrady s chatou. Predložila súkromný znalecký posudok, podľa ktorého hodnota záhrady s chatou je zaokrúhlene 11.700,- Eur. 1.6. Žalobkyňa tiež uviedla, že počas trvania manželstva so žalovaným nadobudli do BSM aj nehnuteľný majetok - byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. XXX bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku X. parc. č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ž. T. R., obec Ž. T. R., okres Ž. T. R. (ďalej len „byt č. XX“ alebo „predmetný byt“) v hodnote podľa potvrdenia realitnej kancelárie 68.000,- Eur, ktorý žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Uviedla, že sa jednalo o byt družstevný, ktorý nadobudli od G. H. S., IČO: XX XXX XXX, na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetný družstevný byt však do užívania dostali na základe Dohody o výmene bytov a prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX, pričom na kúpu tohto bytu, resp. za účelom jeho zaobstarania, boli použité výlučné prostriedky žalobkyne vo výške 9.909,71 Eur. Družstevný byt č. XX totiž nadobudli do užívania tým, že ako jeho protihodnotu žalobkyňa vložila jednak svoje výlučné finančné prostriedky vo výške 4.481,18 Eur (135.000,- Sk) a jednak byt č. XX v hodnote 5.428,53 Eur (163.540,- Sk) na X. posch., vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX v k.ú. Ž. T. R., ktorého bola žalobkyňa výlučným vlastníkom. Konkrétne dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa ako budúca kupujúca uzatvorila s S. W. ako budúcou predávajúcou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa dohodli na výmene bytov tak, že žalobkyňa nadobudne do užívania družstevný byt č. XX (ktorý je predmetom vyporiadania BSM) s tým, že žalobkyňa p. W. doplatí ku kúpnej cene sumu 135.000,- Sk a odovzdá jej byt č. XX. V nadväznosti na to uzatvorila žalobkyňa s p. W. dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX do výlučného vlastníctva p. W. za kúpnu cenu 5.428,53 Eur (163.540,- Sk), ktorá predstavovala hodnotu tohto bytu č. XX podľa znaleckého posudku V.. N. D. zo dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že byt č. XX, ako aj finančné prostriedky vo výške 135.000,- Sk boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, potvrdzuje fakt, že byt č. XX nadobudla do výlučného vlastníctva ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o finančné prostriedky vo výške 4.481,18 Eur (135.000,- Sk), jednalo sa o jej výlučné finančné prostriedky, ktoré získala na základe dohody o vyporiadaní BSM zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že byt č. XX so žalovaným nadobudli síce počas trvania manželstva, avšak na jeho nadobudnutie bol použitý osobný majetok žalobkyne, a to finančné prostriedky vo výške 4.481,18 Eur (135.000,- Sk) a hodnota bytu č. XX vo výške 5.428,53 Eur (163.540,- Sk), t.j. spolu hodnota 9.909,71 Eur. 1.7. Žalobkyňa tiež uviedla, že k bytu č. XX sa viaže aj spoločný záväzok/úver na obnovu bytového domu voči G. H. S. Ž. T. R., ktorý žalobkyňa navrhuje prebrať vo výške aktuálneho zostatku. Mesačné úverové splátky spláca žalobkyňa od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva samostatne, čo žiadala zohľadniť pri vyporiadaní BSM.

2.1. Žalovaný vo vyjadreniach v priebehu konania uviedol, že predmetné motorové vozidlo Y. G. má hodnotu maximálne 3.500,- Eur a motocykel R. X. 1.800,- Eur. Súhlasil s ich prikázaním do svojho vlastníctva. Uviedol, že vozidlo Y. bolo búrané, sú na ňom hrdzavé zadné prahy, poškodený lak, má najazdených viac než 180.000 km. Motocykel R. má najazdených viac než 80.000 km, je potrebné urobiť veľký servis, vymeniť rozvody, pretesniť predné tlmiče a pod., má problém s prehrievaním. 2.2. Žiadal učiniť predmetom vyporiadania BSM nehnuteľnosti, resp. ich hodnotu, konkrétne stavbu - záhradná chatka súp. č. XXX a pozemky X. parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/X, všetko zapísané na LV

č. XXXX pre k.ú. W., obec W., okres Ž. T. R. (ďalej len „záhrada s chatou“). Podľa jeho odhadu majú tieto nehnuteľnosti hodnotu 18.000,- Eur. Predmetnú záhradu s chatou nadobudla žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, vklad vlastníckeho práva bol v katastri povolený pod číslom D.-XXX/XX. Hoci bola táto nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností formálne zapísaná ako jej výlučné vlastníctvo, s ohľadom na to, že ju nadobudla počas trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, patrí záhrada s chatou do BSM. Žalovaná v rozpore so zákonom previedla nehnuteľnosť bez súhlasu žalovaného na tretie osoby, čím z BSM ušla hodnota, ktorá by mala byť tiež vyporiadaná. Žalovaný navrhol, aby hodnota záhrady s chatou pripadla do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť ho. Žalovaný zaslal účastníkom zmluvy o prevode aj námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu. 2.3. K bytu č. XX zapísanému na LV č. XXXX v k.ú. Ž. T. R. žalovaný uviedol, že tento patrí do BSM strán, jeho cenu zodpovedajúcu nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom pripadajúcemu na daný byt ku dňu prevodu uhradili dňa XX.XX.XXXX, teda v čase trvania manželstva zo spoločných peňažných prostriedkov. Jeho aktuálna hodnota je podľa názoru žalovaného viac než 100.000,- Eur. Tvrdenia žalobkyne o výmene bytu v jej vlastníctve s S. W. považoval za nepreukázané. Nesúhlasil s tým, že by sa žalobkyňa o nadobudnutie bytu č. XX pričinila vlastnými prostriedkami vo výške 9.909,71 Eur. Byt č. XX mali strany ako družstevný len v užívaní a až titulom zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX ho nadobudli do BSM. Keďže v čase tvrdeného vynaloženia výlučných prostriedkov žalobkyne sa nejednalo o spoločný majetok, neprichádza do úvahy akýkoľvek zápočet jej vnosu. 2.4. Vo vzťahu k záväzku/úveru na obnovu bytového domu voči G. H.I. S. Ž. T. R. uviedol, že žalobkyňa nepreukázala existenciu takéhoto úveru ako spoločného záväzku strán sporu, ktorý by vznikol z ich spoločného hospodárenia.

3. Uznesením č.k. -181 zo dňa 26.10.2021, právoplatným dňa 27.11.2021 súd konanie zastavil v časti týkajúcej sa vyporiadania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. U. T. I., obec U., okres H. D. Č. M., a to z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov na vyporiadanie BSM k nehnuteľnému majetku nachádzajúcemu sa v cudzine.

4. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 23.08.2022 a 02.06.2023, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypracovaným znaleckým posudkom a oboznámil sa s prednesmi strán sporu a ich zástupcov.

5. Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a jej predošlým manželom Z. U., ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu XX.XX.XXXX. V rámci vyporiadania ich BSM sa predošlý manžel žalobkyne zaviazal jej vyplatiť sumu 450.000,- Sk, z toho sumu 250.000,- Sk pri podpise tejto dohody, ktorej prevzatie žalobkyňa svojím podpisom potvrdila. Zvyšnú sumu sa zaviazal žalobkyni splácať vo výške po 50.000,- Sk ku dňu 31.12. rokov 1999, 2000, 2001 a 2002. 6. Z potvrdenia G. G. o vklade a výpisu z termínovaného vkladu na účte vyplýva, že žalobkyňa dňa 29.09.1998 vložila na účet v uvedenej banke sumu 240.000,- Sk. 7. Z predložených poštových poukazov vyplýva, že predošlý manžel žalobkyne jej v období po uzavretí dohody o vyporiadaní ich BSM vyplatil viacerými platbami zvyšok dohodnutej sumy, pričom ku dňu 11.01.2002 jej bola vyplatená celá zvyšná suma 200.000,- Sk.

8. Podľa a , (ďalej len „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa , veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a toto bolo právoplatne rozvedené ku dňu XX.XX.XXXX. Týmto dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo podľa . Nakoľko k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nedošlo, dňa XX.XX.XXXX (teda v lehote do 3 rokov v zmysle ) podala žalobkyňa žalobu na vyporiadanie BSM.

10. Ustanovenie svojou širokou formuláciou a demonštratívnym výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, umožňuje súdu, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravil čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súd pri vyporiadaní BSM môže teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití . Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih, keď dôjde k zániku BSM, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Z ust. pre vykonanie vyporiadania BSM vyplývajú tieto zásady: a) Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.). b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. c) Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí, čo sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva, najmä v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy. d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby, ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku, mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch.

11. Pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci, predpokladom ich vyporiadania v konaní o vyporiadanie BSM je jednak preukázanie, že konkrétne veci skutočne patrili do zaniknutého BSM strán sporu, t.j. boli nadobudnuté za trvania manželstva v súlade s podmienkami v , a ďalej preukázanie, že konkrétne veci stále existujú ako predmet vlastníctva strán sporu ku dňu rozhodovania súdu. V priebehu konania medzi stranami nebolo sporné, že spoločnými hnuteľnými vecami, ktoré tvoria súčasť ich nevyporiadaného BSM, stále fyzicky existujú a sú stranami aj jednoznačne identifikovateľné, sú motorové vozidlo Y. G. a motocykel R. X.. Došlo medzi nimi k zhode aj o tom, že by mali byť prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, v ktorého užívaní sa od rozvodu aj nachádzajú. Sporná zostala hodnota týchto vecí, keď žalobkyňa žiadala u vozidla Y. vychádzať z hodnoty 6.000,- Eur, zatiaľ čo

žalovaný z hodnoty maximálne 3.500,- Eur a u motocykla R. žiadala žalobkyňa vychádzať z hodnoty 3.000,- Eur, zatiaľ čo žalovaný z hodnoty maximálne 1.800,- Eur.

12. Pokiaľ sa jedná o motorové vozidlo Kia SOUL rok výroby XXXX, z predloženého dokladu vystaveného spoločnosťou Z. D. G. G..M..B.. (č.l. 89 spisu) vyplýva, že bolo kúpené XX.XX.XXXX, pričom dňa XX.XX.XXXX, počas trvania manželstva strán sporu bola prijatá servisom zákazka na jeho opravu po poškodení pri dopravnej nehode. V tom čase malo vozidlo najazdených 117.000 km. Bola na ňom vykonaná oprava, spočívajúca v klampiarskych a lakovačských prácach, ako aj nastavení geometrie vozidla, pričom cena tejto opravy vrátane materiálov bola fakturovaná vo výške 3.090,02 Eur vrátane DPH. Strany sporu predložili inzerciu dostupnú na internete pokiaľ sa jedná o ponuky obdobných vozidiel značky Y. G., konkrétne rok výroby XXXX s nájazdom 161.000 km za 86.500,- Kč (cca 3.460,- Eur), rok výroby 2011 s nájazdom 158.000 km za 3.650,- Eur, rok výroby 2008 s nájazdom 152.000 km za 4.490,- Eur, rok výroby 2009 s nájazdom 100.000 - 126.000 km za 4.500,- až 4.800,- Eur. Na základe uvedeného súd ustálil zostatkovú hodnotu vozidla 4.000,- Eur s prihliadnutím na jeho vek, stav a opotrebenie, keď vzal do úvahy, že už v čase rozvodu manželstva sa jednalo o havarované vozidlo po vykonaní opravy.

13. Pokiaľ sa jedná o motocykel R. X., rok výroby 2001, z predloženej kúpnej zmluvy (č.l. 14 spisu) vyplýva, že bola kúpená žalovaným dňa 13.11.2011 za sumu 3.700,- Eur. Z predbežnej kalkulácie opravy zo dňa 18.06.2020, vyhotovenej spoločnosťou I., G..M..B.., R., Č. vyplýva, že na motocykli boli zistené závady: mäkké tlmiče riadenia, prehrievanie, potreba výmeny rozvodov. Náklady na opravu boli odhadnuté na sumu 50.957,- Kč (cca 1.909,- Eur) vrátane DPH. Strany sporu predložili inzerciu dostupnú na internete pokiaľ sa jedná o ponuky obdobných motocyklov značky R. X., konkrétne rok výroby 2003 s nájazdom 118.000 km za 1.600,- Eur, rok výroby 1998 za 1.800,- Eur, rok výroby 1999 s nájazdom 94.000 km za 2.700,- Eur, rok výroby 2001 s nájazdom 105.000 km za 49.000,- Kč (cca 1.850,- Eur). Na základe uvedeného súd ustálil zostatkovú hodnotu motocykla 2.000,- Eur s prihliadnutím na jeho vek, stav a opotrebenie, keď bolo zistené, že si vyžaduje opravy technického stavu, pričom súd zohľadnil jeho predpokladaný technický stav v čase rozvodu manželstva a vplyv opotrebenia na jeho hodnotu.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že do masy BSM patrí byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Ž. T. R., spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, ktorý je ako majetok v režime BSM strán sporu evidovaný aj na samotnom uvedenom liste vlastníctva a ktorý bývalí manželia nadobudli počas manželstva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý po ukončení spolužitia strán užíva žalobkyňa. V konaní nebol medzi stranami spor o to, že predmetný byt s príslušenstvom by mal byť prikázaný do vlastníctva žalobkyne. Pokiaľ sa jedná o hodnotu tohto bytu, pôvodne bola medzi stranami sporná, pričom obe strany predložili v tomto smere potvrdenia realitnej kancelárie, resp. odvolávali sa na inzerciu podobných bytov dostupnú na internete. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie, na základe čoho bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalkyne V.. S. Y. z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorá stanovila aktuálnu všeobecnú cenu predmetného bytu, pričom pri jej stanovení sa vychádzalo zo stavu bytu ku dňu zániku BSM strán sporu, čo je postup v súlade so všeobecnou zásadou oceňovania vecí v rámci vyporiadania BSM ustálenou v súdnej a doktrinálnej praxi a ktorá sa v zásade uplatňuje práve v situácii, kedy vec po zániku BSM užíval ten účastník, ktorému je prikazovaná (v danom prípade žalobkyňa). Zo znaleckého posudku vyplynula hodnota bytu č. XX s príslušenstvom vo výške 87.400,- Eur, ktorú ani jedna strana sporu nenamietala. Súd preto vychádzal z uvedenej hodnoty predmetného bytu.

15. Medzi stranami bolo sporné, či do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrila F. G. X., U..N.. F. X. súp. č. XXX a pozemky X. parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/X v k.ú. W.. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. W. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 43 spisu) vyplýva, že k uvedenému dňu bola ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľností evidovaná žalobkyňa s tým, že titulom nadobudnutia vlastníctva bola kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX - D.-XXX/XX. Z tejto kúpnej zmluvy (č.l. 76-77 spisu) vyplýva, že bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi V. Á. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou, predmetom prevodu bola predmetná F. G. X. D. W.. Kúpna cena bola dohodnutá na 2.500,- Eur, ktorá mala byť zaplatená v deň podpísania zmluvy k rukám predávajúceho, ktorý podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 127-128 spisu, ako príloha predloženého znaleckého posudku) uzatvorenou medzi žalobkyňou ako predávajúcou a kupujúcimi M. I. a I. C. bola

F. G. X. prevedená do vlastníctva kupujúcich, ktorí sú doposiaľ evidovaní na LV č. XXXX pre k.ú. W. ako vlastníci týchto nehnuteľností. V tejto kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena 2.000,- Eur, ktorú mali kupujúci uhradiť do rúk predávajúcej v deň podpísania tejto zmluvy. 16. Je potrebné uviesť, že uzavretím manželstva strán sporu dňa XX.XX.XXXX vzniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom do tohto spoluvlastníctva patria aj všetky veci, ktoré nadobudne ktorýkoľvek z manželov počas trvania manželstva (okrem zákonom presne stanovených výnimiek, napr. prostriedkov získaných darovaním alebo dedením). Predmetnú F. G. X. D. W. nadobudla žalobkyňa počas trvania manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, preto zásadne v zmysle tieto nehnuteľnosti by mali patriť do BSM strán sporu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila opak, zaťažuje ju dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu zákonom predvídaných okolností, za ktorých splnenia by bolo možné ustáliť, že napriek nadobudnutiu nehnuteľností počas trvania manželstva sa tieto nestali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa v tomto smere argumentovala transformáciou jej výlučného majetku, teda tým, že F. G. X. kúpila za svoje výlučné peňažné prostriedky. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX požiadala o zrušenie vkladového účtu v G. G., Z..G.., na ktorom bolo uložených 3.300,- Eur, jednalo sa o jej peniaze, ktoré získala z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva z predošlým manželom a tieto použila na kúpu F. G. X.. Táto okolnosť však nie je spôsobilá preukázať, že by na kúpu F. G. X. žalobkyňa využila svoje výlučné peňažné prostriedky. Z odpovede G. G., Z..G.. (č.l. 284 spisu) na dopyt súdu vyplynulo, že predmetný žalobkyňou označený vkladový účet (č. XXXXXXXXXX/XXXX) bol zriadený dňa XX.XX.XXXX, teda viac ako 9 rokov po tom, čo jej boli vyplatené posledné peniaze v súvislosti s vyporiadaním jej bezpodielového spoluvlastníctva s predošlým manželom, pričom počas celej uvedenej doby trvalo manželstvo žalobkyne so žalovaným. Nebolo teda preukázané, že by pri zriadení tohto vkladového účtu žalobkyňa stále disponovala nespotrebovanými peňažnými prostriedkami v jej výlučnom vlastníctve, ktoré by na tento účet vložila. Následne z odpovede banky vyplynulo, že za obdobie od septembra XXXX bola na uvedenom vkladovom účte realizovaná len jedna transakcia, a to práve dňa XX.XX.XXXX, keď bol tento účet na žiadosť žalobkyne zrušený a zostatok peňažných prostriedkov 3.300,- Eur bol prevedený na iný jej bankový účet. Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobkyňa F. G. X. nadobudla, bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa jej obsahu kúpna cena bola zaplatená v deň podpísania zmluvy k rukám predávajúceho. Je teda zrejmé, že na zaplatenie kúpnej ceny neboli použité peňažné prostriedky z uvedeného vkladového účtu, keďže v období minimálne od septembra XXXX až do XX.XX.XXXX na ňom nebola vykonaná žiadna transakcia, resp. výber. Vo výsledku teda žalobkyňa nepreukázala, že by F. G. X. nadobudla transformáciou svojho výlučného (peňažného) majetku. Nebola zistená ani žiadna iná zákonom predvídaná skutočnosť, ktorej dôsledkom by bolo, že tieto nehnuteľnosti nadobudnuté jedným s manželov počas trvania manželstva by nemali patriť do BSM. 17. Žalovaný namietal, že žalobkyňa v čase po rozvode manželstva bez jeho súhlasu kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX previedla F. G. X. do vlastníctva tretích osôb a keďže prevod nehnuteľností nemožno považovať za bežnú vec, postupovala tým v rozpore s , čo zakladá relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle . Žalovaný sa tiež písomnými podaniami zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré doručil účastníkom uvedenej kúpnej zmluvy (teda žalobkyni a kupujúcim), dovolal jej relatívnej neplatnosti z vyššie uvedeného dôvodu. Aktuálny zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na LV č. 2059 v k.ú. W. však stále svedčí kupujúcim M. I. a I. C.. Za týchto okolností súd v prejednávanej veci nemohol vychádzať bez ďalšieho z toho, že by záhrada s chatou mali byť stále súčasťou nevyporiadaného BSM strán sporu a nemohol vo výroku rozsudku prikázať tieto nehnuteľnosti do vlastníctva niektorej zo strán, resp. inak upraviť vlastnícke pomery k nim. Je tomu tak preto, že vyporiadanie práv a povinností v rámci vyporiadania BSM sa týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Stranami sporu sú bývalí manželia, nemôžu nimi byť tretie osoby (s výnimkou určitých prípadov, napr. právni nástupca niektorého manžela). V konaní o vyporiadanie BSM nie je vhodné riešiť predbežne otázku spoluvlastníctva bývalých manželov k veciam, pokiaľ tieto veci sú v súčasnosti už prevedené na tretie osoby, keďže takéto rozhodnutie súdu by v konečnom dôsledku (bez ohľadu na to, s akým výsledkom by si súd túto otázku vlastníctva predbežne posúdil) nepochybne predstavovalo neprijateľný zásah do práv tretích osôb. Takýmto postupom by bola týmto tretím osobám, ktoré by boli rozhodnutím súdu dotknuté, odopretá legitímna ochrana ich práv a právom chránených záujmov. Iná situácia by nastala v prípade, ak by veci neboli bývali prevedené na tretiu osobu a spornou medzi manželmi by bola iba otázka, či tieto veci sú v BSM alebo sú vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. V takom prípade nič nebráni súdu, vykonávajúcemu vyporiadanie BSM, aby otázku vlastníctva (spoluvlastníctva) posúdil sám ako predbežnú (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 19.03.2019). Pokiaľ si teda v súčasnosti nárokujú vlastníctvo F. G. X. tretie osoby (svedčí im zápis v úradnej evidencii), v konaní o vyporiadanie BSM nemožno

ani prejudiciálne riešiť právne postavenie niekoho, kto nie je stranou sporu. Inak povedané, konanie o vyporiadanie BSM za tejto situácie nie je správnym procesným prostriedkom na zmenu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. To však v okolnostiach prejednávanej veci nič nemení na tom, že z dokazovania vyplynulo, že ku dňu rozvodu manželstva strán sporu F. G. X. boli súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ konaním žalobkyne bez súhlasu žalovaného tieto majetkové hodnoty z BSM následne ušli, je namieste v konaní vyporiadať hodnotu týchto nehnuteľností ku dňu zániku BSM. Medzi stranami v konečnom dôsledku nebolo sporné, že uvedená hodnota bola vo výške 11.700,- Eur, ako vyplynulo z predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalca V.. N. D. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. U tejto sumy sa teda jedná fakticky o spoločnú pohľadávku bývalých manželov (resp. pohľadávku ich BSM) voči žalobkyni, o ktorú sa v konečnom dôsledku zvyšuje hodnota BSM určujúca pre základné vyčíslenie podielov jednotlivých bývalých manželov.

18. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, to znamená, že treba vysporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám. nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. a , preto treba v zmysle vychádzať z ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda primerane použiť a . Predmetom vyporiadania sú len spoločné dlhy a nie dlhy, z ktorých je zaviazaný len jeden z manželov. Ten môže len požadovať to, aby sa mu nahradilo, čo zo svojho majetku (napr. zo svojej pôžičky) vynaložil na spoločný majetok a zasa je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok (na splácanie jeho dlhu).

19. Žalobkyňa žiadala zohľadniť svoj vnos v zmysle , t.j. že vynaložila prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva na nadobudnutie alebo zhodnotenie spoločného majetku patriaceho do BSM. Konkrétne sa jednalo o sumu 9.909,71 Eur v súvislosti s kúpou, resp. zaobstaraním bytu č. XX s príslušenstvom, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. Ž. T. R.. Nebolo sporné, že sa jednalo o pôvodne družstevný byt, ktorý strany sporu nadobudli do vlastníctva v režime BSM zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 157-159 spisu), a to od G. H. S. Ž. T. R.. Pred týmto prevodom boli obe strany sporu členmi bytového družstva a užívali byt č. XX v režime spoločného nájmu manželov. Žalobkyňou označený vnos z jej vlastného majetku sa týkal práve nadobudnutia tohto práva užívania družstevného bytu, ako aj členstva strán sporu v bytovom družstve. Žalovaný argumentoval, že pokiaľ v čase tvrdeného vynaloženia výlučných prostriedkov žalobkyne sa u bytu č. XX nejednalo o spoločný majetok (keďže strany ho do vlastníctva nadobudli až neskôr), neprichádza do úvahy akýkoľvek zápočet jej vnosu. Tento právny názor je však neudržateľný a je v priamom rozpore s ustálenými závermi doktríny aj judikatúry. Prostriedky jedného z manželov vynaložené na nadobudnutie členského podielu môžu byť zohľadnené ako vnos do spoločného majetku (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J. a kol. I. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1116). Takisto napr. podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.03.2013 je ústavne neakceptovateľný názor, podľa ktorého transformácia spoločného členského podielu manželov (o nadobudnutie ktorého sa pričinil výlučne jeden z manželov, resp. ktorý bol nadobudnutý použitím výlučného majetku jedného z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu vylučuje zohľadnenie pričinenia alebo vkladu jedného z manželov do spoločného majetku pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť - byt nadobudnutý takýmto spôsobom. 20. V prejednávanej veci pritom mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX (pred uzavretím manželstva strán sporu) bola uzavretá kúpna zmluva (č.l. 168-171 spisu) medzi predávajúcim F., Z..G.., Ž. T. R., V.: XX XXX XXX, a žalobkyňou ako kupujúcou, na základe ktorej sa zaplatením vlastných peňažných prostriedkov žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX na ul. R.j v Ž. T. R., spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ako aj na zastavanom pozemku. 21. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve (č.l. 160-161 spisu) medzi žalobkyňou a S. W., z obsahu ktorej vyplýva, že ich vôľou bola výmena ich bytov takým spôsobom, že S. W. prevedie žalobkyni 2-izbový družstevný byt č. XX na ul. G. D. Ž. T. R. a žalobkyňa jej prevedie vyššie uvedený X-izbový byt č. XX na ul. R. v Ž. T. R. s tým, že žalobkyňa jej doplatí aj sumu 135.000,- Sk, ktorej prevzatie S. W. potvrdila podpisom tejto zmluvy. Nie je podstatné, že v uvedenej zmluve

o uzavretí budúcej zmluvy je S. W. nesprávne označená ako „vlastníčka X-izbového družstevného bytu č. XX“ (hoci v skutočnosti ako člen družstva ho mala v nájme) a žalobkyňa ako „nájomníčka X- izbového bytu č. XX“ (hoci v skutočnosti bola jeho výlučnou vlastníčkou na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX), podstatné je, že táto zmluva preukazuje vôľu strán vymeniť si uvedené byty, resp. ich užívanie a potvrdzuje aj zaplatenie doplatku vo výške 135.000,- Sk zo strany žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa v tom čase disponovala uvedenou sumou, tvoriacou jej výlučný majetok, je preukázaná už uvádzanou dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej už v tento deň (pred uzavretím manželstva so žalovaným) bola žalobkyni jej predošlým manželom vyplatená suma 250.000,- Sk, z ktorej časť vo výške 240.000,- Sk bola podľa potvrdenia banky vložená dňa 29.09.1998 (pred uzavretím manželstva so žalovaným) na bankový účet v G. G.. Podľa ďalšieho potvrdenia banky (č.l. 174pv spisu) dňa XX.XX.XXXX bola z tohto účtu žalobkyňou vybratá suma 193.354,10 Sk, teda práve krátko pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, kedy žalobkyňa zaplatila S. W. doplatok vo výške 135.000,- Sk. Súd na základe týchto súvislostí nemal žiadny dôvod pochybovať o tom, že uvedená suma 135.000,- Sk bola tvorená výlučnými prostriedkami žalobkyne. 22. Následne bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 162-163 spisu), ktorou žalobkyňa ako predávajúca previedla na S. W. ako kupujúcu vlastnícke právo k vyššie uvedenému bytu č. XX, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Zo zmluvy vyplýva, že byt mal hodnotu 163.540,- Sk, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku V.. N. D. zo dňa XX.XX.XXXX. Proces výmeny bytov medzi žalobkyňou a S. W. bol zavŕšený uzavretím dohody o výmene bytov a prevode členských práv a povinností v H. S. zo dňa XX.XX.XXXX, k čomu dalo súhlas G.É. H. S. Ž. T. R. (č.l. 164 spisu) s tým, že ku dňu XX.XX.XXXX sa ruší členstvo S. W. v bytovom družstve a všetky práva a povinnosti boli prepísané na žalobkyňu s manželom - žalovaným. Na základe rozhodnutia G. (č.l. 165 spisu) bol žalobkyni so žalovaným ako novým členom družstva pridelený do užívania družstevný byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na ul. G. D. Ž. T. R., a to s poukazom na uzavretú dohodu medzi stranami a predošlou nájomníčkou tohto bytu a členkou družstva S. W.. 23. Zo všetkých uvedených skutočností mal súd jednoznačne preukázané, že v súvislosti s nadobudnutím členstva strán sporu ako manželov v bytovom družstve, spojeného s právom užívania bytu č. XX, bol použitý majetok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Konkrétne žalobkyňa previedla zo svojho vlastníctva svoj byt č. XX v hodnote 163.540,- Sk (5.428,53 Eur) a zaplatila svoje vlastné peňažné prostriedky vo výške 135.000,- Sk (4.481,18 Eur), spolu 9.909,71 Eur. Žalobkyni teda vzniklo právo v zmysle požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na nadobudnutie spoločného majetku. Okolnosť, že pôvodne družstevný byt č. XX, ktorí obe strany sporu ako manželia užívali ako členovia bytového družstva, bol následne prevedený do ich bezpodielového spoluvlastníctva, je v tomto smere právne irelevantná, naopak je práve tým doložené, že predmetný vnos žalobkyne sa stále prejavuje na majetku tvoriacom súčasť BSM.

24. Žalobkyňa učinila predmetom vyporiadania BSM aj pasívum v podobe záväzku z úveru na obnovu bytového domu splácaného prostredníctvom G.R. H. S., V.: XX XXX XXX. Podľa potvrdenia G. zo dňa 02.06.2023 (č.l. 296 spisu) podiel splatenej istiny a úrokov úveru na obnovu bytového domu pre byt č. XX za obdobie od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX je 2.616,77 Eur. Podiel bytu č. XX na zostatku nesplatenej istiny úveru k XX.XX.XXXX je 4.065,46 Eur. Z potvrdenia G. Ž. T. R. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 267 spisu, ako príloha vypracovaného znaleckého posudku) vyplýva, že obnova bytového domu súp. č. XXX, ktorá pozostávala zo zateplenia obvodového a strešného plášťa a stropu spoločných priestorov, bola realizovaná v roku XXXX. Keďže vlastníkmi bytu č. XX v tomto bytovom dome boli strany sporu v režime BSM od roku 2001, je zjavné, že úver, ktorý vlastníci bytov v bytovom dome brali za účelom financovania uvedenej obnovy domu, je spoločným záväzkom strán sporu, ktorého alikvotná časť pripadá na predmetný byt a ktorej zaplatenie zaťažuje obe strany ako vlastníkov bytu. Navyše nemožno opomenúť, že pokiaľ bytový dom prešiel obnovou, s ktorej financovaním bol spojený uvedený záväzok, táto obnova sa v konečnom dôsledku prejavila aj vo zvýšení hodnoty samotného bytu č. XX (s ktorého vlastníctvom je spojený podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu). Zo zvýšenej hodnoty bytu profituje aj samotný žalovaný, keďže sa tým zvýšila aj hodnota jeho podielu na majetku patriacom do BSM. Nie je preto udržateľné, aby sa napriek tomu nemal nijako podieľať na platení s obnovou spojeného úveru. Nebolo sporné (žalovaný nijako nepoprel), že po rozvode manželstva tento úver spláca výlučne žalobkyňa. Za analogického použitia môže teda žalobkyňa požadovať, aby sa jej nahradilo, čo zo svojho výlučného majetku vynaložila na splácanie spoločného záväzku, t.j. ako jej vnos súd zohľadnil pri stanovení výšky konečného finančného vyrovnania zaplatenú sumu po rozvode 2.616,77 Eur. Zároveň súd vo vzťahu k dosiaľ nezaplatenej časti tohto spoločného záväzku

vo výške 4.065,46 Eur určil, že jeho preberateľom bude žalobkyňa, ktorej bude v rámci vyporiadania prikázaný aj samotný byt č. XX, keď úver je splácaný v súvislosti s obnovou bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. Pre účely prejednávanej veci pritom nie je relevantné, ktorý konkrétny subjekt je veriteľom vo vzťahu k predmetnému úveru (či sa jedná o komerčnú banku, Štátny fond rozvoja bývania a pod.), ktorý si brali vlastníci bytov v bytovom dome zastúpení správcom, keďže bolo jednoznačne preukázané, že úver ako pasívum spojené s vlastníctvom predmetného bytu existuje a je žalobkyňou splácaný prostredníctvom správcu - G. H. S., čím je toto pasívum dostatočne identifikované, vrátane jeho výšky. Vyporiadanie spoločných pasív zaväzuje len bývalých manželov ako strany sporu a nijako sa nedotýka právneho postavenia samotného veriteľa.

25. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z princípu parity, teda rovnosti podielov, keďže nezistil dôvod na odklad od tejto zásady, čo žiadna zo strán ani nenavrhovala. Aktíva BSM sú teda tvorené hodnotou vyporiadavaných hnuteľných vecí spolu 6.000,- Eur (vozidlo Y. G. Z. I. R. X.), tiež hodnotou bytu č. XX vo výške 87.400,- Eur. Pre účely výpočtu vyrovnacích podielov je potrebné na stranu aktív započítať aj pohľadávku BSM, resp. oboch manželov spoločne ako veriteľov voči žalobkyni vo výške 11.700,- Eur, zodpovedajúcu hodnote záhrady s chatou, ktorá ku dňu zániku BSM tvorila jeho súčasť, ktorá činnosťou žalobkyne z BSM ušla bez súhlasu žalovaného a ktorú je preto potrebné pomyselne do BSM vrátiť. Celková hodnota BSM tak predstavovala sumu 105.100,- Eur. Od celkovej hodnoty BSM bolo potrebné odpočítať výšku preukázaných vnosov z osobitného majetku jednotlivých manželov, ktoré sú pohľadávkou voči BSM, v tomto prípade sumu 12.526,48 Eur ako vnos žalobkyne (9.909,71 Eur + 2.616,77 Eur). Okrem toho od celkovej hodnoty BSM bolo potrebné odpočítať aj výšku vyporiadavaných pasív 4.065,46 Eur. Tým vychádza hodnota 88.508,06 Eur, ktorá je určujúca pre základné vyčíslenie podielov. Keďže súd vychádzal z rovnosti podielov, každý z manželov má nárok na polovicu z tejto čiastky (44.254,03 Eur). Podiel žalobkyne následne treba zvýšiť o výšku jej vnosov, t.j. o sumu 12.526,48 Eur na výslednú hodnotu 56.780,51 Eur. Súčet oboch podielov i so započítaním vnosov (žalobkyňa 56.780,51 Eur, žalovaný 44.254,03 Eur) musí po pripočítaní vyporiadavaných pasív (4.065,46 Eur) dať v súhrne celkovú hodnotu aktív BSM (105.100,- Eur) (porov. k tomu napr. rozsudok NS ČR sp. zn. , resp. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). 26. Žalobkyňa pri vyporiadaní BSM získala byt č. XX v hodnote 87.400,- Eur a fakticky sa jej priznáva pohľadávka voči nej samotnej vo výške 11.700,- Eur (ktorá po vyporiadaní zaniká splynutím v zmysle ). Žalobkyňa tiež preberá povinnosť splatiť zostatok spoločného úveru vo výške 4.065,46 Eur. Pripadne jej teda majetok v čistej hodnote 95.034,54 Eur (87.400 + 11.700 - 4.065,46), teda viac o sumu 38.254,03 Eur, ako je konečná výška jej podielu (56.780,51 Eur). Ak na druhej strane vyrovnávací podiel žalovaného predstavuje sumu 44.254,03 Eur a získava aktíva (hnuteľné veci) v hodnote 6.000,- Eur, musí mu byť v rámci vyporiadania spoločného majetku doplatená žalobkyňou suma 38.254,03 Eur. Súd určil žalobkyni na zaplatenie sumy 38.254,03 Eur lehotu 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú súd považuje za primeranú vzhľadom na výšku výplaty a pomery žalobkyne a ktorá je poskytuje priestor zabezpečiť jej finacovanie.

27. Podľa , (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Pri rozhodovaní o trovách v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že takéto konanie je typickým príkladom konania označovaného „iudicium duplex“, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného. Svoje špecifiká má v tomto prípade aj rozhodovanie o trovách konania, pretože ide v podstate o rozhodnutie v záujme obidvoch sporových strán, pričom ich úspešnosť nie je možné kategoricky posúdiť ako to má na mysli . Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť. Medzi stranami pred podaním žaloby neprebiehala komunikácia, ktorá by mala smerovať k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM. Medzi stranami bol čiastočne sporný rozsah BSM, keď súd v konečnom dôsledku vyporiadal aj hodnotu záhrady s chatou, na druhej strane vyporiadal aj spoločné pasívum strán sporu a zohľadnil aj vnosy zo strany žalobkyne. Nebol spor o to, komu by jednotlivé zložky BSM mali byť prikázané. Obom stranám sporu súd nezohľadnil viaceré ich nedôvodné, resp. nepreukázané tvrdenia, ktorými sa snažili zvýšiť svoj vyporiadací podiel, resp. znížiť

podiel protistrany. Súd aplikoval princíp parity, teda podiel žiadneho z bývalých manželov na spoločnom majetku nezvyšoval na úkor druhého. Súd vykonával dôkazy navrhnuté oboma stranami a na ich základe dospel na základe svojej úvahy k vyššie uvedeným záverom ohľadom rozdelenia spoločného majetku. V danej situácii teda nemožno jednoznačne konštatovať procesný úspech niektorej zo sporových strán a jeho mieru. Je preto namieste rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán podľa .

29. V konaní vznikli štátu trovy v podobe nákladov znaleckého dokazovania. Uznesením č.k. -278 zo dňa 01.03.2023 súd priznal znalkyni V.. S. Y. znalečné vo výške 281,26 Eur. Z tejto sumy časť vo výške 250,- Eur bola znalkyni vyplatená z preddavkov zložených stranami sporu a zvyšná časť 31,26 Eur bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Hoci aktuálna procesná úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre rozhodovanie o trovách štátu v civilnom konaní, s poukazom na základných princípov má súd za to, že je možné analogicky vychádzať z predošlej úpravy v , podľa ktorej štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa výsledkov konania a jeho charakteru súd dospel k záveru o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Súd preto na nahradenie trov štátu zaviazal obe strany rovnakým dielom po 15,63 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.