Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-447-2012.pdf
PDF · 134 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/447/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, proti žalovanému N. S., nar. XX.X.XXXX, X. XX, okr. C. L., zaúčasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Námestie legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, 2. Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42264979, Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 1.389,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 357,80 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 353,37 eur za obdobie od 6.5.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 4,43 eur vo výške 9,25 % ročne za obdobie od 6.5.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov, vrátane vedľajších účastníkov, nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.12.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.389,27 eur. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dve zmluvy o pripojení a následne dodatky k nim, pri uzavretí ktorých predal žalovanému mobilný telefón za cenu po 1,- euro, pričom predajná cena každého z telefónov bola po 165,64 eur, kde žalovaný si bol vedomý, že telefóny sú mu predávané za takúto cenu iba z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po v dodatkoch k zmluvám o pripojení dohodnutú dobu ale žalovaný spôsobil žalobcovi v každom jednotlivom prípade škodu vo výške rozdielu medzi predajnou cenou jednotlivých telefónov a ich akciovou cenou, a to tým, že porušil záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Ďalej poukázal na to, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 390,79 eur vyfaktúrovaných v období decembra 2010 až marca 2011.
-X- XC/XXX/XXXX
Na výzvu súdu na odstránenie rozporu medzi istinou uvedenou v petite podanej žaloby a istinou vyplývajúcou z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených v podanej žalobe, keďže z ostatného textu žaloby vyplývalo, že žalovaný má dlhovať žalobcovi iba sumu 720,07 eur, žalobca podaním zo dňa 24.1.2013, doručeným súdu 29.1.2013, označeným ako vyjadrenie - oprava petitu, žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 720,07 eur a úroku z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,25 % ročne od 6.5.2011 do zaplatenia, pričom poukazoval na to, že sumu pohľadávky opravuje v dôsledku chyby v písaní. Uvedené podanie súd podľa jeho obsahu postupom podľa § 41 ods. 2 O.s.p. posúdil, keďže sa v jeho zmysle žalobca domáhal zaplatenia nižšej sumy istiny (a úrokov z omeškania iba z tejto nižšej sumy istiny) než v zmysle pôvodne podanej žaloby, ako späťvzatie žaloby v časti istiny prevyšujúcej sumu 720,07 eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9,25 % ročne zo sumy 720,07 eur za obdobie od 6.5.2011 do zaplatenia a uznesením č.k. 1C/447/2012 - 70 zo dňa 8.10.2013 konanie v dotknutých častiach zastavil, pričom zároveň rozhodol, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, účastníkom konania vrátane vedľajších účastníkov náhradu trov konania nepriznáva a tiež vrátil žalobcovi sumu 33,37 eur z ním zaplateného súdneho poplatku za návrhu na začatie konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2013.
Žalovaný sa v celom priebehu konania k podanej žalobe nevyjadril.
Podaním doručeným súdu dňa 24.1.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník v 1. rade, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu až 15.11.2013 poukazoval na pravdepodobnú chybu v podanej žalobe s poukazom na výšku vyšpecifikovaného nároku 720,07 eur a nie 1.389,27 eur, namietal uplatnený nárok na náhradu škody a požadoval náhradu trov konania z časti konania o zaplatenie 329,28 eur z titulu nároku na náhradu škody. Sumu 390,79 eur výslovne uviedol, že nenamieta. Poukázal na to, že vstupuje do konania iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na náhradu škody - do celého konania však vstúpil už podaním doručeným súdu 24.1.2013 a ani v podaní doručenom súdu 15.11.2013 neuviedol, že by z konania vo vzťahu k nároku na zaplatenie 390,79 eur mienil vystúpiť.
Podaním doručeným súdu 28.3.2013 vstúpil do konania na strane žalovaného aj vedľajší účastník v 2. rade, ktorý vo svojom podaní poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukázal na neprijateľnosť dohody o prípadne požadovanej zmluvnej pokute. Viac sa k veci samej nevyjadroval.
Na pojednávanie nariadené na 2.12.2013 sa účastníci konania, vedľajší účastníci, ani právny zástupca vedľajšieho účastníka v 1. rade nedostavili, nik o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu podanej žaloby a tiež podania žalobcu z 24.1.2013 doručeného súdu 29.1.2013 a právoplatného uznesenia č.k. 1C/447/2012 - 70 z 8.10.2013, ďalej oboznámením obsahu pokusu o pokonávku z 21.4.2011 a kópie súvisiacej doručenky, opisov k žalobe pripojených faktúr, podaní označených ako detaily k SOS, zmluvy o pripojení č. A2664172 z 23.11.2006 a jej dodatku z 19.2.2009 a jeho prílohy č. 1, zmluvy o pripojení č. A0976830 z 18.9.2003 a jej dodatku z 19.2.2009 a jeho prílohy č. 1, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej tiež iba „všeobecné podmienky“), informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, výpisu
-X- XC/XXX/XXXX
žalovaného z registra organizácií Štatistického úradu SR, podania vedľajšieho účastníka v 1. rade doručeného súdu 24.1.2013, prehľadu faktúr (výpisu transakcií) pripojeného k podaniu žalobcu doručenému súdu 29.1.2013 a opisov faktúr a podaní označených ako detaily k SOS pripojených taktiež k podaniu žalobcu doručenému súdu 29.1.2013, výpisu žalovaného zo živnostenského registra, podania vedľajšieho účastníka v 2. rade doručeného súdu 28.3.2013, podania vedľajšieho účastníka v 1. rade doručeného súdu 15.11.2013, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný, ako podnikateľ, uzavrel dňa 19.2.2009 so žalobcom dodatok k zmluve o pripojení č. A2664172 zo dňa 23.11.2006 (tel. č. XXXXXXXXXX), ktorým dodatkom sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby v programe Paušál Deň. Pri uzavretí dodatku žalobca odpredal za cenu 0,90 eur žalovanému mobilný telefón Nokia 3120 classic. V zmysle bodu 2.3 dodatku sa žalovaný zaviazal zotrvať po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať bez prerušenia služby poskytované mu žalobcom v súlade so svojimi záväzkami a zároveň, že neuskutoční úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (písm. a/ bodu 2.3. dodatku), že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (písm. b/ uvedeného bodu dodatku), že sa nedopustí konania, alebo svojím konaním nedá podnet alebo neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v danom dodatku a/alebo v zmluve alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb (písm. c/ uvedeného bodu dodatku), ako aj že bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program (resp. taký variant), že nedôjde k porušeniu jeho záväzku podľa bodu 2.2 dodatku (písm. d/ bodu 2.3 dodatku), pričom v zmysle bodu 2.2 dodatku sa žalovaný zaviazal, že počas doby viazanosti bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. variant účastníckeho programu), u ktorého je výška mesačného poplatku (vrátane DPH) je stanovená prinajmenšom na sumu 19,50 eur. Bod 2.4 dodatku upravoval povinnosti účastníka zmluvy o pripojení, ktorý preniesol svoje (pozn. telefónne) číslo k žalobcovi od iného poskytovateľa obdobných služieb, čo však vzhľadom na obsah predloženej zmluvy o pripojení a jej dodatku nebol prípad žalovaného. V zmysle bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu rovnajúcu sa rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle uvedeného dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v danom dodatku (24 mesiacov - doba viazanosti) pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v čl. 2 bodoch 2.2, 2.3 alebo 2.4 dodatku) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, aj s ohľadom na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.
Žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil žalobcom mu vyúčtované sumy faktúrami č.8541419417 z 29.12.2010, splatnou 12.1.2011 (splatnosť pripadla na stredu) vo výške 80,28 eur (vrátane vyúčtovaného poplatku za odpojenie vo výške 3,95 eur s DPH), č. 8541949094 z 27.1.2011 splatnou 10.2.2011 (splatnosť pripadla na štvrtok) vo výške 51,80 eur, č. 5114694046 z 2.3.2011 splatnou 16.3.2011 (splatnosť pripadla na stredu) vo výške 48,43 eur, a č. 5118175692 z 29.3.2011 splatnou 12.4.2011 (splatnosť pripadla na utorok) vo výške 6,41 eur (vrátane poplatku za odpojenie 3,98 eur s DPH).
-X- XC/XXX/XXXX
Žalovaný, ako podnikateľ, uzavrel dňa 19.2.2009 so žalobcom dodatok aj k zmluve o pripojení č. A0976830 zo dňa 18.9.2003 (tel. č. XXXXXXXXXX), ktorým dodatkom sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby v programe Paušál Klasik 150 XXL hovory. Pri uzavretí dodatku žalobca odpredal za cenu 0,90 eur žalovanému mobilný telefón Nokia 3120 classic white. V zmysle bodu 2.3 dodatku sa žalovaný zaviazal zotrvať po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať bez prerušenia služby poskytované mu žalobcom v súlade so svojimi záväzkami a zároveň, že neuskutoční úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (písm. a/ bodu 2.3. dodatku), že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (písm. b/ uvedeného bodu dodatku), že sa nedopustí konania, alebo svojím konaním nedá podnet alebo neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v danom dodatku a/alebo v zmluve alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb (písm. c/ uvedeného bodu dodatku), ako aj že bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program (resp. taký variant), že nedôjde k porušeniu jeho záväzku podľa bodu 2.2 dodatku (písm. d/ bodu 2.3 dodatku), pričom v zmysle bodu 2.2 dodatku sa žalovaný zaviazal, že počas doby viazanosti bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. variant účastníckeho programu), u ktorého je výška mesačného poplatku (vrátane DPH) je stanovená prinajmenšom na sumu 15,76 eur. Bod 2.4 dodatku upravoval povinnosti účastníka zmluvy o pripojení, ktorý preniesol svoje (pozn. telefónne) číslo k žalobcovi od iného poskytovateľa obdobných služieb, čo však vzhľadom na obsah predloženej zmluvy o pripojení a jej dodatku nebol prípad žalovaného. V zmysle bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu rovnajúcu sa rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle uvedeného dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v danom dodatku (24 mesiacov - doba viazanosti) pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v čl. 2 bodoch 2.2, 2.3 alebo 2.4 dodatku) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, aj s ohľadom na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.
Žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil žalobcom mu vyúčtované sumy faktúrami č. 8044611186 z 29.12.2010, splatnou 12.1.2011 (splatnosť pripadla na stredu) vo výške 86,28 eur (vrátane vyúčtovaného poplatku za znovupripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 eur s DPH), č. 8045156481 z 27.1.2011 splatnou 10.2.2011 (splatnosť pripadla na štvrtok) vo výške 52,52 eur, č. 5114668450 z 2.3.2011 splatnou 16.3.2011 (splatnosť pripadla na stredu) vo výške 57,76 eur, a č. 5118159798 z 29.3.2011 splatnou 12.4.2011 (splatnosť pripadla na utorok) vo výške 5,98 eur (vrátane poplatku za odpojenie 3,98 eur s DPH).
Žalobca tiež faktúrou č. 5114661879 z 2.3.2011 splatnou 16.3.2011 vyúčtoval žalovanému poplatok za upomienku 1,33 eur - nie je však z obsahu faktúry zrejmé v súvislosti s ktorým z vyššie uvedených zmluvných vzťahov bola táto sumy žalovanému vyúčtovaná.
Pokusom o pokonávku zo dňa 21.4.2011, doručeným žalovanému 28.4.2011 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie vyššie uvedených súm (spolu vo výške 390,79 eur) do
-X- XC/XXX/XXXX
5.5.2011. Zároveň uvedeným pokusom o pokonávku požadoval od žalovaného aj zaplatenie zmluvných pokút (nie náhradu škody) spolu vo výške 663,88 eur.
V tomto konaní žiadal žalobca zaplatenie jednak celkovej sumy podľa vyššie uvedených faktúr 390,79 eur, jednak zaplatenie sumy 329,28 eur (t.j. 2x po 164,64 eur) z titulu náhrady škody pozostávajúcej z rozdielu medzi kúpnou cenou toho-ktorého z vyššie uvedených telefónov podľa jednotlivých dodatkov (túto kúpnu cenu žalobca uvádzal vo výške po 1,- eure) a v čase uzavretia vyššie uvedených dodatkov údajnou predajnou cenou každého z týchto telefónov (podľa tvrdení žalobcu u každého z telefónov bola predajná cena inak 165,64 eur).
Žalovaný sumy požadované v tomto konaní doposiaľ nezaplatil. Vyššie uvedené dodatky mal podľa ich obsahu uzatvárať ako podnikateľ s prideleným IČO 37940112, pričom však z výpisu z registra organizácií Štatistického úradu SR vyplýva, že ako samostatne hospodáriaci roľník s prideleným IČO: 37940112 prestal vykonávať činnosť ešte dňa 29.12.2006.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež iba „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
-X- XC/XXX/XXXX
Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná iba čiastočne.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (v uznesení 1C/447/2012-73 zo dňa 14.10.2013, ako aj na pojednávaní 2.12.2013, ktorého sa nezúčastnil zo subjektívnych dôvodov) nepredložil relevantné dôkazy o tom, že mu skutočne vznikla škoda a práve v žalovanej výške 329,28 eur. Cena, ktorú zaplatil žalovaný pri uzavretí jednotlivých dodatkov k zmluvám o pripojení za každý poskytnutý mobilný telefón podľa oboch dodatkov predstavovala po 0,90 eur, pričom ich cena bez poskytnutej zľavy mala predstavovať podľa tvrdení žalobcu po 165,64 eur, od ktorej žalobca odrátajúc nie 0,90 eur ale po 1,- eure dospel k výške „škody“ v každom prípade á 164,64 eur. Relevantné dôkazy o tom, že žalobca v rozhodnom čase predával dotknuté mobilné telefóny práve za takúto cenu však žalobca súdu v celom konaní nepredložil, ako ani relevantné dôkazy o tom, že v čase poskytnutia mobilných telefónov žalovanému bola ich všeobecná hodnota (t.j. nie iba cena uvedená žalobcom ako ich predajná cena) práve vo výške po 165,64 eur.
Ďalej súd poukazuje na to, že škodu spolu vo výške 329,28 eur mal žalovaný spôsobiť žalobcovi podľa tvrdení žalobcu v podanej žalobe tým, že v oboch prípadoch získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu tak, že podpisom dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby, platiť za ne po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. K tomu súd poukazuje jednak na to, že žalobca v tomto konaní nijako nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k úplnému ukončeniu zmluvných vzťahov podľa toho-ktorého dodatku pred dohodnutou dobou viazanosti (osobitne akým spôsobom k ukončeniu toho- ktorého zmluvného vzťahu došlo - nebol predložený doklad o žiadosti žalovaného o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo o jej dočasnú deaktiváciu - body 2.3 písm. b/ dodatkov, či o iných úkonoch žalovaného smerujúcich k ukončeniu platnosti zmlúv/dodatkov - body 2.3 písm. a/ vyššie uvedených dodatkov, ani doklady o vypovedaní zmlúv či odstúpení od nich zo strany žalobcu - body 2.3 písm. c/ dodatkov predložených v tomto konaní).
Doba viazanosti bola v oboch vyššie uvedených prípadoch dohodnutá v rozsahu 24 mesiacov od uzavretia jednotlivých dodatkov. Počas tejto doby mal mať žalovaný aktivovaný na SIM karte taký program, u ktorého by bola výška mesačného poplatku v jednom prípade 19,50 eur v druhom 15,76 eur (body 3.7 v spojení s bodmi 2.2 a 2.3 písm. d/ dodatkov). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by žalovaný v oboch prípadoch počas celej doby viazanosti (24 mesiacov) platil mesačne iba uvedené sumy a teda využíval služby iba v uvedených cenách za mesiac, zo znenia bodov 3.7 dodatkov vyplýva, že za takej situácie by žalobcovi nevznikla v žiadnom prípade „škoda“, pričom však z prehľadu transakcií pripojeného k podaniu žalobcu doručenému súdu 29.1.2013 vyplýva, že žalovaný do 24.11.2010 platil podstatne vyššie sumy ako boli uvedené v bodoch 2.2 účastníkmi uzavretých dodatkov, teda využíval služby a platil za ne podstatne viac, než by stačilo platiť čisto v pravidelných mesačných poplatkoch podľa bodov 2.2 dodatkov, kde by žalobcovi v zmysle bodu 3.7 dodatkov podľa ich znenia škoda nevznikla, pričom žalobca zároveň nijako nepreukázal, že
-X- XC/XXX/XXXX
by cena žalovaným užívaných služieb nad rámec tých, ktoré boli zahrnuté v pravidelných mesačných poplatkoch, pokrývala výlučne iba náklady na tieto služby a nie aj vytváranie zisku a aj prípadné splácanie zľavy z poskytnutých mobilných telefónov pri uzavretí vyššie uvedených dodatkov. Podľa súdu ani dočasné prerušenie poskytovania služieb žalovanému zo strany žalobcu (odpojenie - za ktoré žalobca žalovanému tiež účtoval poplatky) nemôže zakladať u žalobcu právo na „náhradu škody“ ako uplatňoval v tomto konaní - osobitne s poukazom na body 2.6 dodatkov, podľa ktorých sa doby dočasnej deaktivácie SIM karty z dôvodov zavinenia žalovaného a s tým spojené prerušenie poskytovania služieb nezapočítavajú do tej-ktorej doby viazanosti, preto aj posledné odpojenia žalovaného, za ktoré mu žalobca vyúčtoval poplatky faktúrami č. 5118159798 a č. 5118175692 treba za dôkaznej situácie aká je v tomto konaní považovať iba za síce dosť dlhé, ale predsa len dočasné obmedzenie poskytovania služieb za situácie, kedy dovtedy poskytnuté služby žalovaný nezaplatil a teda žalobca sa takto bráni poskytovaniu ďalších, ktoré by tiež nemuseli byť riadne zaplatené, pričom počas doby od posledných odpojení preukázateľne ak nie sú poskytované služby žalovanému, nemôže za služby ani platiť - teda ani tu nie sú podľa súdu naplnené podmienky „vzniku škody“ v zmysle bodov 3.7 jednotlivých účastníkmi uzavretých dodatkov.
Z uvedených dôvodov súd žalobu v celej časti istiny 329,28 eur požadovanej z titulu náhrady škody ako nedôvodnú zamietol a súčasne zamietol žalobu aj v časti požadovaných úrokov z omeškania z uvedenej sumy, nakoľko pokiaľ nebol preukázaný nárok sa uvedenú istinu, nemôže súd priznať právo ani na zaplatenie z nej požadovaného príslušenstva.
Čo sa týka časti žalovanej istiny vo výške 390,79 eur za „služby“, aj v tejto časti považoval súd podanú žalobu za dôvodnú len čiastočne.
Faktúrami č. 8541419417, 8044611186, 5118159798 a 5118175692 vyúčtoval žalobca žalovanému okrem iného aj poplatky za odpojenie (1x á 3,95 eur vrátane DPH a 2x á 3,98 eur vrátane DPH) a poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby (19,75 eur vrátane DPH), pričom súdu v celom konaní nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky a v uvedených výškach boli medzi žalovaným a žalobcom dohodnuté, kde opäť súd poukazuje aj na poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré bolo v konaní žalobcovi dané.
Čo sa týka poplatkov za odpojenie, podľa súdu odpojenie nemožno považovať za službu podľa definície pojmu „služba“ v zmysle bodu 1.8 predložených všeobecných podmienok a osobitne za službu poskytujúcu žalovanému určitý prospech, za ktorú by teda bol žalovaný povinný platiť. Samotné odpojenie je nepochybne nástrojom ochrany žalobcu pred ďalším poskytovaním služieb žalovanému, za ktoré by žalovaný prípadne ďalej neplatil. Skutočnosť, že žalobca využije takýto nástroj na ochranu svojich záujmov nemôže byť podľa súdu dôvodom na to, aby za takýto úkon smerujúci k ochrane záujmov žalobcu žalovaný ešte zaplatil poplatok (takýto postup by totiž spôsoboval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa - viď k tomu § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitne s poukazom na to, že žalovaný v čase uaztvárania dodatkov preukázateľne ako je uvedené vyššie nepodnikal). Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v časti žalovanej istiny z titulu poplatkov za odpojenie (spolu vo výške 11,91 eur) a vzhľadom na nepriznanie práva na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani právo na úroky z omeškania požadované zo súm týchto poplatkov, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani právo na zaplatenie príslušenstva takej istiny.
-X- XC/XXX/XXXX
Čo sa týka požadovaného poplatku 19,75 eur (vrátane DPH) za znovupripojenie po omeškaní platby, podľa v tomto konaní predložených listín takýto poplatok medzi účastníkmi nikde výslovne dohodnutý nebol, súdu nebol predložený žiaden cenník obsahujúci uvedený poplatok a súd je tiež toho názoru, že jeho požadovanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (k tomu viď § 53 OZ, ako aj opätovne skutočnosť, že napriek označeniu žalovaného v príslušnom dodatku ako podnikateľa, tento podľa vyššie uvedených skutočností v čase jeho uzavretia už nepodnikal), nakoľko žalovaný je za omeškanie podľa súdu (odhliadnuc od úroku z omeškania) dostatočne postihnutý samotným odpojením a nemožnosťou využívania služieb po dobu odpojenia, pritom za to, že omeškané záväzky v dôsledku odpojenia uhradí a teda žalobca ich nemusí vymáhať súdne, resp. ukončovať platnosť zmluvy pred dohodnutou dobou viazanosti, by nemal byť sankcionovaný ešte aj platením poplatku za znovupripojenie, okrem iného určeného vo výške nepochybne stanovenej jednostranne žalobcom, a to osobitne aj s poukazom na znenie bodu 2.6 príslušného dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého sa doba trvania odpojenia nezarátava do doby viazanosti. Snáď by bolo dôvodné v takom prípade požadovať náhradu žalobcovi vzniknutých preukázateľných nákladov, resp. výdavkov, spojených s takýmto spôsobom zabezpečenia úhrady svojich splatných pohľadávok, žalobca však v danom konaní nepreukázal, že by v súvislosti so znovupripojením skutočne vznikli skutočné náklady vo vyššie uvedenej sume, pričom náklady za znovupripojenie vo výške 19,75 eur (s DPH) sa súdu javia neprimerane vysoké (žalobca totiž v danom prípade iba nepochybne odkontroluje úhradu splatných záväzkov žalovaného, pričom už nemusí opätovne spracúvať všetky jeho osobné údaje a vyhotovovať akéhokoľvek zmluvné dokumenty tak, ako je tomu pri prvotnom pripájaní po uzavretí zmluvy). Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v tejto časti žalovanej istiny a vzhľadom na nepriznanie práva na jej zaplatenie nepriznal žalobcovi ani právo na úrok z omeškania požadovaný zo sumy dotknutého poplatku, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samotnej tejto sumy, nemožno priznať ani príslušenstvo takejto istiny.
Čo sa týka požadovaného poplatku za upomienku vyúčtovaného faktúrou č. 5114661879, súd v tejto časti žalobu taktiež zamietol (a vzhľadom na zamietnutie žaloby v danej časti istiny zamietol žalobu aj v časti z uvedenej sumy požadovaného príslušenstva - úroku z omeškania), nakoľko nemal v konaní preukázané vystavenie samotnej upomienky a jej zaslanie, nieto ešte jej doručenie (k tomu viď bod 11.13 písm. a/ všeobecných podmienok), žalovanému. Okrem toho nebolo nijako preukázané v súvislosti s ktorým z účastníkmi uzavretých zmluvných vzťahov mal byť upomienka vystavená. Z uvedených dôvodov zamietnutia žaloby v tejto časti sa súd už nezaoberal otázkou ne/prijateľnosti „dohody“ o poplatku za doručenie upomienky (článok 11 bod 11.13 písm. a/ všeobecných podmienok) s ohľadom na jeho charakter zmluvnej pokuty, skutočnosť, že uzavreté dodatky k zmluvám o pripojení boli s ohľadom na všetky (už vyššie uvedené) okolnosti ich uzavretia zmluvami spotrebiteľskými a „dojednanie“ takejto zmluvnej pokuty v rámci vopred žalobcom jednostranne pripravených všeobecných podmienok, obsah ktorých žalovaný preukázateľne v tomto smere nemal ako ovplyvniť.
Čo sa týka ďalších uplatnených nárokov, z obsahu predložených faktúr vyplýva, že žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil (neuvažujúc už vzhľadom na vyššie uvedené o cenách vyššie uvedených poplatkov za odpojenie, za znovupripojenie po omeškaní platby a za upomienku) cenu poskytnutých služieb (ako sú popísané v predložených faktúrach č. 8541419417, 8044611186, 8541949094, 8045156481, 5114694046, 5114668450,
-X- XC/XXX/XXXX
5118159798 a 5118175692) v celkovej výške 357,80 eur, ktorú výšku žalovaný v konaní nijako nespochybnil, pričom z označenia dotknutých služieb vo vyššie uvedených faktúrach (t.j. okrem hore uvedených poplatkov) išlo podľa súdu o služby v zmysle bodu 1.8 všeobecných podmienok. Preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 357,80 eur.
Čo sa však týka požadovaného úroku z omeškania zo sumy 357,80 eur, treba poukázať na to, že z celej tejto sumy žiadal žalobca úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne. Pritom je nespochybniteľné, že so zaplatením žalobcovi týmto rozsudkom priznanej sumy podľa faktúry č. 8541419417 vo výške 76,33 eur a týmto rozsudkom priznanej sumy podľa faktúry č. 8044611186 vo výške 66,53 eur sa žalovaný dostal do omeškania dňa 13.1.2011, so zaplatením sumy 51,80 eur podľa faktúry 8541949094 a sumy 52,52 eur podľa faktúry 8045156481 sa žalovaný dostal do omeškania dňa 11.2.2011 a so zaplatením sumy 48,43 eur podľa faktúry č. 5114694046 a sumy 57,56 eur podľa faktúry č. 5114668450 sa žalovaný dostal do omeškania dňa 17.3.2011, pričom ku každému z uvedených dní kedy došlo k omeškaniu žalovaného s úhradou vyššie uvedených súm bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, teda z týchto súm patrí žalobcovi právo na úrok z omeškania iba vo výške 9 % ročne (nie vo výške 9,25 % ročne), na čom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca žalovanému umožnil pokusom o pokonávku ich uhradiť ešte do 5.5.2011 a úrok z omeškania z nich požaduje v tomto konaní až od 6.5.2011. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania z vyššie uvedených súm neidúc nad rozsah podanej žaloby až odo dňa, od ktorého ho požadoval žalobca, t.j. od 6.5.2011, avšak iba vo výške 9 % ročne (vi´d § 517 ods. 1 veta prvá OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení do 31.1.2013 v spojení s § 10c cit. nariadenia vlády) - teda súd v danej časti priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania zo súčtu vyššie uvedených súm, teda spolu zo sumy 353,37 eur (76,33 + 66,53 + 51,80 + 52,52 + 48,43 + 57,56) vo výške 9 % ročne za obdobie od 6.5.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania z uvedenej sumy (0,25 % ročne od 6.5.2011 do zaplatenia) žalobu z uvedených dôvodov zamietol.
So zaplatením týmto rozsudkom priznanej sumy podľa faktúry č. 5118159798 vo výške 2,- eurá a so zaplatením týmto rozsudkom priznanej sumy podľa faktúry č. 5118175692 vo výške 2,43 eur sa žalovaný dostal do omeškania dňa 13.4.2011, kedy základná úroková sadzba ECB bola 1,25 %, žalobcovi teda z týchto súm patrí úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne (viď § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení do 31.1.2013 v spojení s § 10c cit. nariadenia vlády). Úrok z týchto súm žalobca tiež požadoval až od 6.5.2011. Preto súd neidúc nad rozsah podanej žaloby priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 4,43 eur (súčet vyššie uvedených súm 2,- eurá a 2,43 eur) vo výške 9,25 % ročne za obdobie od 6.5.2011 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mali obaja účastníci v konaní čiastočný úspech, pričom tento bol len nepatrne vyšší (konkrétne čo sa týka istiny o 4,47 eur) na strane žalovaného, ktorému však v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako rozhodol súd aj čo sa týka vedľajších účastníkov, u ktorých rozhodnutie o trovách konania závisí od výsledku
-XX- XC/XXX/XXXX
konania u účastníka, ktorého svoju účasťou v konaní podporovali, pričom treba poukázať na to, že vedľajší účastník náhradu trov ani neuplatňoval. Čo sa týka vedľajšieho účastníka v 1. rade, tento podaním doručeným súdu 24.1.2013 vstúpil do celého konania a i keď výslovne uvádzal v podaní doručenom súdu 15.11.2013, že nenamieta žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 390,79 eur za služby, opomenul učiniť prejav vo vzťahu k vystúpeniu z konania čo sa týka tejto časti, preto súd aj čo sa týka tohto vedľajšieho účastníka, rozhodol vo vzťahu k nemu o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (pričom sa súd už bližšie nepovažuje za potrebné zaoberať otázkou skutočného dôvodu jeho účasti v tomto konaní, keď namietal iba uplatnené nároky na náhradu škody, súdmi, osobitne tunajším súdom, permanentne žalobcovi zamietané a bez akejkoľvek námahy prosto súhlasil so zvyškom podanej žaloby „za nezaplatené elektronické komunikačné služby“, resp. nenamietal v záujme ochrany spotrebiteľa ani zo sumy 353,37 eur zrejme požadovaný úrok z omeškania vo vyššej sadzbe ako žalobcovi skutočne patrí).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
-XX- XC/XXX/XXXX
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.