Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18P-219-2012.pdf
PDF · 65.62 KB
No categories available
18P/219/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: X. O., L.. XX.X.XXXX, J. T. X, T., zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: C.. I. O., L.. X.X.XXXX, J. T. X, T., v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX na vydanie opravného uznesenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej podaným dňa X.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 500 € mesačne.
Tunajší súd rozsudkom č. k. 18P/219/2012 - 216 zo dňa 4.10.2013 rozhodol vo veci samej. III. výrokom tohto rozhodnutia priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1552,27 €, ktoré zaviazal odporcu uhradiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku.
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania opravného uznesenia, ktorým by súd opravil znenie III. výroku rozsudku vo veci samej tak, že správne by mal znieť: Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 3 352,27 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Tento návrh odôvodnila tým, že trovy právneho zastúpenia si vyčíslila v jednotlivých položkách správne, s čím sa stotožnil aj súd v odôvodnení predmetného rozsudku. Pri spočítavaní týchto položiek však došlo k chybe spôsobenej zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej činnosti zamestnanca advokátskej kancelárie jej právnej zástupkyne. Namiesto správne spočítanej sumy 3352,27 €, si v dôsledku tejto chyby uplatnila trovy právneho zastúpenia len vo výške 1552,27 €. Súd jej trovy v tejto výške priznal, čo odôvodnil tým, že správne vypočítané trovy by predstavovali sumu 3 352,27 €, nakoľko si však právna zástupkyňa navrhovateľky vyčíslila trovy právneho zastúpenia na sumu 1 552,27 €, priznal jej súd trovy takto vyčíslené. Ďalej uviedla, že z podania zo dňa 7.10.2013, ktorými si vyčíslila trovy konania a jeho príloh je zrejmé, že cieľom bolo uplatniť si vyčíslené trovy spolu v sume 3 352,27 € tak, ako ich spočítal súd.
Z podania právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 7.10.2013 súd zistil, že právna zástupkyňa si týmto podaním uplatnila a vyčíslila trovy konania v celkovej výške 1552,27 €, ktorých náhradu žiadala od odporcu priznať.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § l64 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Ak účastník zastúpený advokátom v lehote troch dní vyčísli trovy, ale v menšom rozsahu, ako mu v skutočnosti patria, súd rozhodne o priznaní náhrady trov konania len v navrhovanom rozsahu.
§ 151 ods. 1 O.s.p. ukladá účastníkovi povinnosť vyčísliť trovy konania, ktorých náhradu v konaní požaduje. Nakoľko ide o úkon, ktorý je v záujme účastníka, je jeho povinnosťou postupovať pri vyčíslení týchto trov správne a vyčísliť si ich v takej výške, v akej ich náhradu požaduje. Súd nemôže takto uplatnený nárok svojim rozhodnutím navýšiť, nakoľko jeho úlohou je len posudzovať, či má daný účastník právo na náhradu trov konania a či ich vyčíslenie nepresahuje zákonom vymedzené medze, čím by bola spôsobená ujma účastníkovi, ktorý je povinný tieto trovy nahradiť. Nemožno automaticky prezumovať, že ak si účastník vyčíslil trovy v nižšej výške, v akej mu patria, ide v každom prípade o chybu v počítaní, nakoľko tak účastník môže urobiť na základe dohody s druhou stranou a pri vysporiadavaní ich iných vzťahov, o ktorých súd nemá vedomosť, ako aj z iných, súdu neznámych dôvodov. Preto súd správne postupoval, ak priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške, v akej si ich uplatnila. Preskúmaním spisového materiálu a podaní navrhovateľky nezistil žiadnu chybu vo svojom postupe, ktorá by odôvodňovala vydanie opravného uznesenia. V súlade s uvedeným je potrebné uviesť k argumentu navrhovateľky, že právny úkon, v ktorom sú chyby v počítaní, treba vykladať takým spôsobom, akým je jeho význam nepochybný. Z podania navrhovateľky zo dňa X.XX.XXXX, ako ani z iných okolností súdu známych do vydania rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia nevyplýva nepochybný úmysel navrhovateľky vyčísliť si trovy právneho zastúpenia vo výške 3 352,27 €. Ako bolo uvedené, nie je úlohou súdu posudzovať dôvod, z akého si účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia v nižšej výške, v akej mu patrila, preto súd takéto zisťovanie nevykonal. Navrhovateľka sa opravy výšky uvedených trov domáhala až podaním na súd dňa XX.XX.XXXX, pričom rozsudok bol vydaný dňa X.XX.XXXX a doručený právnej zástupkyni navrhovateľky dňa X.XX.XXXX.
Na záver je ešte potrebné uviesť, že taktiež forma, ktorú navrhovateľka zvolila na zmenu uvedenej situácie nie je vhodná, nakoľko úlohou inštitútu opravného uznesenia nie je opravovať chyby v písaní a počítaní účastníkov konania, ale v písaní a počítaní súdu. Na základe princípu kontradiktórnosti konania sú účastníci pánmi sporu a preto je ich povinnosťou vykonávať úkony v konaní vo svojom najlepšom záujme. Navyše predmetné chybné podanie bolo vyhotovené právnou zástupkyňou navrhovateľky, nie samotnou navrhovateľkou, preto nemožno prihliadať na možné nízke právne povedomie zhotoviteľa predmetného podania.
Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie opravného uznesenia a opravu výroku rozsudku o trovách právneho zastúpenia navrhovateľky, nakoľko má za to, že na takýto postup súdu nie sú splnené podmienky stanovené zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).