Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_20S-39-2013.pdf
PDF · 96.63 KB
No categories available
20S/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: SP - SK plus, s. r. o, so sídlom Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, IČO: 31 637 761, práv. zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal, s. r. o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/60808/2013 zo dňa 07.02.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Žilina rozhodnutím č.k. 9512401/5/2914312/2012/Bel zo dňa 11.10.2012 vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 47 076,63 Eur. V odôvodnení uviedol, že v predložených dokladoch v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. za obdobie júl 2010 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti DUBAY, s. r. o. v celkovom objeme 294 848,39 Eur s DPH. Hoci bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení od spoločnosti DUBAY, s. r. o., ani do vypracovania protokolu žiadne dôkazy nepredložil. Samotný správca dane vykonal ďalšie dokazovanie vo veci ohľadne preukázania zdaniteľných plnení od spoločnosti DUBAY, s. r. o., a to výsluch svedka Ing. L. W., CSc., avšak ani týmto výsluchom neboli preukázané plnenia od spoločnosti DUBAY, s. r. o. v zdaňovacom období júl 2010. Súpisy vykonaných prác, na ktoré bol platiteľ dane viackrát vyzvaný, neboli vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2010 predložené. Nejedná sa o reálne uskutočnené dodanie tovarov a služieb a faktúry vyhotovené platiteľom dane nie sú faktúrami za uskutočnené dodanie tovarov a služieb spoločnosťou DUBAY, s. r. o., ktoré by boli vyhotovené v súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. na základe vzniku daňovej povinnosti. Preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z týchto faktúr.
O odvolaní žalobcu rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. 1100308/1/60808/2013 zo dňa 07.02.2013, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov za júl 2010 medzi spoločnosťami DUBAY, s. r. o. a žalobcom. Ako dôkaz o prijatí zdaniteľných plnení žalobca predložil iba došlé faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr. Na prijatých faktúrach v prípade fakturovaných služieb (prác) však chýba podrobný rozpis služieb (prác). Nie je zrejmý rozsah fakturovaných služieb (pod množstvom
sa uvádza vždy iba jeden kus) a ani bližší charakter fakturovaných služieb. Takéto faktúry nespĺňajú podmienky § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. Aj ďalšie dôkazy svedčia o tom, že zdaniteľné obchody, ako sú uvádzané na faktúrach, v skutočnosti neboli uskutočňované, napr. spoločnosť DUBAY, s. r. o. nezamestnávala v roku 2010 žiadnych zamestnancov, nebolo preukázané ani to, že by táto spoločnosť vykonávala svoje dodania subdodávateľsky, chýbali zmluvy o dielo, objednávky, súpisy vykonaných prác, stavebné denníky, preberacie protokoly, a to najmä s prihliadnutím na objem plnení za júl 2010 v celkovej hodnote 294 848,39 Eur. Samotné predložené faktúry odvolací orgán nepovažoval za vierohodné, pretože bývalý konateľ spoločnosti DUBAY, s. r. o. Ing. L. W. uviedol, že tieto faktúry nevystavoval a nepodpísal, že pečiatka nie je taká, ako používala jeho spoločnosť. M. R. ako svedok túto skutočnosť potvrdil, keď uviedol, že tieto faktúry mu vystavovala účtovníčka spoločnosti žalobcu, on ich podpísal, opečiatkoval pečiatkou, ktorú si nechal urobiť a prevzal peniaze, pritom splnomocnenie pre M. R., ktorým by získal oprávnenie na vykonávanie úkonov za spoločnosť DUBAY, s. r. o. nebolo preukázané. Predložené splnomocnenie od L. W. pre M. R. vyhodnotil odvolací orgán ako nevierohodné (podpis L. W. je odlišný od jeho podpisu, ktorý sa nachádza v Zbierke listín Obchodného registra Okresného súdu Žilina).
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Uviedol, že na daný prípad je potrebné aplikovať rozsudky Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11. Pokiaľ daňový subjekt preukáže formálne a vecné podmienky vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, má na takýto odpočet nárok, pokiaľ daňový orgán nepreukáže, že daňový subjekt vedel, že osoby, s ktorými uzatváral zdaniteľné obchody alebo ďalšie subjekty dodávateľského reťazca sa dopúšťajú daňového podvodu. Žalobca predložil faktúry a pokladničné doklady, čím splnil svoje povinnosti podľa vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Nad rámec predložil súpis vykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou DUBAY, s. r. o. Tieto doklady boli odovzdané zamestnancovi Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo, Ing. U.. Keďže žalovaný tvrdí, že tieto doklady sa v spise nenachádzajú, žalobca navrhol jeho výsluch. M. R. sa žalobcovi v priebehu obchodného styku preukázal plnomocenstvom vystaveným spoločnosťou DUBAY, s. r. o. a preto nemal žalobca dôvod pochybovať o oprávnení M. R. konať za spoločnosť DUBAY, s. r. o. Správca dane mal vykonať dokazovanie tým, že mal uložiť spoločnosti DZ STAV, s. r. o. (predtým DUBAY,
s. r. o.) predložiť doklady preukazujúce vykonanie zdaniteľných plnení pre spoločnosť DUBAY, s. r. o. Ďalej namietal porušenie jeho práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, keďže výsluch svedka Ing. L. W. bol vykonaný v jeho neprítomnosti. Žiadal napadnuté rozhodnutie i prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.05.2013. Čo sa týka navrhovaného výsluchu pracovníka prvostupňového správneho orgánu Ing. U., uviedol, že správca dane niekoľkými výzvami vyzýval žalobcu na predloženie účtovných dokladov za rok 2010, spolu so všetkými súvisiacimi listinami a záznamy dane z pridanej hodnoty za druhý štvrťrok 2010. Žalobca predložil doklady správcovi dane až v roku 2012, hoci daňová kontrola začala 07.10.2011. Žalobca správcovi dane predložil príjmové a výdavkové pokladničné doklady a dodávateľské faktúry za rok 2010 (2 šanóny). Za júl 2010 sa ani pri jednej z uvedených dodávateľských faktúr nenachádzali súpisy vykonaných prác. Medzi zapožičanými dokladmi od žalobcu nie sú žiadne zmluvy o dielo, ktoré mali byť uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou DUBAY, s. r. o. Ak by tieto doklady žalobca správcovi dane zapožičal, bol by mohol o tejto skutočnosti predložiť doklad, a to potvrdenie prevzatia dokladov v zmysle § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého zamestnanec správcu dane potvrdí prevzatie týchto dokladov a iných vecí osobitne pri prevzatí. Žalobca však takýto dôkaz nepredložil. Čo sa týka argumentácie žalobcu rozhodnutiami Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 uviedol, že nie je možné názory vyslovené v týchto rozsudkoch aplikovať na daný prípad. Položené prejudiciálne otázky sa zakladajú na predpoklade, že uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry a že táto faktúra obsahuje všetky údaje požadované Smernicou 2006/112, takže v nej upravené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet boli splnené. Podľa čl. 226 ods. 6 Smernice 2006/112 faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovaných služieb. Tento článok je premietnutý do § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. Predmetné dodávateľské faktúry uvedené podmienky nespĺňajú. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledujúcich dôvodov:
Súčasťou administratívneho spisu sú fotokópie faktúr č. 108, č. 111, č. 114, č. 117, č. 119, č. 121 a č. 125, ktoré mala vystaviť spoločnosť DUBAY, s. r. o. pre odberateľa - žalobcu. Ku každej faktúre bol taktiež vystavený hotovostný výdavkový a príjmový pokladničný doklad. Vo faktúrach ako predmet plnenia je uvedené názov: za vykonané práce, za vykonané stavebné práce, za vykonané prípravné práce alebo za prevedené práce. Ako množstvo je vždy uvedený 1 ks. Cena takýchto plnení celkovo predstavuje niekoľko desiatok tisíc eur (294 848,39 eur s DPH). Žiadne listinné dôkazy ohľadne preukázania druhu a ďalšej špecifikácie predmetu plnenia prác sa v správnom spise nenachádzajú.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 2 ods 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 31.07.2010, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva (ďalej len "členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.
Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona, faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.
Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového i žalovaného správneho orgánu, že faktúry predložené žalobcom v zdaňovacom období júl 2010 neobsahujú náležitosti uvedené v § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu dodania služby. Predmet zdaniteľného plnenia musí byť vo faktúre identifikovaný množstvom a druhom dodaného tovaru alebo rozsahom a druhom dodanej služby. Pritom nejde o formalizmus, ale o určitosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré je esenciálnou náležitosťou faktúry. Nárok na odpočítanie DPH je podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá musí mať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 71. Už samotné nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane, hoci by i samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia bola preukázaná.
V danom prípade jednotlivé faktúry ako predmet služby mali uvedené len vykonanie práce, resp. vykonané stavebné práce alebo prípravné práce, čo je abstraktný pojem, z ktorého nie je možné určiť rozsah a druh dodanej služby, čo nakoniec vyplýva i z množstvennej špecifikácie tejto práce, ktorá je na každej faktúre uvedená v počte 1 ks. K faktúram za zdaňovacie obdobie júl 2010 neboli pripojené žiadne ich prílohy preukazujúce rozsah a druh dodanej služby. Preto tieto dodávateľské faktúry nespĺňajú formálne podmienky vzniku nároku na odpočet DPH a správca dane oprávnene neuznal v zdaňovacom období júl 2010 nárok na odpočítanie DPH z týchto faktúr.
V tomto kontexte sú potom nedôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadne preukazovania samotného zdaniteľného plnenia a jeho reálnosti, napr. preukazovanie plnenia zo strany subdodávateľov spoločnosti DUBAY, s. r. o. alebo námietka ohľadne procesného nedostatku pri výsluchu svedka Ing. L. W.. Tento svedok vypovedal, že spoločnosť DUBAY, s. r. o. uvedené faktúry nevystavovala, nepečiatkovala, nepodpisovala a práce nevykonávala. Jeho tvrdenia sa teda v celom rozsahu týkajú reálnosti zdaniteľných plnení, ktoré poprel. Reálnosť zdaniteľných plnení však v danom prípade nehrá žiadnu úlohu, pretože bez formálneho predpokladu na odpočet DPH -faktúry obsahujúcej zákonné náležitosti podľa § 71 Zákona o DPH, nie je potrebné sa ani materiálnou existenciou zdaniteľného plnenia zaoberať. Tieto námietky sú teda v celom rozsahu nedôvodné.
Čo sa týka poukázania žalobcu na rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11, ide o prejudiciálne konania, pričom odpovede na položené otázky vychádzajú z predpokladu, že faktúra, z ktorej sa uplatňuje odpočítanie DPH, obsahuje všetky údaje požadované Smernicou 2006/112. Článok 226 ods. 6 uvedenej smernice bol transformovaný do § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku poslednému dňu zdaňovacieho obdobia júl 2010. Teda na to, aby závery týchto rozsudkov mohli byť primerane použité v tejto veci, je potrebné, aby faktúry, z ktorých žalobca požaduje odpočítanie DPH, mali formálne náležitosti uvedené v cit. zákonnom ustanovení. Ak tento predpoklad nie je splnený, nemožno uvažovať o odpočítaní DPH. Táto námietka je taktiež nedôvodná.
Je nesprávne tvrdenie žalobcu v žalobe, že tým, že predložil faktúry a pokladničné doklady, splnil svoje povinnosti podľa vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Naopak, v danom prípade daňový subjekt nepreukázal formálne podmienky vzniku nároku na odpočítanie DPH práve z dôvodu, že faktúry neobsahovali zákonné náležitosti uvedené v § 71 Zákona o DPH. Podľa právneho názoru žalobcu by akákoľvek (i neurčitá) faktúra bola spôsobilá na odpočítanie DPH, čo nie je v súlade s dikciou zákona, ktorý predpokladá, že faktúra musí obsahovať konkrétne náležitosti, aby daňovému subjektu vznikol nárok na odpočítanie dane.
Námietka týkajúca sa toho, že žalobca k týmto faktúram predložil súpisy vykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou DUBAY, s. r. o, taktiež nie je dôvodná. Žalobca odovzdal správcovi dane dôkazy, ktoré sú uvedené v potvrdeniach o ich zapožičaní zo dňa 19.03.2012 a 02.03.2012. V tejto daňovej veci, t. j. vo vzťahu k faktúram za zdaňovacie obdobie júl 2010 podľa týchto potvrdení však žiadne ďalšie dôkazy nepredložil a preto nie sú ani súčasťou správneho spisu. Ak by bol žalobca takéto dôkazy správcovi dane predložil, ten by bol v zmysle § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. povinný potvrdiť prostredníctvom svojho zamestnanca prevzatie týchto dokladov, ako to urobil pri prevzatí dokladov dňa 19.03.2012 a 02.03.2012. Nič by potom nebránilo žalobcovi, aby toto potvrdenie ako dôkaz predložil v súdnom konaní, resp. v konaní pred odvolacím správnym orgánom. Takýto dôkaz však žalobca nepredložil, čo svedčí o tom, že súpisy vykonaných prác resp. iné listinné dôkazy boli predložené v takom rozsahu, ako sa to uvádza v potvrdeniach o zapožičaní zo dňa 02.03.2012 a 19.03.2012, t.j. za zdaňovacie obdobie júl 2010 žiadne ďalšie listinné dôkazy okrem faktúr a výdavkových pokladničných dokladov predložené neboli. Z uvedeného dôvodu bol aj návrh na vykonanie výsluchu pracovníka správcu dane Ing. U. zo strany súdu zamietnutý.
Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov. Súd mu z tohto dôvodu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.