Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-289-2022.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/289/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. O., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti otca F. O.a, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A. I., právne zastúpeného JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, Udavské 391, o návrhu matky W.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, T. A. I., právne zastúpenej Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, Štefánikova 18, Humenné, na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 10P/244/2021-59 zo dňa 5.11.2021 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné na maloletého S. O., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 250,- eur mesačne a na maloletého C. O., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne od 22.11.2022.
II. Dlžné výživné za obdobie od 22.11.2022 do 02.06.2023 vo výške 1 378,40 eur matke otec zaplatí do 31.08.2023.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka podala dňa 22.11.2022 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/244/2021 zo dňa 05.11.2021 tak, že zvýši výživné zo strany otca pre maloletého S.Y. O. zo sumy 100,- eur na sumu 220,- eur mesačne a pre maloletého C. O. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu.
2. Návrh odôvodnila tým, že v čase rozhodovania súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti bol otec zamestnaný v spoločnosti W. s mesačným príjmom 640,- eur. Od posledného rozhodnutia súdu však na strane otca došlo k výraznému zvýšeniu príjmu. Podľa jej informácii otec od mája 2022 pracuje v zahraničí, konkrétne v Rakúsku. Jeho čistý mesačný príjem je minimálne vo výške 1.200,- €. Nakoľko matka nemôže overiť výšku tohto príjmu, navrhuje, aby súd od otca vyžiadal potvrdenie o jeho mesačnom príjme. Maloletý syn S. je žiakom šiesteho ročníka ZŠ. Maloletý syn C. je žiakom prvého ročníka ZŠ. O maloleté deti sa vzhľadom na ich vek a potreby stará matka osobne. Súd v predchádzajúcom konaní určil výživné vo výške 100,- € pre mal. S. a 90,- eur pre mal. C.. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z čistého príjmu odporcu vo výške 640,- € mesačne. Pri zohľadnení aktuálneho príjmu odporcu minimálne v rozsahu 1.200,- € (z vykonaného dokazovania je možné, že vyplynie vyšší príjem otca), podľa materiálu Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 z názvom: „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach výživného na nezaopatřené děti“, by výška výživného pre mal. S. mala predstavovať
15-19% z čistého príjmu povinného rodiča t. j. 180-228 € mesačne a pre maloletého C. vo výške 13-17% z čistého príjmu povinného rodiča t. j. 156-204 € mesačne.
3. V prejednávanej veci sa uskutočnilo dňa 09.01.2023 informatívne stretnutie na Okresnom súde Humenné s rodičmi, právnym zástupcom matky a kolíznym opatrovníkom. Otec na tomto stretnutí uviedol, že sa nebráni zvýšeniu výživného, ale nie v takejto miere. V poslednej dobe posiela na deti sumu 250,- eur. Pracuje v zahraničí cca 6 mesiacov ako pomocný pracovník a dosahuje príjem vo výške cca 1200 - 1300,- eur. Rodičia sa na tomto informatívnom stretnutí na výške výživného zo strany otca pre maloleté deti nedohodli, súd preto nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka.
4. Matka na pojednávaní dňa 06.02.2023 uviedla, že pracuje v spoločnosti D., kde dosahuje príjem spolu s daňovým bonusom vo výške 700 - 800,- eur mesačne, býva v rodinnom dome, kde má náklady na kúrenie vo výške 176,- eur, na elektrinu 64,- eur a na vodu 24,30 eur. Spláca pôžičku, ktorú brali pred 10 rokmi vo výške 102,84 eur mesačne, platí sporenie pre C. 10,- eur, pre S. 26,21 eur, platí za obedy pre oboch vo výške 50,- eur mesačne. Platí sumu 28,- eur mesačne za televíziu Magio, má náklady na mobilný telefón pre seba a staršieho syna.
5. Otec na pojednávaní dňa 06.02.2023 k svojim výdavkom uviedol, že 300,- eur potrebuje na cestu z Rakúska do W., 2 - x mesačne chodí za chlapcami do T. A. I., platí 150,- eur, prispieva na bývanie svojej matke v W. sumou 80,- eur mesačne, má výdavky na stravu v Rakúsku vo výške okolo 150,- eur mesačne a platí výživné vo výške 250,- eur mesačne. Mal výdavky za servis auta vo výške 400,- eur. Deťom zakupuje veci, ktoré chcú v čase, keď je s nimi. Na pojednávaní dňa 02.06.2023 otec predložil súdu výplatné pásky december 2022, kedy dosiahol čistý príjem vo výške 1552,- eur a za február 2023, kedy mu bolo vyplatených na účet 1502,36 eur. Uviedol, že v Rakúsku je v pracovnom pomere, domov chodí na víkendy a chodí za chlapcami do T. A. I., takže potrebuje financie na pohonné hmoty. Vybavuje si v Rakúsku rodinné prídavky na maloleté deti. Právna zástupkyňa otca na tom istom pojednávaní navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu staršieho syna sumou vo výške 200,- eur mesačne a sumou vo výške 150,- eur mesačne na mladšieho syna a v prípade, ak súd určí výživné v sume vyššej ako 370,- eur, aby časť, ktorá túto sumu prevyšuje bola ukladaná na sporiaci účet, ktorý bude zriadený matkou. Právna zástupkyňa otca poukázala aj na príjem matky, ktorý nie je zanedbateľný.
6. Dňa 24.04.2023 otec doručil súdu návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v ktorom žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/244/2021 zo dňa 05.11.2021 tak, že zverí maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 100,- eur mesačne a maloletého C. sumou vo výške 90,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Súd na pojednávaní dňa 02.06.2023 vylúčil tento návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti na samostatné konanie.
7. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 02.06.2023 navrhol, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu staršieho syna sumou vo výške 320,- eur mesačne a mladšieho syna sumou 290,- eur mesačne .
8. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktoré môžu nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Na strane dieťaťa dochádza k zmene pomerov pomerne často. Základná zmena sa týka veku dieťaťa. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
Pri posudzovaní je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nestačí. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
9. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/244/2021 zo dňa 05.11.2021 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého S. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 90,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
10. Matka v čase rozvodu manželstva pracovala v spoločnosti D. s príjmom vo výške cca 600,- eur, otec tom v čase pracoval v spoločnosti W. s príjmom vo výške 640,- eur.
11. Od posledného rozhodnutia o výživnom zo strany otca pre maloleté deti uplynul rok a pol a pomery sa zmenili v tom, že deti sú vekovo staršie a s pribúdajúcim vekom náklady matky na ich výživu a výchovu stúpajú, od septembra 2023 by mal začať absolvovať povinnú školskú dochádzku aj maloletý C.. Matka naďalej pracuje v spoločnosti D., jej príjem sa výrazným spôsobom nezmenil, spolu s daňovým bonusom je vo výške okolo 800,- eur mesačne. Poberá aj prídavky na maloleté deti vo výške 120,- eur mesačne. Predtým žila v spoločnej domácnosti aj so svojím otcom, ktorý mal zrejme tiež určitý príjem a mohol sa podieľať na nákladoch na bývanie, jej otec však vo februári 2023 zomrel a tým tieto náklady znáša matka sama. K najvýraznejšej zmene pomerov došlo na strane otca, ktorý sa začal pracovať v Rakúsku a jeho príjem sa podstatným spôsobom zvýšil, pričom ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Z predložených výplatných pások vyplýva, že mesiaci máj 2022 dosiahol čistú mzdu vo výške 1383,63 eur, v júni 2022 vo výške 2945,07 eur, v júli 2022 vo výške 1586,62 eur, v auguste 2022 vo výške 1705,86 eur, v septembri vo výške 1580,91 eur, v októbri vo výške 1484,54 eur, v novembri 2022 vo výške 2861,26 eur a v decembri 2022 vo výške 1552,- eur. Priemerná čistá mzda otca v uvedenom období bola vo výške 1887,40 eur mesačne. Súd pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2022 pod názvom: „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach výživného pro nezaopatřené deti“, kde pre dieťa vo veku 6-10 rokov by výživné malo predstavovať cca 14 % z čistého príjmu povinného rodiča a pre dieťa vo veku 11 - 15 rokov cca 16 % z čistého príjmu povinného rodiča. Na základe týchto skutočností súd určil výživné pre maloletého S. zo strany otca vo výške 250,- eur mesačne, čo predstavuje cca 13 % z čistého príjmu otca (zo sumy 1887,40 eur) a pre maloletého C. vo výške 220,- eur mesačne, čo predstavuje cca 12 % z čistého príjmu otca ( zo sumy 1887,40 eur). Súd stanovil výživné vo výške 12 % a 13 % z čistého príjmu otca, čo je nižšie ako 14 a 16 % z čistej mzdy otca, pretože zohľadnil skutočnosť, že otec 2 x mesačne cestuje kvôli deťom z Rakúska do T. A. I., čím mu vznikajú náklady na pohonné hmoty a servis auta, pričom prerušenie týchto stretnutí by malo negatívny dopad na vzájomný vzťah detí s otcom, ako aj na ďalší vývoj maloletých detí. Bezvýznamnou nie je aj skutočnosť, že ako bolo zistené počas konania, otec dobrovoľne prispieva deťom aj nad rámec výživného, zakupuje im veci, ktoré potrebujú a matka potvrdila na pojednávaní dňa 02.06.2023, že otec preplatil polovicu nákladov na zubný strojček pre syna, ktorý stál 1500,- eur. Súd neuložil otcovi povinnosť zasielať časť výživného presahujúcu sumu 370,- eur na sporiaci účet detí , ako žiadala jeho právna zástupkyňa, pretože príjem matky nedosahuje ani hodnotu priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR, ktorá je v 1. kvartáli roku 2023 vo výške 1347,- eur ( hrubá priemerná mzda), takže matka potrebuje tieto finančné prostriedky na zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. K argumentácií otca, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo za rok a pol k výraznej zmene v pomeroch detí súd poukazuje aj na súčasnú spoločenskú situáciu charakterizovanú vysokou mierou inflácie a podstatným nárastom cien tovarov a služieb dennej potreby a spotreby. Podľa potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2% a v roku 2022 12,8% oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje 16%, takže je zrejmé, že náklady matky na výživu a starostlivosť o deti aj z dôvodu nárastu cien za uvedené obdobie vzrástli.
12. Súd zvýšil výživné pre maloletého S. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne a pre maloletého C. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne od 22.11.2022. Otec od uvedeného obdobia platil výživné vo výške 250,- eur mesačne, túto zaplatenú sumu mu súd preto odpočítal z dlžného výživného. ( Zvýšené výživné je 470,- eur, otec platil 250,- eur, rozdiel je 220,- eur). Za obdobie od 22.11.2022 do 02.06.2023 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 1378,40 eur (za november 2022 dlh 58,40 eur, za december 2022 až máj 2023 dlh vo výške 1320 eur - 6 mesiacov x 220,- eur ). Dlžné výživné súd uložil otcovi zaplatiť do 31.08.2023.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
15. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V intenciách čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu, keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v doplnenom návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.