Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6CoE-62-2013.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/62/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, proti povinnému: H. W., B.. XX.XX.XXXX, X. P. W., Š. XXXX/XX, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, súdnym úradníkom, Okresného súdu Košice-okolie, pre vymoženie 1.474,60 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova 18, pod sp. zn. Ex 1235/2000, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 0Er/4377/2000-33 zo dňa 29. novembra 2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 29. novembra 2011, č.k. 0Er/4377/2000-33 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že exekučný titul - platobný výmer č. 573/2000 zo dňa 23.6.2000, vydal N.. Ľ. R., likvidátor zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v likvidácií, Mliekarenská 10, Bratislava. Uviedol, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 1.7.1999 (právoplatným 17.7.1999), číslo 3215/1999-A, došlo k zrušeniu povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA. S poukazom na § 19 ods. 2,3, § 34 ods. 1 písm. c/, ods. 4 a § 58 ods. 5 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní a v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 273/1994 Z.z.), mal za preukázané, že pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov zdravotnej poisťovne v likvidácii. Konštatoval, že exekučný titul, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale likvidátorom, ktorý je zo zákona oprávnený vykonávať len úkony smerujúce k likvidácii zdravotnej poisťovne. Exekučný súd mal za to, že likvidátor nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, ale má iba právo a povinnosť vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony smerujúce k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu speňaženiu majetku likvidovanej zdravotnej poisťovne. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť likvidátorovi dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc likvidátorovi priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, likvidátor nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Preto likvidátor zdravotnej poisťovne nemal zákonný dôvod tieto pohľadávky predpisovať a vymáhať. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za preukázané, že platobný výmer vydaný likvidátorom zdravotnej poisťovne Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii v danej veci je nulitný akt, čoho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok zdravotnej poisťovne vedené konkurzné konanie. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty poisťovne. Uviedol, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa na činnosť a právny stav zdravotnej poisťovne aplikoval zákon o konkurze a vyrovnaní. Z ustanovenia § 66e ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., vyplýva, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer, a tento je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydané v konkrétnom prípade, nie sú všeobecne záväzné pre súdy nižších stupňov, avšak len v tom ktorom prípade. Poukázal na časť argumentácie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/384/2011-105 zo dňa 14.12.2011, ktorý uviedol, že ak sa preukáže, že platobný výmer bol povinnému riadne oznámený a tento nebol predmetom preskúmania odvolacieho orgánu, lebo povinný ho opravným prostriedkom nenapadol, alebo ho odvolací orgán potvrdil alebo zmenil, a tiež, že takto vzniknutú pohľadávku patriacu do konkurznej podstaty úpadkyne správca konkurznej podstaty previedol na oprávneného na základe opatrenia konkurzného súdu, nemožno mať za to, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadkyne - zdravotnej poisťovne nie je exekučným titulom. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ z.č. 328/1991 Zb. na správcu konkurznej podstaty prechádza „aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty“. Do konkurznej podstaty určite patria pohľadávky úpadkyne voči neplatičom poistného. Správca bol preto nie len oprávnený, ale aj povinný postarať sa o vymoženie tejto pohľadávky v mene úpadkyne. Potom bolo v jeho právomoci vydať platobný výmer a povinný sa proti nemu mohol brániť opravným prostriedkom. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu zo dňa 10.12.1928, Boh. F. 13268/26, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS SR 415/08 zo dňa 10.12.2008. Na záver dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 52/2009 zo dňa 21.6.2011, v ktorom súdy skúmali možnosť postúpenia pohľadávok zo zdravotného poistenia a vyslovili závery, že predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné a teda predmetné pohľadávky postúpenia, resp. ich postúpenie nie je v rozpore so zákonom.
Opatrovník povinného sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník Mgr. Štefan Juhás. Zákonný sudca nevyhovel odvolaniu oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a predložil vec odvolaciemu súdu podľa § 374 ods.4 O.s.p..
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenie a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
K odvolacej námietke oprávneného, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok zdravotnej poisťovne vedené konkurzné konanie, a v dôsledku toho sa má aplikovať zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, odvolací súd poznamenáva, že táto námietka nie je pravdivá.
V danej veci bol vydaný platobný výmer č. 573/2000 dňa 23.6.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2000 a vykonateľnosť dňa 7.9.2000. V dôsledku zrušenia povolenia zriadenia zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999) sa PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z.). Konkurz na majetok poisťovne bol vyhlásený až rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20.apríla 2001 č.k. 7 K 70/2001-30; teda v čase vydania platobného výmeru bola zdravotná poisťovňa v likvidácii a nie v konkurze. Tvrdenie oprávneného o aplikácii zákona č. 328/1991 Zb. neobstoja.
Odvolací súd považuje za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer vydaný likvidátorom N.. Ľ. R. (pôvodného oprávneného) PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA, ktorého právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie upravuje § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale likvidátorom, ktorý bol poverený vykonávať len úkony, ktoré smerujú k likvidácii zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný výmer vydaný likvidátorom je exekučným titulom.
Podľa ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
Z ustanovení uvedeného zákona nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva. Likvidátor bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť) vykonávať len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť likvidátorovi dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc (oprávnenie) likvidátorovi priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, likvidátor nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom pre vydanie poverenia ma vykonanie exekúcie a následne vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné, zaoberá tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru likvidátorom v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu odvolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovil záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom.
Ak by sme aj „teoreticky“ pripustili možnosť, že čase vydania platobného výmeru bolo na majetok zdravotnej poisťovne vedené konkurzné konanie a v dôsledku toho sa má aplikovať zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, tvrdenie oprávneného o oprávnení vydávať platobné výmery správcom konkurznej podstaty, by neobstáli.
Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať, že v zmysle ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž najneskôr 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne) vrátane schopností vydávať individuálne akty aplikácie práva. Preto ani správca konkurznej podstaty by nenadobúdol postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou, ale mal by iba právo vykonávať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej moci by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len vtedy, ak by mu právna úprava expressis verbis takúto právomoc priznávala. Právny poriadok takúto právnu úpravu neobsahuje, a preto ani správca konkurznej podstaty by nebol oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré by boli exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.
Navyše predmetné pohľadávky zrušenej poisťovne by nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca by preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám, avšak ani to z právnej úpravy nevyplýva.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie exekučného súdu, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. Oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí ako neúspešnému účastníkovi. Povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z., o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.