Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-390-2013.pdf
PDF · 76.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/390/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Nitra, so sídlom B. Slančíkovej 3, Nitra, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B.. XXX, o vymoženie sumy 122,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. Er/856/1999-16 zo dňa 06.03.2013, v časti výroku o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. Er/856/1999-16 zo dňa 06.03.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova č. 30 zaplatil trovy exekúcie vo výške 35,26 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd konštatoval, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo mal preukázané uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 22D/243/2009-11 zo dňa 17.04.2009, právoplatným dňa 06.05.2009 a preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.
Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor si odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vyčíslil nesprávne a nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas vynaložený na exekúciu za žiadosť o udelenie poverenia 30 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 15 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť. Sociálna poisťovňa 10 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - Mesto Nitra 10 min., celkom v trvaní 65 min., nakoľko v prípade jej priznania na základe vyúčtovania exekútora by išlo o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za tento úkon, keďže je odmeňovaný v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. K nepriznaniu odmeny za čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov súd dodáva, že vyhláška, ani exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré v sebe už zahŕňajú odmenu za čas potrebný na ich vypracovanie. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas vynaložený na vypracovanie špecifikácie trov exekúcie 15 min., nakoľko má za to, že tento úkon nesmeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného, nie je teda úkonom exekučnej činnosti, ale ide o administratívnu prácu vykonávanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je zahrnutá v odmene súdneho exekútora podľa § 25 citovanej vyhlášky. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu za 1 začatú
hodinu exekučnej činnosti vo výške 6,64 eura + 20 % DPH, celkom 7,97 eura, za čas vynaložený na prijatie návrhu a zapísanie návrhu, čo predstavuje 1 začatú hodinu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení § 15 ods. 1 vyhlášky za úkon špecifikovaný ako zisťovanie miesta úmrtia povinného, nakoľko nejde o úkon, ktorý by bol odmeňovaný v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky odmenu za 3 úkony, t. j. vo výške 9,96 eura + 20 % DPH, celkom 11,95 eura.
V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou stotožnil, nakoľko vynaloženie hotových výdavkov bolo v spise súdneho exekútora preukázané, preto mu náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 12,79 eura + 20 % DPH, celkom 15,34 eura priznal.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 v spojitosti s § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky spolu vo výške 19,92 eura vrátane DPH a náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 15,34 eura vrátane DPH za vynaložené poštovné. Celkovo trovy exekúcie súdneho exekútora sú vo výške 35,26 eura a na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal, v časti trov exekúcie, odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodujúcim kritériom v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie a preto dôvodom na uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Tvrdil, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 19.03.1999, povinný zomrel dňa 18.01.2009 a z toho vyplýva, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Dodal, že ak dôjde k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), t. j. v časti výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 03.02.1999 požiadal oprávnený (Národný úrad práce - Okresný úrad práce Nitra) súdneho exekútora JUDr. Editu Šupovú so sídlom Exekútorského úradu v Nitre o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 19.03.1999 Exekučným titulom je rozhodnutie Národného úradu práce Nitra č.k. K/PPN/70/1997/VK-2 zo dňa 28.10.1997 ukladajúce povinnosť uhradiť dlžnú sumu vo výške 3.705,-- Sk predstavujúcu penále za nedoplatok na príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 07.04.1999 pod č. 5403 005294*. Dňa 07.01.2004 Slovenská komora exekútorov dočasne ustanovila Mgr. Miroslava Šupu, súdneho exekútora sa sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova 30, za náhradníka súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova 30, ktorej výkon Exekútorského úradu zanikol podľa § 16 ods. 2. písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Dňa 30.03.2012 zaslal poverený súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný dňa 18.01.2009 zomrel. Spolu s podaním si vyčíslil trovy exekúcie. Dňa 18.08.2012 poverený súdny exekútor zaslal, po výzve súdu, exekučný spis EX 225/1999. Súd prvého stupňa mal uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 22D/243/2009-11 zo dňa 17.04.2009, právoplatným dňa 06.05.2009 preukázané, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo v zmysle § 175 h) ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zastavené, nakoľko povinný nezanechal žiadny majetok. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd na umocnenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že podľa § 235 ods 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Tým pádom, ak podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002, dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ustanovenie § 57 ods 1 písm. h) Exekučného poriadku je účinné od 01.02.2002. Keďže podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, na exekučné konanie začaté pred jeho účinnosťou súd nemôže túto právnu normu aplikovať. V exekučných konaniach začatých pred 01.02.2002 môže byť nemajetnosť povinného posúdená ako dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie len podľa § 57 ods 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa preto správne exekúciu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že exekučné konanie sa v predmetnej veci začalo ešte pred účinnosťou uvedenej novely Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002 je potrebné vo veciach začatých do 01.02.2002 postupovať podľa doterajších predpisov. Ustanovenie § 203 veta prvá Exekučného poriadku uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Znenie tohto ustanovenia dáva možnosť súdu, aby oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekučného konania uložil.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.