Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/497/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, ul. Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Klincová č. 37/B, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. B., o zaplatenie sumy 44,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. júna 2013 č. k. -54, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol v časti týkajúcej sa sankčných úrokov vo výške 20 % ročne zo sumy 44,94 eur od 26. 06. 2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 27. 06. 2013 č. k. -54, žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní postupoval podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení v znení účinnom k 04. 03. 2008, , , , , , a veta prvá, , , a a po vykonaní dôkazov (výsluch žalovaného, fotokópia zmluvy označenej ako Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 04. 03. 2008, písomnosť zo dňa 16. 06. 2009, fotokópia Všeobecných obchodných podmienok Dexia banka Slovensko, a. s., fotokópia výpisu č. 2 z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 06. 2009) súd ustálil, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) uzatvoril dňa 04. 03. 2008 so žalovaným zmluvu o rastovom osobnom účte v znení Dodatku z toho istého dňa, ktorého predmetom bola aj dohoda účastníkov o zmluvnej pokute. Žalovaný existenciu svojho dlhu, jeho dôvod, aj výšku spochybnil. Právny vzťah účastníkov pre ukončenie zmluvy žalobcom písomnosťou zo dňa 16. 06. 2009 (zmena obchodného mena, ktorého je preukázaná jeho výpisom z obchodného registra) zanikol dňom doručenia odstúpenia žalovanému a celý debetný zostatok (ktorého výšku žalobca napriek doplneniu žaloby podaním zo dňa 13. 05. 2013 neupresnil a neurobil tak ani na pojednávaní) sa stal v zmysle textu tejto písomnosti splatný do troch dní

od jej doručenia. Aj keď presný dátum jeho odoslania ani doručenia nie je zrejmý, došlo k nemu ešte počas roka 2012. Žalovaný zmenil adresu bydliska z K. J., resp. z adresy V. B. XXX, B. na R. B., čo nemá podľa Všeobecných obchodných podmienok Dexia banka Slovensko, a. s., platných od 01. 01. 2008 vplyv na to, že zásielky sa považujú za doručené. Bolo totiž povinnosťou žalovaného banke oznámiť zmenu bydliska. Splatnosť zmluvnej pokuty nastala v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu účastníkov, pretože nebol dodržaný záväzok žalovaného prijatý v Dodatku k zmluve 24 mesiacov (t. j. od 04. 03. 2008 do 04. 03. 2010) využívať bankový účet tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy (čo sa stalo písomnosťou zo 16. 06. 2009). Žalovaný sa však bránil na pojednávaní niekoľkonásobným poukazom na oneskorené podanie žaloby. Tento jeho prednes vzhľadom na vek žalovaného (56 rokov) a jeho spôsob života (osoba s trvalým pobytom na obci) súd podľa obsahu považoval za vznesenú námietku premlčania. Žaloba bola podaná 31. 01. 2013. Nárok žalobcu sa stal vzhľadom na dobu odstúpenia od zmluvy (jún 2009) splatný v júni 2009 (keď aj úrok z omeškania si žalobca uplatnil od 26. 06. 2009 ako od prvého dňa omeškania), preto žaloba mohla byť podaná vzhľadom na plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby najneskôr do 26. 06. 2012. Vzhľadom na to, že bola podaná o 7 mesiacov neskôr, bolo nadbytočným dokazovať presný dátum podania na poštovú prepravu odstúpenia od zmluvy, lebo by s tým vznikli ďalšie nemalé náklady.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté súdom podľa a ods. 1 (ďalej len „“). V konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na prisúdenie náhrady trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

V odvolaní uviedol, že dňa 04. 03. 2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca listom zo dňa 16. 06. 2009 žalovanému oznámil, že odstupuje od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 25. 06. 2009 výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 44,94 eur. Čiastka 44,94 eur (žalovaná istina) predstavuje debetný (záporný) zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia (tzn. celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta). Celkový súčet kreditných položiek (v kolónke DR/CR sú kreditné položky označené kódom 1) predstavuje sumu 928,31 eur. Celkový súčet debetných položiek (v kolónke DR/CR sú debetné položky označené kódom 0) predstavuje sumu 973,25 eur. Rozdiel medzi kreditnými a debetným položkami činí 44,94 eur (transakcia zo dňa 25. 06. 2009 ide o posledný obrat, ktorým sa vysporiadal zostatok na účte - tento debetný zostatok sa preúčtoval na centrálne pohľadávkové účty). Ďalej žalobca uviedol, že do spisu boli tiež doložené výpisy z účtu žalovaného, ktoré korešpondujú s údajmi uvedenými v informačnom systéme žalobcu a zároveň potvrdzujú výšku debetného zostatku v sume 44,94 eur.

V ďalšej časti odvolania žalobca poukazoval na čl. I. „Úvodné ustanovenia“, bod 2, bod 3, bod 4 a bod 6 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa žalobcu nahromadený sankčný úrok sa pri debetoch počíta zo zostatku istiny, a to odo dňa nasledujúceho po dni zatvorenia účtu klienta, v danom prípade od 26. 06. 2009. Sankčná sadzba v zmysle Sadzobníka poplatkov činí 20 % (pri nepovolenom prečerpaní osobného účtu).

Žalobca z uvedeného dôvodu, žiadal aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 44,94 eur od 26. 06. 2009 do dňa zaplatenia. Podľa neho sú pre podanie odvolania dané dôvody podľa v spojení s , a Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a ), preskúmal rozhodnutie

v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 44,94 eur ako debetného zostatku na účte zriadenom podľa zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 04. 03. 2008 a sankčného úroku 20 % ročne zo sumy 44,94 eur od 26. 06. 2009 do zaplatenia v celom rozsahu zamietol a to potom, ako žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú okresný súd uznal ako opodstatnenú. Konštatoval, že nárok žalobcu sa stal vzhľadom na dobu od odstúpenia od zmluvy (jún 2009) splatný v júni 2009 (keď aj úrok z omeškania si žalobca uplatnil od 26. 06. 2009) ako od prvého dňa omeškania. Vzhľadom na plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby ( ) mohla byť žaloba podaná najneskôr do 26. 06. 2012, pričom k jej podaniu došlo 31. 01. 2013.

Žalovaný odvolaním napadol rozsudok okresného súdu vo výroku týkajúcom sa sankčných úrokov vo výške 20 % ročne zo sumy 44,94 eur od 26. 06. 2009 do zaplatenia.

Oboznámiac sa s obsahom odvolania odvolací súd konštatuje, že žalobca v ňom poukazuje v podstate len na debetný zostatok, ktorý mal vzniknúť pri nepovolenom prečerpaní úveru v sume 44,94 eur, jeho preukázanie a spôsob výpočtu. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu však vyplýva, že uvedený nárok bol zamietnutý pre námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného a ktorý nebol žalobcom odvolaním napadnutý. Pokiaľ ide o sankčný úrok predstavujúci 20 % ročne zo sumy 44,94 eur predstavujúcej debetný zostatok od 26. 06. 2009 do zaplatenia obmedzuje sa žalobca v odvolaní len na citáciu článkov vo Všeobecných Obchodných podmienkach a v tomto smere neuvádza z akého dôvodu by ohľadom tohto nároku nemalo dôjsť k premlčaniu keď žalovaný debetný zostatok naopak premlčaný bol.

Nakoľko žalobca odvolanie na iných dôvodoch nezaložil odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a vo výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu žalovaného v spore ( ) ako vecne správny potvrdil.

V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. a Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil ( ) a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .