Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-215-2013.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/215/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: SR- Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, so sídlom Nitra, Piesková 32, IČO: 00 735 809, proti povinnému: K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. N., W. XX/XXX, o vymoženie 16,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 05. 2013 č. k. 27Er/381/2006-17, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 16,60 eura s príslušenstvom. Súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053 priznal trovy exekúcie vo výške 27,23 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnej exekútorke do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ) a § 107 ods. 1, 4 OSP na podnet súdneho exekútora po zistení, že povinný dňa 07. 08. 2011 zomrel a uznesením zo dňa 04. 11. 2011 č. k. 29D/355/2011-12, Dnot 130/2011 bolo dedičské konanie po povinnom v zmysle ust. § 175h ods. 1 OSP zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 27 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008. Dospel k záveru, že súdnej exekútorke prináleží odmena za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu po 6,64 eura ( výzva povinnému k vyhláseniu majetku v trvaní 13 min., podnet exekútorky na zastavenie exekúcie v trvaní 12 min. a vyúčtovanie trov exekúcie v trvaní 15 min. ), paušálna odmena za 4 úkony exekučnej činnosti po 3,32 eura ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu ) a náhrada hotových výdavkov v sume 3,32 eura, t. j. celkovo vo výške 27,23 eura vrátane 20 % DPH z odmeny v sume 3,99 eura. Súdnej exekútorke nepriznal hodinovú odmenu za ňou požadované úkony exekučnej činnosti, nakoľko tieto úkony sú už nahradené paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky a v prípade priznania odmeny by došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie. Rovnako súdnej exekútorke nepriznal ani DPH z náhrady hotových výdavkov, keďže podľa § 240 Exekučného poriadku je pre uplatnenie DPH potrebné aplikovať ust. § 196 v pôvodnom znení. Záverom poukázal, že súdna exekútorka sa vo svojej špecifikácii trov exekúcie dopustila chyby v počítaní, keď do výslednej sumy trov exekúcie nezarátala odmenu vo výšku 13,28 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a nepriznania trov exekúcie žiadnemu z účastníkov. Dôvodil, že v danom prípade mala byť exekúcia zastavená ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008. V tejto súvislosti zdôraznil, že exekučný titul sa stal právoplatným dňa 20. 07. 2005 a vykonateľným dňa 05. 08. 2005, pričom trojročná prekluzívna lehota uplynula dňom 05. 08.
2008. Naviac poverený súdny exekútor nemajetnosť povinného do uplynutia prekluzívnej lehoty nijako nepreukázal, pričom návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený podal dôvodne a včas. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 10. 2008 sp. zn. ÚS 272/2008. Uzavrel, že Exekučný poriadok predpokladá výhradne dva prípady v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, v ktorých môže súd zaviazať oprávneného k náhrade trov exekučného konania, pričom ani jeden z týchto prípadov nie je možné na danú vec aplikovať.
Súdna exekútorka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že povinný zomrel a nezanechal žiadny majetok, čím bola preukázaná jeho nemajetnosť a zároveň bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uloženie oprávnenému povinnosť nahradiť jej trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Záverom poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2004 č. k. II. ÚS 31/2004-30, ako i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 05. 2011 sp. zn. 7 MCdo 5/2011 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 09. 2012 č. k. 5CoE/112/2012-21.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 04. 05. 2006 súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, Levická 1288/16, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 16,60 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 486827 vydaný dňa 20. 07. 2005 Obvodným oddelením PZ v Nitre, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 07. 2005 a vykonateľnosť dňa 05. 08. 2005. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 15. 05. 2006 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 18. 05. 2006 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 01. 12. 2011 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 19,92 eura. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 11. 2011 č. k. 29D/355/2011-12, D not 130/2011 bolo konanie v dedičskej veci po poručiteľovi K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej ( nástupkyňa súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku ) trovy exekúcie vo výške 27,23 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný ( § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vychádzajúc z ostatne citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v prípade, ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Je totiž nesporné, že povinný zomrel v priebehu konania, dňa 07. 08. 2011. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V posudzovanej veci však poručiteľ žiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Súd prvého stupňa preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aplikácia ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku nie je možná, nakoľko prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, keďže tento bol nemajetný. Za situácie, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, v intenciách ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku preto vznikla oprávnenému povinnosť znášať trovy exekúcie. Súd prvého stupňa preto správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, ktorých výšku určil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení dopadajúcom na danú vec.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.