Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-192-2013.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/192/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého H. E. nar. XX.XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa rodičov O. G. nar. XX.XX. XXXX, zamestnanej C. E. Z. A. XXXXX, bytom Z. A. F. J. XX, F. a R. E. nar. XX.XX. XXXX, bytom P. Q. XXX, za účasti starej matky P. E. nar. XX.XX. XXXX, nezamestnanej, bytom P. Q. XXX, na návrh matky a starej matky, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletým a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava z r u š u j e náhradnú osobnú starostlivosť starej matky P. E. nar. XX.XX. XXXX nad maloletým H. E. nar. XX.XX. XXXX a maloletého z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky O. G. nar. XX.XX. XXXX, ktorá bude oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd z a v ä z u j e otca R. E. nar. XX.XX. XXXX prispievať na výživu maloletého po 50,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Týmto sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu 7P/172/2010 - 40 zo dňa 13.05. 2010.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom zo dňa 29.05. 2013 žiadala o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Toto konanie na tunajšom súde sa vedie pod spisovou značkou 7P/192/2013. Stará matka maloletého taktiež podala na tunajší súd návrh o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletým dňa 05.11. 2013 pod spisovou značkou 5P/215/2013. Na pojednávaní dňa 29.11. 2013 súd spojil uvedené veci na spoločné konanie a rozhodnutie pod spisovou značkou 7P/192/2013.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na svojom návrhu, ktorý doplňuje tak, že žiada zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť nad maloletým, syna žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti a výživné na maloletého zo strany otca po poučení zo strany súdu žiada určiť aspoň po 30,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a ona bola zaviazaná prispievať na jeho výživu po 50,- Eur mesačne. So synom sa pravidelne stýkala a plnila si voči nemu aj svoju vyživovaciu povinnosť. Stará matka jeho starostlivosť zabezpečovala na dobrej úrovni. Po skončení školského roka 2012/2013 maloletého zobrala so sebou do F. a od tej doby ona zabezpečuje jeho starostlivosť. Do F. odišla za prácou pred troma rokmi, pracuje ako upratovačka v domácnosti a zarába asi 700,- Eur až 800,- Eur mesačne. Žije s priateľom U. H. a ich spolužitie je dobré. Bývajú v jeho rodinnom dome. Priateľ je riadne zamestnaný. Z ich spolužitia deti nepochádzajú. Maloletého prijal veľmi dobre, rozumejú si. Aj syn si ho obľúbil. Počas letných prázdnin zaplatila maloletému kurz nemčiny a v tomto školskom roku nastúpil do 2. ročníka základnej školy. Maloletý je v kontakte so starými rodičmi, ako aj s otcom. Matka trvala na tom, že má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého. Ako dôkaz predložila súdu svoj mzdový list od zamestnávateľa a ďalej uviedla, že v dome, v ktorom s priateľom býva má dobré podmienky pre jeho starostlivosť. Základná škola, ktorú maloletý navštevuje je blízko ich domu. Maloletý sa u nej cíti dobre a už si našiel aj kamarátov.
Stará matka taktiež trvala na svojom návrhu a súhlasila s návrhom matky. Vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý bol v roku 2010 zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti, lebo rodičia nežili spolu a ona im aj predtým pomáhala so starostlivosťou o dieťa. Obidvaja rodičia maloletého syna navštevovali. Začiatkom letných prázdnin matka maloletého zobrala do F. a od tej doby sa ona o neho stará. Je v kontakte s matkou a s maloletým a teraz ju navštívili. Aj keď jej vnuk chýba je toho názoru, že jeho starostlivosť by mala zabezpečovať matka. Otec maloletého ju splnomocnil na zastupovanie v tomto konaní a súhlasí s návrhom matky. Otec býva v Českej republike v Plzni, kde sa zamestnal vo firme Panasonic. Žije s družkou R. C., ktorá má jedno dieťa. Z ich spolužitia sa deti nenarodili.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/172/2010 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 13.05. 2010 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a rodičia boli zaviazaní prispievať na jeho výživu po 50,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 03.06. 2010.
Zo správy od Obecného úradu Kunová Teplica súd zistil, že matka nežije v obci, je v zahraničí, kde sa stará o svojho maloletého syna. Kým žila v obci, mala dobrú povesť. Aj otec maloletého má trvalý pobyt v obci, ale na uvedenej adrese sa nezdržiava, je v Českej republike. Stará matka býva na uvedenej adrese, je nezamestnaná a vykonáva aktivačné práce v obci. Jej vzťah s matkou maloletého je veľmi dobrý.
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov a právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Podľa vyjadrenia starej matky, rodičia sú toho času v zahraničí a matka maloletého zobrala syna do F., kde sa o neho stará. Stará matka žije so svojím manželom, je nezamestnaná a vykonáva aktivačné práce v obci. Kým ona zabezpečovala starostlivosť o maloletého, jej starostlivosť bola na dobrej úrovni.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, rodičia a stará matka nepoberajú dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Súd vykonal dokazovanie aj ďalšími písomnými dôkazmi, predloženými matkou dieťaťa.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého navrhol návrhu vyhovieť.
V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. d/ Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu po zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
V zmysle ustanovenia § 47 ods. 5 Zákona o rodine, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v § 47 ods. 1 písm. c/ alebo e/ a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti.
V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu ešte v roku 2010 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá túto starostlivosť o maloletého zabezpečovala na dobrej úrovni. Dôvodom náhradnej osobnej starostlivosti bola tá skutočnosť, že rodičia nežili spolu a nemali vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého. Rodičia sa s maloletým stýkali a plnili si voči nemu aj svoju vyživovaciu povinnosť. Matka odišla do zahraničia, kde si našla prácu a žije v usporiadanom vzťahu so svojím priateľom. Vytvorila si podmienky pre starostlivosť o maloletého a tejto starostlivosti sa aj ujala začiatkom letných prázdnin. Maloletý v tomto školskom roku už aj základnú školu navštevuje v F. u svojej matky. Jeho starostlivosť zo strany matky je zabezpečovaná na dobrej úrovni. Vychádzajúc z týchto skutočností aj podľa názoru súdu, samotný záujem maloletého si vyžaduje, aby jeho starostlivosť a výchovu zabezpečovala matka. Preto súd návrhu vyhovel, zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starej matky o maloletého a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pričom výšku výživného určil po 50,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z veku a z odôvodnených potrieb maloletého a prihliadol na zárobkové a finančné pomery obidvoch rodičov, ako aj na tú skutočnosť, že rodičia okrem neho nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O s p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /