Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-295-2012.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/295/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Z. XXX/X, zastúpeného opatrovníčkou Zdenkou Foltinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, 080 05 Prešov, Važecká 16, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 2 025,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 11C/23/2012 - 105, zo dňa 11. 10. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že konanie zastavil, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi za podanie návrhu vo výške 114,87 eur po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v lehote 15 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu.
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva, podal odvolanie vedľajší účastník a žiadal ho v tejto časti zmeniť tak, že navrhovateľ bude zaviazaný zaplatiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 197,84 eur a trovy odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 53,28 eur. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhuje v súlade s ustálenou judikatúrou súdneho dvora Európskej únie (Doktrína CILFIT C - 283/81) podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. prerušiť toto konanie a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré uviedol pod bodom 1 až 5 v dôvodoch podaného odvolania. Uvedené otázky považuje za otázky zásadného právneho významu, pretože s poukazom na dôvody uvádzané v tomto podaní ide o otázku existencie a prežitia združení.
Podľa jeho názoru treba vychádzať pri rozhodovaní o trovách konania z tej skutočnosti, že bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia návrhu, preto je nevyhnutné pri tom vychádzať zásadne len z procesného kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov. Združenie, ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Keď okresný súd konštatuje, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. to by znamenalo, že by mu mal náhradu trov konania priznať, naopak, túto náhradu mu nepriznal. Je preto otázne, podľa akého ustanovenia zákona okresný súd rozhodol a v tomto ohľade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol vo veci úspešný v dôsledku jeho aktivity a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Prečo by neúspešné spory navrhovateľa mali byť dotované z prostriedkov štátu, prípadne z prostriedkov združenia. Združenie nemá finančné prostriedky, ani personálne obsadenie, teda nemá vlastný „aparát“, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv našich súdov, je realizovanie jeho činnosti prostredníctvom advokátskych kancelárií, ktoré sú ochotné pracovať len za prísudok. Okresný súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, slovenskou právnou úpravou, v rozpore s čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj z článkom 38 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie z ktorých vyplýva, že „Politiky únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať a právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti“. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O. s. p., ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonnom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi.
Navrhovateľ v podanom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 219 O. s. p. ho potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 63,93 eur s DPH. Zastáva názor, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach o spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR, samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. má pri tom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný právny názor vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp. zn. 17Co/164/2012. Má za to, že úmyslom zákonodarcu, ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., bolo umožni kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavený a odborne kompetentný. Existujú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p. spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29 ods. 2 O. s. p. súdom ustanovený opatrovník. Nemožno teda hovoriť o trovách účelne vynaložených. Vzhľadom na to, že združenie udelilo právnemu zástupcovi generálnu plnú moc z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu združenia, je tu dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. Zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. Dovoľuje si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 16Co/100/2012.
Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť okresný súd správne prihliadol a správne rozhodol, keď vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, uvádza, že má za to, že je nedôvodný, nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, pretože v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Má za to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Po preskúmaní uznesenia okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne postupoval a nesprávne rozhodol.
Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol ako vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia podľa ust. § 146 ods. 2 práv veta O. s. p. s tým, že späťvzatie a zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Preto by prináležalo právo na náhradu trov konania odporcovi, ktorému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Vedľajší účastník sa dal zastúpiť advokátom, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu. Hoci odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a s poukazom na ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. by mu prináležalo právo na náhradu trov konania, okresný súd mu túto náhradu nepriznal, pretože podľa jeho názoru sa nedá hovoriť o účelne vynaložených trovách z dôvodu právneho zastúpenia, nakoľko už priamo z činnosti občianskeho združenia vyplýva práva pomoc spotrebiteľom a preto bolo neúčelné zvoliť si na zastupovanie advokáta.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že zo strany vedľajšieho účastníka nešlo o účelne vynaložené trovy konania, pretože vedľajší účastník tak, ako navrhovateľ využil zákonné právo nechať sa zastúpiť advokátskou kanceláriou.
V zmysle ust. § 137 O. s. p. pod trovy konania možno zahrnúť aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. V tomto smere poukazuje na rozsudok súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C - 279/09.
Z ust. § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Podľa ust. § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, teda aj advokátom, podľa § 25 ods. 1 O. s. p. Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Účelnosť vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu v spotrebiteľských veciach je zrejmá a nie nevýznamná, keďže z dôvodu ich činnosti často nedochádza k priznaniu premlčaných nárokov pre navrhovateľa.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd nesprávne vec, pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu posúdil, odvolací súd musel v tejto časti uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Okresný súd opätovne rozhodne o náhrade trov vedľajšieho účastníka, zistí najnutnejšie úkony, ktoré vykonal v súvislosti s obranou práva odporcu. Pokiaľ ide o úkon príprava a prevzatie zastúpenia, ako aj podanie na súd, v týchto úkonoch nemožno vidieť nadbytočné úkony vedľajšieho účastníka, pretože je nepochybné, že právny zástupca prevzal zastupovanie v danej veci a vykonal aj základnú prípravu, pretože inak by v podstate v konaní nemohol vystupovať a zastupovať účastníka.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.