Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/115/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: C. I., a.s., D. XX/ A, W., IČO: XX XXX XXX, zast. G&G IURISCONSULTI s.r.o., Šancová 48, Bratislava, IČO: 35 941 413 proti žalovanému: G.. O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X. jednoty XX, XXX XX O., zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, v konaní o zaplatenie 635,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.4.2013, č.k. -94 v znení opravného uznesenia zo dňa 21.5.2013, č.k. -102 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 21.5.2013, č.k. -102 v napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia 147,18 eur a trovy konania 18,50 eur k rukám právneho zástupcu, AK L., S.& F. s.r.o., so sídlom Q. 3, XXX XX O., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 29,30 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie L., S. & F. s.r.o., Q. 3, XXX XX O., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4,25 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 4,25 eur od 12.4.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti návrh zamietol; žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške ......eur, titulom právneho zastúpenia, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Opravným uznesením č.k. -102 zo dňa 21.5.2013 súd prvého stupňa opravil rozsudok

- jeho tretí výrok následovne: „Žalovanej priznáva náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 177,05 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

Opravu rozsudku vykonal v súlade s z dôvodu, že vo výroku nebola uvedená suma trov právneho zastúpenia a zároveň v ňom bola aj zrejmá nesprávnosť vzhľadom na to, že súd priznal

náhradu trov konania žalovanej, ale zároveň určil, že túto náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 365,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34,79 eur od 16.3.2010 do 30.1.2011, zo sumy 3,35 eur od 31.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 298,72 eur od 16.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 160,70 eur od 16.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 165,10 eur od 16.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 3,58 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 9,25% ročne zo sumy 4,25 eur od 16.4.2011 do zaplatenia titulom vrátenie provízií (tzv. storná zmluva) vyúčtovaných na základe bodu 4 čl. IV Zmluvy o exkluzívnej spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného (spolupracovníka) ako podriadeného sprostredkovateľa poistenia zabezpečovať pre potenciálnych klientov žalobcu poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, informovanie o stavebnom sporení, o poskytovaní hypotekárnych úverov, spotrebných a revolvingových úverov a o doplnkovom dôchodkovom poistení.

Keďže žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.7.2012 vzal žalobu v časti o zaplatenie 630,95 eur späť, v tejto časti uznesením č.k. -72 zo dňa 16.8.2012 konanie zastavil (žalovaná dňa 18.2.2011 pohľadávku vo výške 630,95 eur zaplatila). Predmetom konania teda po späťvzatí ostala suma 4,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34,79 eur od 16.3.2010 do 30.1.2011, zo sumy 3,35 eur od 31.1.2011 do 17.2.2011, zo sumy 298,72 eur od 16.6.2010 do 17.2.2011, zo sumy 160,70 eur od 16.7.2010 do 17.2.2011, zo sumy 165,10 eur od 16.8.2010 do 17.2.2011, zo sumy 3,58 eur od 16.10.2010 do 17.2.2011, úrok vo výške 9,25% ročne zo sumy 4,25 eur od 16.4.2011 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 31.7.2009 Zmluvu o exkluzívnej spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného (spolupracovníka) ako podriadeného sprostredkovateľa poistenia zabezpečovať pre potencionálnych klientov žalobcu poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, informovať o stavebnom sporení, o poskytovaní hypotekárnych úverov, spotrebných a revolvingových úverov a o doplnkovom dôchodkovom poistení.

Bod 4, č. IV upravoval odmenu spolupracovníka, jej zánik následovne: nárok na odmenu zaniká, ak

-zanikol záväzkový vzťah medzi obchodným partnerom C.&P a klientom, pre ktorého sprostredkoval nadobudnutie finančného produktu spolupracovník,

-klient si nesplní svoje záväzky z takéhoto vzťahu medzi ním a obchodným partnerom C.&P

-klient zmenil poistnú zmluvu a na základe tejto zmeny bolo obchodným partnerom C.&P určené nižšie poistné.

Uvedené skutočnosti boli dôvodom, pre ktorý bola C.&P povinná vrátiť odmenu svojmu obchodnému partnerovi. Ak už odmena bola vyplatená spolupracovníkovi, C.&P bola oprávnená jednostranne započítať výšku odmeny, na ktorú zanikol spolupracovníkovi nárok, proti pohľadávke spolupracovníka na odmenu voči C.&P. V prípade, ak jednostranné započítanie nebolo možné realizovať, spolupracovník bol povinný C.&P vrátiť vyplatenú odmenu, a to v lehote 15 dní od dňa, keď ho na to C. písomne vyzvala.

Ďalej zistil, že žalobca vystavil tzv. storná zmlúv, a to za obdobie 01/2010 vo výške 34,79 eur so splatnosťou 15.3.2010 (fa.č.XXXXXXXXX) uhradená suma 31,44 eur, zostáva 3,35 eur, obdobie 04/2010 vo výške 298,72 eur so splatnosťou 15.6.2010 ( fa.č.XXXXXXXXX ), obdobie 05/2010 vo výške 160,70 eur so splatnosťou 15.7.2010 ( fa.č.XXXXXXXXX ), obdobie 06/2010 vo výške 165,10 eur so splatnosťou 15.8.2010 ( fa.č.XXXXXXXXX) , obdobie 08/2010 vo výške 3,58 eur so splatnosťou 15.10.2010 ( fa.č. XXXXXXXXX ), obdobie 02/2011 vo výške 4,25 eur so splatnosťou 15.4.2011 ( fa.č.XXXXXXXXX ).

Súd prvého stupňa odcitoval v svojom odôvodnení , , , prvá veta, .

Z vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dvojstranný právny vzťah - nepomenovaná zmluva uzavretá podľa .

V priebehu konania žalobca vzal návrh čiastočne späť, pretože žalovaná uhradila dňa 18.2.2011, (t.j. pred podaním žaloby) pohľadávku vo výške 630,95 eur bez príslušenstva, preto bolo konanie v tejto časti zastavené. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná faktúry za tzv. storná zmlúv neobdržala pred doručením platobného rozkazu, na predmetných faktúrach nie je podpis žalovanej o prevzatí a žalobca nedoložil doklad o doručení faktúr, z ktorého by bolo zrejmé, že skutočne boli doručené. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná sa o pohľadávke žalobcu dozvedela z výzvy na úhradu záväzku zo dňa 7.2.2011, ktorou ju žalobca vyzval na úhradu sumy 630,95 eur s príslušenstvom, pričom ani súčasťou tejto výzvy neboli faktúry. Mal za preukázané, že žalovaná bezodkladne po obdržaní výzvy (i keď v zmysle uzavretej zmluvy mala nárok na lehotu 15 dní) uhradila sumu 630,95 eur, čoho dôkazom je doklad o úhrade zo dňa 18.2.2011, ktorý bol žalovanou v konaní predložený.

Z uvedeného uzavrel, že žalovaná splnila svoj údajný dlh nielen riadne, ale aj včas v zmysle znenia čl. IV bod 4 Zmluvy o exkluzívnej spolupráci z 31.7.2009. Súd neuznal tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o úhrade žalovanej sumy 630,95 eur pred podaním žaloby z dôvodu, že išlo o neidentifikovateľnú platbu od žalovanej, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná na pokladničnom doklade uviedla informácie, od koho je platba, meno a priezvisko, rodné číslo, sumu 630,95 eur a v texte dokladu uviedla sp.zn. 021/GAT/11.

Považoval preto nedôvodnú aj žalobu v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky.

Pokiaľ ide o zostatok žalobného návrhu suma je 4,75 eur, predstavuje istinu z faktúry č. XXXXXXXXX, ktorá nebola vo výzve žalobcu z 2.2.2011 zahrnutá (faktúra taktiež nebola žalovanej doručená). Rozdiel na istine 0,5 eur súd vyhodnotil ako bezdôvodný, nakoľko žalobca ho nijakým spôsobom nepreukázal. Pokiaľ ide o príslušenstvo k tejto sume, boli priznané úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.4.2012 do zaplatenia, (odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej dňa 11.4.2012), keďže až týmto dňom sa žalovaná dozvedela o dlhu. Aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol, pretože táto suma nebola požadovaná žalobcom vo výzve zo dňa 7.2.2011.

O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého aj keď účastník mal vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Keďže žalovaná mala vo veci neúspech len v nepatrnej časti (v sume 4,25 eur a úspech v sume 631,45 eur, t.j. viac ako 99,4% úspechu žalovanej v konaní), súd jej priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 195,55 eur. Priznané trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 177,05 eur (3 úkony právnej služby á 41,49 eur -1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie odporu, 3. účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013, 2x režijný paušál á 7,63 eur, 1x 7,81 eur) hotové výdavky podľa vo výške 2,- eur (poplatok za vklad na účet Q. X. za duplikát) a zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku - výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca.

Dôvodil, že čiastočnou úhradou dlhu (vo výške 630,95 eur) žalovaná s poukazom na ust. v platnom znení () uznala svoj dlh zo Zmluvy o exkluzívnej spolupráci zo dňa 31.7.2009, aj čo do zákonného príslušenstva zaplatenej čiastky. Dôvodil, že z prejavu vôle žalovanej nie je nijako možné usúdiť, že by zaplatením čiastky 630,95 eur uznala len istinu svojho dlhu bez príslušenstva. Žalobca zdôraznil, že žalovaná bola písomnou výzvou zo dňa 7.2.2011 vyzvaná na plnenie istiny vo výške 630,95 eur spolu s presne špecifikovaným príslušenstvom.

Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nesprávne posúdil úkon uznania dlhu (zaplatenie istiny vo výške 630,95 eur) tak, že žalovaný uznal iba istinu dlhu, pričom sa súd vôbec nevysporiadal s tým, aké právne účinky mal tento úkon vo vzťahu k príslušenstvu, a prečo by sa zaplatenie istiny nemalo vzťahovať aj na uznanie príslušenstva. Tvrdenie žalovanej, že istinu vo výške 630,95 eur uhradila iba z obavy pred prípadným súdnym sporom je absurdné, pretože žalovaná uhradila svoj dlh práve preto, že o právnom titule jeho vzniku vedela ešte pred doručením predžalobnej výzvy. Faktúry jej boli totiž riadne doručené.

Tvrdenie žalovanej, že faktúry jej neboli doručené a že jej bola doručená iba predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 7.2.2011 je nepravdivé a účelové. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza tak z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko súd sa v tejto otázke jednostranne priklonil k tvrdeniu žalovanej, že faktúry jej neboli doručené. Žalobca má teda k dispozícií podacie lístky k faktúram, ktoré súdu predkladá ako dôkaz. Žalobca uvedené dôkazy na súde prvého stupňa nepredložil, pretože doručenie faktúr nebolo zo strany žalovanej až do pojednávanie spochybnené.

Odvolateľ dôvodí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom posúdení, aj pokiaľ ide o výrok o trovách, pretože súd prvého stupňa dôvodí, že žalovaná má neúspech len v nepatrnej časti. Súd sa totižto nijako nevysporiadal s tým, že žalobca svoj návrh v časti istiny vo výške 630,95 eur vzal dňa 18.7.2012 späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Na účel posúdenia úspešnosti účastníka v konaní nemal súd na túto časť istiny vôbec prihliadať. Časť istiny, ktorá zostala predmetom konania, mal plný úspech žalobca, preto žalovanému náhrada trov konania vôbec nepatrí.

Na základe uvedeného sa domáha zmeny rozsudku v napadnutej časti - vyhoveniu žalobe.

Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa potvrdil ako vecne správny.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania podľa Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v v nadväznosti na , t.j., že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; dôvod uvedený v t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f), t.j, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle ) , sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové skutočnosti alebo dôkazy, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. V zmysle uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a či bol z nich vyvodený správny právny záver.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a odvolacím námietkam udáva:

Odvolateľ namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože súd nesprávne posúdil úkon uznania dlhu (zaplatenie istiny vo výške 630,95 eur) tak, že odporca uznal iba istinu dlhu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov v konaniach).

K nesprávnemu právnemu posúdeniu malo dôjsť podľa názoru odvolateľa z dôvodu, že súd nesprávne posúdil platenie istiny, keď na uvedenú skutkovú situáciu neaplikoval , podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Odvolací súd dospel k záveru, že zo skutkových okolností v prejednávanej veci rozhodne nemožno usudzovať, že by zaplatením istiny uvedenej vo výzve žalovaná uznala aj zvyšok záväzku, napokon už v samotnom odpore sa bráni tým, že storná faktúr jej neboli doručené, preto nemala na základe „čoho“ plniť žalobcovi.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal, že by boli faktúry žalovanej doručené pred doručením výzvy na zaplatenie zo dňa 7.2.2011, uvedené dokladoval až podacími hárkami predloženými spolu s odvolaním.

V súlade s , sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. zakotvuje povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Samotné občianske súdne konanie je konanie dôkazným, čo znamená, že účastníka zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia; dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné; len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej) lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná ( ).

V sporovom konaní je teda žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje právo, pričom ide o skutočnosti rozhodujúce z hľadiska veci samej. Na uvedené odvolací súd poukazuje vzhľadom na tvrdenie odvolateľa, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej a je nesprávny záver súdu prvého stupňa, že jej neboli doručené predmetné faktúry (na preukázanie doručenia predložil s odvolaním podacie hárky, ktoré túto skutočnosť majú vyvrátiť).

V ust. je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd je súdom apelačným (t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa, a ktorý môže vykonať aj iné dokazovanie smerujúce k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pri tom zásadne prihliadať na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím na nové skutočnosti a dôkazy je možné vec samú preskúmať iba v prípadoch uvedených v (nedostatky týkajúce sa podmienok konania); ak má nimi byť preukázané, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej; odvolateľ nebol riadne poučený podľa ; účastník konania ich nemohol bez svojej viny označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa dôkazy, že faktúry boli doručené žalovanej pred začatím konania, nepredložil. Tvrdenie odvolateľa, že ich nepredložil preto, že žalovaná ich doručenie

spochybnila až na pojednávaní sa nezakladá na pravde, pretože žalovaná už v odpore voči vydanému platobnému rozkazu túto skutočnosť uvádza a predmetný odpor bol žalobcovi doručený. Mimo to je potrebné zdôrazniť, že predovšetkým žalobca je povinný predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku sám a nie už na základe výzvy súdu alebo na základe námietok protistrany.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd k dôkazom predloženým žalobcom spolu s odvolaním nemohol prihliadať.

Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že ani podacie hárky predložené v odvolacom konaní nepreukazujú doručenie tých - ktorých konkrétnych faktúr.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je potrebné uviesť nasledovné:

Súd prvého stupňa rozhodol v rozsudku (v znení opravného uznesenia) aj o trovách konania vzťahujúcim sa k zastavenej časti (uznesenie č.k. -72 zo dňa 16.8.2012, právoplatné dňa 12.9.2012); keďže v predmetnom uznesení o trovách nerozhodoval.

Správne určil, že neúspech žalovanej predstavuje len nepatrnú časť (keďže aj v zastavenom konaní má právo na náhradu trov konania žalovaná, pretože to bol procesný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby, ktorý bol dôvodom zastavenia konania, pričom žaloba bola nedôvodná, keďže k zaplateniu istiny došlo pred podaním žaloby ); avšak nesprávne vypočítal tarifnú odmenu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní, keďže predmetom konania bola len suma 4,75 eur + príslušenstvo (po zastavujúcom uznesení), správne určené trovy právneho zastúpenia predstavujú teda sumu 147,18 eur - odmena z 2 úkony právnej služby á 41,49 eur + 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov 7,63; 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní) 16,60 eur + paušálna náhrada hotových výdavkov 7,81 eur + DPH 24,53 eur. Ďalšie priznané trovy konania sú zaplatený súdny poplatok za odpor 16,50 eur a suma 2,- eur (náklady spojené s preukázaním úhrady).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že boli priznané úspešnej žalovanej a tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 16,60 eur + paušálna náhrada hotových výdavkov 7,81 eur + DPH - spolu 29,30 eur (, ),, , vyhl. v platnom znení).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.