Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12P-41-2023.pdf
PDF · 109.89 KB
No categories available
12P/41/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Barabasom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E. zastúpená JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Čajáková 5, Košice, a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, B. zastúpený JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom Bajzová 2, Košice, v konaní o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje návrat maloletého A. A. B., nar. XX.XX.XXXX do miesta obvyklého pobytu do Španielska.
II. Matka je povinná zabezpečiť navrátenie maloletého A. A. B., nar. XX.XX.XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že matka v súlade s výrokom č. II tohto uznesenia maloletého A. A. B., nar. XX.XX.XXXX nevráti do H. je povinná odovzdať maloletého A. A. B., nar. XX.XX.XXXX otcovi po uplynutí tejto lehoty.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.04.2023 bol súdu doručený návrh navrhovateľa F. B., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len „otec resp. navrhovateľ“) ktorým sa domáhal navrátenia maloletého dieťaťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) na územie H.. 2. Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že navrhovateľ spolu s matkou maloletého C. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“) v roku 2006 odišli do Barcelony a následne v roku 2010 si v Barcelone kúpili aj byt, obaja si našli v Barcelone zamestnanie, usadili sa a plánovali si založiť rodinu. Matka v roku 2016 otehotnela a z pracovných dôvodov sa s matkou dohodli, že na krátky čas sa vrátia na Slovensko, spolu si kúpili aj byt na adrese E. X, E.. Po narodení dieťa rodičia chceli, aby vyrastalo v Španielsku. Z pracovných dôvodov sa otec presunul do Španielska a po predaji bytu v Košiciach sa matka s maloletým presunuli za otcom do Španielska. Maloletý bol zapísaný do škôlky, ktorú začal navštevovať od 16.01.2020. Otec uviedol, že maloletý ma v Barcelone kamarátov, pozná prostredie, ovláda jazyk, má zdravotné poistenie a je to jeho domov. Rodina takto žila do roku 2022 a otec z dôvodu pracovnej ponuky prišiel na Slovensko pracovať ako reprezentačný tréner, matka ostala s dieťaťom v Barcelone. Dňa 08.03.2022 matka bez súhlasu a vedomia otca s dieťaťom prišla na Slovensko. Otcovi to matka nijako nezdôvodnila, vypla telefón a odmietla komunikovať. Otec napriek tomu, že dňa 08.02.2023 sa mal vrátiť do Barcelony, tak ostal na Slovensku kým sa situácia nevysvetlí. Neskôr matka síce začala komunikovať, ale absolútne odmietala pripustiť, aby sa spoločne vrátili do Španielska. V škole, ktorú maloletý navštevoval otcovi oznámili, že matka oznámila odchod celej rodiny zo Španielska a po vysvetlení situácie uviedli, že maloletého budú aj naďalej viesť ako žiaka školy. Otec taktiež uviedol, že maloletý navštevoval v Španielsku materskú a neskôr základnú školu, navštevoval viacero krúžkov, stretával sa s kamarátmi, rodinnými priateľmi, bol začlenený do kolektívu žiakov a priateľov. Matka podľa otca vytrhla dieťa zo známeho prostredia a bráni mu v budovaní sociálnych väzieb. Matka iniciovala konanie na Okresnom súde Košice II vedené pod sp. zn.: 19P/44/2023 o úpravu rodičovských práv a povinností. Otec sa stretáva so synom, ale iba tak ako mu to matka umožní. Otec
je toho názoru, že matka neoprávneným premiestnením dieťaťa bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností a preto dal pokyn na začatie konanie na súde v Barcelone. Otec v súlade § 123 a nasl. zákona číslo 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“) poukazuje na právnu úpravu problematiky návratu maloletých detí obsiahnutú v Haagskom dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Dohovor“) a v Nariadení Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí /prepracované znenie/ (ďalej „Nariadenie“). Vo vzťahu k pojmu obvyklý pobyt otec poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 02.04.2009 vo veci C – 523/07, ako aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 „Mercedi“ vo veci C-497/2010PPu. K návrhu boli pripojené početné prílohy na ktoré otec v texte poukazoval. 3. Uznesením tunajšieho súdu bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa (ďalej len „UPSVaR“), ktorý vo svojej správe zo dňa 16.05.2023 uviedol okrem iného, že Okresný súd Košice II, uznesením zo dňa 20.4.2023 konanie vedené pod sp. zn. 19P/44/2023 o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil s tým, že nemá právomoc konať. UPSVaR vykonal dňa 03.05.2023 rozhovor s otcom. Otec uviedol, že komunikácia s matkou je problémová, neodpovedá mu na maily a správy. So synom sa stretáva nepravidelne, najdlhšie bol u neho na 2 dni. Po informatívnom stretnutí rodičov na súde (dňa 18.4.2023) bol maloletý u otca týždeň. Otec toho času nemá pracovnú zmluvu na Slovensku, chodí však vypomáhať ako tréner Modrých drakov. Od októbra 2022 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie tunajšieho úradu, poberá dávku v nezamestnanosti. Od augusta 2023 má prisľúbený angažmán v Barcelone, ako tréner vodného póla. UPSVaR vykonal aj rozhovor s maloletým. Maloletý povedal, že býval v Španielsku v Barcelone, kde sa mu páčilo, spomenul školu, ktorú tam navštevoval, podľa jeho názoru to bola veľmi dobrá škola. Chýba mu najlepší kamarát I., s ktorým je teraz v kontakte cez sociálne siete, nakoľko sa aj on odsťahoval zo Španielska do Bolívie. O B. povedal, že je to veľké mesto, majú tam všetkého veľa a že tam majú pláž, kde sa chodil hrať. Na otázku, či by chcel ísť ešte do Španielska odpovedal zamyslene s tým, že mamka nebude súhlasiť a mamka tam nechce ísť, preto bude on tam, kde bude mamka. Na otázku, ako je u ocka a ako trávia spolu čas uviedol, že u ocka je veľmi dobre, chodia každý deň do bazéna, on sa tam zvykne hrať alebo plávať. Doma u ocka má lego D. G., s ktorým sa hral aj počas rozhovoru a povedal, že také lego má len u ocka, mamka mu povedala, že keď príde ku nej, tak mu také kúpi. Na otázku, ako je s mamkou a ako trávia spoločný čas odpovedal, že s mamkou je tiež dobre, mamka býva na A., bližšie sa k otázke nevyjadril. Maloletý uviedol, že počas života v Španielsku ocko veľa pracoval a mamka tiež pracovala z domu. UPSVaR uviedol, že s matkou maloletého bol dohodnutý termín stretnutia za účelom jej vypočutia a zistenia stanoviska k predmetnému návrhu na deň 26.05.2023. V závere správy je uvedené, že rodičia sa nesnažia aktívne o zlepšenie komunikácie a urýchlené riešenie situácie s prioritným hľadiskom na záujem dieťaťa. Dieťaťu je nekonaním rodičov upierané právo na vzdelanie a rodičia majú zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu dieťaťa. Škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti, zručnosti a utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie, preto je v najlepšom záujme maloletého navštevovať školské zariadenie. 4. UPSVaR, ktorý vo svojej správe zo dňa 30.05.2023 uviedol okrem iného, že vykonal rozhovor s matkou, ktorá nesúhlasí s návrhom otca navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Zároveň matka popísala udalosti, ktoré viedli k jej príchodu na Slovensko aj maloletým. Podľa matky nikdy otec netrávil toľko času so synom, ako teraz, od kedy sú Košiciach, komunikácia medzi rodičmi je minimálna a väčšinou konfliktná. Počas rozhovoru matka uviedla, že neinformovala otca o tom, že sa plánuje natrvalo vrátiť so synom na Slovensko. Matka uviedla, že maloletý toho času nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, matka podala žiadosť aj do súkromnej škôlky D. J. (koncom apríla 2023), kde syn chodil týždeň, ale keď sa to otec dozvedel, tak do škôlky poslal e-mail, že nesúhlasí, aby syn navštevoval túto škôlku a od vtedy tam syn nechodí. Maloletý A. nemá krúžky ani voľnočasové aktivity. 5. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním zo dňa 25.05.2023 v ktorom uviedla, že argumenty otca považuje za klamlivé, účelové, návrh otca za absurdný a navrhuje ho zamietnuť nakoľko nehľadí na najlepší záujem maloletého v žiadnom smere. Matka ďalej uviedla, že maloletý sa narodil na Slovensku kde aj vyrastal a navštevoval materskú školu. Napriek tomu, že vzťah rodičov nebol dobrý matka sa vrátila do Barcelony dňa 27.09.2019, pričom už po jej príchode začalo byť spolužitie s otcom nepríjemný. Toto spolužitie trvalo do júna 2022, kedy otec oznámil, že odchádza na Slovensko ako reprezentačný tréner a ona ostala s maloletým sama. Vzhľadom na, že v Barcelone zostali sami a aj z dôvodu, že s otcom dlhodobo komunikovala o odchode na Slovensko o čom vedel, rozhodla sa vrátiť maloletým na Slovensko natrvalo. Momentálne žijú spolu s jej rodičmi vo veľkom štvorizbovom byte na adrese A. XXXXX/XX, XXX XX E.- D. E.. Maloletý má vytvorené dostatočné zázemie, má vlastnú izbu, kde má
svoje hračky a všetky potreby. Matka uviedla, že je zamestná ako aj to, že otec je taktiež zamestnaný v Košiciach, kde býva v prenajatom byte a zároveň, že pracuje pre ŠKP Modrí draci. Po príchode matky a maloletého na Slovensko sa komunikácia medzi rodičmi značne zhoršila. Otec sa matke neustále vyhráža, že s maloletým odíde do Barcelony, pričom otec nesúhlasí ani s umiestnením maloletého do predškolského zariadenia. V ďalšom rade matka poukazuje na to, že nie sú pravdivé tvrdenia otca, že si plánovali spoločnú rodinu na území Španielska. Matka nikdy neplánovala dlhodobo zostať na území Španielska, za svoj pobyt a obvyklý pobyt maloletého stále považuje Slovenskú republiku. Dokonca sám otec má trvalý pobyt na Slovensku. Matka poukaze na Zákon o rodine, Dohovor ako aj na Nariadenie 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 ako aj na názor maloletého dieťaťa, ktorý bol vyjadrený pred UPSVaR. Vo vzťahu k zabezpečeniu potrieb maloletého matka uvádza, že výchovu maloletého sa od jeho narodenia primárne stará navrhovateľka a paradoxne, odkedy sa maloletý vrátil na územie, otec s maloletým realizuje styk pravidelne a venuje sa mu, čo predtým nikdy nerobil. Celé konanie otca je založené len na jeho bojkote voči matke, ktorú sa snaží donútiť, aby sa vrátila aj ona do Španielska a ďalej trpela správanie otca voči nej, ktoré je neprimerané. Matka taktiež uvádza, že obvyklým pobytom maloletého je Slovenská republika. Táto je aj štátom jeho trvalého pobytu a zároveň je maloletý aj slovenským štátnym občanom. Obidvaja rodičia maloletého sa zdržiavajú na Slovensku a majú tu takisto trvalý pobyt aj prácu. Matka poukázala na to, že z bodu 66 Rozsudku SDEÚ vo veci C-111/17 PPU zo dňa 08.06.2017 vyplýva, že pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v závislosti od najlepšieho záujmu dieťaťa. Konkrétne, právo dieťaťa udržiavať osobný vzťah a priamy kontakt s oboma svojimi rodičmi, ako sa uvádza v článku 24 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. K návrhu boli pripojené početné prílohy na ktoré sa matka v texte odvolávala. 6. Dňa 05.06.2023 súd vykonal pojednávanie na ktorom vykonal výsluch oboch rodičov, pričom obaja rodičia zotrvali na svojich návrhoch. 7. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu účastníkmi konania, lustráciami rodičov, spisovou dokumentáciou vedenou Okresným súdom Košice II (t.č. Mestský súd Košice) pod sp. zn.: 19P/44/2023, rovnako aj s výpoveďami účastníkov priamo na pojednávaní. Súd zistil nasledovný právny a skutkový stav: 8. Podľa § 123 ods. 1 zákona číslo 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“) v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorým je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 11. Z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslo 119/2001 Z.z. vyplýva, že dňa 25. októbra 1980 bol v Haagu prijatý Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Dohovor“). Dohovor pre Slovenskú republiku vstúpil do platnosti 1.2.2001. Podľa Č1ánku 1 písm. a) a písm. b) Dohovoru je predmetom tohto Dohovoru zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
12. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo právneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
13. Podľa Článku 4 Dohovoru sa Dohovor použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov. 14. Podľa Článku 5 na účely tohto dohovoru a) opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu, b) „právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
15. Podľa Článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa Článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa. 16. Podľa Článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
17. Podľa článku 17 Preambuly Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie /ES č. 1347/2000/ (ďalej len „Nariadenie“) v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z 25. októbra 1980, doplnený ustanoveniami tohto nariadenia, najmä jeho článkom 11. Súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané, majú mať možnosť zabrániť jeho návratu v osobitných a náležite odôvodnených prípadoch. Takéto rozhodnutie by sa však mohlo nahradiť následným rozhodnutím súdu členského štátu, v ktorom malo dieťa svoje obvyklý pobyt predtým, než došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu. Ak by takýto rozsudok ukladal návrat dieťaťa, návrat by sa mal uskutočniť bez potreby osobitného konania o uznaní a výkone takéhoto rozsudku v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané. 18. Podľa Článku 2 ods. 9 Nariadenia pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. 19. Podľa Článku 2 ods. 11 písm. a), b) Nariadenia pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
20. Podľa článku 11 ods. 4 Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.
21. Podľa Článku 60 písm. e) Nariadenia vo vzťahoch medzi členskými štátmi má toto nariadenie prednosť pred týmito dohovormi v rozsahu, v ktorom sa týka otázok upravených týmto nariadením: Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980. 22. Predmetom tohto súdneho konania je rozhodovanie návrhu otca na navrátenie maloletého dieťaťa z dôvodu jeho neoprávneného premiestnenia zo Španielska na územie Slovenskej republiky. S poukazom na tento skutkový stav, súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval najmä podľa vyššie uvedeného Dohovoru a Nariadenia. Z citovanej právnej úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ ich úpravy a to je zaistenie bezodkladného návratu dieťaťa protiprávne premiestneného alebo zadržiavaného v niektorom zmluvnom štáte, pokiaľ nebudú zistené nimi predpokladané výnimky nenariadenia návratu, ktoré je však potrebné vykladať reštriktívne. Zároveň je potrebné brať na zreteľ, že rozhodnutie o návrate, nie je rozhodnutím o opatrovníctve. 23. Súd dôsledne vykonaním dokazovaním zistil, že krajinou obvyklého pobytu je maloletého je Španielsko. Uvedené má súd za preukázané tým, že maloletý sa v Španielsku nielenže zdržiaval od 27.09.2019 a to až do 08.02.2023, ale maloletý mal v H. vytvorené sociálne väzby prostredníctvom predškolských a školských zariadení, či krúžkov (basketbal a taekwondo) ktoré navštevoval. Táto konkrétna skutočnosť nebola ani medzi rodičmi sporná. 24. Matka však na rozdiel od otca nepovažovala Španielsko za krajinu obvyklého pobytu maloletého poukazujúc pritom na to, že maloletý sa narodil na Slovenku, kde aj vyrastal a navštevoval materskú školu do 27.09.2019, kde má evidovaný trvalý pobyt a aj rodinné väzby k rodine maloletého zo strany matky. K tomuto súd uvádza, že subjektívne vnímanie reality matky nemôže nahradiť objektívny stav, taktiež evidencia trvalého pobytu osoby má len evidenčný charakter, nemá žiaden vzťah k skutočnému miestu pobytu osoby. Na viac je zrejmé a nesporné, že maloletý od 27.09.2019 do 08.02.2023 žil dlhodobo mimo miesta trvalého pobytu. Súd pripúšťa, že Slovenská republika mohla byť v minulosti (do 27.09.2019) miestnom obvyklého pobytu maloletého dieťa, avšak táto skutočnosť nie je podstatná s poukazom na predmet konania a časový sled udalostí v živote maloletého. Súd je toho názoru, že spoločný rozhodnutím rodičov maloletého dieťaťa došlo k jeho presťahovaniu zo Slovenska do Španielska, kde došlo k jeho sociálnej (maloletý sa pred UPSVaR vyjadril, že mu chýbajú kamaráti) a inštitucionálnej integrácii. Uvedené skutočnosti vyplývajú priamo z výpovedí účastníkov počas pojednávania. 25. Súd sa v rámci dokazovania zaoberal aj otázkou oprávnenosti premiestnenia maloletého, pričom bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že matka nedisponovala súhlasom otca. Uvedené vyplýva aj z odpovede matky na pojednávaní na otázku súdu: „... prečo sa rozhodla vrátiť so synom na Slovensko práve v roku 2023, k tomu matka uvádza: Pretože bolo veľa okolností, ktoré nefungovali, ja som si o tom, že či prídem na Slovensko so synom nepýtala súhlas od otca Naše spolužitie s otcom už nefunguje. Nefungovala naša dohoda o tom, ako si máme rozdeliť byt a akým spôsobom. Mne aj končila pracovná zmluva, o ktorej otec vedel. Končila mi 28.2.2023. Bola to obdobná pozícia akú mám teraz. Teraz mám zamestnávateľa Švajčiarskeho – Unilabs a predtým to bol Švédsky – Medicine clinic. Čiže potom, čo projekt dosiahol svoj cieľ skončil. Predchádzajúci zamestnávateľ mi ponúkol pomoc, že mi vie vybaviť prácu na Slovensku. Ja som aj odpísala, že mám zlú situáciu doma a že jediné riešenie aké je dobré pre syna a pre mňa, je vrátiť sa k najbližšej rodine. V súčasnej dobe vykonávam pracovné činnosti....“, pričom a otec počas celého konania uvádzal, že k presťahovaniu maloletého súhlas nedal. Vyššie uvedené vyjadrenie matky podľa názoru súdu preukazuje, že matka presťahovaním sa na Slovensko spolu s maloletým riešila primárne svoje partnerské a majetkové problémy s otcom maloletého, bez ohľadu na najlepší záujem maloletého. Súdu je zrejmé, že pasívny a nekonštruktívny postoj otca k riešeniu problémov, či konfliktov v domácnosti dozaista prispel k radikálnemu rozhodnutiu matky opustiť Španielsko. Na osoh rovnako rodiny nebola ani častá neprítomnosť otca v domácnosti vyplývajúca z povahy jeho zamestnania (vodnopólový tréner), avšak žiadna s týchto skutočností nemôže dodatočne konvalidovať svojvoľné rozhodnutie matky, ktoré viedlo k premiestneniu maloletého z miesta jeho obvyklého pobytu bez súhlasu otca. 26. Matka navrhovala, aby súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil názor maloletého dieťaťa s poukazom na Článok 13 Dohovoru s tým, že maloletý sa počas šetrenia pomerov v domácnosti vyjadril pred kolíznym opatrovníkom, že maloletý by si prial zostať s mamkou na Slovensku. UPSVaR zachytil vyjadrenie maloletého nasledovne: „...Na otázku, či by chcel ísť ešte do Španielska odpovedal zamyslene s tým, že mamka nebude súhlasiť a mamka tam nechce ísť, preto bude on tam, kde bude mamka.“ z čoho je podľa názoru súdu zrejmé, že maloletý chce byť s matkou nakoľko je to pre neho primárna vzťahová osoba a až tak mu nezáleží na mieste kde bude s matkou žiť. Vo vzťahu k otcovi sa maloletý vyjadril, že „u ocka je veľmi dobre, chodia každý deň do bazéna, on sa tam zvykne hrať alebo plávať“. Uvedené skutočnosti však podľa názoru súdu neodôvodňujú jednoznačne prihliadať na
názor maloletého s poukazom na to, že maloletý je ešte útleho veku (toho času 6 a pol roka) a jeho stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti neumožňuje objektívne vnímania a hodnotenie vzniknutého stavu. V prípade, ak sa maloletý vráti do krajiny obvyklého pobytu (t.j. domov – do jeho vlastnej detskej izby), tak matke nič nebráni v tom, aby aj naďalej bola v jeho bezprostrednej blízkosti, nakoľko matka v Španielsku dlhodobo žila, ovláda jazyk, vlastní nehnuteľnosť (ktorú môže užívať alebo speňažiť) a dokáže sa zamestnať. 27. Matka poukázala na subsidiárne uplatnenie Článku 13 Dohovoru t.j. osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním. Súd ma však, za preukázané že otec sa nijako s presťahovaním nezmieril, čo vyplýva zo všetkých jeho podaní a vyjadrení, rovnako otec nedal ani súhlas, aby maloletý navštevoval predškolské zariadenie a počas svojej výpovede sa otec vyjadril, že od 01.09.2023 začína vykonávať prácu v Barcelone a prax je taká, že niektoré pracovné aktivity sa začnú realizovať už v auguste 2023. Otec taktiež uviedol, že na Slovensku zostal iba kvôli synovi, ale musí sa vrátiť späť do Barcelony, kde plánuje žiť a pracovať. Pri posudzovaní obsahu opatrovníckych práv súd vychádzal zo slovenskej právnej úpravy, nakoľko všetci členovia rodiny sú občania Slovenskej republiky. Súd poukazuje na to, že v danom prípade rodičia maloletého vykonávali rodičovské práva spoločne bez ohľadu na to, že neboli manželmi a že výkon ich rodičovských práv a povinností nebol upravený žiadnym súdnym rozhodnutím, otec ani neboli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, ani im neboli pozastavené alebo obmedzený ich výkon. Čo sa týka výkonu opatrovníckeho práva otca súd uvádza, že otec počas života maloletého v Španielsku toto právo vykonával. Otec sa podieľal na zabezpečovaní potrieb maloletého a to napríklad aj tým, že žil s ním v spoločnej domácnosti na ktorej chode sa ekonomicky podieľal, otec vozil maloletého do školy a na krúžky. Súd ma za to, že otec prejavoval skutočný záujem o život maloletého. 28. Vo vzťahu k námietke matky, že otec ak by bol so synom sám, tak sa otec nevie o dieťa postarať a dieťaťu hrozí ujma s poukazom na Článok 13 písm. b) Dohovoru súd uvádza, že túto námietku matky nepovažuje za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že opak je pravdu. Obaja rodičia počas svojich výpovedí zhodne uviedli, že otec a matka striedajú v starostlivosti o syna v týždňových intervaloch od marca 2023. 29. Zhrnúc vyššie uvedené súd uvádza, že matka bez súhlasu otca premiestnila maloletého z miesta jeho obvyklého pobytu. Otec vykonával opatrovnícke právo vo vzťahu k maloletému, nezmieril sa s jeho premiestnením, pričom neboli preukázané žiadne dôvody uplatnenia predpokladaných výnimiek nenariadenie návratu maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh a keďže žiaden takýto návrh podaný nebol, štátu trovy nevznikli, tak súd o povinnosti nahradiť trovy nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia