Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-100-2012.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/100/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obž. O. L. pre prečin nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods. 1Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného O. L. U. J. T. Q. C. Q. , nar. XX. XX. XXXX v Humennom, trvale bytom I., V. I. XXXX/X, spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom, pre skutok kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako zamestnávateľ pod obchodným menom O. L., M.-X, IČO: XXXXXXXX, so sídlom na F.. V.R. I. Č.. XXXX/X Z. I. doposiaľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu za mesiace január 2011, február 2011 a za 44 odpracovaných hodín v mesiaci marec 2011 B. C., ktorý danú prácu vykonával na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 05.01.2011 a za ktorú mal ako zamestnanec nárok na mzdu v deň jej splatnosti, čím tak B. C. spôsobil škodu v sume 1.100,47 €,
o s l o b o d z u j e , lebo tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený B. C. Q. G. E. F. Ľ. Q. C. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., W.. A. XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom č. k.: XPv XXX/XX-XX zo dňa 10.09.2012 je obž. O. L. trestne stíhaný pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods.1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedený aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po oboznámení sa s obžalobou a dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, súd na hlavných pojednávaniach vo veci vypočul obžalovaného, poškodeného B. C., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. E., taktiež svedkov - vtedajších zamestnancov obžalovaného, ako aj zamestnancov SÚC Medzilaborce, vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť trestného spisu a zistil a ustálil tento skutkový stav.
Obžalovaný O. L. sa zo žalovaného prečinu necítil byť vinným. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodený B. C. u neho pracoval 6 alebo 7 rokov, pričom pracovný pomer ukončil sám výpoveďou v novembri 2010. Počas trvania tohto pracovného pomeru mu vždy mzdu riadne vyplácal a preto nemal žiadny dôvod na nevyplatenie mzdy ani za prácu vykonanú na základe dohody o vykonaní práce za mesiace január a február 2011. Poškodeného B. C. následne znovu na jeho žiadosť zamestnal a to na dohodu o vykonaní práce s tým, že sa mu ozve, ak bude potrebné zastúpiť chlapcov, ktorí u neho pracujú. Mal vedomosť o tom, že C. poberal z úradu práce nejaký príspevok, pričom v januári 2011 mu sám poškodený podpísal, že za január 2011 nič u neho neodpracoval. Vo februári poškodený pracoval 44 hodín, v marci 2011 odpracoval 12 hodín, ktoré riadne zaregistroval a zaplatil z toho aj daň. Túto dochádzku obaja podpísali a odovzdali úradu práce alebo sociálke. Zamestnanec, ktorý bol zapísaný v zošite služieb, mal mzdu vyplatenú. Do tohto zošita sa zapisovali pracovníci, ktorí u neho pracovali na dohodu o vykonaní práce a taktiež aj tí, ktorí boli u neho v pracovnom pomere. Pracovníci, ktorí sa v službe striedali, sa zapisovali do knihy služieb, v ktorej si podpisovali odovzdanie resp. prevzatie služby alebo zmeny. Rozpis zmien nepripravoval, ani ho nevydával, pretože si to medzi sebou písali zamestnaní chlapci. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že mal pochybnosti o výške uplatneného nároku zo strany poškodeného. Uvedenú obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako vierohodnú a pravdivú, nakoľko jej zodpovedajú aj listinné dôkazy na čl. 501-502, 550-553 trestného spisu i tvrdenie samotného poškodeného C., ktorý vo výpovedi dňa 16.01.2012 uviedol, že rozpis služieb si pripravoval sám a následne ho dal podpísať majiteľovi pri osobnom doručení do Humenného.
Okrem iného je obrana obžalovaného opretá o svedeckú výpoveď M. V., ktorý v inkriminovanom období pre obžalovaného spolu s poškodeným B. C. pracovali v objekte Správy a údržby ciest M. a navzájom si menili služby. Po príchode do služby sa zapisovali do knihy, pričom zapisovali zmenu služby. Niekedy pracovali 24 - hodín, inokedy 12 - hodín. Služby sa zapisovali mesiac dopredu, ale stalo sa, že niekedy si medzi sebou služby vymenili a do služby nastúpil za neho niekto iný, aj napriek tomu, že v knihe dochádzky bol zapísaný on, hoci v ten deň neslúžil. Potom však namiesto tejto osoby slúžil on, aj keď nebol zapísaný. Preto mali potom odrobený taký počet hodín, ako mali zapísaný. Stalo sa, že C. prišiel do služby na jeho zmenu opitý a vyhodil ho s tým, aby išiel domov a potom mu plánoval zmeny tak, aby mu to sedelo. Hovoril, že to takto nariadil p. L., ktorý to pri výplate poprel a povedal mu, že on takto zmeny nenariadil. V závere výpovede svedok V. potvrdil, že hoci služby boli naplánované dopredu a boli ním podpísané, v skutočnosti za neho slúžila iná osoba, pričom o tejto skutočnosti obž. L. nevedel. Podklady pre úrad práce vypisovala sekretárka obžalovaného a od obžalovaného mal všetko vyplatené načas.
Pretože O. L. - brat obžalovaného v konaní pred súdom využil svoje zákonne právo nevypovedať, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kedy tvrdil, že poškodený B. C. pre obžalovaného pracoval dve alebo tri služby v mesiaci
január, aj v mesiaci február 2011, kde za uvedené služby dal poškodenému osobne peniaze na ruku, aj keď žiadny listinný doklad o tom neexistuje. Nakoľko C. chodil do práce opitý
obžalovaný ho z toho dôvodu prepustil a vymenil strážnikov. V objekte Správy a údržby ciest Medzilaborce slúžili v predmetnom období po 12 hodín. V tomto objekte v mesiaci január 2011 pracoval len svedok V., C. a M.. Kde sa nachádza kniha z kotolne však svedok O. L. nevedel uviesť. Taktiež nevedel potvrdiť, či podpis na fotokópii knihy z kotolne je jeho podpisom, pretože takéto kópie si mohol poškodený urobiť aj sám doma.
Rovnako svedok Š. C. z obavy privodiť si svojou výpoveďou trestné stíhanie, uplatnil svoje právo nevypovedať, preto bola prečítaná jeho výpoveď učinená pred vyšetrovateľom. V spoločnosti M. I. pracoval ako strážnik do 13.03.2012, kde v mesiaci január 2011 strážil na objekte Správy a údržby ciest v Medzilaborciach, pričom nevedel uviesť, koľko hodín tam odpracoval. Slúžil 12 alebo 24 hodinové služby, ktoré preberal po O. L. a po ňom B., priezvisko ktorého nevedel. Nástup do služby bol v ranných hodinách asi okolo 06.00 hod. a jeho náplňou práce bolo stráženie objektu, kontrolná a obchádzková činnosť. Nespomenul si, či počas služieb stretával poškodeného C., či niečo kontroloval a zapisoval nejaké údaje. Taktiež si nespomenul na pracovníkov Správy a údržby ciest Medzilaborce. O službách sa stále dozvedel telefonicky od obv. O. L.. V mesiaci marec 2011 už v tomto objekte nepracoval, pričom v mesiaci február 2011 odslúžil o 4, 5 alebo 6 služieb menej ako v mesiaci január.
Nakoľko svedok B. M. - strážnik spoločnosti MM2 Humenné si s ohľadom na časový odstup podrobnosti nepamätal, bola prečítaná i jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval. Vtedy uviedol, že v spoločnosti M. I. pracoval od septembra 2010 do marca 2012, kde strážil v Technických službách Humenné, Ingema Michalovce, ako aj v objekte Správy ciest Medzilaborce. V ktorom objekte strážil v mesiaci január 2011 až marec 2011 nevedel uviesť. Predloženú evidenciu služieb prevádzky Správy ciest Medzilaborce nevidel, nevedel uviesť ani kto údaje do tejto evidencie vypisoval a ani sa nepamätal, na to aby v mesiaci január, február a marec 2011 neprežite v tomto objekte pracoval. Poznal iba mená L., C. Q. C.. V objekte správy a údržby ciest pracoval len na záskok. Hoci mzdy meškali, vyplatené boli. Nikoho zo zamestnancov Správy a údržby ciest Medzilaborce nepozná.
Svedok Ing. M. Č. - pracovník Správy a údržby ciest v Medzilaborciach potvrdil, že SBS spoločnosť obžalovaného v inkriminovanom období zabezpečovala i vykurovanie v objekte správy ciest Medzilaborce, teda od roku 2011 zabezpečovala obsluhu SBS aj obsluhu kotolne uvedeného objektu spoločnosť obž. L.. Takéto nariadenie prišlo z SaÚC, PSK oblasť Humenné. Pre spomínaný objekt sa viedlo viacero evidencií - kníh, a to výjazd a príjazd vozidiel na stredisko, striedanie služieb, kniha kotolne, v ktorej sa zaznamenávala vonkajšia a vnútorná teplota, tlak a teplota v kotloch, spotreba plynu. Pokiaľ mali vlastných kotolníkov, tieto údaje zaznamenávali oni, ale neskôr tieto údaje zapisovali pracovníci SBS služby. V závere výpovede svedok Ing. Č. uviedol, že v stredisku v tom čase pracovali O. L., M. V. a B. C., ktorého v práci videl častejšie ako mal, na čo C. odpovedal, že väčšinou zastupuje O. L..
Hoci zo svedeckej výpovede B. R. vyplýva, že poškodeného viackrát na pracovisku v Medzilaborciach videl, jeho výpoveď však zmenu služieb, prípadne vzájomné zastupovanie zamestnancom neobjasnila.
Samotné zastupovanie a výkon práce v objekte SaÚC Medzilaborce bližšie neozrejmil ani obsah svedeckej výpovede M. C., ktorý v mesiaci január a február 2011 v uvedenom objekte pracoval. Nevedel uviesť, či v týchto mesiacoch, ako aj v mesiaci marec 2011 pracoval ako SBS - kár poškodený B. C., lebo sa s ním nestriedal a ani ho nestretával.
Dispečer spoločnosti Správy a údržby ciest Medzilaborce - T. J. sa v súdnom konaní odvolal na svoju výpoveď učinenú počas vyšetrovania. Vtedy uviedol, že osobne pozná strážnikov, ktorí strážili objekt SaÚC Medzilaborce. S určitosťou potvrdil, že mesiaci január a február 2011 v ich objekte pracoval aj poškodený B. C., ktorého tam stretával. Úlohou SBS - károv bolo okrem stráženia objektu vykonávať aj zápisy do knihy kotolne, obsluhu kotolne, kde sa zapisoval stav kotolne, spotreba plynu, vonkajšia i vnútorná teplota, tlaky kotlov. Všetky údaje potvrdzovali svojim podpisom. Niekedy v marci 2011 mu volal poškodený, ktorý ho požiadal, aby urobil kópie z knihy kotolne za mesiac január a február 2011, čo aj urobil. Kópie doložil do vyšetrovacieho spisu poverenému príslušníkovi PZ, avšak uvedená kniha sa stratila, aj keď bola majetkom ich spoločnosti. Uvedenú knihu podľa neho zobral O. L.. Svedok uviedol, že v období január až marec 2011 v objekte SaÚC Medzilaborce pracovali O. L., M. V. a B. C.. C. slúžil len zriedka, a to asi dve zmeny v marci 2011.
Jediným priamym dôkazom svedčiacim o vine obžalovaného je výpoveď poškodeného B. C., podľa ktorého bolo u obžalovaného bežnou praxou, že rozpis zmien bol určený na celý mesiac. Po jeho vypracovaní dal tento rozpis obžalovanému na podpis. Výmena zmien s inými zamestnancami sa taktiež zapisovala do tohto zošita služieb tak, že ten, ktorý končil službu, zapisoval do knihy meno toho, kto nastupuje po ňom. Na tomto pracovisku sa striedali traja, pričom každý z nich vedel, kto po kom bude slúžiť. Do knihy služieb sa okrem iného zapisovala aj teplota, stav plynu, vonkajšia teplota a na konci sa musel podpísať ten, kto údaje zapisoval a kto slúžil.
Z listinných dôkazov, najmä z dohody o vykonaní práce zo dňa 05.01.2011 na čl. 11 trestného spisu vyplýva, že poškodený B. C. mal na základe tejto dohody vykonať v čase od 07.01.2011 do 31.12.2011 zastupovať členov ochrany objektov v čase dovoleniek, PN, kultúrnych, športových podujatí a festivalov podľa potreby s rozsahom práce do 350 hodín ročne s miestom výkonu práce Medzilaborce a Humenné.
Ukončenie dohody o vykonaní práce s poškodeným ku dňu 14.04.2011 vyplýva z dohody o jej ukončení na čl. 9 vyšetrovacieho spisu.
Vznik predchádzajúceho pracovného pomeru poškodeného v spoločnosti obž. O. L., ktorý bol ukončený výpoveďou ku dňu 31.12.2010 vyplýva z dôkazov na čl. 4 - 6 trestného spisu.
Zo znaleckého posudku Ing. Š. E. /znalca z odvetvia daňovníctvo a účtovníctvo/ vyplýva, že účtovná jednotka - spoločnosť O. L., M. X vykázala za rok 2010 zisk pred zdanením vo výške 6 946,89 eur. Za obdobie mesiacov január až apríl 2011 vykázala účtovná jednotka zisk pred zdanením a započítaním odpisov investičného majetku vo výške 11 154,15 eur. Finančné toky účtovnej jednotky výrazne ovplyvňujú dotácie pokladne a nedaňové výdavky. V období od 12/2010 až 04/2011 spoločnosť O. L., M. disponovala dostatkom finančných prostriedkov na úhradu dlžnej sumy.
Vyplatenie všetkých mzdových nárokov zamestnancov zo strany obžalovaného vyplýva z výpovedí svedkov V. a M., ktorí uviedli, že mzdy boli vždy vyplatené. Z uvedených tvrdení i záverov znaleckého posudku Ing. E. vyplýva, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžnej sumy, ktorá v pomere k vyššie uvedeným ziskom spoločnosti obžalovaného nebola vysoká, teda nemal úmysel poškodiť alebo iným spôsobom sa pričiniť o nevyplatenie mzdy poškodenému B. C., pokiaľ by ju poškodený na základe zmluvy - dohody vykonával, resp. obžalovaný nemal pochybnosti o výške uplatneného nárok poškodeného. Nielen podľa vyjadrení svedkov V. a M. obžalovaný mzdy riadne vyplácal, ale i zo záveru výpovede poškodeného zo dňa 16.01.2012 vyplýva, že s obžalovaným nikdy počas služby v spoločnosti M. nemal žiadny pracovný, či súkromný problém.
Z výsledkov takto vykonaného dokazovania, opierajúc sa o svedeckú výpoveď M. V., ktorý potvrdil, že hoci služby boli naplánované vopred a boli ním podpísané, v skutočnosti za neho slúžila iná osoba, pričom o tejto skutočnosti obž. L. nevedel, lebo ho o tom neinformovali, mal súd za to, že obžalovaný nemal resp. nemusel mať vedomosť o tom, koľko poškodený B. C. v jeho spoločnosti aj v skutočnosti odpracoval. Napokon ani svedok C. si na poškodeného nespomenul a taktiež si nepamätal, či niečo kontroloval, alebo zapisoval. Hoci svedkovia Ing. Č., R. a T. J. videli poškodeného B. C. v objekte SaÚC Medzilaborce, nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že tam pracoval aj v dni 01.01.2011 a 04.01.2011, teda dokonca ešte aj pred samotným uzavretím dohody o vykonaní práce zo dňa 05.01.2011, podľa ktorej mal poškodený s výkonom práce začať až do 07.01.2011. Z uvedeného teda vyplýva, že v čase od 01.01.2011 do 06.01.2011 medzi obžalovaným a poškodeným nevznikol žiadny pracovný pomer, resp. obdobný pracovný vzťah, na základe ktorého ako zmluvného vzťahu by vznikla obžalovanému povinnosť vyplatiť poškodenému mzdu, resp. dohodnutú odmenu za vykonanú prácu. Aj keď poškodený pred uzatvorením dohody o vykonaní práce zo dňa 05.01.2011 v spoločnosti obžalovaného pracoval bez zmluvného základu, teda bez akejkoľvek dohody o vykonaní práce, alebo pracovnej zmluvy a v objekte SaÚC Medzilaborce sa i napriek tomu zdržiaval, k vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu nedošlo, čím je vylúčená trestná zodpovednosť obžalovaného za trestný čin nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., nakoľko zákonodarca poskytuje trestnoprávnu ochranu len takým mzdovým nárokom zamestnanca, ktoré majú oporu v právnych predpisoch a vyplývajú z pracovno-právnych zmlúv. Vedomý nelegálny výkon tzv. čiernej práce zo strany zamestnanca nepožíva právnu ochranu a to ani vtedy, ak takémuto zamestnancovi nebola následne vyplatená mzda. Nie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu riešiť spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi ohľadne mzdových nárokov v prípade ak im bola mzda vyplatená z časti, pretože na zvyšnú časť mzdy nemajú nárok, s čím zamestnanec nesúhlasí. Súd mal ďalej za to, že konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu žalovaného prečinu nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., kde sa vyžaduje, aby zamestnávateľ nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorú mal zamestnanec evidentne a bez rozumných pochybností nárok, čo sa v danom prípade preukázané nebolo, lebo aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Medzilaborciach, pracovník
- poškodený B. C. dokonca sám dokladoval, že za mesiac január 2011 na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 07.01.2011 nemal príjem, resp. jeho hrubá a čistá mzda je 0,- eur, čo je jednoznačné z listinného dôkazu na čl. 550 trestného spisu. Aj keď podľa správy Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 15.07.2011 na čl. 501 spisu vyplýva, že poškodený B. C. pre obžalovaného pracoval na základe dohody zo dňa 05.01.2011 s nástupom od 07.01.2011 do 31.12.2011 a podľa predloženej knihy evidencie služieb doloženej zamestnávateľom pracoval už dňa 02.01.2011, tak pracoval bez pracovnej zmluvy. V závere súd dodáva, že sporné mzdové nároky zamestnanca v prípade skončenia pracovného pomeru, kedy zamestnávateľ vyplatí svojmu zamestnancovi mzdu vo výške, ktorá je podľa neho oprávneným nárokom zamestnanca, ale zamestnávateľ je iného názoru, je typickým pracovnoprávnym sporom medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý patrí do kompetencie občianskoprávnych súdov. Ich riešenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní by znamenalo suplovanie činnosti civilných súdov, preto súd zastávajúc princíp ultima ratio, alebo princíp subsidiarity trestnej represie obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné podľa ust. § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.
Pretože obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného C. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde v Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehote od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo i poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného i prokurátor a príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, ktorým lehota na podanie odvolania končí tým istým dňom ako obžalovanému. Prokurátor tak môže urobiť aj proti vôli obžalovaného. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.