Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/393/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: I. D., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., G. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom F., ul. D. U. č. XXX/XX, proti odporcovi: I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., G. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1 A, IČO: 36 866 849, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 6. marca 2013 č. k. -75, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 06. 03. 2013 č. k. -75 návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 263,44 eur na účet právneho zástupcu odporcu, a to do troch dní po jeho právoplatnosti.

Súd mal z pripojených dedičských spisov preukázané, že v súčasnej dobe žijúcou právnou nástupkyňou Q. Y., rod. I., zomrelej dňa XX. XX. XXXX a I. Y., zomrelého XX. XX. XXXX, je len navrhovateľka. Do úvahy prichádzajú ďalšie deti I. Y. a Q. Y., v súčasnosti už nebohý Ing. C. Y., syn, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a právnymi nástupcami sú M. Y., J. Y., ďalej Q. I., dcéra, nebohý I. Y., syn, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a jeho právnymi nástupcami sú I. K., nebohý I. Y., vnuk, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a jeho právnymi nástupcami sú M. Y., S. Y., D. Y.. Ďalej Z. I., rod. C., nevesta, ďalej I. D., dcéra a nebohý N. Y., syn, ktorý zomrel XX. XX. XXXX ako slobodný a bezdetný.

Následne súd konštatoval, že jedným z predpokladov úspechu určovacej žaloby je správne vymedzenie okruhu účastníkov konania. V tomto konaní ide o nerozlučné spoločenstvo vyplývajúce z (ďalej len „“). O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinnosť a dôsledok rozhodnutia vzťahuje na všetkých účastníkov konania. Účastníkmi konania, predmetom ktorého je určenie, že nehnuteľnosť rodinný dom č. XXX postavený na parcele číslo 3569/1 vedený na LV č. XXXX katastrálneho územia F. patrí do podielového spoluvlastníctva M. Y. v podiele 1/8-iny, J. Y. v podiele 1/8-iny, Q. I. v podiele 1/4-iny, I. K. v podiele 11/120, M. Y. v podiele 11/360, S. Y. v podiele 11/360, D. Y. v podiele 11/360, Z. I. v podiele 1/15, I. D. v podiele 1/4-iny. Všetci títo dedičia z dôvodu , , nakoľko tvrdia, že oni sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností, zákonní dedičia majú byť vecne legitimovanými účastníkmi daného súdneho sporu, a to aj v prípade alternatívneho petitu navrhovateľky predneseného právnou zástupkyňou navrhovateľky na pojednávaní s poukazom na jeho znenie. Nedostatočné vymedzenie okruhu osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia, zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť spočívajúcu v zamietnutí návrhu. Je vecou navrhovateľky, aby riadne označila okruh účastníkov konania, a tak vyhovela požiadavke vyplývajúcej z hmotného práva. V takomto prípade súd nevyzval účastníčku na odstránenie vád návrhu. Takéto poučenie by nepochybne prekračovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa , a bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania zakotvenej v ustanovení , a

v ustanoveniach článku 37 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd, a článku 47 . Táto poučovacia povinnosť navyše odpadá v celom rozsahu vtedy, ak je účastník zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Navrhovateľka podmienku vecnej legitimácie nenaplnila, keďže dostatočným spôsobom okruh účastníkov konania z hľadiska vecnej legitimácie nevymedzila. Vzhľadom k uvedenému, keďže predpokladom úspechu určovacej žaloby je aj správne vymedzenie okruhu účastníkov konania, pretože v tomto konaní ide o nerozlučné spoločenstvo, pri ktorom sa účinnosť a dôsledok rozhodnutia vzťahuje na všetkých účastníkov konania (t.j. aj na zákonných dedičov poručiteľov), a navrhovateľka riadne neurčila okruh účastníkov konania súd musel pristúpiť k zamietnutiu žalobného návrhu navrhovateľky bez toho, aby sa zaoberal ďalej jeho vecnou stránkou.

V zmysle ust. súd priznal úspešnému odporcovi za aplikácie , náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 263, eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a to prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorá navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V prvom rade vytýkala súdu, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti tvrdila, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní oboznámila súd so skutočnosťami, že sa dozvedela o úmrtiach ďalších osôb dotknutých týmto konaním a požiadala ho o odročenie konania za účelom úpravy petitu v zmysle nových zistení a ďalších dispozícii s návrhom. Súd však tejto žiadosti nevyhovel a návrh zamietol z dôvodu nesprávnosti navrhovaného petitu. Navrhovateľka považovala za pravdivé, že súd pripustil zmenu petitu návrhu, avšak išlo o zmenu petitu návrhu na alternatívny petit v prípade, ak súd zamietne pôvodný návrh, ktorý predniesla počas záverečnej reči - po tom, ako súd vyhlásil v zmysle ust. dokazovanie za skončené a po tom, ako súd odmietol všetky jej návrhy na doplnenie dokazovania - teda v čase, kedy jej bolo zrejmé, že v rámci tohto pojednávania dôjde k vyhláseniu rozsudku, a teda v rámci tohto konania jej už nebude umožnená žiadna dispozícia s návrhom. Rovnako namietala, že súd odmietol jej návrhy na vykonanie dokazovania. Odporca sa bránil skutočnosťou, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne od osôb, ktoré tam vždy žili - čo je pomerne významný argument, ktorý súd mal preukázaný v samotnom rozsudku. Táto skutočnosť sa však nezakladá na pravde, navrhovateľka sa ju snažila preukázať. Rovnako jej snaha smerovala k preukázaniu právneho nástupníctva po pôvodných vlastníkoch - nakoľko ide o niekoľko úmrtí ľudí žijúcich na rôznych miestach, navrhovateľka nedokázala ihneď predložiť všetky dôkazy. Poukázala zároveň na to, že išlo o prvé pojednávanie vo veci samej - teda išlo o prvú možnosť predložiť nové dôkazy od podania návrhu. Skutočnosť, že navrhovateľke nebolo umožnené predložiť dôkazy ani písomné vyjadrenie a disponovať s návrhom v zmysle žiadosti o odročenie, predstavuje odňatie jej možnosti konať pred súdom.

Ďalej súd podľa navrhovateľky vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Opomenul skutočnosť, že navrhovateľka zmenila petit návrhu a žiadala rozhodnúť o tom, že vec patrí do vlastníctva určených osôb, eventuálne vec patrí do dedičstva po konkrétnom poručiteľovi. Súd návrh zamietol z dôvodu, že ide o nerozlučné spoločenstvo tak, ako to je v konaní v zmysle V tomto konaní sa však o takéto konanie nejedná. Nejde ani o iné konanie v rámci konania o dedičstve, v ktorom je potrebné procesné spoločenstvo posúdiť ako nerozlučné. Dôvodom pre tento argument (okrem argumentov uvádzaných nižšie) je, že v tomto konaní nebol - a ani nemôže byť určený okruh dedičov, nakoľko určenie okruhu dedičov prináleží výlučne notárovi v konaní o prejednanie znovunadobudnutého dedičstva, nie súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva. Okruh dedičov bude preto určený až po skončení tohto konania v dedičskom konaní. Aj v samotnom konaní síce sudkyňa návrh zamietla z dôvodu, že účastníkmi nie sú všetci odporcovia - avšak súčasne okruh účastníkov vzhľadom na oznámenie navrhovateľky, že pôvodní dedičia zomreli, nebol určený - súd teda nemohol rozhodnúť, že účastníkmi konania nie sú všetky osoby, ktoré by nimi mali byť, nakoľko súd nezistil, kto sú právni nástupcovia po pôvodných dedičoch - nakoľko pôvodní dedičia, ktorí boli účastníkmi konania o dedičstve po poručiteľoch - s výnimkou navrhovateľky

- už zomreli. Rovnako namietala, že súd nedal ani možnosť navrhovateľke túto skutočnosť v konaní preukázať, aj keď o to navrhovateľka na pojednávaní dňa 06. 03. 2013 žiadala.

Podľa navrhovateľky súd I. stupňa tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdila, že navrhla okrem iného vykonanie dôkazu, ktorým by bol určený kruh dedičov. Súd však bez toho, že by ustálil okruh dedičov - t.j. presne

vedel, kto sú dedičia (opomenul napr. Ing. I. H. PhD., Ing. V. I., Ing. J. R., Ing. S. D.) - rozhodol o tom, že odporcami nie sú všetci dedičia. Ide práve o dôkaz, vykonanie ktorého žiadala a ktorý súd nepripustil vykonať. Na základe toho neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nie je možné rozhodnúť o tom, že účastníkmi konania nie sú všetci dedičia bez toho, aby zistil, o aké osoby sa konkrétne jedná.

Navrhovateľka mala za to, že súd v súvislosti so zamietnutím podania vec aj nesprávne právne posúdil. Dôvodom je skutočnosť, že v tomto prípade nemôže ísť o nerozlučné procesné spoločenstvo. Ďalej navrhovateľka uviedla, že podľa nej je možné domáhať sa určenia jednak toho, že určité osoby sú vlastníkmi určitej veci, alebo určenia, že vec patrí do dedičstva po určitom poručiteľovi. Nakoľko súd sa odmietol vysporiadať so skutočnosťou, že chcela disponovať procesným návrhom určením presných osôb, ktoré majú byť výrokom dotknuté (vrátane ich potenciálnej účasti v konaní), v núdzi upravila petit návrhu tak, aby netrpel vadou spočívajúcou v nevykonateľnosti petitu. Prvým návrhom súd žiadala vysloviť, že predmetná vec je vo vlastníctve dedičov po konkrétnych poručiteľoch, ktorí budú priamo určení v rozsudku. Navrhovateľka mala za to, že ani v tomto konaní nemusia byť všetci dotknutí dediča. Dôvodom je skutočnosť, že v prípade, ak má petit návrhu zniesť v prospech určitej osoby, táto osoba musí byť účastníkom na strane navrhovateľa. Na to, aby osoba bola účastníkom na strane navrhovateľa s tým musí súhlasiť. V tomto prípade však súd požaduje, aby na ochranu práva navrhovateľky boli účastníkmi aj osoby, ktoré ním byť nechcú - a to na strane navrhovateľa. Dôvodom je skutočnosť, že predmetom takého určenia nemôže byť len určenie, že navrhovateľka je vlastníčkou 1 nehnuteľnosti ale predmetom konania musí byť určenie všetkých spoluvlastníckych podielov. V prípade, ak súd také spoluvlastnícke podiely neurčí a návrh navrhovateľky zamietne, dopúšťa sa tým odmietnutia spravodlivosti voči nej, ktorej právu odmieta poskytnúť právnu ochranu. Keďže v priebehu pojednávania vyplynulo, že súd neposkytne právu navrhovateľky ochranu, navrhla, aby súd v prípade, ak zamietne prvý žalobný návrh rozhodol o druhom žalobnom návrhu, kde z už uvádzaných dôvodov nie je potrebné a dokonca často ani možné, aby účastníkmi boli všetci budúci účastníci konania o dedičstve. Druhým, doplneným a zmeneným návrhom navrhovateľka žiadala rozhodnúť, aby súd určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po konkrétnych poručiteľoch.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 81,46 eur.

S rozhodnutím súdu súhlasil a plne sa stotožnil s jeho odôvodnením. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v odvolaní považoval za nesprávne, zavádzajúce a podané odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné. Odporca naďalej zotrvával na všetkých svojich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch, ktoré boli v rámci tohto súdneho konania z jeho strany produkované s tým, že v podrobnostiach na ich obsah poukazuje.

Uviedol, že pôvodne sa navrhovateľka domáhala určenia, že označená nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré sú uvedené v petite návrhu. Už vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2011 poukazoval na skutočnosť, že v danej veci neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ďalej na pojednávaní konanom dňa 06. 03. 2013, ktoré bolo prvým pojednávaním vo veci samej, vo vzťahu k podanému návrhu dôvodil, že nie je možné a platný právny poriadok neumožňuje, aby bolo určované vlastnícke právo v prospech tretích osôb, ktoré ani nie sú účastníkmi daného súdneho konania. Navyše dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že minimálne osoba označená v petite návrhu ako Z. I., rod. C., ktorej sa navrhovateľka domáhala určiť spoluvlastnícky podiel v predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti , je už dávno mŕtva. Podotkol, že navrhovateľka je vo vzťahu k tejto osobe švagrinou, pričom bývali v jednej obci neďaleko od seba a preto mala vedomosti o jej úmrtí. Čo sa týka ostatných osôb, ktoré sú uvedení v petite pôvodného návrhu, medzi nimi taktiež došlo či už pred podaním návrhu alebo v priebehu konania k úmrtiam. Ďalej odporca uviedol, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 28. 04. 2011 a pojednávanie na okresnom súde sa uskutočnilo až dňa 06. 03. 2013, navrhovateľka bola od začiatku právne zastúpená, až v priebehu konania na pojednávaní navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu návrhu tak, že petit návrhu bude alternatívny, t. j. pôvodný návrh obsiahnutý v návrhu zo dňa 27. 04. 2011 a v prípade ak súd tento návrh zamietne, aby rozhodol alternatívne, že označená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej Q. Y. a nebohom I. Y.. Odporca sa preto s tvrdením navrhovateľky, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom nestotožnil. Ďalej uviedol, že navrhovateľka v priebehu konania až na pojednávaní žiadala súd, aby pripustil zmenu na alternatívny petit a odporca podotkol, že bez jeho súhlasu návrh na

pripustenie zmeny na alternatívny petit pripustil. Až následne tak, ako vyplynulo z jeho tvrdení a najmä z tvrdení navrhovateľky, táto sa dozvedela o úmrtiach niektorých osôb a z toho dôvodu žiadala odročiť pojednávanie. Opätovne s takýmto postupom nebolo možné sa stotožniť, nakoľko navrhovateľka od začiatku, teda od podania návrhu bola právne zastúpená a už v petite pôvodného návrhu uvádza osoby, ktoré už v tom čase niektoré neboli medzi živými. Predovšetkým však navrhovateľka takýmto návrhom a takýmto petitom nemôže sa na súde úspešne domáhať určenia spoluvlastníckych podielov do vlastníctva osôb, ktoré jednak sú niektoré z nich mŕtve, jednak niektoré z nich zomreli v priebehu súdneho konania, ale najmä voči takým, ktorí nie sú účastníkmi súdneho konania, a teda ani nemajú vedomosť o tom, že sa o akýchkoľvek ich právach, na ktorých by boli dotknuté, koná. Podľa odporcu následná snaha navrhovateľky na pripustenie alternatívneho petitu nedokázala takýto nedostatok v konaní zhojiť, nakoľko hoci žiadala pripustiť alternatívny petit, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej nebohých rodičoch, avšak nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, resp. nedostatok vecnej legitimácie v konaní tým, že v konaní neboli označení všetci právni nástupcovia po Q. Y. a I. Y. ostal zachovaný.

Odporca bol preto názoru, že ani doplnením dokazovania, vypočutím prípadných svedkov alebo úpravou petitu pôvodne označených osôb by nemohol súd konať o takomto návrhu, resp. návrh by musel byť zamietnutý, a to s poukazom na ust. , nakoľko v danom prípade je predmetom konania nehnuteľnosť, resp. určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom v nehnuteľnosti, čo sa dotýka všetkých osôb, ktoré boli tvrdené ako podieloví spoluvlastníci, alternatívne ako právni nástupcovia po Q. a I. Y.. Vzhľadom na uvedené podľa odporcu súd správne návrh v celom rozsahu zamietol nakoľko navrhovateľka sa od začiatku súdneho konania dopustila závažných procesných ako i hmotno-právnych pochybení.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu dňa 28. 04. 2011 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 3569/1, vedený na LV č. XXXX, kat. úz. F., obec F., okres Q., je v podielovom spoluvlastníctve M. Y. podiel vo veľkosti 1/8-iny, J. Y. podiel vo veľkosti 1/8-iny, Q. I., rod. Y. podiel vo veľkosti 1-iny, I. K., rod. Y. podiel vo veľkosti , M. Y. podiel vo veľkosti , S. Y. podiel vo veľkosti , D. Y. podiel vo veľkosti , Z. I., rod. C. podiel vo veľkosti 1/15- iny a navrhovateľkin podiel vo veľkosti 1-iny.

Na pojednávaní dňa 06. 03. 2013 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla: „...V danom prípade mám procesný návrh v danom súdnom konaní, a to aby alternatívne nehnuteľnosť - rodinný dom č. XXX, súp. č. 730, na parc. č. 3569/1, vedený na LV č. XXXX, kat. úz. F., patrila do dedičstva po Q. Y., rod. I. a I. Y....“.

Na to súd vyhlásil uznesenie, ktorým „pripúšťa alternatívny petit navrhovateľky tak, že nehnuteľnosť rodinný dom č. XXX postavený na parc. č. 3569/1 vedený na LV č. XXXX, kat. územia F. patrí do dedičstva po Q. Y., rod. I., zomrelej dňa XX. XX. XXXX a I. Y., zomrelého dňa XX. XX. XXXX“.

Okresný súd potom rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie spočívajúcej v nedostatočnom vymedzení okruhu účastníkov konania, ktorý predstavuje nerozlučné spoločenstvo, a to aj v prípade alternatívneho petitu.

Odvolací súd je súčasne viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu I. stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd teda môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (pozri a 204 ) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala. Okrem nich má odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadať ešte na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to v zmysle ust.

Návrh na začatie konania (žaloba) musí obsahovať nasledujúce náležitosti: a/ všeobecné náležitosti stanovené zákonom pre akékoľvek podanie účastníka ( ), osobitné náležitosti ( ).

Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha. Ide o určenie tzv. žalobnej žiadosti, či žalobného petitu, ktorým je v zásade súd viazaný. Žalobný petit musí byť jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.

Petity rozoznávame aj podľa ich skladby, ktorá je výsledkom posudzovania návrhov na rozhodnutie vo veci samej v súdnej praxi. Jednoduchý petit obsahuje spravidla návrh na rozhodnutie o jedinom návrhu, ktorý vychádza z jedného právneho dôvodu návrhu (žaloby), aj keď môže smerovať proti viacerým odporcom (žalovaným). Eventuálny petit, ktorého podstatou je návrh na prisúdenie jedného nároku, napríklad vydanie veci a ak aby toto vydanie nebolo možné (vec sa zničila, stratila), návrh na relutárnu náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho petitu), o druhom petite už nerozhoduje. Alternatívny petit vychádza z toho, že odporcovi sa jeho znením poskytne právo voľby, ako sa zbaví svojho záväzku, napríklad dodá vec alebo zaplatí určitú sumu peňazí. Taký druh petitu nadväzuje na hmotné právo, ak jeho normy umožňujú, aby dlžník mohol záväzok splniť viacerými spôsobmi (napr. podľa ). Petity s alternatívnym splnomocnením spočívajú na vyhlásení navrhovateľa, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný na zánik záväzku odporcu prijať aj iné plnenie, ktorý sa týmto plnením oslobodí od svojej povinnosti.

Preskúmaním veci odvolací súd musel konštatovať, že okresný súd pred rozhodovaním o pripustení zmeny návrhu na začatie konania v zmysle ust. , si neujasnil čoho sa navrhovateľka domáha nakoľko písomným návrhom žiadala určiť podielové spoluvlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam prospech označených osôb a na pojednávaní požadovala alternatívne určiť, že označená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po Q. Y., rod. I. a I. Y.. Vyjadrením „alternatívne“ totiž uviedla, že sa domáha určenia podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam v prospech označených osôb alebo že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke Q. Y. rod. I. a I. Y.. Takýto petit však neumožňuje právo voľby pri určovacích žalobách. Mala preto určite a jednoznačne uviesť ako žiada v konaní rozhodnúť. V prípade, že by sa domáhala určenia, že označené nehnuteľnosti patria do vlastníctva označených osôb až vtedy mal súd rozhodovať, či je dôvod na pripustenie zmeny návrhu v zmysle ust.

Ak okresný súd napriek tomu uvedenú zmenu návrhu pripustil a o takomto návrhu aj rozhodol (z výroku rozsudku vyplýva, že návrh zamietol v celom rozsahu a rovnako aj z jeho odôvodnenia), nepostupoval správne pričom zmätočne pripustená zmena návrhu mala podľa odvolacieho súdu vplyv na rozhodnutie vo veci, ktorú súd v celom rozsahu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.

Za tohto stavu sa odvolací súd navrhovateľkou uvádzanými odvolacími dôvodmi nezaoberal a pre vadu konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd rozhodne aj o trovách doterajšieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .