Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Er-138-2012.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/138/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. Lexpert s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856 a verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: Q. T. B.. XX. XX. XXXX, X. Č. XX, XXX XX X. X., Š. C. U., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.303,77 eura s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom Exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 119/12, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie zastavuje.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/138/2012-11 zo dňa 24. 01. 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 08. 2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/225/2012-34 zo dňa 30. 05. 2012. Dovolanie podané oprávneným proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením č.k. 6 Cdo 274/2012 zo dňa 30. 04. 2013, právoplatným dňa 17. 06. 2013.
Podľa § 44 ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekučného konania v návrhu na vykonanie exekúcie, v konaní úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov konania nepriznal.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekučného konania spolu vo výške 37,97 eura pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eura a náhrady hotových výdavkov vo výške 4,78 eura (z toho poštovné 3,40 eura, poplatky /obálky s doručenkou, spisový obal, euroobal, kancelársky papier/ 1,38 eura).
Podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 2Er/138/2012-11 zo dňa 24. 01. 2012 vyplýva, že žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu, že sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdom vyhodnotený ako nulitný právny akt. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že oprávnený procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť a preto je v súlade s citovaným ustanovením § 146 ods. 2 OSP povinný uhradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania.
Podľa § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 196 druhej vety Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V prípade, ak nedošlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie, má súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Súdna exekútorka si v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnila odmenu vo výške 33,19 eura. Zákonné ustanovenie § 14 vyhlášky upravuje odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie (resp. pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie). Predmetné ustanovenie však nie je v danom prípade aplikovateľné, nakoľko súd nerozhodol o zastavení exekúcie, ale o zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. exekúcia v danom exekučnom konaní ani nezačala, nakoľko nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na jej vykonanie. V takom prípade (ak nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie) má súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na
náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Na základe uvedených skutočností, súd odmenu vo výške 33,19 eura súdnej exekútorke nepriznal.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd nepriznal súdnej exekútorke hotové výdavky vyúčtované sumou 1,38 eura - predstavujúce paušálne poplatky (obálky s doručenkou, spisový obal, euroobal, kancelársky papier). Tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ exekútor takéto doklady súdu nepredloží, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov (viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18.04.2012 ).
Súd neuznal súdnej exekútorke ani náhradu hotových výdavkov vo výške 3,40 eura za poštovné vynaložené na doručovanie písomností exekútorským úradom v prípadoch, v ktorých sa v predloženom exekútorskom spise sp. zn. EX 119/12 nenachádzajú doručenky, resp. nedoručené zásielky z doručovania poštovým doručovateľom. Z obsahu exekučného spisu nepochybne vyplýva, že súdna exekútorka doručila exekučnému súdu osobne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj vyčíslenie trov exekučného konania a žiadne iné listiny súdna exekútorka v priebehu exekučného konania nedoručovala. Súdna exekútorka nepreukázala nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebné na doručenie písomností exekútorským úradom.
Po vykonaných úpravách súd dospel k záveru, že súdna exekútorka si uplatnila náhradu trov exekučného konania v rozpore s Exekučným poriadkom a vyhláškou, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.