Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-239-2012.pdf
PDF · 74.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/239/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky C. U., bytom Q., T. XXXX/X proti odporcovi H. J., bytom L. W. U., Ul. U. XX, o zaplatenie 25.872 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. februára 2012, č.k. 16C/151/2011-62, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 25.872 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.11.2010 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 776 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcovi zaplatenia 25.872 Eur s úrokom vo výške 9% ročne od 01.11.2010 do zaplatenia z titulu poskytnutých pôžičiek. Súdom vykonaným šetrením sa miesto pobytu odporcu nepodarilo zistiť, preto súd uznesením č.k. 16C/151/2011-56 z 07.02.2012 rozhodol v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p., že písomnosti určené odporcovi sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise. Odporca sa na stanovený termín pojednávania bez ospravedlnenia nedostavil, predvolanie na termín pojednávania mu bolo doručené uložením v súdnom spise, preto súd prvého stupňa vec prejednal v jeho neprítomnosti, podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Po zhodnotení skutkového stavu, na základe doložených listinných dôkazov a výpovede navrhovateľky dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu opodstatnený. Z listinných dôkazov nesporne vyplýva, že navrhovateľka v období od októbra 2007 do januára 2009 poskytla opakovane odporcovi ako fyzickej osobe postupne viaceré finančné pôžičky, čo opakovane odporca na predložených listinných dôkazoch potvrdzoval svojím podpisom. Z dohody z 25.01.2010 vyplýva, že účastníci si za poskytnutie finančných prostriedkov z titulu pôžičky dohodli medzi sebou úrok vo výške 10% ročne, preto súd priznal navrhovateľke nárok na zaplatenie dlžnej sumy z titulu poskytnutých pôžičiek vrátane dohodnutých úrokov v celkovej výške 24.587 Eur, v súlade s § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka a z titulu nevrátených záloh poskytnutých navrhovateľkou odporcovi za ním nerealizované práce, respektíve nedodaný tovar, vo výške 1.285 Eur, a to v súlade s § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Keďže odporca navrhovateľke pôžičku nevrátil a bezdôvodné obohatenie navrhovateľke nevydal v dohodnutej lehote splatnosti, a to do leta 2010 a následne ani v lehote stanovenej navrhovateľkou v písomnej výzve z 28.09.2010, a to do 28.10.2010, súd navrhovateľke priznal i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, výška ktorých úrokov z omeškania bola uplatnená v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 776 Eur, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná, ktoré trovy je jej povinný odporca zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd prvého stupňa rozhodol len na základe jednostranného vyjadrenia navrhovateľky a ňou vykonštruovaných dôkazov, a preto je rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny. Uviedol, že o predmetnom súdnom spore nevedel, pričom od navrhovateľky si nikdy nepožičal žiadne peniaze a tak nejaký fiktívny dlh v plnom rozsahu neuznal. Práve naopak, navrhovateľka splácala odporcovi do umorenia hotovostnú bezúročnú pôžičku po nebohom manželovi, ako aj odporcom za dodaný tovar a technické - technologické zariadenie do reštaurácie L. Poukázal na to, že s navrhovateľkou nikdy neuzavrel a nepodpísal písomne žiadnu zmluvu o nejakej finančnej pôžičke a následných dobách splatnosti. Uviedol, že navrhovateľka bola tichá spoločníčka spoločnosti Y., od ktorej postupne odkupovala majetkový a obchodný podiel tak, aby ho v budúcnosti vlastnila ako jediný spoločník, pretože videla v aktivitách spoločnosti svoje ďalšie podnikateľské zámery. Uviedol, že z dôvodu jeho zdravotnej neschopnosti (je po kardiologickej operácii trvale na liečebných pobytoch mimo miesta trvalého bydliska) mu bola zabránená účasť na konaní svojej obhajoby pred súdom prvého stupňa, takže o prebiehajúcom konaní v predmetnej veci nevedel a okamžite dňa 27.03.2012, kedy sa dozvedel o prebiehajúcom súdnom spore sa prihlásil Okresnému súdu Prievidza. Mal za to, že navrhovateľka sa mu chce podanou žalobou pomstiť a ublížiť mu. Poukázal na to, že je ťažko zdravotne postihnutý, poberá sociálny dôchodok vo výške 158,19 Eur z toho pre neho XXX,XX Eur a 46,34 Eur na dieťa a 46,34 Eur na manželku. Žiada, aby bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bol mu ustanovený zástupca z radov advokátov na ochranu jeho záujmov.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní považovala za nepravdivé a nezmyselné. Trvala na tom, že odporcovi požičala peniaze v období od októbra 2007 do januára 2009 v celkovej výške 25.872 Eur. S odstupom času a po skúsenostiach s odporcom je jej jasné, že odporca ju uviedol do omylu a podviedol. Odporca sa jej dlhodobo vyhýba, ostal nezvestný aj pre rodinu, po jeho pobyte pátrala polícia. Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní ju urážajú, sú vykonštruované, nezmyselné, nepodložené faktami. Pravdou je, že odporca od nej podvodne vylákal úspory tým, že ju vehementným spôsobom privádzal do omylu. Jej finančná situácia je veľmi nepriaznivá, poberá len dôchodok, odporca ju obral o celoživotné úspory.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7. februára 2012, č.k. 16C/151/2011-56 rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise. Súd prvého stupňa v citovanom uznesení konštatoval, že odporcovi v konaní nebolo možné doručiť písomnosti do vlastných rúk, nakoľko na adrese trvalého pobytu si zásielky nepreberal. Vzhľadom k tomu, že odporcovi nie je možné doručiť písomnosti, nie je možné zistiť miesto, na ktorom písomnosti preberá a nie je možné, aby ho v konaní zastupoval ustanovený opatrovník, keďže sa súdu nepodarilo zistiť blízke osoby odporcu, ktoré by súhlasili s ustanovením za opatrovníka menovanému, vzhľadom na vyjadrenie jeho sestry I. Z., súd podľa § 48 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že všetky písomnosti, ktoré sú adresované odporcovi, sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.02.2012 vyplýva, že odporca sa na stanovený termín pojednávania nedostavil, predvolanie na termín pojednávania mu bolo doručené uložením v súdnom spise, preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 48 ods. 4 O.s.p. veta prvá, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ho zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania.
Predpokladmi na takýto výnimočný spôsob doručovania súdnych písomností fyzickej osobe sú: a) ide o fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom; b) niet objektívneho poznatku vzťahujúceho sa na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti; c) nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník; d) uznesenie o tom, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania; e) po celý čas, až do právoplatného skončenia konania trvajú dôvody uvedené v písmenách a/ až d/.
V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odporcovi nebolo možné doručiť písomnosti do vlastných rúk, nakoľko podľa poštovného doručovateľa si zásielky na adrese trvalého pobytu nepreberá a súdu sa nepodarilo zistiť miesto, na ktorom písomnosti preberá. Sestra odporcu I. Z. v liste zo dňa 25.11.2012 súdu prvého stupňa oznámila, že nevie, kde sa odporca zdržiava a zároveň uviedla, že nesúhlasí, aby bola ustanovená odporcovi ako jeho opatrovníčka. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p., že písomnosti určené odporcovi sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise sp. zn. 16C/151/2011. Súd prvého stupňa však nevyčerpal všetky možnosti na zistenie, či nie je možné, aby odporcu zastupoval iný ustanovený opatrovník, po tom čo sestra odporcu odmietla ako opatrovníčka zastupovať svojho brata v konaní. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. XX), že odporca je ženatý, preto mal súd vykonať šetrenie za účelom zistenia adresy bydliska manželky odporcu. Pokiaľ by sa mu nepodarilo zistiť adresu bydliska manželky odporcu, prípadne iných blízkych príbuzných, ktoré osoby by mohli byť ustanovené za opatrovníka odporcovi, mohol súd v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. ustanoviť za opatrovníka obec. Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval, neboli splnené predpoklady na doručovanie písomností určených odporcovi uložením v súdnom spise v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p. a týmto nesprávnym postupom bola odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom. Konanie pred súdom prvého stupňa tak bolo postihnuté vadou, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom. So zreteľom na uvedené okolnosti, považoval odvolací súd odvolanie odporcu za dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p..
Vzhľadom k tomu, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa odporca oznámil súdu adresu bydliska, bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní s odporcom ako s účastníkom konania konať a vo veci opätovne meritórne rozhodnúť.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .