Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-514-2013.pdf
PDF · 145.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/514/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX a 2/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, IČO: 37 756 508, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.093,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/56/2013-145 zo dňa 15. júla 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým súd žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných nepriznal náhradu trov konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ trovy prvostupňového konania v sume 138,44 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom B., ul. J. T.. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v sume 107,73 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom B., ul. J. T. č. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.). Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania (výrok II.). Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania (výrok III.).
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ bola uzavretá zmluva, ktorú je potrebné podriadiť pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je predmetom konania splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy je potrebné aplikovať nielen na samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na právne úkony, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou bezprostredne súvisia (napr. právne úkony zabezpečujúceho charakteru, vrátane dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 06. 2012).
Napriek výzve súdu žalobca nedoplnil žalobu údajom o dátume splatnosti pohľadávky voči žalovanému 1/ (v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Procesná nečinnosť žalobcu v konaní nezbavuje súd povinnosti pokračovať v konaní, keďže nečinnosť žalobcu nesmie byť na úkor ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“). Napriek procesnej pasivite žalujúcej strany je možné dátum (dobu) splatnosti pohľadávky a s tým súvisiaci dátum začatia plynutia premlčacej doby stanoviť na základe iných skutočností, vyplývajúcich zo spisového materiálu. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má predovšetkým údaj o počte dní omeškania, nachádzajúci sa v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011. Počet dní omeškania so zaplatením postúpenej pohľadávky ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok je 1271 dní. Splatnosť pohľadávky je možné vyvodiť aj z tvrdenia samotného žalobcu, ktorý v žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu (postupca) odstúpil od zmluvy z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že k žalobcom tvrdenému odstúpeniu od zmluvy muselo dôjsť minimálne pred dátumom 15. 12. 2011 (dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok). Napokon samotné premlčanie uplatnenej pohľadávky vyplýva aj z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v zmysle ktorého osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo v bode 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod 3 dohody). Z údaju o počte dní omeškania 1271 dní (ku dňu 15. 12. 2011) je zrejmé, že k omeškaniu žalovaného v 1. rade ako dlžníka zaplatiť veriteľovi nemohlo dôjsť neskôr ako v roku 2008. Je teda nepochybné, že k uznaniu dlhu žalovaným 1/ došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keďže premlčacia lehota dlhu začala plynúť najneskôr v roku 2008 a pri všeobecnej 3- ročnej premlčacej dobe uplynula najneskôr v roku 2011. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola zo strany žalovaného podpísaná dňa 28. 06. 2012. Pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania je nevyhnutná vedomosť dlžníka (žalovaného) o premlčaní dlhu. Je potrebné zdôrazniť, že uznanie záväzku žalovaným bolo zrealizované na formulári (ktorého text bol vopred pripravený), samotná listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Uvedené označenie môže u spotrebiteľa vzbudiť dojem, že predmetnou listinou sa sleduje splnenie dlhu prostredníctvom splátok, ktoré ho môže priviesť k rozhodnutiu uzavrieť dohodu o splátkovom kalendári. Spotrebiteľ - bežný občan si však súčasne nemusí uvedomovať, aké ďalšie prehlásenie podpísal. Súd dal do pozornosti tiež skutočnosť, že uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v čl. 2 dohody, avšak prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčaní dlhu je umiestnené v bode 3 označenom ako forma splatenia záväzku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že uznaný dlh je premlčaný a preto jeho prejav vôle uvedený v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevyvoláva právne účinky uznania premlčaného dlhu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola doručená súdu dňa 26. 03. 2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu opodstatnene vznesenej námietky premlčania súd žalobu zamietol. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 06. 2012 nebola podľa názoru súdu individuálne dohodnutá so žalovaným. Hoci žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s dohodou, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, keďže táto dohoda bola vopred pripravená na predtlačenom formulári a žalovaný mohol dohodu ako celok s celým jej znením akceptovať alebo odmietnuť. Žalovaný 1/ v prípade, ak mal záujem len o splátkový kalendár, nemohol tento získať bez toho, aby zároveň uznal premlčaný dlh vzhľadom na vopred pripravený formulár dohody. Navyše poukázal na skutočnosť, že uznanie premlčaného dlhu, ktoré bolo zakomponované a je súčasťou dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), keďže v prospech veriteľa (žalobcu), teda na úkor žalovaného, by začala plynúť pre uplatnenie nároku nová 10-ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobu voči žalovanej 2/ súd zamietol ako nedôvodnú. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ odôvodnil žalobca tým, že menovaná pristúpila k záväzku, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania, o čom predložil súdu listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 06. 2012. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/. Z predloženej listiny, ktorá je formulárovým tlačivom vyplýva, že v bode 1.3 dohody sú vyplnené osobné údaje žalovanej 2/ (meno a priezvisko a jej rodné číslo) ako osoby pristupujúcej k záväzku. Z takto vyhotovenej a predloženej listiny je zrejmé, že v nej absentuje výslovný prejav vôle žalovanej 2/ pristúpiť k záväzku žalovaného 1/, ktorý je pojmovým znakom každého právneho úkonu. Platné a účinné pristúpenie k záväzku vyžaduje, aby pristupujúci dlžník výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vyjadril vôľu pristúpiť k záväzku pôvodného dlžníka, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Predložená listina nespĺňa ani požiadavku určitosti právneho úkonu, vyjadrenú v ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže záväzok, ku ktorému podľa tvrdenia žalobcu mala žalovaná v 2. rade pristúpiť, nie je žiadnym spôsobom vymedzený, identifikovaný. Za uvedeného skutkového stavu nemohlo dôjsť k platnému pristúpeniu žalovanej v 2. rade k záväzku, ktorý vyžaduje písomnú formu. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil predloženú listinu ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého žalovanej v 2. rade nemôžu vzniknúť žiadne povinnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovaným náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnili.
Súd tiež nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Trovy právneho zastúpenia súd nepovažoval za účelne vynaložené. Zdôraznil, že vedľajší účastník je občianskym združením, ktorého cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Preto v prípade, ak sa označené občianske združenie rozhodne vstúpiť ako vedľajší účastník v súdnom konaní na podporu spotrebiteľa, majúc na pamäti svoje poslanie, je úplne prirodzené očakávať, že na pôsobenie v občianskom súdnom konaní (napr. v postavení vedľajšieho účastníka) je odborne pripravené bez potreby právneho zastúpenia v konaní. Súd pri posudzovaní účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z predpokladu, že vzhľadom na predmet činnosti vedľajší účastník má vo svojich radoch osoby, ktoré sú schopné v záujme ochrany spotrebiteľa adresovať súdu kvalifikované podania, prípadne inými procesnými úkonmi v konaní účinne chrániť práva spotrebiteľa. Tento predpoklad plne korešponduje úmyslu zákonodarcu, aby vedľajší účastník poskytol kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, keďže ochrana spotrebiteľa je problematikou, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Súd nemal preukázané, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli iné trovy konania (okrem trov právneho zastúpenia).
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaných 1/, 2/ čo do výroku III, ktorým mu súd nepriznal trovy konania.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 71,11 eur.
V odvolaní vytýkal súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu.
Uvádzal, že dňa 28. 06. 2012 podpísali žalovaní 1/ a 2/ Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“), prostredníctvom ktorých žalovaný 1/ uznal a žalovaná 2/ pristúpila a uznala záväzok žalovaného 1/ voči žalobcovi, vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0333256645 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a. s., vo výške 806,78 eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa splatiť svoj záväzok v splátkach. V predmetnej Dohode nie je určená výška splátok, nakoľko žalovaní 1/, 2/ žiadali splnenie dlhu v neprimerane nízkych splátkach v porovnaní s výškou istiny, čím by sa doba splácania neúmerne predĺžila, avšak žalobca sa nebráni plneniu dlhu aspoň čiastočne. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaní 1/ a 2/ potvrdili vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 3 bod 3.1 Dohody.
Žalobca bol toho názoru, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Rovnaký názor zastával aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 25Co/323/2012 zo dňa 30. 04. 2013. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky (hoci aj vo vzťahu k premlčanému dlhu) s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Podpísaním Dohody došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal.
Žalovaný, keďže si je vedomý svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi, ho v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chce uhradiť, avšak vzhľadom na to, že pre svoju zlú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť naraz v plnej výške, sa slobodne rozhodne uzavrieť so žalobcom Dohodu, v zmysle ktorej mu je umožnené uhradiť existujúci záväzok postupne v splátkach. Tým, že žalovaný podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcností zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť a okrem toho žalovaný Dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ide o prejav slobodnej vôle žalovaného.
Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom žalobca považoval za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný dokaz, že žalovaný sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Žalobca považoval takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť. Takýmto postupom súdu budú veritelia nútení neposkytovať dlžníkom možnosť splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatniť na súde.
Pokiaľ ide o ukončenie zmluvy, žalobca bol toho názoru, že súd vychádzal z nepreukázaných skutočností, keď v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu - postupca a rovnako ani žalobca ukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom a žalovaným 1/. Vzhľadom na uvedené ani súd nemohol mať ukončenie zmluvy a splatnosť pohľadávky za preukázané, a teda mal nárok žalobcu posudzovať s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, keďže zo zmluvy je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Dohoda bola podpísaná dňa 28. 06. 2012 a konečná splatnosť splátkového úveru bola dohodnutá na deň 20. 11. 2010. Následne mal súd teda aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka a žalobcovi priznať pri najmenšom splátky, ktoré v čase uznania a podpisu Dohody premlčané neboli (počnúc splátkou splatnou ku dňu 20. 07. 2009). Žalobca nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania nároku v plnom rozsahu, keďže záväzok, ktorý žalobcovia uznali, v čase podpisu Dohody premlčaný nebol.
Tiež uviedol, že predmetnou Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strap, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na uvedené žalobca zdôraznil, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že žalovaný uznal svoj záväzok nemohlo byť žalovanému vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/ v časti týkajúcej sa odvolania čo do výroku rozsudku, ktorým mu okresný súd nepriznal náhradu trov konania uviedol, že jeho vstup do konania bol opodstatnený, pretože okresný súd žalobu zamietol po jeho vstupe, písomnom vyjadrení zo dňa 02. 07. 2013 a argumentácii prednesenej jeho právnym zástupcom na pojednávaní dňa 15. 07. 2013, ktoré boli účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa. Vytýkal okresnému súdu, že akoby z „úradnej povinnosti“ chráni majetkové pomery žalobcu. O odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka však svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O. s. p., ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď medzi trovy konania patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Ďalej uviedol, že združenie môže zabezpečovať svoju najefektívnejšiu činnosť pri ochrane spotrebiteľa práve vďaka inštitútu vedľajšieho účastníctva v súdnych konaniach. Rozdiel v množstve a dôvodnosti žalôb medzi súdmi, na ktorých pôsobia (resp. kde už pôsobia aj iné spotrebiteľské združenia) a kde nepôsobia, je očividný. Ochranu spotrebiteľa by nedokázali, ako nemajetné združenie realizovať bez právnych zástupcov, ktorí sú ochotní poskytovať im všetky služby len za prísudok. Opakujúce sa tvrdenia žalobcu, že účelom ich vstupov do konaní nie je ochrana spotrebiteľa ale získanie finančných prostriedkov je absurdné, pretože realita je celkom odlišná.
Činnosť a zastupovanie spotrebiteľského združenia nie je o získavaní finančného prospechu v podobe náhrady trov právneho zastúpenia, ale o hodnotovej orientácii a osobnom nasadení zainteresovaných, ktorí pracujú neraz bez odmeny, resp. dotujú činnosť združenia z vlastných prostriedkov.
Spracovanie množstva právnych podaní, administratívnej agendy a komunikácia so spotrebiteľmi sú činnosti mimoriadne pracné a náročné finančne, časovo i personálne. Pokiaľ reagujú akoby rutinne na vzorové podania žalobcu vzorovými podaniami, tak je za tým množstvo dielčej práce a právnych analýz. Každá vec si však vyžaduje osobitné posúdenie, ktoré nie možné zabezpečiť bez právnej kvalifikácie. Nevyberajú si iba jednoduché kauzy, ale otvárajú v záujme ochrany spotrebiteľa aj právne otázky, ktorých odpovede súdna prax ešte neustálila.
Vyčítať im zištné dôvody a upierať im právo na advokáta a na náhradu trov právneho zastúpenia, ako to žalobca pravidelne prezentuje, považujú z ľudského hľadiska za nekorektné a z právneho hľadiska za zjavne účelové, neodôvodnené a neudržateľné. Súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka nepostupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/ rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdiť a zaviazať žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania v sume 69,22 eur - za vyjadrenie k odvolaniu.
Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval v časti jeho zamietavého výroku I. za správne po stránke právnej i skutkovej nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec.
Spotrebiteľská právna úprava zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho ako aj súkromnoprávneho charakteru. Na úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov vrátane aj obchodno-právnych, ktoré majú charakter absolútneho obchodu) uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.
Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi), ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení resp. konajú v rámci kartelových dohôd.
Samotný izolovaný inštitút premlčania pochopiteľne a objektívne nemôže slúžiť na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a rozhodnutie o tom, či sa na právny vzťah aplikuje premlčanie podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, má svoje logické základy v použití právneho kódexu, ktorý svojim charakterom zodpovedá poslaniu spotrebiteľského práva, a ktorého imanentnou súčasťou je ako sekundárny dôsledok aj príslušná úprava premlčania.
Dodal, že inštitút uznania záväzku (predpokladá sa platné a účinné uznanie), s ktorým sa spája automaticky predĺženie premlčacej doby, nemôže byť zneužívaný na to, aby jeho prostredníctvom dodávateľ v rozpore s dobrými mravmi kvantifikoval pohľadávku využívajúc kombináciu plynutia času, neprijateľných zmluvných sankcií a stratu relevantných listín u spotrebiteľa (v dôsledku dlhého časového odstupu).
Pokiaľ však spotrebiteľ platne voči dodávateľovi uzná svoj záväzok, ktorý pochopiteľne nesmie svojim obsahom odporovať dobrým mravom (nesmie byť založený na neprijateľných zmluvných podmienkach), potom je pre spotrebiteľa logicky výhodnejšie, ak má možnosť plniť svoj záväzok voči dodávateľovi postupne v priebehu dlhšieho časového obdobia.
Inštitút uznania záväzku podľa Občianskeho zákonníka (ktoré sa musí uskutočniť platne a v rámci mantinelov dobrých mravov) a s tým spojená 10 ročná premlčacia doba je tak pre spotrebiteľa výhodnejší, pretože zmluvné strany majú k dispozícii dlhšie časové obdobie na to, aby sa dohodli na mimosúdnom riešení veci.
Dojednanie o použití všeobecnej úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka (vrátane aj premlčania a ručenia a pod.) t. j. právneho kódexu určeného pre podnikateľov, je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko samotnej koncepcii a filozofii spotrebiteľských vzťahov, ktorá predpokladá „laický“ prístup k uzatváraniu zmlúv zo strany spotrebiteľov, zodpovedá všeobecná úprava záväzkov podľa Občianskeho zákonníka (vrátane aj premlčania a ručenia a pod.). Rovnako obsah pojmu dobré mravy, ktorý sa spája s Občianskym zákonníkom a so vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je širší ako obsah pojmu férový obchodný styk, ktorý sa spája s Obchodným zákonníkom a s úpravou vzťahov medzi podnikateľmi.
Vedľajší účastník na strane žalovaných mal za to, že predmetný záväzok, o ktorý žalobca opiera svoju pohľadávku v predmetnej veci, zjavne napĺňa kritéria spotrebiteľskej zmluvy, a preto je nutné ho posu- dzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Plynutie času je objektívnou skutočnosťou a nakoľko je nárok žalobcu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu premlčaný (§ 101 Občianskeho zákonníka) a žalovaná 2/ nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, bolo na mieste aj žalobu po aplikácii relevantného právneho kódexu (Občianskeho zákonníka) v celom rozsahu zamietnuť.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 06. 2012 je formulár, ktorý vopred pripravil žalobca ako veriteľ pre žalovaného spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku, a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah.
Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., v právnom postavení dodávateľa uzatvoril so žalovaným spotrebiteľom zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 13. 12. 2005.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára žalobca v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa.
Akékoľvek argumentačné snahy žalobcu o spochybňovanie vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu sú iba jeho účelovou snahou vyhnúť sa tomu, aby bol žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv považovaný za dodávateľa, teda aby sa žalobca vyhol tomu, že „Dohodu“ súd podrobí kontrole podľa ustanovení spotrebiteľských predpisov.
Žalobca je však pri uzatváraní „Dohody“ bez akýchkoľvek pochybností v postavení dodávateľa, a preto súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalobca uzatvára kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov.
Uzatvorenie „Dohody“ je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOS“), pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu
Odôvodnil nasledovne:
Predĺženie premlčacej doby:
- žalobcovi umožňuje účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva (zmluvné úroky, zákonné úroky, sankcie a pod.) v dôsledku plynutia času a následnú kvantifikáciou príslušenstva pohľadávky, ktorú už vo svojej žalobe označuje za súčasť uplatnenej istiny, čo samozrejme prináša možnosť podstatného zvýšenia trov takéhoto súdneho konania,
- spôsobí, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke (zmluvami, prílohami zmlúv, dokladmi o úhradách) a stráca tak aj teoretickú možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia resp. čiastočného splnenia dlhu resp. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky dodávateľa.
Predĺženie premlčacej doby žalobca odvodzuje s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka (čo zodpovedá obsahu dojednaní podľa formulára „Dohody“, viď napr. bod 3.1 posledná veta: Osoby .... majú vedomosť o premlčaní dlhu) resp. s poukazom na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím chce súčasne žalobca získať výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase uznania a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore, tým že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Tu je na mieste zdôrazniť, že pôvodné právne tituly (spravidla spotrebiteľské úverové zmluvy) takmer v každom prípade, ktorý žalobca uplatňuje na súde, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky resp. nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii, ktorý nahradil zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách.
Žalobca vo formulárových „Dohodách“ teda necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, t. j. suma dlhu (istiny) je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom (čo je ďalším dôvodom pre posúdenie „Dohody“ ako neplatnej aj z dôvodu jej neurčitosti, podrobnejšia argumentácia k neurčitosti právneho úkonu viď bod 4.).
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania zväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému obsahu Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu.
V „Dohodách“ s niektorými dlžníkmi, ako je tomu aj v tomto prípade, sa dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do „Dohody“ o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 „Dohody“. Formulácia uznania dlhu je predtlačená na všetkých „Dohodách“ bez ohľadu na to, či je dlh v čase „uznania“ premlčaný alebo nie.
Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je ako neprijateľná zmluvná podmienka v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 4. písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka) a jej nulitné právne účinky v spotrebiteľských zmluvách už boli početne judikované Súdnym dvorom EÚ, Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, ale aj súdmi nižších stupňov. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami ZOS je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto „Dohody“ nikdy nevychádza od spotrebiteľa. „Dohoda“ je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve resp. kontakte pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby žalobcu spravidla narýchlo, na rozličných miestach (od dverí bytu až po parkovisko supermarketu) a po vypísaní „Dohody“ touto osobou je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Nekalosť obchodnej praktiky posudzujeme najmä podľa § 8 ods. 4 ZOS.
Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 ZOS, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa resp. dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku.
Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a vo výroku III. zmenil (§ 220 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobou, doručenou súdu dňa 26. 03. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovaným 1/, 2/ splnenia povinnosti zaplatiť sumu 1.093,11 eur, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 806,78 eur od 16. 12. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 13. 12. 2005 zmluvu č. 333256645, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností sú uvedené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný si neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť, z tohto dôvodu postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.093,11 eur a pozostávala z istiny 806,78 eur, riadneho úroku 138,41 eur a úroku z omeškania vo výške 147,92 eur. Žalovaní 1/ a 2/ uznali vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalovaná 2/ pristúpila k záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 16. 12. 2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Okresný súd žalobu zamietol, keď uznal dôvodnosť vznesenej námietky o premlčaní dlhu.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ a preto nebolo potrebné zo strany odvolacieho súdu uvedené skutočnosti opätovne zdôrazňovať.
Pokiaľ sa týka odvolania vedľajšieho účastníka čo do časti rozsudku, ktorým mu prvostupňový súd náhradu trov konania nepriznal, krajský súd v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil nakoľko mal za to, že jeho odvolanie je dôvodné. Okresný súd nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil tým, že trovy právneho zastúpenia súd nepovažuje za účelne vynaložené. Zdôraznil, že vedľajší účastník je občianskym združením, ktorého cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Preto v prípade, ak sa označené občianske združenie rozhodne vstúpiť ako vedľajší účastník v súdnom konaní na podporu spotrebiteľa, majúc na pamäti svoje poslanie, je úplne prirodzené očakávať, že na pôsobenie v občianskom súdnom konaní (napr. v postavení vedľajšieho účastníka) je odborne pripravené bez potreby právneho zastúpenia v konaní. Pri posudzovaní účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z predpokladu, že vzhľadom na predmet činnosti vedľajší účastník má vo svojich radoch osoby, ktoré sú schopné v záujme ochrany spotrebiteľa adresovať súdu kvalifikované podania, prípadne inými procesnými úkonmi v konaní účinne chrániť práva spotrebiteľa. Tento predpoklad plne korešponduje úmyslu zákonodarcu, aby vedľajší účastník poskytol kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, keďže ochrana spotrebiteľa je problematikou, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Súd nemal preukázané, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli iné trovy konania (okrem trov právneho zastúpenia).
Podľa článku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O. s. p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby Ústava neobmedzuje a ani iným spôsobom nevymedzuje.
Vychádzajúc z ust. § 93 ods. 1, 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. 10. 2008, má Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oprávnenie vystupovať v súdnom konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v § 93 ods. 2 O. s. p., ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ust. § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek „hlavný“ účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi , ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie advokátom a tiež aj právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O. s. p., bez akýchkoľvek pochybností, patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť potom priznaná náhrada trov konania, a teda i náhrada trov právneho zastúpenia za predpokladu, že právo na náhradu trov konania vzniklo účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Je tomu tak v prípade úspechu účastníka (§ 142 ods. 1, 3 O. s. p.). V tomto prípade súd konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ boli úspešní v plnom rozsahu, vzniklo im právo na náhradu trov konania (č. l. 8 rozsudku) avšak trovy si neuplatnili.
Podstatou vedľajšieho účastníctva je snaha vedľajšieho účastníka všetkými dostupnými procesnými prostriedkami pomôcť strane, na ktorej v konaní vystupuje, k výhre v spore.
Vychádzajúc z obsahu spisu došlo k zamietnutiu žaloby v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka a to v podaní zo dňa 01. 07. 2013 (č. l. 128) a tiež vznesenou na pojednávaní dňa 15. 07. 2013, ktorého sa zúčastnil iba vedľajší účastník. Táto skutočnosť má zásadný význam pre posúdenie účelnosti samotného vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako aj jednotlivých úkonov právnej služby vykonaných v tejto súvislosti jeho právnym zástupcom.
Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov konania na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd vychádzal z jeho vyčíslenia a mal za to, že uplatnené trovy možno považovať za účelne vynaložené.
Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 17. 04. 2013 (č. l. 32, 33 spisu) a právnemu zástupcovi udelil plnomocenstvo dňa 01. 03. 2013. Trovy konania si uplatnil vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01. 07. 2013 za dva úkony právnej pomoci po 61,41 eur a 2x paušálna náhrada po 7,81 eur - prevzatie a príprava, podanie vyjadrenia k veci samej. Prevzatie a príprava zastúpenia, ktoré môže, ale nemusí byť spojené aj s prvou poradou s klientom, je nevyhnutnou podmienkou vzniku zastúpenia účastníka (vedľajšieho účastníka) advokátom. Odmena za tento úkon právnej služby sa priznáva úspešnému účastníkovi bez potreby preukázania obsahu tohto úkonu právnej služby. V preskúmavanej veci bola účelnosť prevzatia a prípravy zastupovania vedľajšieho účastníka advokátom preukázaná tým, že obsahovala aj vyjadrenie vo veci samej (č. l. 128-134 spisu), včítane námietky premlčania a po vznesení námietky premlčania došlo k zamietnutiu žaloby i keď boli žalovaní nečinní. Trovy prvostupňového konania odvolací súd vyčíslil z hodnoty veci 1093,11 eur, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky č. 655/2004 Z. z.“), jeden úkon = 61,41 eur, náhrada patrí za dva úkony - prevzatie a príprava 1.3.2013, podanie vyjadrenia k žalobe 01. 07. 2013 + paušálna náhrada za 2 úkony po 7,81 eur v roku 2013. Zástupca vedľajšieho účastníka sa zúčastnil pojednávania dňa 15. 07. 2013 (č. l. 139 spisu), kde si uplatnil trovy s tým, že ich vyčíslenie si vyhradil do 3 pracovných dní. V tejto lehote iné trovy ako vo vyjadrení k žalobe vyčíslené neboli preto vedľajšiemu účastníkovi patria trovy prvostupňového konania v celkovej výške 138,44 eur.
V odvolacom konaní mal úspech vedľajší účastník, a teda aj žalovaní 1/ a 2/, na ktorých strane vystupuje. Preto vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p.). Vedľajší účastník si uplatnil trovy odvolacieho konania a to za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo veci zo dňa 26. 09. 2013 na výzvu súdu za jeden úkon 61,41 eur + 7,81 eur a za podanie odvolania čo do trov zo dňa 27. 08. 2013 vo výške 30,70 eur + 7,81 eur. Nakoľko sa jednalo o účelne vynaložené trovy vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky 655/2004 Z. z., odvolací súd tieto priznal v uplatnenom rozsahu.
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko nepodali odvolanie, ani sa k podanému odvolaniu nevyjadrili a tak im žiadne trovy v priebehu odvolacieho konania mu nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .