Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-28-2013.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ M. S.J., C.. XX.XX.XXXX X. X/ B. S., C.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: B.. H. D., C.. XX.XX.XXXX, S. U. T. Č.. XXX a otca: M. S., C.. XX.XX.XXXX, S. XX S. X., I., S., S. XDR, A. S. o návrhu matky detí na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti rodiča k deťom takto
rozhodol:
I. Súd maloletého M. S., C.. XX.XX.XXXX X. B.N. B. S., C.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky detí, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec detí M. S., C.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na každé z maloletých detí výživné vo výške 300,- Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 10.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa.
III. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 19.06.2013 v súvislosti s podaním zo dňa 31.07.2013 sa matka maloletých detí M. S., C.. XX.XX.XXXX X. B. S., C.. XX.XX.XXXX (ďalej len maloleté deti) domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného na každé z detí vo výške 250,- GBP (300,- Eur) mesačne od 01.10.2012. Otec detí i kolízny opatrovník s návrhom súhlasili.
Riadne predvolaný otec detí sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť však vopred ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca detí.
Matka detí na pojednávaní uviedla, že žiada určiť výživné len od právoplatnosti rozsudku vo veci samej, teda vzala návrh späť ohľadne výživného na maloleté deti za obdobie od 01.10.2012 do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozsudku vydaného vo veci.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na dispozičnú zásadu ovládajúcu civilný proces súd v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil ohľadne určenia výživného od 01.10.2012 do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok vydaný vo veci.
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky detí a kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných dôkazov - rodných listov maloletých detí, správy kolízneho opatrovníka o výsledkoch šetrenia v rodine maloletých detí, dohody rodičov detí zo dňa 23.11.2012, správy Obce Revúcka Lehota zo dňa 11.07.2013, správy Obce Povoda zo dňa 17.07.2013, potvrdenia Obvodného úradu Rimavská Sobota zo dňa 16.07.2013, odpovedí na lustrácie rodičov detí v Sociálnej poisťovni, výplatných pások matky detí, výplatných pások otca detí, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 09.07.2013 a 10.07.2013, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 08.08.2013, potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.07.2013, potvrdenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 30.06.2013, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 09.07.2013, kópie dokladu SIPO, kurzového lístka ECB platného ku dňu 29.11.2013, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletých detí nežijú spolu, maloleté deti žijú spolu s matkou na Slovensku, otec detí sa zdržiava a pracuje v zahraničí.
Podľa správy kolízneho opatrovníka žije matka s deťmi v štvorizbovom byte, v domácnosti sa nachádzajú bežné elektrospotrebiče, hygiena je na požadovanej úrovni. Deti majú vlastnú izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená ich veku a potrebám, majú dostatok oblečenia a hračiek. Šetrením neboli zistené nedostatky vo výchove maloletých detí.
Z listinných dôkazov súd zistil, že matka maloletých detí je zamestnankyňou Základnej školy v Sirku, pričom jej čistý mesačný príjem bol v mesiacoch máj a apríl 2013 451,27 Eur. Poberá prídavky na deti vo výške 46,20 Eur mesačne, iné dávky nepoberá. Vlastní byt vedený Okresným úradom Revúca na liste vlastníctva č. 2836, motorové vozidlo nevlastní.
Otec maloletých detí nie je v Slovenskej republike zamestnaný, nepoberá žiadne dávky ani z úradu prácu, ani zo sociálnej poisťovne. Nevlastní nehnuteľnosti, ani auto.
Zo správ obcí, kde majú rodičia detí hlásený pobyt a z potvrdenia Obvodného úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy neboli zistené nedostatky správaní rodičov detí, ani žiadne ich priestupky.
Matka detí platí poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 389,90 Eur mesačne, cestovné do práce vo výške 44,- Eur mesačne a spláca úver v splátkach po 201,23 Eur mesačne. Maloleté deti majú výdavky v súvislosti s navštevovaním škôlky a to školné vo výške 8,- Eur mesačne a poplatok za stravu vo výške 22,40 Eur mesačne. Okrem toho majú iné bežné výdavky.
Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti od septembra 2012, a preto žiada, aby boli maloleté deti zverené do jej starostlivosti a aby výživné bolo určené vo výške 250,- libier, čo je 300,- € mesačne. Deti žijú s ňou na Slovensku, tu majú trvalý pobyt, chodia do škôlky. Ohľadne svojich pomerov uviedla, že je zamestnaná ako učiteľka v Základnej škole Sirku, má čistý mesačný príjem do 500,- Eur a poberá prídavky na deti. Je vlastníčkou bytu, na ktorý si zobrala hypotéku. Nevlastní auto ani iné veci väčšej hodnoty, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je s deťmi v kontakte telefonicky alebo prostredníctvo Skypu, osobne
ich navštevuje raz za 2 - 3 mesiace. Pracuje v spoločnosti Digetex v Manchestri, kde má príjem okolo 500,- libier týždenne. Výživné uhradil za obdobie do decembra 2013.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v rodine maloletých detí bolo vykonané šetrenie, neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove, matka sa stará o deti zodpovedne. Preto žiadajú, aby deti boli zverené do starostlivosti matky a výživné bolo určené vo výške 250,- libier. Styk nežiada upravovať.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) sa môžu rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh matky detí je dôvodný. Rodičia maloletých detí v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka detí fakticky vykonáva potrebnú starostlivosť o maloletého M. X. B. a spĺňa všetky potrebné predpoklady na zabezpečenie ich riadnej výchovy. Vo výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Zverenie detí do jej starostlivosti je preto v záujme maloletých detí. Všetci účastníci s takouto úpravou starostlivosti o deti súhlasili. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Podľa § 65 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V súlade s ustanovením § 65 zákona o rodine súd upravovall vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. Rodičia detí sa dohodli, že otec detí bude na každé z detí platiť výživné vo výške 250,- GBP (300,- Eur). Súd má za to, že určenie výživného v tejto výške je v záujme maloletých detí. Súd zvážil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca detí, ako aj potreby maloletých detí a dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca detí platiť výživné po 300,- Eur mesačne na každé z detí, keďže jeho príjem je okolo 538,- GBP týždenne, čo je po prepočte okolo 447,70 Eur. Pri takto určenej výške výživného zo strany otca a po splnení si vyživovacej povinnosti i zo strany matky, budú pokryté všetky výdavky maloletých detí. Navyše všetci účastníci konania s touto výškou výživného súhlasili. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal otca detí platiť na každé z maloletých detí výživné mesačne vo výške 300,- Eur od právoplatnosti rozsudku. Výživné bolo určené v Eurách, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 155 Občianskeho súdneho poriadku.
Keďže účastníci konania nežiadali upravovať styk, súd styk otca detí s maloletými deťmi neupravoval.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Poučenie:
Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.