Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-18-2023.pdf
PDF · 97.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: T. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2023 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Č., slobodný, nezamestnaný, t.č. v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 06.12.2022 v čase okolo 15:45 hod. kľúčom, ktorý si následne vložil do vrecka svojich nohavíc, uzamkol ubytovaciu jednotku nachádzajúcu sa v budove Roľníckeho družstva so sídlom v S. Č.. XXX v okrese Námestovo, v ktorej spoločne s poškodenou - družkou L. B., nar. XX.XX.XXXX, od 03.12.2022 býval, čím zabránil dobrovoľnému odchodu poškodenej, pričom obvinený za účelom, aby poškodená nemohla volať o pomoc, taktiež rozšliapal a zlomil jej mobilný telefón značky Nokia, nezisteného typu v hodnote do 20,- eur, čím ho znefunkčnil, následne poškodenú v čase od 15:45 hod. do 18:55 hod. opakovane fyzicky napádal tým spôsobom, že ju najmenej päťkrát udrel dlaňou ruky do oblasti tváre, tiež poškodenú udrel opakovane päsťou dá oblasti tváre a nosa, hodil ju na posteľ, kde ju rukami škrtil, pričom počas opakovaného fyzického útoku poškodenej viackrát povedal, že ju zabije, pričom jej aj vulgárne nadával do kuriev s tým, že v čase okolo 18:55 hod., kedy pod vplyvom alkoholu išiel obvinený na záchod, poškodená využila jeho nepozornosť a zo zadného vrecka nohavíc obvineného vytiahla kľúč zavesený na šnúrke, odomkla izbu a z izby zo strachu o svoj život a zdravie ušla von, kde mávaním rúk zastavila vozidlo značky Dacia Duster, prichádzajúce do areálu Roľníckeho družstva so sídlom v S. Č.. XXX, ktoré viedol L. P., za ktorého si poškodená nasadla ako pasažier a požiadala ho, aby ju odviezol preč, lebo ju obvinený zabije, kedy k vozidlu pribehol aj obvinený, ktorý sa snažil poškodenú z auta rukami nasilu vytiahnuť za vrchný odev, na čo L. P. na obvineného zahriakol, na čo obvinený od vozidla odstúpil a L. P. odviezol poškodenú do budovy dojárne v areáli Roľníckeho družstva so sídlom v Zákamennom č. 204, kde sa spoločne s poškodenou uzamkli a kde zotrvali do príchodu polície, čím obvinený poškodenej L. B. spôsobil zranenia a to zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov s poúrazovým krvácaním z nosa, pomliaždenie tváre obojstranne a odreninu kože na brade vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní,
t e d a
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,
- sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe
- inému úmyselne ublíži na zdraví
t ý m s p á c h a l
- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ s poukazom na ust. § 139 písm. c/ Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej L. B., nar. XX.XX.XXXX vo F. M. A., trvale bytom C., C. XXX/XX, prechodne bytom E. X. L. XX/XXH, F. M. A., škodu vo výške 150,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 24.3.2023 na Jozefa Timka obžalobu pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/ Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ X33 ods. 3 písm. h/ A. poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § X83 ods. 1 A. zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. b/ s poukazom na ust. § 139 písm. c/ A. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 A. zákona. G. uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.
F. na to, že prokurátor nemal pripomienky k prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa § § 25X ods. 7 A. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe G. prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX č. Pv XXX/XX, ktorý sa kvalifikuje ako prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § X83 ods. 1 A. zákona, prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. b/ s poukazom na ust. § 139 písm. c/ A. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 A. zákona a uznesením podľa § 257 ods. X A. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
G. vo svojom výsluchu uviedol, že je slobodný, má tri deti. M. žiaden majetok. U. vzatím do väzby bol zamestnaný u pána P., predtým pracoval v Y. a v F. v automobilovom priemysle, aj v J.. Má maloleté deti, kde má uloženú povinnosť platiť na ich výživu. B. neplateniu výživného už bol raz vo výkone trestu, tak preto chodí do práce, aby mal z čoho platiť výživné. K tomu, že má ako trvalý pobyt uvedený len obec N. uviedol, že bol X rokov v J. a mama ho z trvalého pobytu odhlásila, aby nemusela platiť dane. F. sa, že fajčí, drogy neužíva a čo sa týka alkoholu, mal nariadenú liečbu, nepil až do toho dňa. Na kontroly do F. nad A. chodieval pravidelne.
So súhlasom prokurátora , obhajcu a obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. XX/XXXX znalca L.. T. Q., zo záverov ktorého vyplynulo, že u obvineného je prítomný syndróm závislosti od alkoholu, s tým, že ide o I.. štádium. S. uviedla, že obvinený má vedomosť o tom, že pod vplyvom alkoholu sa mu mení správanie, je podráždený, výbušný , konfliktný a môže byť aj agresívny. U obvineného doporučila nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou, nakoľko doposiaľ prebiehajúca ambulantná forma sa ukázala ako nedostačujúca. So súhlasom prokurátora , obhajcu a obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní prečítal závery znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca L.. T. T. a doplnku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca L.. T. T., zo záverov ktorých vyplynulo, že poškodená v súvislosti s vyšetrovaným skutkom utrpela nasledovné zranenia: zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov s poúrazovým krvácaním z nosa, pomliaždenie tváre obojstranne a odreninu kože na brade vpravo . L. zranení môže zodpovedať tvrdeniam poškodenej , tak, ako tieto uvádza vo svojich výpovediach. S., ktoré v danom prípade určovalo dĺžku liečenia a dĺžku doby PN je zlomenina nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, s poúrazovým krvácaním z nosa. R. liečenia v danom prípade bola XX dní. U. bola obmedzená v obvyklom spôsobe života v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela dňa X.XX.XXXX nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej ambulancii urgent W. A. a nutnosťou vyšetrenia na G. ambulancii M.. U. prvých X-X dní od úrazu pociťovala bolesti nosa. A. bolesti neboli nijako intenzívne a len sa mierne zvýraňovali pri vstávaní, chôdzi, pri pohybe hlavou, pri smrkaní nosa , pri dotyku a vlastne pri akejkoľvek fyzickej námahe a postupne v priebehu liečby mali klesajúcu tendenciu . U. počas celej adekvátnej doby liečenia nemohla vykonávať činnosti spojené s väčšou fyzickou námahou, ale počas celej doby liečenia mohla v plnej miere vykonávať činnosti spojené s každodennými potrebami a činnosti spojené s menšou fyzickou námahou, bola pri nich plne sebestačná a nebola odkázaná na pomoc inej osoby. I. obmedzená v obvyklom spôsobe života nebola K bodovému hodnoteniu zranení, ktoré utrpela poškodená sa znalec vyjadril, že položka XX- zlomenina nosa bez posunu predstavuje XX bodov a položka 4- pomliaždenie hlavy predstavuje X bodov. K. jedného bodu pre rok XXXX je podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. § 5 ods. X XX,XX V., t.j. XX bodov x XX,XX V. = XXX,XX V.. Z doplnku č. X k znaleckému posudku č. X/ XXXX vyplynulo, že žiadne odpovede na otázky podané v znaleckom posudku č. X/XXXX sa nezmenili. Z doplnku vyplynulo, že zranenia, ktoré poškodená utrpela dňa X.XX.XXXX mohli byť spôsobené aj kopnutím kravou do oblasti tváre.
P. na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so správou H. F. nad A., správou sociálnej poisťovne, správou obce N., A. rozkaz G. súdu F. nad A. č.k. XXT/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a odpisom RT. U. obmedzovania osobnej slobody podľa § X83 ods. 1 A. zákona, sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu.
U. nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. b/ s poukazom na ust. § 139 písm. c/ A. zákona, sa dopustí ten, kto sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe
U. ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 A. zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
F. na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. X písm. c/ A. poriadku vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku , sa súd touto otázkou bližšie nezaoberal .
S poukazom na tieto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti o vine a obžalovaného, ktorého v celom rozsahu uznal vinným z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § X83 ods. 1 A. zákona, z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. b/ A. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/ A. zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 A. zákona. V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 A. zákona. A. ustanovenie v odseku X zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. A. je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu A. zákona. A. je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). G. spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. G. prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. I. prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Y. prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. P. a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. A. zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. R. medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. L. nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. H. trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. H. o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. L. nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. U. ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt XX/XXXX). S. súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. U. ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Z odpisu z registra trestov na obžalovaného mal súd za preukázané, že bol doteraz osem krát súdom trestaný, naposledy trestným rozkazom G. súdu F. nad A. sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. X, ods. X písm. b/ A. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ A. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. E. trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ A. zákona ( priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ A. zákona( spáchal viac trestných činov) V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov.
U. § 4X ods. 1 A. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. U. treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V danom prípade sa obžalovaný dopustil prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § X83 ods. 1 A. zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. b/ A. zákona s poukazom na ustanovenie § X39 písm. c/ A. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. X A. zákona, súd aplikoval pri ukladaní ustanovenie § 41 ods. 1 A. zákona a obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody .
P. má za to, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov je trestom primeraným a zodpovedajúcim zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. A. zákona. P. je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. F. k tomu, že obžalovaný bol v posledných XX rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. U. § 287 ods. X A. poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. P. uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. F. na to, že poškodená L. B. sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške XXX V., súd uložil obžalovanému v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške XXX Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.