Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-105-2013.pdf
PDF · 71.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/105/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného P. I., pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr.zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2013 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11. 6.2013 sp.zn. 4 T 79/2009 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. I.Y. uznaný vinným prečinom nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
ako štatutárny zástupca spoločnosti X. s.r.o. so sídlom O., P. č. XX, IČO: XXXXXXXX, ako zamestnávateľ v období od 28.4.2007 doposiaľ nevyplatil v deň splatnosti mzdu svojmu zamestnancovi P. Š. vo výške 983,68 € a to aj napriek tomu, že v uvedených obdobiach spoločnosť X. s.r.o. disponovala dostatkom finančných prostriedkov na ich úhradu, čím takto spôsobil P. Š.J. vyššie uvedenú škodu.
Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 214 ods. 1 Tr.zák, s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1 Tr.zák. na peňažný trest vo výške 1.000,- (jedentisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, žeby výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného P. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom E. č. XX, okres M. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch podal v mene obžalovaného odvolanie jeho obhajca JUDr. X. H., ktorú aj písomne odôvodnil.
V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že namieta správnosť skutkových zistení, ale predovšetkým na základe nich vyvodených právnych záverov. Napadnutý rozsudok považuje za nepresvedčivý a nepreskúmateľný pre absenciu relevantných dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho vydaniu. V rámci odôvodnenia odvolania obhajca poukázal na obhajobné tvrdenia obžalovaného v priebehu doterajšieho konania s tým, že zdôraznil, že podstatou jeho obhajoby bolo tvrdenie, že Ing. Q. Š. na základe udeleného plnomocenstva v ústnej forme splnomocnil na zastupovanie spoločnosti X., s.r.o. v rozsahu vedenia a realizácia mzdovej a účtovnej agendy (vrátane výplaty miezd zamestnancov, ako aj uzatvárania pracovnoprávnych aktov, vrátane pracovných zmlúv), a to v rozhodnom období, teda v období, kedy poškodenému nebola vyplatená mzda. Takémuto jeho tvrdeniu korešponduje celý rad dôkazov produkovaných v priebehu celého hlavného pojednávania a to tak listinných, ako aj osobných vo forme svedeckých výpovedí. K nesprávnym právnym záverom okresného súdu uviedol, že síce je pravdou, že subjektom žalovaného trestného činu môžu byť výlučne subjekty, ktorým svedčí určité formálne postavenie, v danom prípade postavenie štatutárneho zástupcu (konateľa) právnickej osoby, teda ide o špeciálny subjekt. Neznamená to však, že konateľ obchodnej spoločnosti, ako jej štatutárny zástupca, je vždy a za každých okolností trestnoprávne zodpovedný za prípadné nevyplatenie mzdy zamestnancom. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za nevyplatenie mzdy zamestnancom nepostačuje výlučne skutočnosť, že v danom prípade obžalovanému svedčí formálne postavenie štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti, ktorá zamestnancovi nevyplatila mzdu. Podľa odvolateľa v danom prípade tu chýba preukázanie úmyselného zavinenia zo strany obžalovaného P. I.. V ďalšom poukázal na otázku delimitácie - prevodu práv a povinností vo vzťahu k výplate miezd zamestnancom, na iného zamestnanca spoločnosti, či tretej osoby. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade absentuje úmyselné zavinenie, t.j. jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, podľa odvolateľa neprichádza do úvahy trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného.
Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodí.
K odvolaniu obžalovaného pripojil svoje písomné vyjadrenie aj poškodený P. Š., ktorý uviedol, že podľa jeho názoru bola vo vykonanom dokazovaní nespochybniteľne preukázaná trestnoprávna zodpovednosť obvineného P. I. za nevyplatenie jeho mzdy, pretože o nevyplatení mzdy a odstupného mal obvinený vedomosť. Nesúhlasí s tvrdením, že udelením plnej moci Ing. Š. Q., na zastupovanie spoločnosti v rozsahu mzdovej a pracovnoprávnej agendy, končí zodpovednosť štatutárneho orgánu. Preto navrhol, aby krajský súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného.
Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že okresný súd v podstate vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dostupné a potrebné dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr.por. V tomto smere mu nemožno nič vytýkať.
Problematickou však ostáva právne posúdenie nesporne preukázaného skutkového deja tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Ostáva teda vyriešenie primárnej otázky, či v danom prípade obžalovaný P. I. naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, t.j. prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle § 214 Tr.zák.
Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že na hlavnom pojednávaní dňa 11.6.2013 po stručnej, ale nie analytickej záverečnej reči prokurátora obhajca obžalovaného predniesol argumentáciu, ktorá v podstate v základných rozhodujúcich bodoch je totožná s písomne vypracovaným odvolaním v predmetnej veci.
Krajský súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nereaguje na právne argumenty uvádzané obžalovaným prostredníctvom svojho obhajcu a s týmito argumentami sa po stránke právnej ani nevysporiadal, hoci podľa konštatácie krajského súdu sú veľmi významné a minimálne spôsobilé na právnickú diskusiu v rámci odôvodnenia rozhodnutia.
Preto bude potrebné, aby okresný súd v novom konaní sa vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami a svoje závery aj náležite odôvodnil. Naviac v priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že obžalovaný P. I. (údajne JUDr.), nar. 13.7.1977 bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 19.6.2013, sp.zn. 41 T 53/2012 podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z obsahu teraz prejednávanej veci v odvolacom konaní vyplýva, že vo veci 4 T 79/2009 sa obžalovaný mal skutku dopustiť od 28.4.2007 až doposiaľ (ani toto tvrdenie nie je právne zdôvodnené), to znamená, že keď pripustím, že teraz napadnutý rozsudok bol vyhlásený 11.7.2013, vždy teda mal byť údajne dokonaný predtým, ako bol vyhlásený , hoci nie právoplatný rozsudok vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Prešov. Podľa zistenia krajského súdu trestná vec vedená proti obžalovanému na Okresnom súde v Prešove je t.č. v štádiu odvolacieho konania na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3 To 23/2013. Predmetná vec doposiaľ nie je ukončená. Za tejto situácie v prípade uznania viny by zrejme prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr.zák.
Záverom však krajský súd upriamuje pozornosť okresného súdu na to, že v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to teda, že jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie a to zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné. Zavinením je zároveň vyjadrená i individuálna trestná zodpovednosť, a teda že každý zodpovedá zásadne iba za to, že svojím konaním sám zavinil. Pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.
Z týchto dôvodov preto krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.