Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-15C-73-2011.pdf
PDF · 127.23 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-15C/73/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpená splnomocneným zástupcom A. E. F. B., bytom C. X, D., proti žalovanej: G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X/X, D., o určenie vlastníckeho práva a vypratanie nehnuteľností
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Štátu p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa po niekoľkých zmenách žaloby (uznesenie o pripustení zmeny žaloby č.k. 15C 73/2011-223 zo dňa 6.3.2015 spolu s uznesením č.k. 15C/73/2011-322 zo dňa 12.3.2018 spolu s opravným uznesením č.C/73/2011-658 zo dňa 22.5.2023) domáha určenia vlastníckeho práva tak, že: I. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej v Správe katastra Košice, kat. Územie H. I., obec Košice-Vyšné Opátske, okres Košice IV, parc. reg. C č. 627/4-záhrady o výmere 105 m2, zapísanej na LV č. XXXX, II. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej v Správe katastra Košice, kat. Územie H. I., obec Košice-Vyšné Opátske, okres Košice IV, parc.reg. C č. 627/3-záhrady o výmere 315 m2, zapísanej na VL č. XXXX, III. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej v Správe katastra Košice, kat. Územie H. I., obec Košice-Vyšné Opátske, okres Košice IV, parc. reg. C č. 627/1-záhrady o výmere 992 m2, zapísanej na LV č. XXXX, IV. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej v Správe katastra Košice, kat. Územie H. I., obec Košice-Vyšné Opátske, okres Košice IV, parc. reg. C č. 627/2-záhrady o výmere 1.366 m2, zapísanej na LV č. XXXX, V. Žalovaná je povinná vypratať pozemok parc. Reg. C č. 627/4 o výmere 105 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. H. I., evidovaný v Správe katastra Košice, a odovzdať ho v stave ako bol pred stavebnou činnosťou a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, VI. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Žalobkyňa vo svojich podaniach poukazovala na to, že právni predchodcovia sporových strán (pôvodní vlastníci G. H., nar. X.XX.XXXX a manželka G. H., J. K., nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. X.X.XXXX a manželka M. M., J. H., nar. X.X.XXXX) Zmluvou zo dňa 30.6.1972 vo forme Notárskej zápisnice N 476/72, Nz 543/72 (č.l. 18-19) zrušili a vyporiadali podielové spoluvlastníctvo pozostávajúce z nehnuteľností v kat. úz. H. I., zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. 8805/4 -les o výmere 589 m2, parc. č. 8805/3- záhrada o výmere 2763 m2, parc. č. 886-dom o výmere 105m2, podľa geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach-mesto, číslo 762-03-0195-9 tak, že parc. č. 8805/4 les o výmere 265 m2, parc. č. 8805/3 záhradu o výmere 1411 m2 preberú do bezpodielového spoluvlastníctva G. H. a manž. G.
H., J. K., spolu v celosti, parc. č. 8805/5 les o výmere 324 m2, parc. č. 8805/6 záhrada o výmere 992 m2 a parc. č. 8806 dom, dvor o výmere 360 m2, preberú do bezpodielového spoluvlastníctva L. M. a manželka M. J. H., spolu v celosti, parc. č. 8805/7 cesta o výmere 105 m2 preberú L. M. a mnaželka M. M. J. H., ako manželia do bezpodielového spoluvlastníctva v 1/2-ine, ako manželia G. H. a manž. G. H., J. K., ako manželia do bezpodielového spoluvlastníctva v 1/2-ine. Žalobkyňa tvrdila, že toto vyporiadanie zmluvou je absolútne neplatné podľa § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení k dátumu uzatvorenia zmluvy, nakoľko nebol daný súhlas Mestského Národného Výboru v Košiciach. Žiadala preto, aby súd opätovne zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k týmto parcelám. V tejto súvislosti súd poukazuje na podanie žalobkyne zo dňa 23.1.2023 a zo dňa 6.2.2023, ktorými žiadala opraviť petit žaloby tak, že súd má zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 Občianskeho zákonníka a podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a na svoju obranu uviedla, že spor medzi stranami nastal v roku 2008, kedy ona začala vykonávať terénne úpravy na svojom pozemku. V tom čase vyzvala zástupcu žalobkyne, aby odstránil odpad z jej parcely č. 627/2, čo však neurobil. Tento odpad tak odstránila žalovaná z tejto parcely na vlastné náklady. Ďalším sporom bolo vedenie kanalizačnej prípojky k rodinnému domu žalobkyne, ktorá mala byť vedená cez parc. Č. 627/4 a v skutočnosti bola vedená po parc. č. 627/2, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Túto kanalizačnú prípojku tak bola nútená preložiť preložiť na vlastné náklady z parc. č. 627/2, keďže tak neurobila žalobkyňa. Rodina žalobkyne ustavične prehadzuje odpad na parcely vo vlastníctve žalovanej., pričom viackrát spory riešila polícia. Žalobkyňa v roku 2010 podala žiadosť na Katastrálny úrad v Košiciach o opravu chyby v katastrálnom operáte, avšak táto jej žiadosť (ako aj mnohé ďalšie) boli zamietnuté ako nedôvodné. Čo sa týka parc. č. 627/4 po rozdelení majetku boli spoluvlastníkmi žalobkyňa a žalovaná a to rovnou polovicou. Žalovaná nikdy neobmedzovala žalobkyňu vo využívaní jej 1 podielu na tejto parcele, avšak žalobkyňa obmedzuje žalovanú a jej rodinu, či už vstupom na parcely osobne alebo motorovým vozidlom. Manžel žalobkyne dodnes parkuje svoje osobné motorové vozidlo pred vstupom na parc. Č 627/4 a úmyselne bráni vo vstupe na parcelu vo vlastníctve žalovanej a jej rodine. Ďalej poukázala na to, že pri rozdelení pozemkov (LV č. XXXX- parc. č. 626/1, 627/1, 627/3, 628/1, 628/2, spolu celková výmera 1780 m2, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa, LV č. XXXX- parc. č. 626/2,627/2, celková výmera 1.779 m2). G. H. rozdelila parcelu na 2 časti, ktorých dedičmi sa po vzájomnej dohode stali otec žalovanej G. H. a matka žalobkyne M. M.. Pani M. M. a G. H. nemali žiadne námietky k rozdeleniu parciel, preto to takto bolo zapísané na Katastrálnom úrade. Bolo to po vzájomnej dohode, inak by predsa neboli vydané listy vlastníctva. Žalovaná nadobudla parcely po smrti svojho otca G. H. dedičským konaním v roku 1995. Za života G. H. a G. H. sa pani M. nikdy neohradila, že by mala nejaké námietky k rozdeleniu parciel. Stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu v roku 2008 bolo žalovanej vydané na základe listu vlastníctva, čo žalobkyňa nespochybnila, aj preto žalovaná dostala stavebné povolenie. V prípade iného rozdelenia vlastníckych práv vznikne žalovanej ujma, nakoľko už teraz je rozdiel 1m2. Čo sa týka parc. č. 627/4, od začiatku bola vlastníctvom oboch sporových strán, čo v prípade potreby môžu dosvedčiť potomkovia zosnulých susedov. Majiteľom brány nie je výlučne žalobkyňa. Vlastníkmi brány sú obe sporové strany. Bránu zhotovil otec žalovanej G. H.. Z tohto dôvodu žalovaná uviedla, aby súd vydal rozsudok v znení: „Žalobkyňa a žalovaná sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti 627/4 o výmere 105m2 tak ako doposiaľ.“ Ďalej navrhla ponechať list vlastníctva XXXX C. XXXX v pôvodnom stave, tak ako bolo dohodnuté pri rozdeľovaní majetku. K žalobe priložila rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 3.5.2010, 29.6.2010, 16.9.2010, potvrdenia z OO PZ KE zo dňa 9.5.2011, 18.9.2010, 6.5.2011, 30.1.2012, list adresovaný žalobkyni, stavebné povolenie stavebného úradu Mesta Košice na stavbu rodinného domu žalovanej na N. C. O. D., na pozemku parc. č. 627/2 v kat. Území D. I. zo dňa 24.8.2007, fotografie.
4. Žalobkyňa v replike zo dňa 14.9.2012 uviedla, že poručiteľ žalovanej G. H., preukázateľne nebol spoluvlastníkom parc. č. 8806, domu, 105 m2. Táto nehnuteľnosť bola nesprávne zahrnutá do reálneho rozdelenia spoluvlastníctva nehnuteľností, uvedených na LV č. XXXX v rámci zmluvy R I 1235/1969. V čase reálneho rozdelenia spoluvlastníctva sám nebol spoluvlastníkom tejto výmery 105m2, domu, a teda z tohto nepráva nemôže vzniknúť právo žalovanej k 105m2 výmery po rozdelení, ktorá bola logicky v zmysle prísl. GP prenesená do novovytvorenej parc. č. 8805/7, dnes 627/4, ako jedinej možnej prístupovej cesty pre majiteľa domu o šírke 3 m v priereze jeho brány ako príslušenstva domu a dĺžke 35 m smerom k domu. Poručiteľovi žalovanej ostal po rozdelení vyše 1 m prístup na jeho záhradný pozemok parc. č. 627/2 z miestnej komunikácie Alšavská.
5. Súd listom zo dňa 30.1.2023 (č.l. 625) vyzval žalobkyňu, aby uviedla, či jej podania sú návrhom na zmenu žaloby, na čo reagovala tak, že v predmetnej žalobe sa bez zmeny uplatňuje stále tam odkazované to isté právo v zmysle ust. § 39 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V podaní zo dňa 26.4.2023 žalobkyňa uviedla, že žiaden spor vo veci neexistuje, že ide o uplatňovanie práva žalobkyne v zmysle ust. § 39 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom žalobkyne, žalovanej, výsluchom svedka F. D.. Súd zároveň z dôvodu hospodárnosti podľa § 196 ods. 3 CSP (nemožnosti svedkyne G. P. dostaviť sa na výsluch z dôvodu vážnej choroby) vykonal výsluch svedkyne G. P. postupom tam upraveným, teda položením písomných otázok uvedenej svedkyni. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 5.12.2012 uviedol, že je spravodlivé domáhať sa určenia korektúry výmer k žalobkyňou uvedeným parcelám, čomu nič technicky nebráni. Navrhol, aby po určení výlučného vlastníctva žalobkyne k parc. č. 627/4, a určení spravodlivých výmer k jednotlivým parcelám na LV XXXX C. XXXX a to v pomere 1:1, súd ustanovil znalca na vypracovanie geometr. plánu podľa súdom určenej výmery v jednotlivých parcelách. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení jej výlučného vlastníctva k parc., ktoré sú evidované v katastri ako vlastníctvo žalovanej. Zástupca žalobkyne uviedol, že notárske zápisy a iné verejné listiny sú v tomto prípade napadnuté ex tunc, ide o absolútnu neplatnosť špecifikovaných častí verejných listín. Ide o absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice zo dňa 27.6.1972, ako aj zmluvy o rozdelení vo forme notárskej zápisnice. Zotrval na tom, že výlučným vlastníkom pôvodne domu s dvorom parc. č. 627/4 (predtým parc. č. 8806) o výmere 105 m2 bol pán M. s manželkou M., právni predchodcovia žalobkyne, vzápätí notárka zápisnica (rozdelenie a vyporiadanie spoluvlastníctva) jednoznačne ukazuje, že príslušný dom vo výlučnom vlastníctve menovaných bol zahrnutý do rozdelenia spoluvlastníctva. Predmetom reálneho rozdelenia bol spoluvlastníctva bol iba záhradný pozemok ako parc. č. 8805/3- záhrady. Nedbanlivosťou alebo úmyselne do výkazu plôch boli pridané do kolónky doterajší stav aj dom o rozlohe 1025 m2 parc. č. 8806, aj les o rozlohe 589 m2 na parc. č. 8805/4, ktoré neboli predmetom delenia. Žalovaná na pojednávaní dňa 8.2.2013 uviedla, že svoje práva nadobudla, a to uznesením sp. zn. 34D/536/94 podľa LV č. XXXX. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.2.2013 žalovaná uviedla, že nadobudla vlastníctvo (výlučné) k parc. č. 626/2, 627/2, 627/5 zapísaných na LV č. XXXX po svojom otcovi G. H.. So žalobkyňou sú sesternice. K parcele č. 627/4 má podielové spoluvlastníctvo so žalobkyňou, každá v 1 k celku. Pozemky boli rozdelené tak, že oni (žalobkyňa s manželom –pozn. súdu) dostali dom spoločne aj ona aj ja a oni zdedili dom a jej otec mal stavať dole na parc. č. 627/2 ďalší dom, tam bolo voľné miesto, preto oni zdedili dom. Mali ho zbúrať a postaviť si nový, čo aj urobili, ale urobili to tak, že starý dom nezbúrali a posunuli sa dopredu, tým pádom im vzniklo pred domom málo miesta a teraz navrhujú, aby oni mali dole, čo ju aj vyhadzujú odtiaľ, čo je zatiaľ žalovanej. Vyhadzujú žalovanú z parc. č. 627/2 a na spoločnej ceste jej stále bránia vstupu. Mam žalobkyne a otec žalovanej sa rozdelili tak, že jeden dedí dom a druhý dedí pozemok, aby si tam mohli zbudovať nový dom. Nechápe, čo chce žalobkyňa, keď bolo všetko normálne rozdelené a žalobkyňa má ešte o 1 m2 viac. Podľa nej je zaujímavé, že až po takej dobe sa žalobkyňa sťažuje a napáda kúpnopredajnú zmluvu.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že pozemky, o ktoré v konaní ide, boli pôvodne vedené ako parc. č. 8805/4- les o výmere 589 m2, parc. č. 8805/3- záhrady o výmere 2163 m2, parc. č. 8806- dom o výmere 105 m2 zapísané v PKV 2971 (č.l. 11-12) a podľa výpisu z tejto PKV (evidenčný list číslo 7526) boli v podielovom spoluvlastníctve G. H. PKV č. 6001 (čl. 367) ako vlastníctvo pod B3 a) G. H. J. Q. v 2/4, b) G. G. v 1, c) Q. G. J. Q. v 1. Kúpnou zmluvou (č.l. 364) napísanou na Štátnom notárstve v Košiciach dňa 25.6.1969 pod sp.zn. N XXX/XX, H. XXX/XX G. H. J. Q. ako predávajúca, predala svoj podiel (1/2) z parc. č. 8805/3 z výmery 8763 m2, parc. č. 8805/4 les o výmere 589 m2, z parc. č. kupujúcim L. M. a manželke M. J. H. v 1 a G. H. v 1, parc. č. 8806 o výmere 105m2 (rodinný dom) kúpili od predávajúcej G. H. (výlučnej vlastníčky parc. č. 8806) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (1/1) L. M. a jeho manželka M. M., J. H.. Podľa identifikačných parciel č. 235/1969 (č.l. 372) sú tieto tri parcely identické s pozemkami parc č. 8805/1, 8805/2, 8805/3, 8805/4, 8806.
8. Následne Zmluvou o rozdelení spoluvlastníctva spísanou na Štátnom notárstve v Košiciach pod N 476/72, Nz 543/72 dňa 27.6.1972 (č.l. 18-19 aj č.l. 375-376), ktorú uzavreli G. H. a manželka G., J. K. a L. M. a manželka M. J. H. si títo rozdelili podielové spoluvlastníctvo pozostávajúce z nehnuteľností kat. územie D., zapísané na LV č. XXXX ako parc. Č. 8805/4 les o výmere 589 m2, parc. č. 8805/3 záhrada o výmere 27 á 63 m2 (2763 m2), parc. č. 8806 dom o výmere 105 m2, podľa geometrického plánu
Strediska geodézie v Košiciach-mesto číslo 762-03-0195-9 tak, že parc. č. 8805/4 les o výmere 276 m2, parc. č. 8805/3 záhradu o výmere 14 á 11 m2 (1411 m2) preberajú do bezpodielového spoluvlastníctva G. H. a manželka G. H. J. K., spolu v celosti. Parc. č. 8805/5 les o výmere 324 m2, parc. č. 8805/6 záhrada o výmere 9 á 92 m2 (992 m2), parc. č. 8806 dom, dvor o výmere 360 m2 preberajú do bezpodielového spoluvlastníctva L. M. a manželka M. J. H., spolu v celosti. Parc. č. 8805/7 cesta o výmere 105 m2 preberajú L. M. a manželka M. M. J. H., ako manželia do BSM v 1 a G. H. a manželka G. H. J. K., ako manželia do BSM v 1. Účastníci zároveň prehlásili, že následkom rozdelenia spoluvlastníctva nenadobudli väčšej hodnoty akú mali pred rozdelením spoluvlastníctva, lebo rodinný dom, ktorý je predmetom rozdelenia, je neobývateľný, zdravotne závadný a bude odstránený a materiál z neho nemá cenu z ktorej by sa mohli uhradiť náklady odstránenia. Táto zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve Košice- mesto pod reg. č. R I 235/72.
9. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice II (č.l. 20-21) sp. zn. 38D 411/04, Dnot 152/04 zo dňa 14.10.2004, právoplatného dňa 14.10.2004 vyplýva, že ako dedičia po poručiteľovi L. M., zom. XX.X.XXXX, prichádzali do úvahy manželka M. M. a deti „L. M., A. B. a E. M.. Podľa uzavretej dedičskej dohody nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. H. I., ako parc. č. 626/1-ostatné plochy vo výmere 343 m2, parc. č. 627/1-záhrady o výmere 1077 m2, parc. č. 627/3-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 262 m2, parc. č. 628-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 a dom súp. č. XXXX na parc. č. 628, v celosti nadobudla žalobkyňa A. B..
10. Z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35D 535/94, Dnot 368/94(č.l. 340) zo dňa 4.3.1998, právoplatného dňa 1.7.1998 vyplýva, že nehnuteľnosti v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 626/2-ostanté plochy vo výmere 283 m2, parc. č. 627/2-záhrady o výmere 1496 m2, v celosti vo vlastníctve poručiteľa G. H. zom. X.X.XXXX a nehnuteľnosť v kat. úz. D., zapísaná na LV č. XXXX- XXXXXXXXX plocha vo výmere 105 m2 v podiele poručiteľa 1, nadobudla dcéra poručiteľa G. D. J. H. (žalovaná).
11. V súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. H. I., ako parc. reg. C č. 626/1-343 m2-ostatná plocha, parc. č. 627/1-1077 m2-záhrada, parc. č. 627/3-200 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 628/1-90 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 628/2-70 m2-zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. 628/1 a 628/2 pod B1 B. A. J. M. v celosti (1/1), pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve 38 D 411/04 a na LV č. XXXX, kat. úz. H. I., ako parc. reg. C č. 626/2-283 m2-ostatná plocha, parc. č. 627/2-1396 m2 – záhrada, parc. č.627/5-10 m2-zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. 627/5 pod B1 D. G. J. H. v celosti (1/1) a ako titul nadobudnutia je uvedené Uznesenie 35 D 353/94, Dnot 368/94 a oznámenie o určení súpisného čísla a zápis GP č. 40/2015. Na LV č. XXXX, kat. úz. H. I. ako parc. reg. C č. 627/4-105 m2-zastavaná plocha a nádvorie pod B1 D. G. J. H. v 1, titul nadobudnutia Uznesenie 35 D 535/94, Dnot 368/94 a B. A. J. M. v 1, titul nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve 38 D 411/04.
12. Súd predmetný spor posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
13. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
14. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
15. Podľa § 483 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
16. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (ďalej len ako ZoKN), Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
17. Podľa § 7 písm. a), b) ZoKN, Kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach.
18. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. (2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
19. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. Zákon č. 509/1991 Zz. zmenil Občiansky zákonník tak, že obnovil od 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 1.1.1992.
21. Podľa § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva (1972), nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134 .
22. Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
23. Podľa § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonníka a upravujú sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
24. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
26. Pochybnosti ohľadne započítania oprávnenej držby aj pred 1.1.1992 preklenula súdna prax R 83/2002, Rč 50/2000 tak, že pre vydržanie treba započítať aj dobu pred 1.1.1992. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Predpoklady zákonom požadované sú : a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba, c) nepretržitá držba počas zákonom stanovenú dobu (pre nehnuteľnostiach 1 rokov).
27. Aj keď žalobkyňa žiadala určiť jej výlučné vlastnícke právo k pozemku parc. č. 627/4, ktorá je na LV č. XXXX vedená ako podielové spoluvlastníctvo sporových strán v podiele každá v 1/2, z obsahu jej podaní vyplýva, že sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Tento pozemok bol v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov sporových strán, ktorí už zomreli. Aj keď podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, platná právna úprava spočíva na princípe tzv. obligatórnosti dedičského konania a na princípe ingerencie štátu do dedičských právnych vzťahov. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice II 38 D 411/04, ktoré je pripojené na čl. 20 spisu súd zistil, že v rámci konania o dedičstve po poručiteľovi L. M. boli prejednané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. H. I. ako parc. č. 626/1, 627/1, 627/3, 628 a dom súp. č. XXXX na parc. č. 628. Pozemok parc. č. 627/4, kat. územie H. I. resp. podiel poručiteľa 1 z neho v rámci tohto dedičského konania prejednaný nebol. Žalobkyňa teda nepreukázala spoluvlastnícke právo k tomuto pozemku a teda vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti nie je v tomto spore aktívne legitimovaná, teda nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. Údaj katastra o spoluvlastníckom práve k tejto parc. reg. C č. 627/4 nie je záväzný, pretože v konaní bol preukázaný opak, teda že žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou (§ 70, § 7 ZoKN) parc. č. 627/4. Preto sa žalobkyňa nemôže žalobou domáhať ani vypratania predmetnej parc. č. 627/4.
28. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. 627/2, kat. úz. H. I., zapísanej na LV č. XXXX o výmere 1366 m2 (viď opravné uznesenie č.k. 15C/73/2011-658 zo dňa 22.5.2023) a určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. 627/3-záhrady o výmere 315 m2 (na LV č. XXXX je táto parcela vedená s výmerou 200 m2- zastavaná plocha a nádvorie), parc. č. 627/1 – záhrady o výmere 992 m2 (na LV č. XXXX je táto parcela vedená s výmerou 1077 m2), tak žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem nemá, pretože v časti B na LV č. XXXX je ako výlučná vlastníčka parc. č. 627/2-záhrady zapísaná žalovaná a na LV č. XXXX, je ako výlučná vlastníčka parc. č. 627/3 – zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 627/1-záhrady žalobkyňa už zapísaná.
29. Čo sa týka výmier dotknutých parciel, tieto žiada žalobkyňa určiť s inou výmerou než je uvedená na LV č. XXXX a LV č. XXXX.
30. Podľa § 1 ods. 1 ZoKN, Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
31. Podľa § 3 ods. 1 ZoKN, pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.
32. Podľa § 3 ods. 7 ZoKN, výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre.
33. Súčasťou katastra nehnuteľností v zmysle § 1 ods. 1 ZoKN sú údaje k týmto nehnuteľnostiam, a to údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). A pokiaľ ide o výmeru týchto parciel, tak ako ich žiada určiť žalobkyňa, ktoré nie sú v súlade s výmerami na predmetnom LV č. XXXX, XXXX, ide v podstate o posunutie hraníc medzi
týmito pozemkami, čo znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku, teda sa vyjadruje, ktorá časť spornej plochy patrí tomu- ktorému vlastníkovi sporných pozemkov. Svedkyňa G. P. vo svojej písomnej výpovedi jednoznačne potvrdila, že oplotenie medzi pozemkami parc. č. 627/3 a parc. č. 627/2 je pôvodné, postavil ho sestrin manžel G. H., ktorý bol pôvodným vlastníkom po rozdelení pozemkov. S oplotením neboli robené žiadne zmeny, obe strany užívali pozemky tak, ako boli rozdelené a ako boli označené hranice oplotením. Pôvodné oplotenie sa tam nachádza dodnes.
34. Svedok F. D. (manžel žalovanej) vo svojej výpovedi potvrdil, že od rozdelenia podielového spoluvlastníctva v roku 1972 sa priebeh hranice nezmenil. Takto to užívali ich predkovia a takto to užívajú aj oni. K znaleckému posudku č. 14/2015- prílohe č. 8 vypracovaným znalcom E. G. G., ktorý mu bol predložený k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 26.11.2021 (č.l. 569) uviedol, že plot zakreslený po bodoch 8, 11, 32, 13, 25, 22 je tu od roku 1972 tak, ako si to rozdelili právni predchodcovia a oni s ním nehýbali. Svedok uviedol, že sa zúčastnil aj zamerania, keď bol prítomný znalec na tomto meraní.
35. Znalec E. G. G. v znaleckom posudku č. 14/2015 zo dňa 26.10.2015 v bode 6. konštatoval, že žalobkyňa a žalovaná v úseku po bodoch 11, 32, 13, 25 a 22 (červenou farbou vyznačené) majú oplotenie a zároveň aj takto užívajú a oplotenie takto prebieha po hranici ako je definovaná GP 762-030195-9 a dáva predpoklad, že ich právni predchodcovia to aj tak rozdelili.
36. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
37. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
38. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, napriek tomu, že k zmluve o rozdelení podielového spoluvlastníctva z roku 1972 nebol daný súhlas príslušného Národného výboru, a táto zmluva by nebola platná, ako to tvrdí žalobkyňa, pokojným a nerušeným užívaním, ktoré trvalo nepretržite a viac ako 10 rokov (a to aj právnych predchodcov žalovanej), ktorá držba bola dobromyseľná, pretože je tu titul Zmluva o rozdelení z roku 1972 a z nej je možné z objektívnych hľadísk vyvodiť dobromyseľnosť žalovanej, t.j. presvedčenie, že nehnuteľnosti nadobudla, čo vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35 D 535/94, Dnot 368/94 (č.l. 340) zo dňa 4.3.1998 a u jej právneho predchodcu, čo vyplýva zo Zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva z roku 1972. Tým došlo u žalovanej k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva dotknutých parciel vo výmere uvedenej na LV č. XXXX.
39. Z vyššie uvedených dôvodov, súdu neostávalo iné, než žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O nároku na náhradu trov konania (výrok II.) súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá v konaní mala úspech by patril voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.
43. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
44. Trovy štátu s účinnosťou do 30.6.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok zákon č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Trovy štátu v danom prípade predstavujú trovy znaleckého dokazovania, pričom časť týchto trov bola platená z preddavku zloženého žalobkyňou (vo výške 125 eur) a časť zo štátnych prostriedkov (vo výške 634,77 eur). Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 CSP (analogia legis) v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, keď vo výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu aplikoval súd rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu, uvedené vyššie, t.j. žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto štátu patrí voči nej nárok na náhradu trov, ktoré platil v plnom rozsahu.
45. Žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 17.1.2023 navrhla prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť. Súd písomným podaním zo dňa 17.1.2023 vyzval žalobkyňu cestou jej právneho zástupcu, aby špecifikovala návrh na prerušenie konania, teda otázku, ktorú podľa nej nie je oprávnený riešiť súd v tomto konaní. Na uvedenú výzvu žalobkyňa nereagovala. Súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, nakoľko neprebieha žiadne iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorú by súd nebol oprávnený riešiť v tomto konaní. § 162 ods. 1 písm. a) CSP upravuje obligatórne prerušenie konania, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Jediný, kto je oprávnený riešiť predmetné otázky, je Ústavný súd SR. V danom prípade nie sú splnené podmienky na obligatórne prerušenie tohto konania podľa citovaného ustanovenia CSP. Zároveň, ani ak by súd podanie žalobkyne posudzoval podľa § 164 CSP (fakultatívne prerušenie konania), nie je daný ani tento dôvod na prerušenie, pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súdu sa na tomto mieste žiada dodať, že uznesením č.k. 15C/73/2011-430 zo dňa 28.1.2019 na návrh žalobkyne konanie prerušil do právoplatného skončenia katastrálneho konania, vedeného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice pod sp. zn. 191/2018-Kol (konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte). Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/407/2019 zo dňa 29.6.2020 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že konanie sa neprerušuje.
46. Pokiaľ ide o podania žalobkyne zo dňa 13.9.2021 (č.l. 558) a nasledujúce, ktorými namieta zaujatosť sudkyne, k tomu súd uvádza, že námietka zaujatosti podľa § 52 ods. 1, 2 CSP musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí podania aj ďalšie zákonné náležitosti, konkrétne musí byť uvedený dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode zaujatosti dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada. Z podaní žalobkyne, ktoré majú v danom prípade zakladať dôvody na vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania je veci, vyplýva, sa týkajú len okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudkyne. Z tohto dôvodu súd podľa § 53 ods. 3 CSP na námietku žalobkyne neprihliadol. Nakoľko všetky ďalšie námietky žalobkyne sú opakovanými námietkami (na procesný postup sudkyne), súd na ne neprihliadol. Z opatrnosti súd, pre námietku zaujatosti vznesenú žalobkyňou, predložil vec dňa 13.9.2021 Krajskému súdu v Košiciach, pričom tento prípisom zo dňa 23.9.2021 vrátil súdu vec ako bezdôvodne predloženú, nakoľko žalobkyňa namietala len procesný postup súdu, preto na takúto námietku sa neprihliada podľa § 53 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).