Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/467/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., ul. E. č. XXX/XX, proti odporcovi: Mesto Turčianske Teplice, so sídlom Turčianske Teplice, ul. Partizánska č. 1, IČO: 00 317 004, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom so sídlom G., ul. P. G. č. XX, o zaplatenie sumy 1.145 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 15. júla 2013 č. k. -57, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 15. 07. 2013 č. k. -57 odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 1.145 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 31. 08. 2012 až do zaplatenia a uhradiť trovy konania v sume 68,50 eur, a to na účet vedený v W., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým z kolektívnej zmluvy na rok 2012 a to článku 34 rozhodol o povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľke sumu 1.145 eur rovnajúcu sa výške jej funkčného platu.

Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, ktorý vo svojom písomnom stanovisku okrem iného uviedol, že životné alebo pracovné výročie zamestnanca je len podnetom pre posúdenie a ocenenie jeho prínosov. Taktiež ani v tom, že navrhovateľka nemá nárok na žalovanú sumu, nakoľko v minulosti sa dopustila podľa jeho tvrdenia porušenia pracovnej disciplíny, na čo bola upozornená. Ak by malo byť pravdivé jeho tvrdenie, nepochybne by takéto podmienky museli byť uvedené aj v kolektívnej zmluve, teda konkrétne v článku 34, že vyplatenie odmeny je podmienené pracovnou disciplínou. Toto však neobsahuje kolektívna zmluva. Ak by sa navrhovateľka dopustila takého závažného porušenia pracovnej disciplíny, mohol s ňou odporca ukončiť pracovný pomer a potom by mu nevznikla povinnosť vyplatiť žalovanú odmenu. Pozornosti súdu neušla ani tá skutočnosť, že zastupiteľstvo na svojom štvrtom riadnom zasadnutí dňa 25. 10. 2012 v bode 15 odporučilo primátorovi mesta vyplatiť hlavnej kontrolórke odmenu pri dosiahnutí veku 50 rokov vo výške jej funkčného platu. Pri hlasovaní o tomto nebol ani jeden poslanec proti. Pokiaľ sa týka samotnej výšky platu, tak táto bola preukázaná oznámením platobných pomerov hlavného kontrolóra pre rok 2012, ktoré vydalo Mesto Turčianske Teplice.

V zmysle ust. súd ďalej zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke aj 8,75 % ročný úrok z omeškania od 31. 08. 2012, lebo mal nepochybne preukázané, že od tohto dátumu je odporca s platením v omeškaní.

O trovách konania rozhodol podľa ust. (ďalej len „“) tak, že zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke trovy konania - súdny poplatok v sume 68,50 eur, pretože táto mala plný úspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky zamietne v celom rozsahu a zaviaže ju aj na náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Odporca napadol rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - nesprávnej interpretácie článku 34 kolektívnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2011 v spojení s ako aj preto, že rozsudok je podľa neho nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný.

V prvom rade poukázal na to, že v zmysle ust. a článku 34 kolektívnej zmluvy je uvedené, že odmena pri príležitosti životného výročia sa vypláca za prácu, resp. pracovné zásluhy. Nárok zamestnanca je preto potrebné posudzovať vo vzťahu k tomu, ako pred dosiahnutím predpokladaného veku vykonával svoju prácu a aké mal pracovné zásluhy. Totožný záver je uvedený aj v komentári k citovanému ustanoveniu : „V poslednom odseku sa ustanovuje, že za mzdu sa považujú aj plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi ako ocenenie za vykonanú prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia. Podmienkou je, že sú poskytované za vykonanú prácu, teda ako ocenenie dlhodobých výsledkov práce zamestnanca, jeho prínosov pre zamestnávateľa, kvality vykonávanej práce a pod. Životné alebo pracovné výročie zamestnanca je v takom prípade len podnetom pre posúdenie a ocenenie jeho prínosov.“ Podľa odporcu navrhovateľka v priebehu trvania pracovného pomeru presnejšie, v dňoch 25. 05. 2009 až 29. 05. 2009, neospravedlnene absentovala v práci, ktorú skutočnosť on v konaní aj preukázal. Uvedené skutočnosti sú dôvodom, pre ktorý nevyplatil navrhovateľke žalovanú sumu a pre ktorý by mal byť jej návrh v celom rozsahu zamietnutý.

Ďalej mal odporca za to, že rozhodnutie súdu nemá náležitosti vyžadované ust. zdôrazňujúc, že právo na riadne odôvodenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. V tejto súvislosti sa odvolával na rozhodnutia ESĽP (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. -30, z 12. 05. 2004 sp. zn. , R 11/98 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. 04. 2006 sp. zn. .

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení považovala odvolanie odporcu za právne nedôvodné. Mala za to, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a rozhodol na základe právne relevantných listinných dôkazov (návrh zo dňa 22. 01. 2013 spolu s prílohami a jej vyjadrenie k odporu zo dňa 15. 07. 2013 spolu s prílohami). Odporca podľa nej neustále argumentuje neopodstatnenosť návrhu tými istými skutočnosťami, tak ako aj v odpore podanom voči platobnému rozkazu súdu zo dňa 22. 05. 2013, ktoré však boli v rámci konania prvostupňového súdu prejednané a so všetkými argumentmi odporcu sa vecne aj právne správne vysporiadal okresný súd v rozsudku. Skutočnosť, že odporca opiera svoje tvrdenia o „komentár“ k považovala za právne nezáväznú, nakoľko nejde o zákonné ustanovenie, ale len o osobný názor autora (tvorcu).

Odvolanie podané odporcom preto považovala iba za odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Mala za to, že odporca jej nechce vyplatiť odmenu pri životnom jubileu, aj napriek tomu, že jej ju schválilo Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 95/2012 dňa 25. 10. 2012, iba z osobných dôvodov.

Navrhovateľka preto žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( veta prvá ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky domáhajúcej sa na odporcovi zaplatenia sumy 1.145 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 31. 08. 2012 do zaplatenia z titulu nevyplatenia jej ako zamestnankyni zo strany odporcu ako zamestnávateľa odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku a to výške funkčného platu.

Odporca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť.

Podstatou súdnej ochrany v občianskom súdnom konaní je zabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces. Okrem iných zložiek tvoriacich sústavu záruk spravodlivého súdneho procesu je aj právo na odôvodnenie rozsudku.

Ust. podrobne vymedzuje čo má odôvodnenie obsahovať. Podľa tohto ustanovenia, súd v odôvodnení uvedie: - čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, - ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, - stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, - z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, - prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, - ako vec právne posúdil.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd s namietaným odvolacím dôvodom nestotožnil majúc za to, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu spĺňa náležitosti uvedené v ust. Vyplývalo z neho totiž na základe akých skutočností súd dospel k skutkovým a právnym záverom. Uviedol i to prečo nezohľadnil odporcom podľa neho rozhodujúci argument majúci spočívať v tom, že pri priznaní odmeny bola rozhodujúca práca, resp. pracovné zásluhy pričom navrhovateľka sa podľa neho dopustila porušenia pracovnej disciplíny. Z tohto aspektu bolo preto plne realizované právo účastníka na spravodlivý súdny proces.

V ďalšej časti odvolania odporca ako druhý odvolací dôvod namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v nesprávnej interpretácií článku 34 kolektívnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2011 v spojení s ust. .

V danom prípade odmena ako peňažné plnenie predstavovalo ocenenie pracovných zásluh pri životnom výročí navrhovateľky. Podľa odvolacieho súdu ustanovenia a nasl. obsahujú iba základnú právnu úpravu odmeňovania zamestnancov za vykonanú prácu, ktorou je mzda. Okrem mzdy môže zamestnávateľ poskytovať tzv. nadstavbové zložky mzdy, ktorými môžu byť napríklad prémie, odmeny, a to v závislosti od obsahu kolektívnej zmluvy, resp. internej mzdovej úpravy. V ust. na ktoré poukazoval odporca v odvolaní je preto len vyjadrené, že aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia sa posudzuje ako mzda. Nevyplýva teda z neho že by odmena mala byť vyplácaná len za takú prácu, ktorá by nebola viazaná na porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Okresný súd preto správne vychádzal z článku 34 kolektívnej zmluvy na rok 2012 uzavretej medzi Mestom Turčianske Teplice, zastúpenej primátorom a Základnou organizáciou Odborného zväzu pri Mestom úrade Turčianske Teplice, podľa ktorého zamestnávateľ poskytne zamestnancom odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku vo výške ich funkčného platu. Ani z jeho znenia nevyplýva, že by navrhovateľkou požadovaná odmena pri porušení pracovnej disciplíny neprislúchala. Nie je to zrejmé ani z ďalších ustanovení článku 34 kolektívnej zmluvy, ktoré sú vyjadrené samostatne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu v spore ( ) ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. a Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila ( ) a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .